Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/800/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu Slovsystém s.r.o. so sídlom v Košiciach, Krivá č. 13, zastúpeného JUDr. Jánom Tajtákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Ondavská č. 17, proti žalovaným: X. G. J., T. R. E. F., U. Č.. XX, X. Ľ. J., T. R. E. F., U. Č.. XXX/X, zastúpených JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kováčska č. 32, o zaplatenie 1.045,-eur s prísl., o odvolaní žalovaného v 1.rade proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 8.10.2015 č.k. 10C 191/2012-107 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

Žalovaný v prvom rade je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v 1.rade zaplatiť žalobcovi sumu 1.045,-eur s 9% úrokom z omeškania od 17.4.2014 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti aj vo vzťahu k žalovanému v 2.rade žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom zmluvného záväzku.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca si u žalovaného na základe zmluvy o predaji montáži č. 10/313 zo dňa 28.10.2010 objednal žalovaný u žalobcu okno PVC, balkonovú zostavu a žalúzie, pričom cena diela bola stanovená vo výške 1.621,-eur, pričom žalovaný pri podpise uhradil zálohu 500,-eur. Doplatok ceny diela bol vo výške 1.121,-eur. Žalobca fakturoval cenu diela a ako odberateľa uviedol žalovaného v 2.rade na základe požiadavky žalovaného v 1.rade. Žalovaný v 1.rade následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o predaji a montáži č. 10/324 zo dňa 6.10.2010 na základe ktorej požadoval, aby mu žalobca dodal 2x okno PVC, vchodové dvere, parapet vonkajší pozinkovaný plech a montážne práce. Cena diela bola stanovená sumou 1.425,-eur a žalovaný uhradil zálohu 500,- eur, teda nedoplatok presahoval sumu 925,-eur, čo žalobca fakturoval faktúrou splatnou dňa 9.12.2010. Ako odberateľ vo faktúre bol uvedený rovnako syn Ž. Ľ. - žalovaný v 2.rade. Ďalej mal súd preukázané, že z protokolu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 26.10.2010 vyplynulo, že boli vykonané stavebné práce v rozsahu uvedených zmlúv, pričom v poznámkach je uvedené, že dielo je bez závad, žalúzie sú zamerané, je tam podpis preberajúceho, ktorý však žalovaný v prvom rade spochybnil. Uvedené dielo bolo reklamované, avšak obsah reklamácie žalovaný súdu nepredložil.

4. Súd mal za preukázané, že v danom prípade objednávateľom diela bol žalovaný v 1.rade ako to vyplýva z objednávok a jednak z tej skutočnosti, že žalovaný v 1.rade zaplatil zálohu pri objednávke a

následne uhradil aj časť faktúry v sume 1.001,-eur. Z tohto dôvodu mal súd za to, že žalovaný v 1.rade je v spore pasívne legitimovaný a je objednávateľom diela bez ohľadu na to, že faktúra následne bola vyhotovená na objednávateľa, t.j. žalovaného v 2.rade.

5. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalovaný v 1. rade ako objednávateľ diela po jeho prevzatí náležitým spôsobom nepreukázal aké vady má dodané dielo, pretože reklamácia na ktorú poukazoval podaním zo dňa 25.2.2013 bola zásielka z 26.8.2011, avšak obsah reklamácie nie je v nej uvedený. Obsah reklamácie je zrejmý aj z e-mailovej komunikácie zo dňa 7.5.2013, pričom tieto vady diela boli žalobcom odstránené, o čom svedčí protokol o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 17.4.2014. Súd mal za to, že vady diela vytýkané žalovaným boli odstránené, preto prislúchalo žalovanému právo na ich odstránenie. K odstráneniu vád došlo 17.4.2014 a dielo sa dá riadne užívať. Žalovaný vytýkal iba, že nebol dodržaný technologický postup a požadoval dodanie atestov od dverí, ktoré mu žalobca následne odovzdal. Pokiaľ sa týka obrany žalovaných, že konaním žalobcu im vznikla škoda vo výške 1.000,-eur a preto žiadajú zľavu z ceny diela, súd poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa náhrady škody nedomáhal, že išlo iba o jeho obranu a pri vadách diela sa musí rozhodnúť, ktorý nárok bude uplatňovať. Či sa domáha odstránenia vád alebo zľavy z ceny diela. Žalovaný uplatnil návrh na odstránenie vád, preto súd návrh na zľavu z ceny diel považoval za nedôvodný. Z uvedených dôvodov preto súd zaviazal žalovaného v 1.rade na zaplatenie ceny diela v celkovej výške 1.045,-eur (120,-+ 925,-). Súd mal za to, že objednávateľom diela bol žalovaný v 1.rade na základe skutočnosti, že sám podpísal zmluvy o predaji a montáži, zaplatil zálohovú platbu za každú zmluvu po 500,-eur a taktiež aj časť faktúry v sume 1.001,-eur. Jeho obranu, že nie je v spore pasívne legitimovaný, lebo na faktúrach je uvedený ako odberateľ syn, súd nepovažoval za dôvodnú s prihliadnutím k vyjadreniu žalobcu, že sa tak stalo na pokyn žalovaného v 1.rade, aby vo faktúre bol uvedený jeho syn.

