Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoP-39-2016.pdf
PDF · 115.97 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/39/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov: matky E. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX O.
- Y., t.č. bytom G. E. XX, XXX XX O. - V. a otca I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX O. - Y., o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 3P/25/2016-46 zo dňa 30.06.2016, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 3P/25/2016-46 zo dňa 30. 06. 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletého I. I., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky. Súčasne uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého I. výživným vo výške 150,00 Eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého počnúc dňom 08.04.2016. Zameškané výživné za obdobie od 08.04.2016 do vyhlásenia rozsudku v sume 221,33 Eur súd povolil otcovi uhradiť v splátkach vo výške 15,00 Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlžnej sumy pod sankciou straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že matka sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 08.04.2016 domáhala zverenia maloletého I. do osobnej starostlivosti s tým, že súd uloží otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa v sume 300,00 Eur mesačne od podania návrhu vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Uviedla, že rodičia maloletého nie sú manželmi; 13 rokov žili ako druh a družka v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve otca. Otcovstvo k maloletému dieťaťu bolo uznané na matrike v Ružomberku. Matka mala s druhom dlhodobo problémy, ktoré vyúsťovali do konfliktov a hádok, keďže neprispieval riadne na chod domácnosti, potreby rodiny i syna. Takáto situácia dlhodobo negatívne vplývala na psychický stav syna, ktorý má problémy s učením, býva často chorý. Z uvedených dôvodov sa matka odsťahovala od druha a presťahovala sa do prenajatého domu v V.. Matka bola živnostníčkou, živnosť zrušila ku dňu 01.03.2016, keďže z nej nemala žiaden príjem. Aktuálne je nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok v evidencii nezamestnaných. Nemá preto žiaden príjem, za prenájom bude platiť 100,00 Eur mesačne so všetkými energiami. Maloletý I. je žiakom 4. triedy ZŠ v Černovej. Býva často chorý, matka má teda zvýšené výdavky na zakupovanie liekov. Dieťa sa stravuje v školskej jedálni a navštevuje aj družinu, za čo matka platí cca 30,00 Eur mesačne. Syn má ďalej bežné výdavky čo sa týka školy, ošatenia a ostatných potrieb. Otec na výživu maloletého prispieval mesačne sumou 70,00 Eur mesačne. Okrem toho uhrádzal matke platby za elektrinu, vodu, zakupoval uhlie, ostatné výdavky však uhrádzala matka zo svojho príjmu. Vzťah otca so synom nie je dobrý, syn má z neho traumu, bojí sa ho. Otec o syna neprejavuje záujem. Otec viac vyživovacích povinností otec nemá. Pracuje ako zvárač. 3. Prvoinštančný súd citoval
ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 4, § 65 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 vety prvej a § 77 ods. 1 vety prvej a druhej zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“) a uviedol, že keďže rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, bolo potrebne upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému, a to najmä rozhodnúť o zverení maloletého do starostlivosti toho-ktorého rodiča s poukazom na ust. § 36 ods. l Zákona o rodine. Súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, nakoľko matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti s otcom výlučne a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Naviac u otca nie sú vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o maloletého, nakoľko je pracovne vyťažený, pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba - zvárač na stavbách a za prácou cestuje mimo miesta svojho bydliska. Zároveň súd zdôraznil, že na starostlivosť o maloletého sú kladené zvýšené nároky s prihliadnutím na jeho časté ochorenia a jeho poruchu učenia. Nakoľko rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a otec riadne neprispieva