Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/81/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Malý trh 2/A, IČO: 35 886 013 právne zastúpeného Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, IČO: 36 856 584 proti žalovanému L. V., W.. XX. XX. XXXX, F. Y., H.. Y. XXXX/XX v konaní o zaplatenie 606,20 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 606,20 € spolu s 16,10 % úrokom zo sumy 535,57 € od 28. 03. 2014 do zaplatenia a 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 535,57 € od 28. 03. 2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14. 03. 2016 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 606,20 € spolu s 16,10 % zmluvným úrokom ročne z sumy 535,57 € od 28. 03. 2014 do zaplatenia a 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 535,57 € od 28. 03. 2014 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že žalovaný dňa 20. 03. 2007 uzavrel s obchodnou spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom v Bratislave zmluvu o bežnom účte čísla uvedeného v žalobe, pričom v rámci zmluvných plnení banka poskytla žalovanému povolené prečerpanie vo výške 10 000 Sk, čiže 331,94 €, na základe oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 19. 10. 2007. Dňa 20. 03. 2007 tiež banka so žalovaným uzavrela zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, prostredníctvom ktorej mohol žalovaný realizovať transakcie s prostriedkami na vyššie uvedenom účte. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s. účinné od 01. 08. 2002, Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s. pre poskytovanie a používanie elektronických služieb a platobných kariet s účinnosťou od 01. 01. 2016, Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne pre poskytnutie úverov a povolených prečerpaní účinné do 01. 02. 2006 a Sadzobník poplatkov Slovenskej sporiteľne a.s.. Žalovaný s nimi oboznámil a túto skutočnosť potvrdil na úverovej zmluve. Úver bol žalovanému poskytnutý tak, že banka realizovala platobné príkazy žalovaného ale aj výbery hotovosti z účtu žalovaného v rozsahu povoleného prečerpania. Žalovaný sa zaviazal úver splácať tak, že bol povinný splatiť pohľadávku Slovenskej sporiteľne najneskôr v deň konečnej splatnosti úveru, pričom pohľadávky banky v čase konečnej splatnosti bola splácaná formou započítania pohľadávky banky proti pohľadávke žalovaného z účtu, a to vždy v momente vzniku pohľadávky žalovaného z tohto účtu v rozsahu, v akom sa pohľadávky kryli. Žalovaný však úver riadne nesplácal a dostával sa s jeho splácaním do omeškania, banka ho na tieto skutočnosti upozorňovala a vyzývala na úhradu splatných záväzkov.

3. Keďže nedošlo k náprave banka v zmysle Všeobecných obchodných podmienok listom z 11. 03. 2013 vypovedala zmluvu a požadovala splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom. Pohľadávka banky v celkovej výške 606,20 € pozostáva z istiny úveru po splatnosti vo výške 535,57 €, vyčísleného riadneho úroku vo výške 0,15 €, úroku z nepovoleného prečerpania vo výške 42,64 € a zákonného úroku z omeškania v sume 27,84 €, ktorý bol vyčíslený od prvého dňa omeškania žalovaného so splácaním jeho záväzku do dňa postúpenia pohľadávky, to znamená do 27. 03. 2014, v tento deň totiž banka a žalobca uzatvorili podľa § 524 a nasl. Obč. zák. Zmluvu o postúpení pohľadávok čísla uvedeného v žalobe, ktorou okrem iných bola postúpená aj pohľadávka banky voči žalovanému. Túto skutočnosť banka oznámila žalovanému listom z 01. 04. 2014, kde zároveň vyzvala žalovaného na okamžitú úhradu pohľadávky. Keďže žalovaný nereagoval, žalobca bol nútený obrátiť sa žalobou na súd.

4. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval a podaním zo dňa 04. 08. 2016 ešte pohľadávku žalobcu bližšie špecifikoval, a pripojil aj prehľad transakcií na úverovom účte od 13. 04. 2011 do 31. 10. 2011, teda odo dňa kedy sa žalovaný dostal do sústavného mínusu. Ďalej boli pripojené transakcie na účte od 01. 11. 2011 do 15. 03. 2013 a od 15. 03. 2013 do 26. 03. 2014. Istina úveru pozostáva z celkových výberov žalovaného, úrokov, poplatkov, ktoré boli pripisované k istine, pričom od celkovej sumy boli odpočívané úhrady započítané na istinu. Celkové výbery predstavovali sumu 1 670,97 €, pripísané zmluvné úroky sumu 116,89 €, bankové poplatky v sume 153,85 € a od celkového súčtu týchto súm boli odpočítané úhrady vo výške 1 406,14 €.

5. Žalovanému bola žaloba ale aj predmetné podanie zo dňa 04. 08. 2016, vrátane ich príloh, doručené do vlastných rúk s výzvou, aby sa k nim vyjadril. Žalovaný sa však v určenej lehote k doručeným listinám žalobcu nevyjadril, a to ani do dňa vyhlásenia rozsudku vo veci samej, súd preto považoval za nesporné v zmysle ust. § 151 ods. 1 C. s. p..

6. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 26. 10. 2016 súd verejne vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.

7. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z nesporných skutkových tvrdení žalobcu, ktoré boli ale podložené listinami, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu, predovšetkým zo zmlúv, ktoré žalobca pripojil a to zo Zmluvy o bežnom účte a Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty, obe z 20. 03. 2007, z Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania, zo Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne a.s. a jej Sadzobníka tak, ako boli vymenované v žalobe, z Odstúpenia od zmluvy, z Oznámenia o postúpení pohľadávky a z korešpondencie, ktorá medzi účastníkmi konania prebehla, resp. aj z upomienok, ktoré banka a žalobca zasielali žalovanému. Súčasne tiež vychádzal z prehľadu o transakciách na účte žalovaného za obdobie žalobcom uvedené.

8. Vykonané listiny nesporne preukazovali skutkový stav tvrdený žalobcom.

9. Nárok žalobcu na zaplatenie úverovej istiny a zmluvných úrokov nachádza oporu v ust. § 497 a nasl. Obch. zák., ktoré predstavujú základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.

10. Podľa § 497 Obch. zák. (zák. č. 513/1991 Zb.), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

12. Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. vzhľadom na skutočnosť, že šlo o úver poskytnutý spotrebiteľovi, úroky z omeškania bola požadované podľa predpisov občianskeho práva konkrétne v súlade s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, sú o 8 % bodov

vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

13. Žalobca sa stal veriteľom žalovaného na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrela banka so žalobcom tak, ako v žalobe tvrdil a túto skutočnosť banka žalovanému oznámila v žalobe uvedeným listom.

14. Súd preto považoval žalobu za plne dôvodný a v celom rozsahu jej vyhovel.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi, čiže strane, ktorá bola v konaní plne úspešná, priznal proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania, ktorá bola priznaná žalobcovi rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.