Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-58-2015.pdf
PDF · 93.25 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/58/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobcu: P.. P. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, M. O. U., zastúpený splnomocneným zástupcom Mgr. Ľubomír Vavro, nar. 3.4.1952, bytom A. Bernoláka 2181/52, Žilina, proti žalovanej: O. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom V. č. XXXX/X, K., právne zastúpená Mgr. Michal Grošaft, advokát so sídlom Hodžova 13, Žilina, o zaplatenie sumy 42 000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu o zaplatenie sumy 42 000 eur s príslušenstvom v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaná m á právo na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 3.12.2014 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy pôvodne vo výške 70 tisíc eur s príslušenstvom z titulu uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 30.1.2014. Svoj nárok odôvodňoval tým, že pohľadávka vo výške istiny 70 tisíc eur vznikla v súvislosti s nedodržaním lehoty splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov v zmysle uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 30.1.2014. Žalovaná ani po viacerých osobných a telefonických jednaniach nereagovala na povinnosť uhradiť pohľadávku, zostala nečinná. V priebehu konania s odôvodnením, že žalovaná uhradila zo žalovanej sumy 28 tisíc eur sa dlžná suma znížila o túto sumu, a preto domáhal sa zaplatenia sumy 42 000 eur spolu s príslušenstvom a to 5,15% úrok z omeškania ročne zo sumy 70 000 eur od 31.8.2014 do 4.6.2015, 5,15 % úrok z omeškania ročne zo sumy 42 000 eur od 16.6.2015 do zaplatenia.
2. Žalovaná so žalobným návrhom nesúhlasila. V podanom odpore zo dňa 20.1.2015 uviedla, že čiastkovými úhradami bola doposiaľ zaplatená suma 68 000 eur a to v r. 2014 a 2015; dňa 25.9.2014 bola zaplatená suma 20 000 eur, dňa 29.9.2014 odovzdal žalobcovi Marián Tomaníček v hotovosti sumu 20 000 eur, dňa 3.6.2015 suma vo výške 15 000 eur, dňa 9.6.2015 suma vo výške 5 000 eur, dňa 11.6.2015 suma vo výške 5 000 eur a dňa 12.6.2015 suma vo výške 3 000 eur.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 17.2.2016 uviedol, že poskytol otcovi žalovanej dňa 9.7.2012 na základe ním podpísanej a notárom overenej zmenky sumu 90 000 eur a túto zmenku otec žalovanej v deň splatnosti 31.12.2013 neuhradil, pričom uvádzané čiastočné splátky sa viažu k tejto zmenke. Žalobca bol v januári 2014 požiadaný otcom žalovanej o ďalšiu pôžičku v sume 70 000 eur a žalovaná po ich dohode uzavrela zmluvu o pôžičke dňa 30.1.2014 spolu so záložnou zmluvou na nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX a peniaze boli v hotovosti vyplatené pri podpise. Dňom 1.9.2014 márne uplynula doba splatnosti pôžičky, tak žalobca požadoval splnenie povinnosti a úhrady pôžičky. Žalobca a otec žalovanej sa snažili viackrát pri osobných stretnutiach dohodnúť o úhrade pohľadávky a žalovaná sa nezúčastňovala týchto stretnutí s odôvodnením, že je to záležitosť jej otca. Následne dňa 12.5.2015
bola podpísaná dohoda o urovnaní dlhu s termínom splatenia dlžnej sumy do 29.5.2015. Na základe tejto skutočnosti boli čiastočne splácané pohľadávky vyplývajúce z predmetnej zmluvy o pôžičke a dňa 4.6.2015 bola na účet žalobcu poukázaná splátka vo výške 15 000 eur, dňa 10.6.2015 suma 5 000 eur, dňa 12.6.2015 suma 5 000 eur a dňa 15.6.2015 suma 3 000 eur, teda celkom 28 000 eur.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka, oboznámením s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o pôžičke zo dňa 30.1.2014, Záložnou zmluvou zo dňa 31.1.2014, Dohodou o urovnaní zo dňa 12.5.2015, výpisom z účtu žalobcu vedený v Prima banka Slovensko a.s., a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
5. Žalobca zotrval na svojom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení. Potvrdil, že žalobca mal pohľadávku zo zmenky, ktorú splácal otec žalovanej. Zmluva o pôžičke bola uzavretá 30.1.2014 na sumu 70 000 eur a išlo o pôžičku žalovanej, ktorá bola vyplatená po podpise zmluvy. Išlo o ďalšiu pôžičku a túto pôžičku prevzala žalovaná. Zmluvu o pôžičke pripravoval otec žalovanej a priamo u notára pri overení podpisu odovzdal žalovanej obálku so sumou 70 000 eur. S odstupom času už uviesť nevie v akej nominálnej hodnote boli finančné prostriedky. Pri odovzdaní peňazí bol prítomný i otec žalovanej, ale to nevedel s určitosťou.
6. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že vedela o skutočnosti, že jej otec a žalobca medzi sebou majú nejaké pôžičky a preto ju požiadal, aby podpísala už predloženú zmluvu o pôžičke, avšak neprevzala žiadnu hotovosť od žalobcu, či ju prevzal jej otec uviesť nevie. Podpisovala zmluvu o pôžičke spolu so záložnou zmluvou na nehnuteľnosti v Žiline a overenie podpisov prebehlo po stretnutí žalobcu s jej otcom. So žalobcom sa pri overení podpisu nestretla. Touto pôžičkou mali byť usporiadané rodinné záležitosti žalobcu s jej otcom. Žalovaná nikdy zo strany žalobcu neprevzala žiadnu hotovosť a nedošlo k faktickému odovzdaniu finančných prostriedkov titulom pôžičky. Nepopiera, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke dňa 31.1.2014, pričom išlo o finančné prostriedky, ktoré neboli poskytnuté v hotovosti ako je uvedené v zmluve, bola to len prenesená nesplatená časť zmenky jej otca, ktorú mal žalobca po podpísaní záložnej zmluvy a zmluvy o pôžičke skartovať. Žalobcovi vedome plnila, avšak plnila na dlh, ktorý eviduje žalobca voči jej otcovi titulom zmenky. Pokiaľ ide o dohodu o urovnanie uzatvorenú medzi žalobcom a žalovanou v zastúpení svojím otcom, otec žalovanej v dobe uzatvorenia predmetnej dohody nedisponoval akýmkoľvek poverením k uzatvoreniu akéhokoľvek právneho úkonu v jej mene a na účet žalovanej a otcovi odvolala plnú moc dňa 24.4.2015.
7. Svedok Z., otec žalovanej, uviedol, že požičal si od žalobcu nejaké sumy, ktoré aj čiastkovo splácal a v čase, aby mohol tieto záväzky voči nemu vysporiadať, požiadal svoju dcéru, aby z prevzatého majetku zabezpečila splácanie jeho dlhu. On pripravoval všetky listiny, pričom žalobca žiadnu finančnú hotovosť nikdy jeho dcére neodovzdal. Zmluvy, ktoré podpísala jeho dcéra odovzdal bez jej prítomnosti žalobcovi. Bol si vedomý svojho záväzku voči žalobcovi a prejavil vôľu svoj záväzok voči nemu splatiť a hľadal teda spôsob, aby mal žalobca istotu. Pokiaľ uzatváral dohodu o urovnaní v máji 2015 táto mu bola predložená splnomocneným zástupcom žalobcu a on za seba uznal, že je dlžný žalobcovi sumu 70 000 eur, ktorá sa vzťahuje na pôžičku, ktorú podpísala jeho dcéra. Dohodu o urovnaní podpisoval vo svojom mene a bol si vedomý, že ide o jeho dlh voči žalobcovi.
8. Zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 30.1.2014 (čl. 141) medzi stranami sporu a to žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník súd zistil, že predmetom bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 70 000 eur v deň podpisu a záväzok dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť do 30.8.2014. Podpis dlžníka bol úradne overený dňa 31.1.2014.
9. Z obsahu záložnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu (čl. 89) súd zistil že záložný veriteľ (žalobca) sa zaviazal poskytnúť záložnému dlžníkovi (žalovaná) bezúročnú pôžičku - peňažné prostriedky vo výške 70 000 eur do 5 dní od podpisu tejto zmluvy hotovostne a dlžník sa zaviazal vrátiť peňažné prostriedky do 30.8.2014. Na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa v sume 70 000 eur z titulu uvedenej pôžičky záložca dáva do zálohu svoje nehnuteľnosti. Zapísané na LV č. 7100 kat. územie Žilina. Podpis záložného dlžníka overený dňa 31.1.2014.
10. Z dohody o urovnaní zo dňa 12.5.2015 (čl. 94) uzavretej medzi veriteľom (žalobca) a dlžníkom (žalovaná v zastúpení U. Z.) súd zistil, že predmetom dohody bola pohľadávka, ktorá vznikla z dôvodu
neuhradenia pôžičky na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 30.1.2014 vo výške 70 000 eur a dlžník sa zaviazal, že predmetnú pôžičku uhradí do 29.5.2015.
11. Z pohybu na účte žalobcu vedený v Prima Banka Slovensko (čl. 40) je nepochybné, že boli pripísané úhrady dňa 12.6.2015 suma 5 000 eur, dňa 10.6.2015 suma 5 000 eur, dňa 4.6.2015 suma 15 000 eur, dňa 15.6.2015 suma 3 000 eur s identifikáciou platby X. P. - odkúpenie pohľadávky Z.. 12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 13. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom) a vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Pre zmluvu o pôžičke je nevyhnutný konsenzus zmluvných strán a ako náhle je zmluva na základe návrhu a jeho prijatia uzavretá, vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, ktorého obsahom sú práva a povinnosti, avšak až skutočným odovzdaním veci dlžníkovi sa tento vzťah medzi nimi stáva právnym vzťahom z pôžičky.
14. Súd v konaní postupoval v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 215 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 15. Predmetom prejednávanej veci je uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy 42 000 eur ako zostatku pôžičky poskytnutej žalovanej na základe uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 30.1.2014. Žalovaná namietala, že nikdy jej takáto pôžička nebola poskytnutá, zmluvu o pôžičke podpísala na žiadosť svojho otca a na vyrovnanie jeho dlhov voči žalobcovi.
16. Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka, ktorá vymedzuje obsah povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti veriteľa, vyplýva, že v spore o vrátenie požičanej sumy má žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia tak pre veriteľa (žalobcu) vyplýva dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva o pôžičke bola uzavretá a že na základe tejto zmluvy odovzdal žalovanému finančné prostriedky. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke a až odovzdaním predmetu pôžičky vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť veriteľovi to, čo mu bolo požičané a tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky.