na výživu maloletého I., ktorý je v starostlivosti matky, s poukazom na ust. § 65 ods. l Zákona o rodine, súd rozhodol aj o určení vyživovacej povinnosti otca k synovi. Rozsah tejto vyživovacej povinnosti určil vo výške 150,00 Eur mesačne, a to s prihliadnutím na schopnosti, možnosti, zárobkové pomery na strane otca a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Matka musí uhrádzať výdavky na uspokojenie základných životných potrieb maloletého, t.j. na bývanie, stravu, oblečenie, poplatky v škole (strava v školskej jedálni a školský klub). Nakoľko maloletý je často chorý, musí tiež uhrádzať výdavky za lieky, a tiež cestovné výdavky v súvislosti s návštevou špeciálnej pedagogičky, keďže maloletý má poruchu učenia - dyslexiu. Matka podnikala na základe živnostenského oprávnenia, podnikateľskú činnosť ukončila ku dňu 01.03.2016, aktuálne je nezamestnaná, je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok a od 01.04.2016 poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 134,40 Eur mesačne. Okrem tohto matka poberá prídavok matky na dieťa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok vo výške 23,52 Eur mesačne. Zo správy Daňového úradu Žilina, pobočka Ružomberok súd zistil údaje z daňového priznania matky k dani z príjmov fyzickej osoby za r. 2015 - základ dane vo výške 0,00 Eur. Matka uhrádza výdavky na bývanie v prenajatom rodinnom dome v Černovej - za nájomné a za elektrinu. Otec jej na výživu maloletého prispieva sumou len 70,00 Eur mesačne a nad rámec tejto sumy už ničím neprispeje. S maloletým je otec minimálne, v čase keď spolu s matkou prídu na dom do Y.. Celá ťarcha starostlivosti o maloletého I. je teda na matke, vrátane zabezpečenia všetkých jeho potrieb. Otec bol v konaní pasívny, zásielku súdu s predvolaním na pojednávanie s návrhom matky na začatie konania si neprevzal, k veci sa nevyjadril. Z výpovede matky súd zistil, že otec žije sám v rodinnom dome v Y., viac vyživovacích povinností okrem maloletého nemá, pracuje ako SZČO - zvárač na stavbách, má výdavky na cestovné do práce, na ubytovanie, chodí na týždňovky, prípadne na 2 týždne, ďalej má výdavky na stravu a na rodinný dom v Y.. Zo správy Daňového úradu Žilina, pobočka Ružomberok vyplynul údaj z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby - otca maloletého za r. 2015 vo výške 8.318,50 Eur a údaj o dani zníženej o daňový bonus vo výške 600,96 Eur, čo predstavuje priemerne mesačne v čistom 643,13 Eur (základ dane - daň znížená o daňový bonus : 12). Okresný súd dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletého v sume 150,00 Eur mesačne, keď zohľadnil skutočnosť, že matka sa o maloletého stará sama, zabezpečuje všetky jeho potreby a okrem dávky v hmotnej núdzi a prídavku na dieťa nemá iný príjem. Okrem tohto prihliadol na fakt, že maloletý býva často chorý a má tiež poruchu učenia - dyslexiu, čo zvyšuje nároky na osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a tiež sú s tým zvýšené výdavky na zabezpečenie jeho potrieb. Matka v priebehu konania korigovala pôvodne uplatňovanú sumu výživného vo výške 300,00 Eur mesačne aj s prihliadnutím na otcom vynakladané výdavky na sumu 150,00 Eur mesačne. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vyjadril súhlas s návrhom matky v celom rozsahu. Súd prvej inštancie preto uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého po 150,00 Eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého počnúc dňom 08.04.2016, t.j. dňom podania návrhu. Od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku otec na výživu syna prispieval sumou 70,00 Eur mesačne, v dôsledku čoho mu vzniklo zameškané výživné v celkovej výške 221,33 Eur (za mesiac apríl 2016 v pomernej časti vo výške 61,33 Eur, za mesiac máj 2016 vo výške 80,00 Eur a za mesiac jún 2016 vo výške 80,00 Eur), ktoré mu súd povolil splácať v splátkach po 15,00 Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlžnej sumy pod sankciou straty výhody splátok s poukazom na ust. § 160 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na jeho možnosti a schopnosti a výšku určeného výživného. 4. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. 