Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/943/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. M. XX, zastúpeného JUDr. Michaelou Lapuníkovou, advokátkou, AK so sídlom Stred 60/55, Považská Bystrica, proti žalovaným: 1/ C. Q., nar. XX.XX.XXXX, 2/ H. Q., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom C. XXXX/ XX, T. F., zastúpení CANIS DEI, s.r.o. so sídlom Partizánska 52/826, Trenčín, o návrhu na obmedzenie vecného bremena, na odvolanie žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 03. júna 2015 č. k. 7C/159/2003-279, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu zamieta.

Žalovaní 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Štátu sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie obmedzil vecné bremeno zapísané na LV č. XXXX k. ú. T. M. pod Z-2337/02-20 v prospech X. I., rod. L., nar. XX.XX.XXXX a jej právnych nástupcov, zriadené Osvedčením o dedičstve po poručiteľovi R. L., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, spísaným notárkou A. F., Notársky úrad Považská Bystrica dňa 12.11.2002 pod sp. zn. D 1013/01-48, D/not 40/02 tak, že žalovaní 1/, 2/ C. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX a H. Q., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom T. F., C. XXXX/XX ako vlastníci parc. č. KN C XXX/X a rodinného domu súp. č. XX postaveného na parc. č. KN C XXX/X, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX k. ú. T. M. a ich právni nástupcovia sú oprávnení užívať parc. č. KN C XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 140 m2, zapísanej na LV č. XXXX k. ú. T. M. na prechod peši a motorovými vozidlami v rozsahu, ako je to zakreslené na Geometrickom pláne Ing. Viery Lagíňovej zo dňa 15.12.2014 č. 71/2014 overeného Okresným úradom Považská Bystrica, katastrálny odbor dňa 29.12.2014 pod č. 696/2014. Žalovaných 1/, 2/ zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1.806,22 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcu, advokátky JUDr. Michaely Lapúnikovej. Žalovaných 1/, 2/ zaviazal zaplatiť na účet súdu prvej inštancie titulom trov konania preddavkovaných štátom sumu 233,47 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal zrušenia vecného bremena, ktorému zodpovedá právo prechodu pešo a motorovými vozidlami po jeho nehnuteľnosti parc. č. KN C XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 140 m2 v k. ú. T. M., zapísané na LV č. XXXX, zriadeného Osvedčením o dedičstve po nebohom poručiteľovi R. L., zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Zrušenia vecného bremena sa domáhal z dôvodu, že v bezprostrednej blízkosti vecným bremenom zaťaženej nehnuteľnosti parc. č. KN C XXX/X sa nachádza par. č. XXX/X a na nej postavený rodinný dom

súp. č. XX, ktoré sú jeho výlučným vlastníctvom a ktoré užíva vrátane jeho manželky a ich maloletých detí, pričom vecným bremenom zaťažená nehnuteľnosť parc. č. KN C XXX/X slúži ako dvor a prístupová cesta k jeho rodinnému domu súp. č. XX. T.. č. XXX/X teda na prístup k svojim nehnuteľnostiam užívajú nielen žalovaní, ale aj samotný žalobca, pričom žalovaní toto právo prechodu a prejazdu motorovými vozidlami zneužívajú tým, že svojimi motorovými vozidlami po nej prechádzajú neprimeranou rýchlosťou, čím ohrozujú život a zdravie nielen žalobcu, ale aj ostatných členov rodiny, najmä život a zdravie jeho maloletých detí. V podanej žalobe pritom poukázal na to, že žalovaní majú zabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam aj iným spôsobom, a to cez parcelu č. KN C XXX/X, ktorej sú vlastníkmi a ktorá bezprostredne susedí s verejnou komunikáciou č. KN C XXX/X, ktoré sú vzájomne oddelené plotom a prístupovou bránou. V priebehu konania, po tom, ako vyšla najavo skutočnosť, že žalovaní kúpnou zmluvou zo dňa 30.05.2013 pred podaním žaloby previedli vlastnícke právo viažuce sa k parc. č. KN C XXX/X na tretiu osobu, zmenil žalobca podanú žalobu a žiadal, aby súd obmedzil zriadené vecné bremeno tak, že toto vecné bremeno bude spočívať v práve prechodu pešo a motorovými vozidlami po parc. č. KN C XXX/X k. ú. T. M. v prospech X. I., rod. L. a jej právnych nástupcov v rozsahu, v akom to bude zakreslené geometrickým plánom, ktorý v konaní vyhotoví ustanovený znalec.