17. Súd vychádzal pri svojom rozhodnutí zo skutkových zistení a dôkazov, ktoré v konaní boli predkladané a pre posúdenie otázky vzniku platného záväzného právneho vzťahu medzi stranami sporu zo zmluvy o pôžičke bolo rozhodujúce zistenie, či došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky žalovanej. V danom prípade žalobca bol povinný preukázať spôsobom nevzbudzujúcim žiadnu pochybnosť nielen samotné uzavretie zmluvy o pôžičke, ale aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky žalovanej, ktorá počas celého konania popierala, že by finančnú hotovosť od žalobcu prevzala. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že strany sporu uzavreli písomne Zmluvu o pôžičke dňa 31.1.2014, kedy podpis žalovanej ako dlžníka bol úradne overený notárom, pričom v zmluve sa veriteľ zaviazal poskytnúť peňažné prostriedky vo výške 70 000 eur v deň podpisu tejto zmluvy hotovostne a dlžník sa zaviazal vrátiť peňažné prostriedky do 30.8.2014. V nadväznosti s uzavretou záložnou zmluvou dňa 31.1.2014 sa však žalobca ako veriteľ zaviazal finančné prostriedky poskytnúť do 5 dní od podpisu zmluvy hotovostne. Žalobca len tvrdil, že odovzdal priamo žalovanej pri overovaní jej podpisu obálku s hotovosťou, avšak nominálnu hodnotu bankoviek si už nepamätal a na preukázanie svojich tvrdení o odovzdaní hotovosti neprodukoval žiaden dôkaz. Vzhľadom k tomu, že k pôžičke dochádza na základe zmluvy, bolo na žalobcovi dôkazné bremeno o tom, že poskytol žalovanej sumu 70 000 eur a že odovzdaná suma bola plnením v ich právnom vzťahu založenom zmluvou o pôžičke. Pokiaľ ide o návrhy zo strany žalovanej, ktoré súd nevykonal (vyzvať žalobcu k predloženiu dôkazu kedy nim došlo k reálnemu výberu sumy a z akých zdrojov; predvolať notára pred ktorým došlo k osvedčovaniu podpisu žalovanej za účelom zistenia, či to čo tam v tom dokumente je či je v poriadku) je súd toho názoru, že v prejednávanej veci právne významným bolo, či došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky žalovanej a nie preukazovanie odkiaľ finančné prostriedky žalobca získal a osvedčením o pravosti podpisu na listine notár legalizáciou neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných v listine. Súd konštatuje, že odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je základným predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke a k zisteniu spornej skutočnosti nestačí len tvrdenie žalobcu o poskytnutí pôžičky a žalobca v tomto smere svoje tvrdenia,
že na základe zmluvy o pôžičke odovzdal žalovanej finančné prostriedky nepreukázal. Žalobca na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení o poskytnutí pôžičky žalovanej iný dôkaz ako zmluvu neoznačil a nebolo povinnosťou žalovanej preukazovať opak nepreukázaného tvrdenia, keďže v tomto prípade neplatí zásada prenesenia dôkazného bremena na žalovanú; neodovzdanie peňazí, teda negatívna skutočnosť, sa nedokazuje. Z hľadiska hodnovernosti výpovede svedka (otca žalovanej) je nepochybné, že voči žalobcovi on má svoje nesplatené záväzky (70.000 eur) a tieto svoje záväzky riešili vzájomnými rokovaniami bez prítomnosti žalovanej a sám potvrdil, že zmluvu o pôžičke zo dňa 30.1.2014 sám vypracoval a žalovaná ju podpísala, pričom k fyzickému odovzdaniu peňazí pôžičky žalovanej zo strany žalobcu nedošlo. Aj z predloženého „uznania zo dňa 12.5.2015“ je totiž zrejmé, že ak otec žalovanej konal bez jej splnomocnenia sám teda znáša právne následky z toho vzniknuté a „on za seba uznal, že je dlžný žalobcovi sumu 70 000 eur, ktorá sa vzťahuje na pôžičku, ktorú podpísala jeho dcéra“. 18. Súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanou nevznikol platný právny vzťah zo zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom), teda k zmluve o pôžičke nedochádza len na základ dohody zmluvných strán (účinným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy), ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. K jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde medzi zmluvnými stranami, právny vzťah z pôžičky nevznikne (súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 325/2009 zo dňa 30.6.2010, sp. zn. 4Cdo 138/2009 z 31.11.2011). V danom prípade dôvodom vedúcim k zamietnutiu žaloby bolo neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu v tej časti, v ktorej by preukázal faktické odovzdanie sumy 70 000 eur ako predmetu pôžičky žalovanej a že reálne žalovanej peniaze aj prenechal. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná v danej veci mala plný úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal. Preto súd rozhodol tak, že žalovaná má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).