6. Pokiaľ sa týka žalovaného v 2.rade suma za to, že žalovaný v 2.rade nie je v spore pasívne legitimovaný, keďže tento v zmluve o predaji a montáži nepodpísal, neuhradil zálohovú platbu a bol uvedený iba ako odberateľ a táto skutočnosť ho nerobí zodpovedným za uzavretú zmluvu o dielo, preto súd návrh vo vzťahu k nemu v celom rozsahu zamietol.

7. Vzhľadom na to, že žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu uložil mu súd povinnosť zaplatiť aj príslušný úrok z omeškania z dlžnej istiny vo výške 9% ročne od odstránenia vád diela t.j. od 17.4.2014 do zaplatenia a nárok na zaplatenie úroku z omeškania od 10.12.2010 do tohto obdobia zamietol ako nedôvodný.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v 1.rade. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok vo vyhovujúcom výroku tak, že žalobu vo vzťahu k nemu zamietne. V odvolaní uviedol, že súd sa vôbec nezaoberal tým, že zmluva č. 10/324 je absolútne neplatná. Dôvodom absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy je tá skutočnosť, že túto zmluvu podpísal žalovaný v 2 .rade. Túto skutočnosť osvedčil žalovaný v 2.rade, keď potvrdil, že podpis na zmluve je jeho. Súd sa taktiež nezaoberal jeho procesnou obranou a to, že v dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy vzniká zo zákona synalagmatický záväzok. Žalobca sa nemôže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia bez toho, aby vo svojom návrhu vyjadril vzájomnú podmienenosť práv a povinnosti účastníkov. Žiaden z účastníkov sa nemôže domáhať vrátenia poskytnutého plnenia bez toho, aby sám vrátil plnenie, ktoré prijal. Tejto základnej konštrukcii musí zodpovedať tak procesný návrh ako aj výrok rozsudku. Na základe vyššie uvedenej absolútnej neplatnosti neplatnej zmluvy plnili obe zmluvné strany. Na jednej strane došlo k zhotoveniu diela a na druhej strane k zaplateniu zálohy vo výške 500,-eur. Vzájomná reštitučná povinnosť sa týka tiež veci zhotovených na zákazku. Je tu povinnosť vrátenia materiálu a zaplatenie ceny za dielo zo strany zhotoviteľa objednávateľovi a povinnosť peňažitej náhrady za zhotovenie diela zo strany objednávateľa zhotoviteľovi. Ďalej v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nebral do úvahy všetky skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo. Rozpor hodnotenia dôkazov vidí v tom, že konajúci súd uviedol, že mal za preukázané, že objednávateľom diela bol žalovaný v 1.rade. Jeho námietku o nedostatku pasívnej legitimácie nepovažoval za dôvodnú. Súd prvého stupňa v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí nevysvetlil, prečo negatívne procesné dôsledky musím znášať ja, aj napriek tej skutočnosti, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie a konajúci súd jasným spôsobom nezdôvodnil, prečo dôkazné bremeno ponechal výhradne na žalovaných. Tvrdenie žalobcu, že faktúra na jeho pokyn bola vystavená na jeho syna nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Za nesprávne právne posúdenie považuje záver súdu, pokiaľ sa týka obrany ohľadne náhrady škody,ktorá mu vznikla v dôsledku toho, že žalobca nedodal dielo riadne a včas.

Konajúci súd uviedol, že je nutné sa rozhodnúť, či sa domáhame odstránenia vád alebo zľavy z ceny diela. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 510 Obč. zákonníka, podľa ktorého uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla. Uplatnením nároku na náhradu škody sa poškodený nehodlá domôcť kompenzácie hodnoty vykonaného diela - opravy vadnej veci, zľavy z ceny, ale žiada náhradu skutočnej škody alebo ušlého zisku. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že dielo vykazovalo vady a v dôsledku toho vznikla uplatňovaná škoda. Zhotoviteľ tak zodpovedá za škodu tým vzniknutú podľa § 420 Obč. zákonníka a nie z dôvodu zodpovednosti za vady diela. Žalovaný v 2.rade na pojednávaní jasne deklaroval, že je ochotný znášať náklady znaleckého dokazovania na preukázanie ich tvrdení opakovanom v nedostatočnom vykonaní diela, ako aj na preukázanie škody, ktorú zamestnanci žalobcu spôsobili, čo je uvedené okrem iného aj v protokole zo dňa 17.4.2014. Súd však vo veci nenariadil znalecké dokazovanie, aj keď sa jedná o odbornú otázku.

9. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru, že žalovaný v prvom rade bol objednávateľom diela, ktorý následne aj správne právne posúdil ak ho zaviazal zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

11. K odvolaniu žalovaného v prvom rade je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že zmluva o dielo č. 10/324 zo dňa 6.10.2010 je absolútne neplatná.

12. Podľa § 631 Obč. zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že mu ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

13. Podľa § 634 ods. 2 Obč. zákonníka ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela.

14. Z citovaného zákonného ustanovenia § 631 vyplýva, že zmluva o dielo je dvojstranný vzájomný záväzkový právny vzťah, ktorá vznikne, len čo sa účastníci dohodnú na jej podstatných náležitostiach a to o predmete zmluvy a o poskytnutí ceny za dielo. Pre uzatvorenie zmluvy o dielo nie je predpísaná osobitná forma, čo znamená, že môže byť uzavretá aj ústne.

15. V prejednávanej veci z obsahu žalobcom predložených písomných zmlúv o predaji montáži č. 10/313 a 10/324 je zrejmé, že ako objednávateľ bol uvedený žalovaný v prvom rade. Samotná okolnosť, že zmluvy žalovaný v prvom rade nepodpísal nie je významná vo vzťahu k vzniku zmluvného vzťahu, nakoľko ako bolo vyššie uvedené pre uzatvorenie zmluvy o dielo nie je predpísaná písomná forma a teda môže byť uzavretá aj ústne. Je preto nesporné, že žalobca uzatvoril so žalovaným v prvom rade ako objednávateľom zmluvu o dielo ústne, ak zaplatil žalobcovi zálohu na dielo (500,-eur) a zaplatil aj časť kúpnej ceny. Bez významu je potom aj okolnosť, komu bol doplatok ceny diela fakturovaný. V tejto súvislosti možno uveriť tvrdeniu žalobcu, že na požiadanie žalovaného v prvom rade bola cena diela fakturovaná jeho synovi žalovanému v druhom rade.

16. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí diela je zrejmé, že dielo bolo žalovanému odovzdané. Vznikla mu preto povinnosť podľa ust. § 634 ods. 2 zaplatiť žalobcovi cenu diela. Keďže účastníci platne uzatvorili zmluvu o dielo, nemožno považovať za dôvodnú námietku žalovaného v odvolaní, že v dôsledku vzniku neplatnej zmluvy došlo k vzniku synalagmatického záväzku.

17. Za nedôvodnú treba považovať aj námietku žalovaného ohľadom tvrdenia , že žalobca mal žalovať od začiatku jeho syna, ak boli faktúry za sporné dielo vystavené na jeho meno. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je nesporné, že k uzatvoreniu zmluvného vzťahu došlo medzi žalovaným v prvom rade a žalobcom ako objednávateľom, preto správne žalobca uplatňoval svoj nárok vo vzťahu k žalovanému v prvom rade bez ohľadu na to, komu cena diela bola fakturovaná.

18. Vo vzťahu k žalovanému tvrdenej škode, ktorá mala vzniknúť v dôsledku vád diela je potrebné uviesť, že žalovaný poukazuje na svoje stanovisko v liste zo dňa 10.6.2015. Z tohto listu však vyplýva

„že žalobca nevykonal dielo podľa zmluvy - riadne a bez závad, okrem toho nám tiež spôsobil škodu, ktorú sme uviedli v našom podaní zo dňa 17.8.2011 a ktorá je zároveň našou obranou voči žalobcom uplatnenému nároku a to v sume 1.000,-eur, ktorá predstavuje primeranú zľavu za vady, ktoré dielo do dnešného dňa vykazuje...“. Z uvedeného podania žalovaného nie je zrejmé, aby si v konaní uplatnil nárok na náhradu škody a navyše škoda nemôže predstavovať primeranú zľavu za vady. Je síce pravdou, že nárok zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla, avšak škoda ako uvádza žalovaný nemôže predstavovať primeranú zľavu za vady. Správne preto uzavrel súd prvej inštancie, že žalovaný sa náhrady škody nedomáhal a išlo iba o jeho obranu ohľadom vád diela.

19. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ako vecne správny potvrdil.

20. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 C.s.p. vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a žalovaný v prvom rade úspech v odvolacom konaní nemal.

21. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).