3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo aj motorovými vozidlami bolo právnej predchodkyni žalovaných X. I., rod. L. a jej právnym nástupcom zriadené po celej parc. č. KN C XXX/X na základe osvedčenia o dedičstve, v súvislosti s prejednaním dedičstva po nebohom R. L. zo dňa 12.11.2002 sp. zn. D 1013/01, D/not 40/02. V čase zriadenia tohto vecného bremena bola parc. č. KN C XXX/X nezastavaná a slúžila výlučne ako prístup k rodinnému domu súp. č. XX postavenému na parc. č. KN C XXX/X a k rodinnému domu súp. č. XX postavenému na parc. č. KN C XXX/X. Rodinný dom súp. č. 47, ktorý zdedila právna predchodkyňa žalobcu R. U. bol, ako vyplýva z obsahu osvedčenia o dedičstve, viac ako storočný, starý, schátralý, postavený zo surovej tehly so schátralou sedlovou strechou. Predmetný rodinný dom žalobca ako právny nástupca po R. U., rod. L. na základe rozhodnutia Mesta Považská Bystrica o povolení zmeny stavby zo dňa 22.06.2005 č. RM-3981/2005-TX1-A/10 prestavil s tým, že podľa tohto rozhodnutia sa prestavba mala realizovať nielen na parc. č. KN C XXX/X, ale aj na parc. č. KN C XXX/X, teda parcele zaťaženej vecným bremenom. Po prestavbe a prístavbe rodinného domu súp. č. XX na čalúnnickú dielňu v súlade s uvedeným rozhodnutím o povolení zmeny stavby, je v súčasnej dobe stav taký, že stavba svojimi obvodovými múrmi zasahuje aj do časti parc. č. KN C XXX/X, vrátane chodníka pri obvodom múre z južnej strany, ktorým je zabezpečený prístup do vchodových dverí tejto stavby. Uvedený zásah do parc. č. KNC XXX/X je vykonaný v rozsahu 0,95 m. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaní z parc. č. KN C XXX/X, zaťaženej vecným bremenom, môžu užívať na uvedený účel len jej časť, ktorá v najužšom mieste od hranice so susednou parc. č. KN C XXX/X predstavuje 3 m 20 cm. Na základe uvedeného dal súd v konaní ustanovenej znalkyni z odboru geodézia zememeračstvo Ing. Viere Lagíňovej vyhotoviť Geometrický plán č. 71/2014, v ktorom znalkyňa na parc. č. KN C XXX/X vyznačila vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu motorovými vozidlami v prospech vlastníkov rodinného domu súp. č. XX a parc. č. KN C XXX/X k. ú. T. M.. V uvedenej realizácii stavebných úprav na rodinnom dome súp. č. 47 zo strany žalobcu a v skutočnosti, že žalobca spolu so svojou manželkou a ich maloletými deťmi rodinný dom súp. č. XX v súčasnej dobe užívajú na bývanie a že žalobca túto nehnuteľnosť využíva aj na svoju podnikateľskú činnosť, súd vzhliadol zmenu pomerov, ktorá musí mať vplyv na spôsob výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na parc. č. KN C XXX/X. Konštatoval, že žalovaní musia tieto novovzniknuté skutočnosti rešpektovať, právo vyplývajúce z vecného bremena realizovať ohľaduplne uvedomujúc si vlastnícke právo žalobcu nielen k rodinnému domu súp. č. XX, ale aj k nehnuteľnostiam parcele vecným bremenom zaťaženej. Stotožnil sa pritom s argumentáciou žalobcu, že pre bezpečné užívanie rodinného domu súp. č. XX bolo nevyhnutné popri jeho južnej strane vybudovať chodník slúžiaci na prístup do tohto rodinného domu, najmä keď parcela KN C XXX/X je žalovanými ako prístup využívaná nielen pešo, ale aj motorovými vozidlami. Uvedené stavebné úpravy na rodinnom dome súp. č. XX mali za následok, že v súčasnej dobe objektívne nie je možné parc. č. KN C XXX/X využívať ako prístup v celom jej rozsahu, pričom v konaní ustanovený znalec z odboru dopravy v znaleckom posudku ako aj vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že na prechod pešo, osobnými motorovými ako aj nákladnými motorovými vozidlami je dostatočná šírka po uvedenej nehnuteľnosti v rozsahu 3 metrov. Keďže šírka vecným bremenom zaťaženej nehnuteľnosti od uvedeného žalobcom vybudovaného chodníka po hranicu susednej nehnuteľnosti parc. č. KN C XXX/X predstavuje v najširšom mieste mieru 3 m 20 cm, na základe uvedených skutočností podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka obmedzil zriadené vecné bremeno, pričom konštatoval, že