6. Konštatoval, že „všetky obvinenia sú založené na podvode, ktoré páchala Valéria Tomová voči jeho osobe“. Odvolateľ uviedol, že pojednávania na okresnom súde sa nemohol zúčastniť, keďže mu matka zadržiavala poštu a ani ho neinformovala o predvolaní naň. Namietal tiež záver okresného súdu, že na maloleté dieťa neplatí výživné od 08.04.2016. Až do 14.07.2016 bývala totiž matka s maloletým I. na adrese trvalého bydliska otca v jeho dome a mala tiež k dispozícii celý jeho zárobok. Plat otca chodil na účet N. T. (syna matky z prvého manželstva), nakoľko sa malo jednať o zvýhodnený študentský účet. Otec však dodatočne zistil, že N. T. neštudoval a nemá ani „základné stredoškolské vzdelanie“. Otec tiež namietal, že nesprávnym procesným konaním súdu mu nebolo umožnené brániť sa a doložiť súdu potrebné doklady, z ktorých vyplýva, že zo strany matky sa jedná o vopred pripravený plán, ako prísť k jeho peniazom. Okrem toho, súd nevykonal v pejednávanej veci žiadne dôkazy na preukázanie tvrdení matky. Zároveň otec uviedol, že je si vedomý povinnosti platiť výživné na syna I.. Zdôraznil, že voči matke maloletého E. P. je aktuálne vedené trestné stíhanie od 15.07.2016 na Oddelení kriminálnej polície v Ružomberku pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu voči otcovi, vďaka ktorému sa mala obohatiť o sumu 25.300,00 Eur tak, že z účtu N. T., (kam bol otcovi poukazovaný jeho pravidelný mesačný zárobok vo VÚB banke, a.s.), previedla na svoj účet do P. banky, a.s., o čom predložil do spisu potvrdenie banky. Otec tiež uviedol, že matka neplatila žiadne jeho záväzky, hoci na to mala od neho splnomocnenie. Od roku 2012 neplatila za otca sociálne odvody, zdravotné odvody, poplatky Mestu Ružomberok, vodárenskej spoločnosti, spoločnosti Slovak Telecom, a.s., Stredoslovenským elektrárňam (po 4 mesiacoch neplatenia dňa 14.07.2016 bol dom otca odpojený od elektriny), poplatok RTVS Slovensko. Až po odsťahovaní matky zo spoločnej domácnosti, t.j. po 14.07.2016 sa otec postupne dozvedá o ďalších pohľadávkach. Takýmto svojím konaním matka spôsobila otcovi škodu vo výške 20.000,00 Eur. Všetky pohľadávky, ktoré požadujú od otca uhradiť exekútori, môže otec preukázať. Otec preto žiadal, aby súd opätovne prejednal vec na základe návrhu matky a prípadne zveril dieťa do jeho opatery. Na preukázanie svojich tvrdení otec predložil súdu do spisu zoznam pohľadávok, ktoré majú byť predmetom exekúcií voči jeho osobe, generálne plnomocenstvo, ktoré udelil matke dňa 21.03.2007 na zastupovanie vo všetkých veciach, ako aj potvrdenie banky o prevode jeho peňazí na iný účet.
7. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 8. Poprela, že by otcovi zadržiavala nejakú poštu. Zároveň zdôraznila, že trvá na podanom návrhu, ako aj na tom, že otec doposiaľ jej neuhradil žiadne výživné na dieťa za obdobie, odkedy sa odsťahovala so synom zo spoločnej domácnosti. Otec o syna nejaví záujem, nikdy sa nezaujímal o to, či ho bolí hlava, kde má spať, jesť a podobne. Dňa 27.07.2016 matka podala voči otcovi trestné oznámenie vo veci zanedbania povinnej výživy, ktoré je vedené pod ČVS: ORP-367/OO-RK-2016. Matka tvrdila, že otec jej na ul. Sadová zadržiaval poštu, v dôsledku čoho sa nedostala k dôležitým dokumentom a ani k výzve súdu, o ktorej sa dozvedela až zo spisu kolízneho opatrovníka. Pokiaľ otec obvinil matku z trestnej činnosti, uviedla, že táto vec je v štádiu vyšetrovania a po jeho skončení je matka odhodlaná podať trestné oznámenie na otca za krivé obvinenie, ohováranie, ujmu na dobrom mene a navádzanie na trestný čin. Matka nesúhlasila s tým, aby bol maloletý I. zverený do starostlivosti otca, s ktorým má dieťa zlý vzťah. Syn má z otca nočné mory a stresové stavy. Za obdobie 6 týždňov po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti sa otec vôbec o syna nezaujímal, nenapísal SMS, hoci syn má vlastný mobilný telefón. Matka preto trvá na tom, aby otec platil na dieťa výživné, no bez možnosti splátok s poukazom na vlastnú zlú finančnú situáciu, ako aj skutočnosť, že sa začína školský rok a potrebuje dieťaťu nakúpiť veci do školy, ktoré nemá z čoho financovať.
9. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. 10. Uviedol, že dňa 12.08.2014 vykonal šetrenie v domácnosti matky na adrese O., A. Y. XX. V tom čase bola prítomná doma matka i maloletý I., ako aj plnoletý syn matky N. T.. Matka spolu so synmi bola nútená odsťahovať sa od svojho druha a otca maloletého I. dňa 14.07.2016 z dôvodu častých hádok a konfliktov, ktoré údajne vyúsťovali až do jej fyzického napádania. V súčasnej dobe má prenajatú staršiu drevenicu, v ktorej má k dispozícii kuchyňu a jednu izbu. Dom je bez sociálneho zariadenia, vykurovaný pecou na pevné palivo. K odvolaniu otca matka uviedla, že skutočnosti v ňom uvádzané sa nezakladajú na pravde. Konštatovala, že otec o termíne pojednávania vedel, keďže mu to sama povedala a sám jej povedal, že zásielku si nepreberie. Na prvý termín pojednávania konaný dňa 17.05.2016 sa matka nedostavila z dôvodu, že vedela, že otec na pojednávanie nepríde. Na druhý
termín pojednávania dňa 07.06.2016 prišla sama a pojednávanie bolo odročené z dôvodu, že otec nemal doručenie zásielky s predvolaním vykázané. Na tretí termín pojednávania prišla matka opakovane sama, otec sa nedostavil, avšak už mal doručenie predvolania vykázané, v dôsledku čoho súd vec prejednal a meritórne rozhodol. Matka potvrdila, že otec maloletého zasielal svoju výplatu na účet jej plnoletého syna a to z dôvodu, že otec mal exekúcie a nechcel, aby mu finančné prostriedky zobral exekútor. Jej syn N. T. však každý mesiac tieto peniaze vybral a dal ich otcovi do ruky, čoho bola ona svedkom. Matka poprela, že by nejaké peniaze patriace jej druhovi prevádzala spoločne so synom N. na účet do P. banky, a.s., keďže žiaden účet v tejto banke nemajú zriadený. Ohľadne trestného oznámenia, ktoré na ňu podal otec maloletého bola matka vypovedať aj na polícii; vec je v štádiu vyšetrovania. Matka podala na otca trestné oznámenie pre neplnenie vyživovacej povinnosti. Zdôraznila, že z účtu otca, ku ktorému mala dispozičné právo, si vyberala mesačne len sumu 70,00 Eur na výživu maloletého I.. Okrem týchto finančných prostriedkov otec na výživu syna ničím iným neprispieval. Otec o syna neprejavuje záujem. Syn sa ho bojí. Potom ako sa matka s I. odsťahovala zo spoločnej domácnosti, zdravotný stav maloletého sa podstatne zlepšil. Keďže matka nemala dostatok finančných prostriedkov, finančne jej vypomáhal plnoletý syn N.. Mesačne jej poskytoval čiastku od 100,00 do 200,00 Eur. Maloletý I. uviedol, že v súčasnej dobe sa má dobre, k otcovi sa nechce vrátiť, má pokoj a nik na neho nekričí, ani mu nik nenadáva. Dieťa chce zostať bývať spolu s matkou. Za danej situácie kolízny opatrovník konštatoval, že návrh matky maloletého na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností bol podaný dôvodne. Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, otec nemá vytvorené podmienky na to, aby synovi zabezpečil riadnu výchovu a výživu, nakoľko pracuje mimo miesta svojho bydliska. Aj maloletý sa sám vyjadril, že nechce byť zverený do jeho starostlivosti, keďže s otcom nemajú dobrý vzťah a dieťa sa otca bojí. Výška výživného v sume 150,00 Eur mesačne je podľa názoru kolízneho opatrovníka primeraná veku a potrebám maloletého a aj zárobkovým možnostiam na strane otca. K tvrdeniam otca, že mu nebolo umožnené hájiť sa na pojednávaní a nemohol sa zúčastniť súdneho konania, sa kolíznym opatrovník nevyjadril, konštatoval však, že vo veci boli nariadené súdom tri pojednávania, a ani na jedno sa otec nedostavil. Súdna tajomníčka sa pritom pokúšala otca kontaktovať 16.05.2016 aj telefonicky, otec jej však telefón nedvíhal a ani jej spätne nezavolal.
