Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2To-66-2016.pdf
PDF · 102.79 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/66/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD. a členov senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti obžalovanému U. J., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného U. J., proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 02.07.2014, sp. zn. 2T/25/2014, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 26. októbra 2016, takto
rozhodol:
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku sa z r u š u j e napadnutý rozsudok. Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný U. J., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom L., prechodne bez prihlásenia W. č. XX/XX, t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Nitra,
u z n á v a v i n n ý m , ž e : dňa 18.10.2013 približne o 23.05 hodine v obci W., okres Topoľčany na križovatke ulice 9. mája a miestnej komunikácie bez označenia, pristúpil k maloletej W. U., nar. XX.XX.XXXX, idúcej so svedkom T. T., ktorej k pravej strane krku priložil kuchynský nôž značky Solingen s drevenou rúčkou a dĺžku čepele 12 cm a vyzval ju, aby bola ticho a aby vypla mobilný telefón, pričom maloletú držiac ju okolo krku odviedol do domu číslo XX/XX, do ktorého šiel s nimi dobrovoľne aj svedok T., v ktorom maloletej vulgárne nadával, následne vyzval svedka T., aby z domu odišiel, pričom maloletej v odchode z domu zabránil pod zámienkou, že sa s ňou ešte musí rozprávať, následne pristúpil k maloletej W. U., ktorú napriek jej nesúhlasu vyzliekol donaha, zhodil ju na posteľ, zvalil sa na ňu a napriek odporu maloletej, ktorá styk odmietala a rukami sa ho pokúšala zo seba odtlačiť, vykonal na nej súlož, t e d a : násilím donútil ženu k súloži a spáchal taký čin na chránenej osobe - dieťati, t ý m s p á c h a l : zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, z a t o m u u k l a d á : Podľa § 199 odsek 2 Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, za zistenia priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno m/ Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov a 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona trest prepadnutia veci - 1 kus kuchynského noža značky Solinger s drevenou rúčkou s dĺžkou čepele 12 cm. Podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného U. J. vinným v bode 1/ zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s použitím § 138 písm. a/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a v bode 2/ zo spáchania zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovo základe, že: v bode 1/ dňa 18.10.2013 približne o 23.05 hodine v obci W., okres Topoľčany na križovatke ulice 9. mája a miestnej komunikácie bez označenia, pristúpil k maloletej W. U., nar. XX.XX.XXXX, idúcej so svedkom T. T., ktorej k pravej strane krku priložil kuchynský nôž značky Solingen s drevenou rúčkou a dĺžku čepele 12 cm a vyzval ju, aby bola ticho a aby vypla mobilný telefón, pričom maloletú držiac ju okolo krku odviedol do domu číslo XX/XX, do ktorého šiel s nimi dobrovoľne aj svedok T., v ktorom maloletej vulgárne nadával, následne vyzval svedka T., aby z domu odišiel, pričom maloletej v odchode z domu zabránil pod zámienkou, že sa s ňou ešte musí rozprávať, v bode 2/ následne po skutku opísanom v bode 1. rozsudku dňa 18.10.2013 o 23.40 hodine v obci W., okres Topoľčany, v dome číslo XX/XX pristúpil k maloletej W. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorú napriek jej nesúhlasu vyzliekol donaha, zhodil ju na posteľ, zvalil sa na ňu a napriek odporu maloletej, ktorá styk odmietala a rukami sa ho pokúšala zo seba odtlačiť, vykonal na nej súlož.
Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 199 ods. 2 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 7 Tr. zák., za zistenia priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov a 6 mesiacov s tým, že na výkon tohto trestu ho podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň uložil obžalovanému podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. aj trest prepadnutia veci a to 1 kus kuchynského noža značky Solinger s drevenou rúčkou s dĺžkou čepele 12 cm a vyslovil, že vlastníkom uvedenej veci sa stáva štát. Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým že obžalovaný tak v bode 1/, ako aj v bode 2/ bol usvedčovaný svedeckými výpoveďami W. U., T. T. s listinnými dôkazmi zabezpečenými v spise. Aj keď obžalovaný vo svojich výpovediach, či už v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní poprel, že by sa dopustil konania kladeného mu za vinu tak bodom 1/ ako aj pod bodom 2/, súd I. stupňa nemal dôvod neveriť poškodenej W. U., ktorá potvrdila, že obžalovaný jej dal nôž ku krku a počas celej cesty k domu mala tento nôž na krku, čo potvrdil aj svedok T. T.. Uvedený svedok išiel s poškodenou a obžalovaným do domu práve z dôvodu, že obžalovaný mal stále priložený nôž na krku poškodenej a bál sa, aby sa jej nič nestalo. Čo sa týka skutku pod bodom 2/, poškodená jednoznačne uviedla, že obžalovaný vykonal na nej súlož a to násilím, chcela ísť domov a mala strach z konania obžalovaného, avšak vzhľadom k tomu, že v blízkosti sa stále nachádzal nožík, nekričala a snažila sa obžalovaného odtláčať a styk bol násilný. Aj samotný obžalovaný vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedol, že poškodená stále plakala, hovorila mu, aby ju pustil, pričom on jej pritlačil ruky, aby sa neodtláčala. Obžalovaný bol z konania nepriamo usvedčovaný aj výpoveďami svedkov T. R., O. T. a J. U., ktorí jednoznačne potvrdili, v akom citovom a emočnom rozpoložení bola poškodená krátko po skutku, keď sa stretla s týmito svedkami. Vinu obžalovaného mal súd I. stupňa za preukázanú aj na základe znaleckého posudku kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, z ktorého záveru jednoznačne vyplynulo, že zaistené vzorky DNA boli totožné z profilom porovnávacej vzorky získanej od obžalovaného. Uvedený rozsudok ihneď po jeho vyhlásení, odvolaním napadol obžalovaný, pričom do zápisnice o hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho odvolanie smeruje čo do výroku o vine ako aj uloženom treste. V písomných dôvodoch odvolania, ktoré zaslal prostredníctvom obhajcu sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. a rozhodnutia odvolacím súdom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o jeho oslobodení podľa § 285 písm. a/, alebo písm. b/ Tr. por., alternatívne po zrušení napadnutého rozsudku súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. vrátenia veci súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V prvom rade považoval za potrebné poukázať na listinný dôkaz a to na ambulantnú správu zo dňa 19.10.2013, z ktorej nepochybne vyplývalo, že na celo tele pacientky nie sú známky násilia a nález
je bez známok znásilnenia. So zreteľom na tento zásadný rozpor medzi týmto dôkazom a výpoveďou poškodenej mal byť ustanovený príslušný znalec, ktorý by so zreteľom na absenciu stôp na tele poškodenej objektívne vyjadril, či vôbec mohlo dôjsť k znásilneniu. Obžalovaný na svoju obranu uviedol, že s poškodenou sa predtým niekoľkokrát stretol, mali spolu pohlavný styk, ktorý bol vždy dobrovoľný a tak isto to bolo medzi nim aj dňa 18.10.2013. Výpoveď svedka T. T. považoval za nedôveryhodnú, ktorý ak by bol svedkom konania tak, ako ho popísal vo svojej výpovedi je nemysliteľné, že by nevolal políciu, najmä ak mal vedomosť o tom, že poškodená zostala v dome s obžalovaným sama, pričom on - svedok T. T. išiel do pohostinstva a tváril sa, akoby sa nič nestalo. So zreteľom na pochybnosti o pravdivosti výpovede poškodenej navrhol pribrať do konania príslušného znalca za účelom skúmania hodnovernosti a pravdivosti výpovede poškodenej, nakoľko jej výpoveď nekorešponduje v celom rozsahu s výpoveďou T. T., ktorý uviedol, že mal pocit, že sa poškodená s obžalovaným poznajú, pričom poškodená toto zásadne poprela. Odvolací súd určil termín verejného zasadnutia , ktoré bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, ktorý o to požiadal. Obhajca obžalovaného v celom rozsahu zotrval na písomne podanom odvolaní, žiadal mu v celom rozsahu vyhovieť a navrhol postupovať podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por., obžalovaného oslobodiť spod obžaloby, alternatívne vec vrátiť súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Zástupkyňa krajského prokurátora uviedla, že rozsudok súdu I. stupňa považuje za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch a vyslovila názor, že skutkový stav bol súdom I. stupňa zistený správne, pretože z vykonaných dôkazov bolo preukázané, že zo strany poškodenej nedošlo k dobrovoľnému konaniu. Aj vzhľadom na charakter trestného činu považovala uložený trest súdom I. stupňa za správny a zákonný. Navrhla preto postupovať podľa § 319 Tr. por. a odvolanie obžalovaného, ako nedôvodné, zamietnuť. Krajský súd na podklade odvolania obžalovaného proti napadnutému rozsudku preskúmal predložený spisový materiál a rozhodol tak, že odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por., ako nedôvodné, zamietol, pričom konštatoval, že súd I. stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, vykonané dôkazy tak jednotlivo ako aj v ich súhrne vyhodnotil a dospel k správnym právnym záverom, keď obžalovaného v bode 1/ rozsudku uznal vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. za použitia § 138 písm. a/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., keď poškodenú násilím nútil, aby niečo konala, spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - dieťati a v bode 2/ rozsudku zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pretože násilím donútil poškodenú k súloži a spáchal taký čin na chránenej osobe - dieťati. Čo sa týka konania pod bodom 1/ samotný obžalovaný uviedol, že poškodenú chytil pravou rukou okolo krku ako frajerku s tým, aby išli k nemu domov, že sa porozprávajú, keď prišli domov, vytiahol z vrecka nôž, položil ho na malý stôl. Spolu s T. poškodenej špinavo nadávali a táto plakala. Keď prišli k nemu domov a svedok T. odišiel, pristúpil k poškodenej a pýtal sa jej, či si nedajú päťminútovku, s týmto súhlasila, ale uviedla, že sa ponáhľa domov, sama sa vyzliekla a potom sa i obliekla. Tvrdil, že sex s poškodenou mal už predtým u neho doma a bol s jej strany dobrovoľný. Súd I. stupňa správne odstraňoval rozpory vo výpovedi obžalovaného z prípravného konania a hlavného pojednávania, keď na hlavnom pojednávaní poprel, že by použil nôž, aby donútil poškodenú ísť s ním, a že by sex s poškodenou nebol dobrovoľný. Ani odvolací súd, tak ako súd I. stupňa nemal dôvod spochybňovať výpoveď poškodenej, ktorá uviedla, že obžalovaný jej priložil nôž na krk a keď prišli domov vykonal na nej nedobrovoľnú súlož. Jej výpoveď je podporená výpoveďou svedka T. T., ktorý potvrdil, že obžalovaný prišiel k poškodenej zozadu, chytil ju a dal jej nôž pod krk, a celý čas ako išli k domu obžalovaného, držal tento nôž na krku poškodenej. Keďže sa bál o poškodenú, išiel spolu s ňou a obžalovaným do domu obžalovaného, avšak, keď ho obžalovaný vyzval, aby odišiel, išiel späť do pohostinstva, kde čakal na poškodenú. Svedok T.. T. R. potvrdil, že poškodená bola rozrušená, v inkriminovaný čas sedel v krčme s priateľom, keď mu volala poškodená, že sa jej niečo stalo a keď prišiel pre ňu bola uplakaná a povedala, že obžalovaný vytiahol nôž a nakázal jej ísť do jeho domu. Tam jej mal obžalovaný nadávať a znásilniť ju. Súd I. stupňa správne poukázal na závery znaleckého posudku kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, ktorého záverom jednoznačne vyplynulo, že stery získané zo zaisteného materiálu od poškodenej boli zhodné s DNA profilu porovnávacej vzorky označenej menom obžalovaného. Aj odvolací súd nepovažoval potrebné doplniť dokazovanie pribratím znalcov, ktorí by sa vyjadrili k hodnovernosti výpovede poškodenej, pretože táto, či už v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní pred samotným súdom I. stupňa podstatne zhodne vypovedala a uvádzala skutočnosti, po tom, ako ju násilím - za použitia noža donútil obžalovaný ísť k nemu domov, chcela odísť z domu obžalovaného, nechcela s ním vykonať súlož, plakala a to, že sa pri súloži nebránila neznamená, že táto bola vykonaná dobrovoľne zo strany poškodenej. Poškodená mala obavu, že obžalovaný nôž, ktorý
mal predtým na jej krku a následne ho položil na stolík, použije. Hneď ako odišla z domu obžalovaného, volala kamarátov a keď prišla domov, povedala čo sa jej stalo aj rodičom. Išla k lekárovi, ktorému taktiež uviedla, že bola prepadnutá chlapom a pod hrozbou zabitia nožom došlo k pohlavnému styku, pričom usúdila zbytočnosť akejkoľvek obrany.
Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podal proti uzneseniu krajského súdu dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods.1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por.. Najvyšší súd SR po preskúmaní spisového materiálu rozsudkom zo dňa 13.09.2016 sp. zn. 2 Tdo 36/2016 zrušil uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 22.10.2014 sp. zn. 2To/74/2014 a vyslovil, že bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods.1 písm. i/ Tr. por. porušený zákon v ustanovení § 319 Tr. por. a konaním, ktoré mu predchádzalo ustanovení § 317 ods.1 Tr. por. v neprospech obžalovaného. Zároveň zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a prikázal Krajskému súdu v Nitre, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že z pohľadu správneho právneho posúdenia konania kladeného obžalovanému za vinu je tak rozhodujúcim určenie, či toto jeho konanie tvorí jeden alebo viac skutkov. Momentom, ktorý delí konanie páchateľa na rôzne skutky, je následok závažný z hľadiska trestného práva, ktorý páchateľ spôsobil alebo chcel spôsobiť. Práve následok, ktorý je znakom konkrétneho trestného činu, spája jednotlivé čiastkové konania páchateľa do jedného skutku a preto nemožno považovať za samostatné skutky také útoky, ktoré všetky smerujú k tomu istému trestno- právne relevantnému následku. Hoci popis konania kladeného obžalovanému za vinu je v skutkovej vete rozsudku súdu I. stupňa formálne rozdelený do dvoch častí, ide z pohľadu času i priebehu deja o jedno súvislé konanie, ktoré počnúc tým, že obžalovaný pristúpil k poškodenej, priložil jej nôž ku krku a vyzval ju, aby bola ticho a vypla mobilný telefón, pokračovalo tak, že ju držiac okolo krku odviedol do domu, z ktorého jej následne zabránil odísť a v ktorom ju vyzliekol, zhodil na posteľ a vykonal na nej súlož, a smerovalo nepochybne iba k jedinému trestno-právne významnému následku a to donútiť poškodenú k súloži. Zo skutkovej vety rozsudku súdu I. stupňa nevyplýva, že by obžalovaný násilím odviedol poškodenú do ním obývaného domu s iným zámerom, než ju donútiť k súloži a že tento úmysel poňal až neskôr. Na základe týchto dôvodov dospel Najvyšší súd SR k záveru, že skutok tak ako ho ustálili súd I. stupňa, ako aj odvolací súd, mal byť pri správnom použití zákona právne posúdený iba ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1, ods.2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. (čin spáchaný so zbraňou) a na § 139 písm. a/ Tr. zák. (čin spáchaný na dieťati). Zároveň Najvyšší súd SR poukázal na to, že podľa § 391 ods.2 Tr. por. nemôže v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v neprospech obžalovaného a to nielen pokiaľ ide o ustálené skutkové zistenia, ale ani vo vzťahu k pôvodnej právnej kvalifikácii, keď v prípade zločinu znásilnenia nebol uplatnený znak kvalifikovanej skutkovej podstaty spočívajúci v tom, že čin bol spáchaný so zbraňou. Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie je čiastočne dôvodné. Odvolací súd viazaný ustanovením § 137 ods.1 Tr. por. v danej veci určil termín verejného zasadnutia, na ktorom obžalovaný zotrval na písomných dôvodoch odvolania proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 02.07.2014 sp. zn. 2T/23/2014 a tieto doplnil v tom smere, že uviedol, že je mu ľúto čo spáchal a priznal sa ku konaniu, ktoré mu je kladené za vinu. Priznal sa, že poškodenú znásilnil, v tom čase mal dosť vypité a neovládol sa. Uviedol, že zrejme aj to bolo dôvodom, prečo poškodenú so svedkom T. zatiahol do rodinného domu. Nemal však pocit, že by sa ho poškodená bála.
Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázala na písomné dôvody odvolania, ktoré zaslal predchádzajúci obhajca obžalovaného a tieto doplnila v tom smere, že na základe doteraz vykonaného dokazovania a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR navrhla rozhodnúť v zmysle pokynov Najvyššieho súdu SR. Navrhla zrušiť rozsudok súdu I. stupňa, právne kvalifikovať konanie obžalovaného v zmysle intencií Najvyššieho súdu SR a obžalovanému uložiť za príslušný zločin znásilnenia primeraný trest na dolnej hranici trestnej sadzby za prihliadnutia na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.09.2016 sp. zn. 2Tdo 36/2016 a právny názor v ňom uvedený. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm. b/, písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a aby v súlade s ustanovením § 322 ods.3 Tr. por. rozhodol vo veci sám tak, že obžalovaného uzná
za vinného zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods.1, ods.2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 písm. a/ Tr. zák. a navrhol uložiť obžalovanému trest upravený podľa § 38 ods.2, ods.4 Tr. zák. pri konštatovaní existencie priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zák.. K návrhu obhajkyne, aby v prípade obžalovaného súdu prihliadol aj na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zák. uviedol, že priznanie obžalovaného a oľutovanie svojho konania na verejnom zasadnutí nepovažoval za úprimné, ale bolo motivované iba jeho snahou privodiť si miernejší postih. Na výkon trestu odňatia slobody navrhol obžalovaného zaradiť do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, po preskúmaní predloženého spisového materiálu a vysloveného právneho názoru Najvyšším súdom SR v rozsudku zo dňa 13.09.2016 sp. zn. 2Tdo 36/2016 dospel k záveru, že konanie obžalovaného, uvedené v rozsudku súdu I. stupňa tvorí jeden skutok, spočívajúci v smerovaní obžalovaného k jednému konaniu a to k násilnému pohlavnému styku s maloletou poškodenou. Konanie uvedené v bode 1/ rozsudku súdu I. stupňa a právne kvalifikované ako zločin vydierania podľa § 189 ods1. ods.2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zák. a § 139 ods.1 písm. a/ Tr. zák. tvorí súčasť konania právne kvalifikovaného ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1, ods.2 písm. b/ Tr. zák., tak ako to konštatoval najvyšší súd vo svojom rozsudku. Najvyšší súd poukázal na to, že zločin znásilnenia podľa § 199 Tr. zák. je vo vzťahu k zločinu vydierania podľa § 189 Tr. zák. v pomere špeciality a ich jednočinný súbeh je preto v zásade vylúčený. Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí poukázal na to, na základe akých dôkazov mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil protiprávneho konania kladeného mu za vinu a preto na tieto dôkazy len poukazuje. Vzhľadom na závery Najvyššieho súdu SR odvolací súd však skutky uvedené pod bodom 1/ a 2/ napadnutého rozsudku súdu I. stupňa upravil tak, že konanie obžalovaného tvorilo len jeden skutok a následne právne kvalifikoval jeho konanie len ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods.2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 písm. a/ Tr. zák. Konanie obžalovaného malo byť právne kvalifikované aj podľa § 199 ods.2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák., teda že zločinu znásilnenia sa mal dopustiť obžalovaný aj so zbraňou - za použitia kuchynského noža zn. Solinger s drevenou rúčkou, s dĺžkou čepele 12 cm, avšak s poukazom na § 391 ods.2 Tr. por. nebolo možné právne kvalifikovať konanie obžalovaného podľa tohto ustanovenia, pretože by došlo k rozhodnutiu v neprospech obžalovaného a to z dôvodu, že v pôvodnej právnej kvalifikácii pri zločine znásilnenia nebol uplatnený znak kvalifikovanej skutkovej podstaty spočívajúci v tom, že čin bol spáchaný so zbraňou.
Čo sa týka uloženého trestu obžalovanému súdom I. stupňa je potrebné uviesť, že súd I. stupňa pri jeho ukladaní vychádzal z kritérií uvedených v § 34 Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák., pričom do úvahy bral nielen spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie a pohnútku, ale aj zisťoval existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v prípade obžalovaného. Vzhľadom na hore uvedené zmeny bolo potrebné v prípade obžalovaného opätovne preskúmať kritériá ukladania trestu, predovšetkým existenciu tak poľahčujúcich ako aj priťažujúcich okolností, pričom bolo zistené, že obžalovaný sa síce na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu priznal a svoje konanie úprimne oľutoval, avšak odvolací súd sa plne stotožnil s názorom zástupcu krajského prokurátora, uvedeným na verejnom zasadnutí, že obžalovaný toto svoje priznanie a úprimné oľutovanie učinil len v snahe dosiahnuť miernejší trest. Preto ani odvolací súd na poľahčujúcu okolnosť, uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zák. neprihliadal. V prípade obžalovaného bola zistená len existencia priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zák., teda že obžalovaný bol už v minulosti odsúdený pre inú trestnú činnosť a na základe toho upravoval zákonom stanovenú trestnú sadzbu 7 rokov až 15 rokov postupom podľa § 38 ods.4 Tr. zák. a upravoval tak obžalovanému trest v sadzbe 9 rokov 8 mesiacov až 15 rokov. Vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo po rozhodnutí najvyššieho súdu, odvolací súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody na samej dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby a trest vo výmere 9 rokov 8 mesiacov považoval za primeraný.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdom I. stupňa o zaradení obžalovaného na výkon hore uvedeného trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin.
Súd I. stupňa taktiež správne uložil obžalovaného aj trest prepadnutia veci a to noža, ktorý použil pri spáchaní trestného činu.
S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možný ďalší riadny opravný prostriedok.