takto obmedzený prechod o šírke 3 m 20 cm bude pre žalovaných nadštandardne komfortný a bude predstavovať vyhovujúci parameter pre prístup a prejazd aj pre nákladné motorové vozidlá väčších rozmerov, vrátane požiarnej techniky. Ďalej uviedol, že v zmysle § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka žalovaným pri obmedzení vecného bremena priznal primeranú náhradu vo forme naturálnej náhrady, teda na parc. č. KN C XXX/X ponechal vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami v rozsahu, ako je to zakreslené na geometrickom pláne geodetky Ing. Viery Lagíňovej č. 71/2014, ktorý rozsah vecného bremena v plnom rozsahu zabezpečí uspokojovanie potrieb žalovaných ako oprávnených z vecného bremena iným spôsobom, ako bol doterajší výkon oprávnenia vyplývajúceho z vecného bremena, ktoré bolo zriadené pred uvádzanou zmenou pomerov v roku 2002. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p..

4. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu, ktorí žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa povahy veci buď žalobu zamietol alebo vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Citovali ust. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, v súvislosti s čím uviedli, že pri obmedzení alebo zrušení vecného bremena je potrebné zistiť, či došlo k zmene pomerov a v kladnom prípade posúdiť nakoľko táto zmena mala vplyv na spôsob výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ako sa prejavila na užívanie nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom a vziať do úvahy ujmu, ktorá oprávnenému vznikne v dôsledku obmedzenia alebo zrušenia vecného bremena za náhradu a porovnať ju s prípadnou ujmou, ktorá vznikla vlastníkom zaťaženého pozemku v dôsledku zmeny pomerov. Právne významný je pritom len hrubý nepomer, ktorý vznikol v dôsledku zmeny pomerov. Súd v rozhodnutí o zrušení alebo obmedzení vecného bremena musí súčasne rozhodnúť aj o priznaní primeranej náhrady. V danej veci súd prvej inštancie vôbec nezobral do úvahy skutočnosť, že zmena pomerov bola spôsobená výlučne žalobcom, ktorý pri stavbe postupoval a postupuje v rozpore s vydaným stavebným povolením - rozhodnutím Mesta Považská Bystrica o povolení zmeny stavby zo dňa 22.06.2005, pričom ani v čase rozhodovania súdu prvej inštancie stavba žalobu nebola ešte právoplatne skolaudovaná. Poukázali na skutočnosť, že dňa 25.02.2015 na Okresnom súde v Považskej Bystrici proti žalobcovi podali žalobu o odstránenie stavby vybudovanej v rozpore so stavebným povolením - chodníka postaveného žalobcom, pričom o podaní žaloby boli informovaní Stavebný úrad aj súd prvej inštancie. Stavebné konanie „prestavba a prístavba RD na čalúnnickú dielňu“ na základe žiadosti žalobcu o dodatočné povolenie zmeny stavby pred jej dokončením nie je v dôsledku podaných odvolaní právoplatne ukončené. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že žalobca sa žalobou domáhala obmedzenia vecného bremena s odôvodnením zmeny stavu v situácii, kedy sám spôsobil protiprávny stav postavením časti stavby aj na parc. č. XXX/X, na ktorej v zmysle stavebného povolenia chodník vôbec byť postavený nemal, naviac stavbu ako celok užíva takisto protiprávne, bez právoplatného kolaudačného rozhodnutia, a to tak na účely svojho bývania, ako aj svojej podnikateľskej činnosti. Tým, že súd prvej inštancie žalobe vyhovel a doterajšie vecné bremeno v prospech žalovaných obmedzil, došlo k legalizácii protiprávneho stavu rozhodnutím súdu, čo je v rozpore s požiadavkami platnej právnej úpravy, ako aj s dobrými mravmi a záujmom spoločnosti a štátu na ochrane právnej istoty osôb. Ďalej súdu prvej inštancie vyčítal, že ani z výroku ani z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, v čom je, resp. v čom súd prvej inštancie videl „hrubý nepomer“. Uviedli, že ak v čase vzniku vecného bremena bola šírka prechodu peši a motorovými vozidlami v šírke cca 4 m, tak takáto šírka prístupu k rodinnému domu žalovaných nie je žiadnym luxusom; naopak súd svojim rozhodnutím nastoľuje stav, ktorý môže vyústiť aj do nemožnosti zabezpečenia bezpečného prístupu k rodinnému domu žalovaných k požiarnej technike a ďalším záchranným zložkám a paradoxne spôsobuje hrubú nevýhodu oprávneného z vecného bremena. Ku konštatovaniu vyslovenému súdu prvej inštancie v jeho rozhodnutí, že žalovaným priznal náhradu trov vo forme naturálnej náhrady uviedli, že takéto konštatovanie súdu prvej inštancie postráda elementárnu aj právnu logiku, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj z výroku napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa žiadnu primeranú náhradu za obmedzenie vecného bremena žalovaným nepriznal. Napadli aj výrok o trovách konania, keď mali za to, že s ohľadom na dokazovaním zistený skutkový stav súd prvej inštancie nesprávne vec posúdil a aplikoval nesprávne ustanovenia zákona, keď žalobca podľa ich názoru nemal vo veci plný úspech, ale iba čiastočný, a to aj s ohľadom na okolnosti prípadu a pôvodnú žalobu na úplné zrušenie vecného bremena.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že v čase zriaďovania vecného bremena bol rodinný dom so súp. č. XX schátralý a neobývaný, k nehnuteľnostiam v tom čase ich vlastníci chodili hlavne peši a len výnimočne

motorovým vozidlom. Momentálne však býva v rodinnom dome so súp. č. XX spolu so svojou manželkou a troma maloletými deťmi a časť domu využíva na účely svojho podnikania ako čalúnnickú dielňu. Rodinný dom už teda vôbec nie je schátralý, je obývaný a plne využívaný, čím dochádza aj k využívaniu pozemkov v okolí rodinného domu, a to aj parc. KN C XXX/X (slúžiaci pozemok). Tieto pozemky využíva ako svoj dvor a pozemok KN C XXX/X mu slúži ako dvor a aj ako jediná prístupová cesta ku vchodu do rodinného domu a čalúnnickej dielne. Uviedol, že si je vedomý, že v minulosti pochybil, keď zrekonštruoval rodinný dom inak ako to vyplývalo zo stavebného povolenia zo dňa 22.06.2005, mal však za to, že zmeny projektu, ktoré vykonal, nemajú žiadnu súvislosť s vecným bremenom a právom prechodu a prejazdu žalovaných cez slúžiaci pozemok a nijako na ne negatívne nedopadali. Tvrdenie žalovaných, že majú problém dostať sa obyčajným motorovým vozidlom k svojmu rodinnému domu označil za nepravdivé a účelové. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že aj ostatné väčšie vozidlá (sanitka, hasiči), cez parc. KN C XXX/X v šírke 3,2 m prejdú, preto rozhodnutím súdu prvej inštancie právo žalovaných na prechod a prejazd cez KN C č. XXX/X nebolo neprimeraným spôsobom obmedzené alebo ohrozené a bol i naďalej ponechaný komfortný a plnohodnotný prechod a prejazd k ich nehnuteľnostiam.

6. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

7. Podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

8. Z cit. ust. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že Občiansky zákonník predpokladá, že práva a povinnosti vyplývajúce z vecných bremien nie sú nemenné; v dôsledku zmeny podmienok, za ktorých vecné bremeno vzniklo, zákon umožňuje súdu vecné bremeno obmedziť alebo zrušiť za predpokladu, že zmenou pomerov vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného.

9. Občiansky zákonník bližšie neuvádza, v čom má spočívať zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu úpravy rozsahu a obsahu vecného bremena. Pri rozhodovaní o obmedzení alebo zrušení vecného bremena v dôsledku zmeny pomerov je treba brať do úvahy všetky okolnosti. Predovšetkým je potrebné zistiť, či došlo k zmene pomerov a v kladnom prípade posúdiť, nakoľko táto zmena mala vplyv na spôsob výkonu práva, zodpovedajúceho vecnému bremenu, ako sa prejavila na užívaní nehnuteľnosti vecným bremenom zaťaženej a zobrať do úvahy ujmu, ktorá oprávnenému nastane v dôsledku obmedzenia alebo zrušenia vecného bremena za náhradu a porovnať ju s prípadnou ujmou, ktorá vznikla vlastníkom zaťaženého pozemku v dôsledku zmeny pomerov.

10. Pritom k týmto zmenám nesmie dôjsť protiprávne, najmä povinný nesmie vykonať sám také zmeny, ktoré by naďalej robili výkon práva oprávneného nemožným.

11. V danej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že už v čase zriadenia vecného bremena, ktoré bolo zriadené Osvedčením o dedičstve zo dňa 12.11.2002, sp. zn. D 1013/01, D/not 40/02 existoval rodinný dom súp. č. 47, postavený na parc. č. KN C XXX/X, v súčasnosti vlastnícky patriaci žalobcovi a taktiež rodinný dom č. XX, postavený na parc. č. KN C XXX/X, vlastnícky patriaci v súčasnosti žalovaným. Uvedeným osvedčením o dedičstve si právna predchodkyňa žalovaných formou vecného bremena zriadila aj pre svojich právnych nástupcov právo prechodu - peši aj motorovými vozidlami po celej parc. č. KN C č. XXX/X - zastavaná plocha - prístupová cesta o výmere 140 m2 k. ú. T. M., a to bezplatne. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, táto prístupová cesta po parc. č. KN C XXX/X, vlastnícky patriaca žalobcovi, stále predstavuje jediný prístup k rodinnému domu č. 46 postavenému na parc. č. KN C XXX/ X k. ú. T. M., ktorý je vo vlastníctve žalovaných.

12. Z uvedeného je tak zrejmé, že právny stav, tak ako existoval v dobe zriadenia vecného bremena, zostal nezmenený.

13. Za zmenu, ktorá nastala od doby zriadenia vecného bremena možno považovať iba skutočnosť, že zatiaľ čo rodinný dom súp. č. 47 postavený na parc. č. KN C XXX/X bol v čase zriadenia vecného bremena schátralý, viac ako storočný, postavený zo surovej tehly, pozostávajúci z kuchyne, jednej obytnej miestnosti a predsiene, bez podpivničenia, so schátralou sedlovou strechou, tento žalobca prestaval tak, že v súčasnosti sa jedná o plnohodnotný rodinný dom, v ktorom podľa vyjadrenia žalobcu tento býva spolu so svojou rodinou a vykonáva tu aj svoju podnikateľskú činnosť. Za zmenu pomerov ďalej možno považovať skutočnosť, že žalobca prestavbu rodinného domu súp. č. XX vykonal tak, že predmetná stavba svojimi obvodovými múrmi zasahuje aj do časti parc. č. KN C XXX/X, na ktorej viazne vecné bremeno, vrátane chodníka pri obvodovom múre z južnej strany, a to v rozsahu 0,95 m, čím žalobca fakticky zamedzil vykonávať vecné bremeno v zriadenom rozsahu.