11. Otec sa k vyjadreniam matky a kolízneho opatrovníka písomne nevyjadril.
12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa § 65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a § 391 ods. 1 CSP s použitím § 2 ods. 1 CMP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, z nasledovných dôvodov:
13. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nových procesných kódexov (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 370 ods. 1 CSP, § 395 ods. 1 CMP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie a účastníkov ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP, § 395 ods. 2 CMP). Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej úprave, ktorá reguluje civilné sporové a civilné mimosporové konanie.
14. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní vo veciach maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu, sa súd naďalej spravuje vyšetrovacou zásadou, v ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie skutočného stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a aktivitu účastníkov (§ 35 a § 36 CMP). Do 30.06.2016 túto povinnosť súdu upravovalo ust. § 120 ods. 2 O.s.p. Súd je v takomto konaní povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Vo vzťahu k návrhu matky na zverenie maloletého I. do jej osobnej starostlivosti súd prvej inštancie ani kolízny opatrovník nevykonali žiadne šetrenia tak, aby mohol súd na základe spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci ustáliť, ktorému z rodičov bude dieťa zverené. Okresný súd nezisťoval prostredníctvom kolízneho opatrovníka pomery v domácnosti otca i matky ich prešetrením na mieste samom. Pred vydaním napadnutého rozsudku nebol vykonaný ani pohovor kolízneho opatrovníka s rodičmi a maloletým dieťaťom. Súd prvej inštancie sa uspokojil len s tvrdeniami matky prezentovanými v konaní a nevykonal dokazovanie potrebné pre meritórne rozhodnutie. Pokiaľ by bol súd v rámci dokazovania postupoval dôsledne, bol by zistil aj okolnosť,
ktorá bola konštatovaná odvolateľom i matkou až v odvolacom konaní, že matka spolu s maloletým I. i svojím plnoletým synom N. T. opustila spoločnú domácnosť, t.j. odsťahovala sa z rodinného domu otca až dňa 14.07.2016, t.j. po tom, ako dňa 08.04.2016 podala návrh v tejto veci. Uspokojovanie bytovej potreby dieťaťa je nepochybne plnením vyživovacej povinnosti v zmysle ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine. Nemožno prehliadnutť fakt, že do 14.07.2016 matka spoločne s obidvomi synmi bývala v rodinnom dome otca v Y. na ul. D. XXX/XX a mala k dispozícii aj finančné prostriedky z celého otcovho zárobku. Otec teda uspokojoval bytovú potrebu matky maloletého I., a tiež plnoletého syna matky N. T., čím si do 14.07.2016 nepochybne plnil minimálne sčasti vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi. Jej rozsah však okresný súd vôbec nezisťoval. Pokiaľ teda okresný súd v napadnutom rozsudku zo dňa 30.06.2016 rozhodol o určení výživného na maloletého I. s účinnosťou od 08.04.2016, nemôže byť jeho rozhodnutie správne s poukazom na neúplne zistený skutočný stav veci. Bez právneho významu nemôže byť ani plná moc, ktorou otec splnomocnil matku dňa 21.03.2007 na zastupovanie v celom rozsahu (tzv. generálna plná moc) a prípadné konania matky, z ktorých ju otec obvinil. Matka podala na súd návrh v tejto veci ešte v čase, keď žila s otcom v spoločnej domácnosti. Ak otec chodí pracovať na týždňovky a matka mala splnomocnenie na preberanie jeho pošty, je vysoko pravdepodobné, že otca neinformovala o zásielkach, ktoré mu bolo doručované prvoinštančným súdom, keďže mala protichodný záujem vo veci. Pokiaľ matka mala aj dispozičné oprávnenie k účtu otca, bolo potrebné zistiť, ako disponovala s týmto účtom (pohyby na tomto účte v spornom období).
15. Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov v ust.§ 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). Okrem toho v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania.
16. Okrem tohto súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o výživnom na maloleté dieťa vôbec neaplikoval ust. § 63 ods. 2 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. V tomto prípade zákon nepriamo ukladá súdu pri každom rozhodovaní o výživnom pre dieťa preskúmať dôvodnosť výdavkov uplatnených v daňovom priznaní, ktoré ako odpočítateľná položka znižujú daňový základ. Až po ich zistení možno rozhodnúť, ktoré z nich je nevyhnuté vynaložiť a v akom rozsahu v súvislosti so zárobkovou činnosťou povinného. Pritom nevyhnutnosť je v zmysle zákona najnižšia možná miera dôvodnosti. Z tohto aspektu je súd povinný preskúmať všetky daňové výdavky povinného a po ich prehodnotení vyvodiť predpokladaný príjem, aký by bol povinný dosiahol, ak by iné než nevyhnutné výdavky nerealizoval. Súd má povinnosť vyvodiť schopnosti a možnosti u povinného z predpokladaného príjmu získaného navýšením jeho daňového základu o sumu uplatnených podľa daňových predpisov, ktoré však nie sú nevyhnutné výdavky podľa Zákona o rodine. Tieto výdavky súd zisťuje aj z peňažného denníka podnikateľa osoby povinnej výživou. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by okresný súd uvedeným spôsobom skúmal príjem otca. Je potrebné zdôrazniť, že ak si otec nesplní povinnosti uvedené v ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Aktuálne príjmy otca musia byť pritom zistené tak, aby odrážali stav v čase rozhodovania súdu (§ 217 CSP, predtým § 154 ods. 1 O.s.p.).
17. Netreba pritom opomenúť fakt, že ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine).
18. Pokiaľ súd prvej inštancie opomenul pri rozhodovaní o výživnom aplikovať ust. § 63 ods. 2 a 3 Zákona o rodine s ohľadom na fakt, že otec je SZČO, nepostupoval dôsledne, ak sa uspokojil len so správou Daňového úradu Žilina, pobočka Ružomberok a údajmi uvedenými v daňovom priznaní otca a nezisťoval, ani aké daňové priznanie podal otec v Českej republike, ak na jej území tiež podniká. Za danej situácie teda okresný súd nemal dostatočné podklady na meritórne rozhodnutie v prejednávanej veci.
19. Súd prvej inštancie teda vec nesprávne právne posúdil a nevykonal potrebné dokazovanie a svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil otcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nesprávny postup súdu prvej inštancie v takomto rozsahu by nemal naprávať odvolací súd, ktorý je spravidla určený na to, aby náležite vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach. Účelom fungovania opravného súdu je na kvalitatívne vyššej úrovni, na základe opravných prostriedkov preskúmať, či sa na súde prvej inštancie dosiahol účel Civilného mimosporového konania vyjadrený v článkoch 1, 4 a 6 CMP v spojitosti s čl. 46 a nasl. Ústavy, a nie nahrádzať podstatné pochybenia v postupe prvoinštančného súdu. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
20. V ďalšom konaní okresný súd doplní dokazovanie v naznačenom smere tak, že dôsledne zistí jednak odôvodnené potreby maloletého I., no najmä zárobkové a majetkové schopnosti a možnosti, ako aj potencionalitu príjmov povinného rodiča - t.j. otca, a to s ohľadom na všetky kritériá uvedené odvolacím súdom vyššie. Okrem tohto súd zistí pohyby na účte otca v peňažnom ústave v rozhodnom období, s ktorým údajne disponovala matka. Zároveň je potrebné v konaní vypočuť i svedka N. T. ohľadne preukázania skutočnosti, či boli otcovi poukazované finančné prostriedky na jeho účet a ako s nimi bolo nakladané a tiež zistiť pohyby na tomto účte v rozhodnom období. Rovnako je potrebné, aby boli v konaní riadne preukázané aktuálne pomery matky, otca i maloletého dieťaťa. Okresný súd tiež doplní dokazovanie vyžiadaním si správ, doplnením výsluchov rodičov na pojednávaní, a tiež podľa návrhov účastníkov a až následne po vykonanom dokazovaní postupom v súlade s ust. § 35 až § 37 CMP vo veci opätovne rozhodne, s tým, že v ďalšom konaní je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným vyššie (§ 391 ods. 2 CSP a § 2 ods. 1 CMP). Následne okresný súd vydá meritórne rozhodnutie, ktoré riadne odôvodní postupom v súlade s ust. § 220 CSP a § 2 ods. 1 CMP.
21. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného konania a v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.
22. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné, alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§76 CMP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77 CMP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.