14. Netreba však opomínať skutočnosť, že k tejto faktickej zmene pomerov oproti stavu v čase zriadenia vecného bremena došlo protiprávnym konaním žalobcu, keď tento prestaval jestvujúcu stavbu v rozpore s vydaným stavebným povolením - rozhodnutím Mesta Považská Bystrica o povolení zmeny stavby zo dňa 22.06.2005 č. RM-3981/2005-TX1-A/10, pričom stavba doposiaľ nie je skolaudovaná. Treba pritom pripomenúť, že žalobca v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou a vydaným stavebným povolením umiestnil vchod do svojho rodinného domu tak, že ním vstupuje priamo na príjazdovú cestu, na ktorej je zriadené vecné bremeno v prospech žalovaných, v ktorej okolnosti žalobca následne vidí dôvod pre zrušenie alebo obmedzenie vecného bremena, keď poukazuje na to, že takto vzniká nebezpečenstvo jemu, ale najmä jeho maloletým deťom v súvislosti s prejazdom žalovaných po tomto pozemku. Prestavbu rodinného domu č. XX vykonal tak, že stavba v rozpore s vydaným stavebným povolením a projektovou dokumentáciou zasahuje presahom strechy aj do časti parc. č. KN C XXX/ X, vrátane chodníka pri obvodovom múre z južnej strany, a to v rozsahu až 0,95 m. Žalobca tak urobil napriek tomu, že v čase nadobudnutia nehnuteľností parc. č. KN C XXX/X a rodinného domu č. XX, postaveného na tejto parcele vedel o tom, že na parc. č. KN C XXX/X viazne vecné bremeno v prospech žalovaných, resp. ich právnych predchodcov a že tadiaľto vedie prístupová cesta k ich rodinnému domu, ktorá tu v minulosti vždy aj existovala ako jediná prístupová cesta k ich rodinnému domu.

15. Možno tak konštatovať, že v danej veci síce došlo k faktickej zmene pomerov vykonaným zásahom

- prestavbou rodinného domu žalobcu oproti stavu, ktorý existoval v čase zriadenia vecného bremena, avšak táto zmena bola vykonaná činnosťou žalobcu, ktorý sám vlastnou činnosťou na slúžiacom pozemku vykonal v rozpore so zákonom také zmeny, ktorými zdôvodňuje, že je výkon práv oprávneného naďalej nemožný.

16. V takomto konaní žalobcu a stave, ktorý vznikol v jeho dôsledku, potom podľa názoru odvolacieho súdu nemožno vzhliadať dôvod pre obmedzenie vecného bremena oprávneného. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že v danej veci nezistil ani hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného ako základného predpokladu pre postup podľa ust. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď v danej veci je zrejmé, že žalovaní ako oprávnení z vecného bremena nemajú inú prístupovú cestu k svojmu rodinnému domu súp. č. 46 postavenému na parc. č. KN C XXX/X a preto v prípade zrušenia alebo obmedzenia vecného bremena by nepochybne došlo k závažnejšej ujme na ich strane ako na strane vlastníka zaťaženého pozemku.

17. Preto odvolací súd bol toho názoru, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky vyžadované ust. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka pre obmedzenie zriadeného vecného bremena a že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď nesprávnym spôsobom aplikoval správnu právnu normu na zistený skutkový stav.

18. Odvolací súd pritom považuje za potrebné poznamenať, že pokiaľ súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí obmedzil zriadené vecné bremeno, v rozpore s ust. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka nerozhodol o primeranej náhrade, keď v zmysle ustálenej judikatúry názor, podľa ktorého sa za „primeranú náhradu“ považuje už skutočnosť, že súd v súvislosti s obmedzením vecného bremena sčasti ponechá vecné bremeno a obmedzí iba jeho rozsah týkajúci sa spôsobu jeho výkonu, je nesprávny (viď RI 1965, s.2, ods. 6, s.3, ods. 1 a 2).

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolacie námietky žalovaných považoval za dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa § 388 zmenil.

20. O nároku na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 2, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že žalovaným 1/, 2/, ktorí boli v konaní úspešní, priznal náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle ust. § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.

21. O nároku štátu na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 470 ods. 2, § 396 ods. 2, § 262 ods. 1, § 253 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že štátu priznal proti žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný, nárok na náhradu trov konania vyplatených z rozpočtových prostriedkov súdu s tým, že o výške náhrady trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .