Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-94-2016.pdf
PDF · 160.03 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/94/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: Štefan Chobot, 013 18 Podhorie 68, IČO: 33 345 597, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Pavlom Dlhopolčekom, advokátom, so sídlom C. č. XX, XXX XX C., proti žalovanému v 1/ rade: Pohrebné služby Daniela Bobuľová, s.r.o., so sídlom V. Spanyola 28, 010 01 Žilina, IČO: 44 891 636, žalovanej v 2/ rade: A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX N. XXX, štátnej občianke SR, žalovanému v 3/ rade: Ing. K. D., bytom XXX XX N. XXX, štátny občan SR, zastúpených právnym zástupcom JUDr. Jánom Kasenčákom, advokátom, so sídlom S. F. X, XXX XX U., v konaní o zaplatenie sumy 1.938,79 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 2/ a 3/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/188/2010-453 zo dňa 08. 01.2016, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/188/2010-453 zo dňa 08.01.2016 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaných v 2/ rade a v 3/ rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 101,75 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 101,75 Eur od 29.09.2011 do zaplatenia p o t v r d z u j e .
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti o zaplatenie 1.837,04 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.837,04 Eur od 29.01.2010 do zaplatenia zastavil. Žalobu voči žalovanému v 1/ rade v celom rozsahu zamietol. Žalovaným v 2/ rade a v 3/ rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 101,75 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 101,75 Eur od 29.09.2011 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Samostatným výrokom v ostatnej časti žalobu zamietol. Ďalej vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu podanú Okresnému súdu v Žiline dňa 31.05.2010, ktorou sa domáhal voči pôvodne označenému žalovanému v 1/ rade zaplatenia sumy 1.938,79 Eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania, titulom zaplatenia ceny stavebných prác, ktoré žalobca vykonával pre žalovaného na základe neformálne uzavretej zmluvy o dielo v súlade s ústnou objednávkou, v rozsahu vyplývajúcom z priloženého súpisu prác a dodávok v cene 10.087,28 Eur, ktorá bola čiastočne žalovaným uhradená v sume 7.000 Eur, a ktorá bola znížená o poskytnutú zľavu v sume 1.432,45 Eur tak, že neuhradená časť ceny diela predstavovala žalovanú istinu 1.938,79 Eur, ktorú žalobca vyúčtoval žalovanému v 1/ rade faktúrou č. 02/2010 zo dňa 13.01.2010 splatnou 28.01.2010. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 18.11.2010 v znení upresňujúceho podania zo dňa 25.08.2011, žalobca navrhol rozšíriť okruh účastníkov o žalovaného v 2/ rade a žiadal zaviazať žalovaných v 1/ a v 2/ rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu 1.938,79 Eur s príslušenstvom a trovy konania. Okresný súd Žilina uznesením
č.k. 11Cb 188/2010-26 zo dňa 14.09.2011 pripustil, aby do konania vstúpil ďalší účastník na strane žalovaného, a to žalovaný v 2/ rade a súčasne pripustil zmenu návrhu na začatie konania v podaní zo dňa 15.11.2010 v spojení s podaním zo dňa 25.08.2011. Následne žalobca podaním zo dňa 18.11.2011 navrhol rozšíriť okruh účastníkov o žalovaného v 3/ rade a žiadal zaviazať žalovaných v 1/, v 2/, v 3/ rade na povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne žalovanú istinu s úrokom z omeškania a nahradiť žalobcovi trovy konania. Navrhovanú zmenu žaloby okresný súd pripustil uznesením č. k. 11Cb 188/2010-38 zo dňa 30.11.2011.
2. Na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzku, okresný súd posúdil právny vzťah účastníkov ako občianskoprávny podľa § 488 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 489 Občianskeho zákonníka a uplatnený nárok posúdil ako nárok zo zmluvy o dielo podľa § 631 Občianskeho zákonníka.
3. Okresný súd uviedol, že pre vymedzenie zmluvy o dielo podľa Občianskeho zákonníka je rozhodujúca skutočnosť, či objednávateľom diela je nepodnikajúca fyzická alebo právnická osoba. Z nesporných tvrdení účastníkov vyplynulo, že objednávateľom diela vo vzťahu k žalobcovi bola žalovaná v 2/ rade ako fyzická osoba - nepodnikateľ, a preto nimi uzavretá zmluva podlieha režimu Občianskeho zákonníka. Pre posúdenie otázky aktívnej legitimácie bolo preto rozhodujúce, kto vystupoval ako účastník zmluvy na strane zhotoviteľa diela, pričom z celého obsahu právneho úkonu a zistených skutkových okolností, za ktorých bol právny úkon uskutočnený, bolo možné vyvodiť jednoznačný záver, že zhotoviteľom diela bol žalobca ako fyzická osoba podnikateľ. Medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu písomného právneho úkonu, a preto neuvádzanie celého obchodného mena pri uzatváraní zmluvy nezaložilo domnienku a akékoľvek pochybnosti, že by právny úkon urobil niekto iný ako žalobca. Skutočnosť, že žalobca je nositeľom žalovaného práva bola dostatočne preukázaná aj zo samotného konania účastníkov zmluvy nielen v štádiu vykonávania diela, ale aj následne po ukončení zmluvy, kedy objednávateľ diela komunikoval výlučne so žalobcom ako zmluvnou stranou bez akýchkoľvek pochybností o tejto osobe. Okresný súd preto námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie vyhodnotil ako nedôvodnú.
4. Vo všeobecnosti okresný súd uviedol, že zmluvou o dielo je zmluva, ktorou sa jedna strana v danom prípade zhotoviteľ zaväzuje druhej strane, t. j. objednávateľovi vykonať pre objednávateľa dielo na svoje nebezpečenstvo a za odmenu. Zmluva o dielo je dvojstrannou a odplatnou zmluvou, ktorá má charakter konsenzuálnej zmluvy, teda vzniká v momente jej uzavretia. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo sú určenie diela, t.j. predmet zmluvy, určenie ceny diela a vykonanie diela na nebezpečenstvo zhotoviteľa. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci ak nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti a vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Napriek tomu, že odplatnosť je pojmovým znakom zmluvy o dielo, podľa Občianskeho zákonníka zmluva nemusí upravovať výšku odplaty, t.j. konkrétnu cenu diela. Rozhodujúcou je potom výška ceny upravená v osobitných predpisoch, a ak cenu diela neupravili strany sporu v zmluve a neurčujú ju ani osobitné predpisy, je potrebné zaplatiť ,,primeranú cenu“, pričom za takúto cenu sa považuje cena, ktorá sa obvykle platí v dobe uzatvorenia zmluvy za porovnateľné dielo, t.j. za dielo, ktoré má rovnaké alebo podobné vlastnosti (§ 634 Občianskeho zákonníka). Splatnosť ceny diela nastáva, ak nie je dohodnuté inak, až po vykonaní diela. Inú splatnosť ceny diela môže ustanoviť zmluva, pričom vykonaním diela sa rozumie odovzdanie diela bez vád.
5. Z vykonaných dôkazov, podľa okresného súdu, vyplynulo, že žalovaná v 2/ rade v postavení objednávateľa postupným spôsobom vymedzovala druh a rozsah diela, pričom predmet diela bol zmluvným stranám dostatočne určitý. Žalovaná v 2/ rade súčasne uhrádzala žalobcovi postupnými platbami v priebehu vykonávania diela preddavky na cenu diela. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že zmluva o dielo bola dojednaná ako odplatná zmluva, a to aj napriek tomu, že v konaní ostal sporný konkrétny obsah dohody o cene diela. Okresný súd uviedol, že ak cenu diela účastníci neupravili v zmluve, príp. jej obsah sa v konaní pred súdom nepodarilo stranám sporu spoľahlivo preukázať, a túto neurčil právny predpis, bol objednávateľ povinný zaplatiť ,,primeranú cenu“, pričom za takúto cenu sa považuje cena, aká sa obvykle platí v dobe uzatvorenia zmluvy za porovnateľné dielo. Z faktického konania strán sporu bolo zrejmé, že medzi účastníkmi bola dohodnutá postupná úhrada ceny diela v nadväznosti na vykonané časti diela vo forme preddavkov. Žalobca ako zhotoviteľ dielo nedokončil, čo odôvodnil omeškaním objednávateľa s úhradou preddavku na cenu diela. Napriek tomu, že žalobca výkon prác prerušil v mesiaci august 2009, žalovaná v 2/ rade preukázateľne vyzvala na
odstránenie vád diela až v desiatom mesiaci roku 2011 (t.j. po viac ako dvoch rokoch od ukončenia diela, v čase prebiehajúceho súdneho konania) s tým, že objednávateľ (podľa tvrdenia žalovaného v 3/ rade) sám pristúpil k dokončeniu určitých častí nedokončeného diela. Žalobca po prerušení výkonu stavebných prác vystavil žalovanému v 1/ rade dňa 13.1.2010 faktúru, ktorou vyúčtoval cenu prác a dodávok podľa pripojeného súpisu a na druhej strane žalovaná v 2/ rade dňa 11.11.2011 objednala u znalca Ing. Lejčíka odborné vyjadrenie vo veci vyčíslenia všeobecnej hodnoty stavebných prác, ktoré malo slúžiť pre účely finančného vysporiadania medzi objednávateľom a zhotoviteľom diela. Z takéhoto postupu účastníkov zmluvy bolo možné podľa okresného súdu dovodiť, že prerušením prác s vyúčtovaním ich ceny žalobcom bez toho, že by žalovaní prejavili vôľu a požiadavku na dokončenie diela a splnenie záväzku žalobcom, došlo ku konkludentnej dohode o ukončení zmluvného vzťahu bez toho, že by ktorákoľvek zo zmluvných strán od uzavretej zmluvy priamo odstúpila podľa § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z dohody účastníkov o priebežne uhrádzanej cene vykonaných prác a dodávok a analogickej úpravy vysporiadania účastníkov zmluvy, ak dielo nie je ukončené a dôjde k zrušeniu nesplnenej časti zmluvy, okresný súd pri posúdení žalovaného nároku vychádzal z miery rozpracovanosti diela, hodnoty zapracovaného materiálu a kvality vykonaných prác tak, ako boli tieto zistené a stranami sporu preukazované v súdnom konaní. Vzhľadom k tomu, že medzi stranami sporu vznikla platná zmluva, od ktorej ani jedna zo zmluvných strán právne účinným spôsobom neodstúpila, nebolo možné na vyporiadanie strán sporu aplikovať ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, nakoľko k zrušeniu právneho dôvodu poskytnutého plnenia medzi stranami sporu nedošlo.
6. Okresný súd preto posudzoval rozsah skutočne vykonaných prác a dodávok, pričom podkladom pre tieto zistenia boli dôkazy označené stranami sporu pri ich povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti vrátane odborného znaleckého posúdenia, uskutočneného na ich základe. Pokiaľ ide o namietané vady diela, okresný súd poukázal na ust. § 653 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý viaže zodpovednosť za vady na moment splnenia záväzku resp. záručnú dobu po prevzatí veci. Pokiaľ však dielo nebolo dokončené, nebolo možné nedokončenie diela uplatňovať ako vadu diela podľa tohto zákonného ustanovenia a uplatňovať si nároky voči zhotoviteľovi na dokončenie diela. Okresný súd konštatoval, že spôsob a kvalita vykonávaného diela sa premieta do určenej ceny zhotoviteľom poskytnutého plnenia. Poznamenal, že predpokladom úspešného uplatnenia nároku zo zodpovednosti za vady na súde je včasné vytknutie vady, a to bez zbytočného odkladu, najneskoršie do šiestich mesiacov po tom, ako má nadobúdateľ veci možnosť vec prezrieť, najneskoršie v lehote šesť mesiacov, ktorej márnym uplynutím právo zaniká.
7. Súd prvej inštancie uviedol, že súdom ustanovený znalec pre stanovenie ceny stavebných prác a dodávok vychádzal z projektovej dokumentácie spracovanej žalovaným v 3/ rade, vyjadrenia dodávateľa stavby, t.j. žalobcu, popisu vád jednotlivých stavebných celkov, informatívnej skúšky betónov, fotodokumentácie z obhliadky na mieste samom, z výkresovej dokumentácie predloženej žalovaným v 3/ rade a výkazu výmer podľa prílohy odborného vyjadrenia č. 51/2011 spracovaného Ing. Viliamom Lejčíkom. Na námietky strán sporu k záverom znaleckého posudku, súdny znalec v písomnom vyjadrení zo dňa 29.04.2014 uviedol, že k objektivizácii ceny žalobcom vykonávaného diela bránili nedostatočné podklady pre spracovanie znaleckého posudku, keď k vykonávanému dielu nebola vopred spracovaná projektová dokumentácia, zaznamenaný stav rozostavanosti diela v situácii, keď žalobca pokračoval vo vykonaní diela po inom dodávateľovi stavebných prác, bez predloženého projektu skutočného prevedenia stavby, statického výpočtu pre vyčíslenie škody, pre absenciu projektovej dokumentácie statika a vzhľadom na spôsob vedenia stavebného denníka v zjednodušenej forme pre jednoduchú stavbu. Znalec vo vyjadreniach k námietkam strán sporu uviedol, že jednotlivé zápisy v stavebnom denníku sú autorizované len podpisom zhotoviteľa bez potvrdeného rozsahu vykonaných prác objednávateľom diela.
8. Vzhľadom k tomu, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o dielo a k vykonávanému dielu nebola vystavená písomná objednávka obsahujúca presnú špecifikáciu predmetu diela, prípadne potvrdenie objednávky zhotoviteľom, pri spornosti stavu rozpracovanosti diela iným zhotoviteľom a spornom rozsahu skutočne vykonaného diela, podľa okresného súdu nemohli byť znalcovi poskytnuté dostatočné skutkové podklady pre určenie rozsahu prác a ich následné ocenenie.
9. Vzhľadom na povahu kontraktačného procesu, keď strany sporu v priebehu trvania zmluvného vzťahu kvantitatívne a kvalitatívne menili predmet zmluvy bez akýchkoľvek písomných záznamov o jej obsahu, zvolený spôsob odovzdávania vykonaných častí diela, vedenie stavebného denníka zhotoviteľom diela,
prerušenú komunikáciu medzi stranami sporu, nedostatok súčinnosti žalobcu pri spracovaní odborného vyjadrenia Ing. Viliama Lejčíka, sa základom pre rozhodnutie sporu o existencii pohľadávky žalobcu, stalo deklaratórne uznanie dlhu vo výške 8.000 Eur uskutočnené žalovanou v 2/ rade na pojednávaní prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, ktoré ostatnými vykonanými dôkazmi nebolo vyvrátené. Vzhľadom na povahu deklaratórneho uznania dlhu toto uznanie nepredstavovalo nový záväzkovo-právny titul, ale v pomeroch súdneho konania dôkazné bremeno preukázania opaku zaťažilo žalovaných. Uznanie dlhu žalovanou v 2/ rade v pomeroch súdneho konania okresný súd vyhodnotil podľa 132 O.s.p., teda v súvislosti s výsledkami ostatných vykonaných dôkazov prihliadajúc ku všetkému, čo vyšlo v konaní najavo. Okresný súd zistil, že na základe odborného vyjadrenia znalca Ing. Viliama Lejčíka podľa objednávky žalovanej v 2/ rade na určenie všeobecnej hodnoty stavebných prác vykonaných žalobcom na predmetnom diele v mesiaci august 2009 pre účely finančného vysporiadania medzi objednávateľom a zhotoviteľom, znalec ustálil hodnotu týchto stavebných prác v celkovej sume 7.995 Eur spolu s DPH, ktorú sumu určil dňa 06.12.2011, teda nepochybne v čase po uplatnení zodpovednostných nárokov žalovanou v 2/ rade v súvislosti s namietanými vadami diela.
10. Pri zvažovaní možnosti nariadenia kontrolného znaleckého posudku okresný súd prihliadol na obsah doplňujúceho výsluchu znalkyne Ing. Kubačkovej v postavení svedka (po vyčiarknutí zo zoznamu znalcov), ktorá opakovane označila skutočnosti brániace objektivizácii záverov znaleckého posudku, a to absenciu projektovej dokumentácie k vykonávanému dielu žalobcom, nedostatočne poskytnuté podklady účastníkov konania pre vypracovanie znaleckého posudku a najmä medzi účastníkmi sporný rozsah vykonaného diela, nedostatky v účtovných dokladoch žalobcu v súvislosti s nákupom stavebného materiálu, absenciu realizačného projektu a spôsob vedenia stavebného denníka. S prihliadnutím na výšku uplatneného nároku po čiastočnom späťvzatí žaloby, zásadu hospodárnosti konania a absenciu sumáru dostatočných skutkových tvrdení pre vypracovanie nového znaleckého posudku, okresný súd za podklad pre svoje rozhodovanie určil uznávací prejav žalovanej v 2/ rade v kontexte už vyššie označených dôkazov a vychádzal tak z hodnoty vykonaných stavebných prác vo výške 8.000 Eur a z nesporne preukázanej úhrady časti ceny diela vo výške 7.000 Eur (nesporné tvrdenie účastníkov). Vzhľadom k tomu, že žalovaní v konaní nepreukázali zaplatenie zálohovej platby za cenu diela v nimi tvrdenej sume 8.000 Eur, zostatok neuhradenej ceny diela predstavoval sumu 1.000 Eur.
11. Procesný návrh žalovaných na doplnenie dokazovania prečítaním odborného vyjadrenia k výške nákladov, ktoré žalovaným vzniknú v súvislosti s dokončením diela a v príčinnej súvislosti s vadne vykonávaným dielom okresný súd zamietol, nakoľko vykonanie tohto dôkazu nemalo oporu v zistenom skutkovom stave a nemohlo prispieť k objasneniu sporných skutočností rozhodných pre súdne rozhodnutie v predmetnej veci. Ak žalovaným vznikla v súvislosti s vadne vykonávaným dielom škoda, sú oprávnení pri splnení zákonom stanovených podmienok domáhať sa svojho nároku na to zákonom určenými procesnými prostriedkami. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania účastníkmi označené neboli.
12. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby uskutočnené žalobcom na pojednávaní dňa 08.01.2016 v časti žalovanej pohľadávky 1.837,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 29.01.2010 do zaplatenia so súhlasným stanoviskom žalovaných v 1/ - v 3/ rade, okresný súd pri aplikácii ustanovenia § 96 ods. 1, 2 O.s.p. rozhodol o čiastočnom zastavení konania a v ostatnej časti žalovanej pohľadávky vo výške 101,75 Eur vyhodnotil pohľadávku žalobcu ako dôvodnú.
13. Okresný súd vyhodnotil námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1/ rade ako dôvodnú, vzhľadom na skutočnosť, že k okamihu vzniku záväzkovo-právneho vzťahu žalovaný v 1/ rade ako subjekt práva neexistoval, pretože podľa výpisu z obchodného registra žalovaného v 1/ rade, oddiel Sro, vložka číslo: 51630/L vyplynulo, že podnikateľský subjekt Pohrebné služby Daniela Bobuľová, s.r.o., so sídlom V. Spanyola 28, 010 01 Žilina, IČO: 44 891 636 bol zapísaný do obchodného registra dňom 29.07.2009 v spojení s § 62 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zákonného ustanovenia spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra, a preto nemohol byť nositeľom žalovanej povinnosti, keďže k uzavretiu predmetnej zmluvy o dielo malo dôjsť v mesiaci jún 2009. Rovnako nebolo v konaní preukázané, že pri uzavretí zmluvy vystupovala žalovaná v 2/ rade v mene obchodnej spoločnosti žalovaného v 1/ rade, a že by schválením tohto právneho úkonu spoločnosťou v zákonom stanovenej lehote podľa § 64 ods. 1 Obchodného zákonníka vznikol záväzok žalovaného v 1/ rade.
14. Vo vzťahu k žalovaným v 2/ a v 3/ rade okresný súd aplikoval zákonné ustanovenie § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd uzavrel, že žalobca nesporne uzatvoril zmluvu o vykonaní diela so žalovanou v 2/ rade, pričom predmet diela sa týkal majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, t.j. žalovaných v 2/ a v 3/ rade a uzavretie zmluvy žalovanou v 2/ rade bolo uskutočnené s vedomím a súhlasom žalovaného v 3/ rade. V posudzovanom prípade išlo o právny úkon žalovanej v 2/ rade spadajúci do sféry každého z manželov, týkal sa nepochybne ich spoločnej veci, a preto z právneho úkonu žalovanej v 2/ rade podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Princíp aktívnej a pasívnej solidarity plne zodpovedá charakteru bezpodielového spoluvlastníctva, a preto solidárna zodpovednosť žalovaného v 3/ rade za splnenie záväzku je daná právnym úkonom žalovanej v 2/ rade. Vzhľadom k tomu, že záväzok vyplývajúci z uzatvorenej zmluvy o dielo spadá pod rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov, manželia sú spoločnými dlžníkmi žalobcu a táto solidárna zodpovednosť založená priamo zákonom vedie k všetkým dôsledkom pasívnej solidarity podľa § 511 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného okresný súd rozhodol o povinnosti žalovaných v 2/ a v 3/ rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne žalovanú istinu spolu s úrokmi z omeškania.
15. Čo sa týka úrokov z omeškania, okresný súd pre ustálenie doby omeškania, vzhľadom na námietku žalovaných o nedoručení faktúry na zaplatenie ceny diela, vychádzal z obsahu spisového materiálu, z ktorého nepochybne vyplynulo, že žalovaná v 2/ rade bola preukázateľne vyzvaná na splnenie žalovanej povinnosti dňa 27.09.2011, kedy jej bola riadne doručená žaloba spolu s predvolaním na termín pojednávania a uznesenie o rozšírení okruhu účastníkov o žalovanú v 2/ rade, a teda zaviazaným žalovaným vznikla povinnosť zaplatiť žalovanú pohľadávku dňa 28.09.2011 podľa § 563 Občianskeho zákonníka. Omeškanie žalovaných v 2/ a v 3/ rade nastalo deň nasledujúci po vzniku povinnosti splniť záväzok, t.j. dňa 29.09.2011, ktoré omeškanie v časti priznanej istiny trvá. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka spolu s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. okresný súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v rámci zákonom stanovenej sadzby v súlade s návrhom žalobcu, t. j. vo výške 9 % ročne z dlžnej istiny priznanej žalobcovi, t.j. zo sumy 101,75 Eur od 29.09.2011 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti uplatneného úroku z omeškania za dobu od 29.01.2010 do 28.09.2011 žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ďalej vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením podľa § 151 ods. 3 O.s.p..
16. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým okresný súd zaviazal žalovaných v 2/ a v 3/ rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 101,75 Eur s príslušenstvom v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní v 2/ rade a v 3/ rade prostredníctvom právneho zástupcu. Odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaní v 2/ a v 3/ rade považovali za nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, ak hodnotil prejav advokátskeho koncipienta predchádzajúceho právneho zástupcu žalovaných ako uznanie, na čom založil taktiež nárok žalobcu na zaplatenie sumy 101,75 Eur s príslušenstvom, pretože advokátsky koncipient predchádzajúceho právneho zástupcu nebol poverený svojim nadriadeným, aby mohol na vytýčenom a vykonávanom pojednávaní dňa 21.03.2012 uznať v ich mene a na ich účet záväzky; akýkoľvek takýto ústny prejav nemohol zaväzovať žalovaných v 2/ a v 3/ rade. Podľa žalovaných v 2/ a v 3/ rade takéto konanie je excesom advokátskeho koncipienta, a preto naň nie je možné prihliadať. Ak by okresný súd považoval uznanie prednesené advokátskym koncipientom na pojednávaní dňa 21.03.2012, mal postupovať podľa § 153a O.s.p. a vydať rozsudok pre uznanie, na čo však neboli splnené predpoklady. Za nesprávne považovali právne posúdenie prednesu advokátskeho koncipienta predchádzajúceho právneho zástupcu aj z toho dôvodu, že tento jeho prednes je v súlade s prednesmi a tvrdeniami žalovaných v 2/ a v 3/ rade, ktorí tvrdili počas súdneho konania, že žalobcovi uhradili sumu 8.000 Eur. V kontexte toho, že žalovaný v 2/ rade a v 3/ rade tvrdili, že uhradili žalobcovi sumu 8.000 Eur v spojení s údajným právne nezáväzným uznaním ceny prác vo výške 8.000 Eur, majú žalovaní za to, že tento prednes je návrhom na zamietnutie žaloby, keďže rozdiel medzi úhradou a cenou je 0. Žalovaní namietali nesprávne posúdenie otázky zistenej výšky úhrad žalobcovi, pretože žalovaní v celom štádiu konania tvrdili, že uhradili sumu 8.000 Eur, čo žalobca poprel, a preto nemohol okresný súd ustáliť úhradu vo výške 7.000 Eur ako nesporné tvrdenie účastníkov. Žalovaní v 2/ a v 3/ rade ďalej namietali, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Poukázali na to, že dňa 08.01.2016 predložili návrh na doplnenie dokazovania prečítaním listinného dôkazu krycích
listov rozpočtu a špecifikácie nákladov nevyhnutných na užívanie diela, z ktorých by jasne vyplynulo, ktoré práce žalobca vykonával natoľko vadne, že nárok na ich úhradu nemá. Tento dôkaz okresný súd odmietol vykonať. Podľa žalovaných z vykonania tohto dôkazu bolo možné nepriamo zistiť, v akom rozsahu je dielo vykonané žalobcom riadne, resp. zodpovednosť žalobcu za škodu. Podľa žalovaných okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zvýraznili, že je povinnosťou žalobcu, aby preukázal, že dielo vykonal, vykonal ho riadne a včas, a preto má nárok na jeho úhradu. V súdnom konaní bolo preukázané, že stavebný denník bol vyhotovený dodatočne, pretože žalobca na prvom pojednávaní uviedol, že stavebný denník nevyhotovoval, bez stavebného denníka by znalec nevedel vyčísliť hodnotu prác. Faktúra, ktorou si žalobca uplatnil voči žalovaným zaplatenie ceny diela, je z hľadiska členenia neprehľadná, nakoľko žalobca mal vykonávať stavebné práce na viacerých objektoch, čo z predmetnej faktúry nie je zistiteľné, z fotodokumentácie, ktorá je prílohou znaleckého posudku, nie je zistiteľný stav rozostavanosti diela. Z uvedeného okresný súd nemohol ustáliť rozsah prác a mať za preukázané, že práce, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku, sú aj žalobcom vykonané. V dôkaznom procese, v ktorom žalobca tvrdí určitú skutočnosť, je povinný ju aj preukázať, no ak žalovaný poprie určitú skutočnosť a svoje tvrdenia podporí dôkazmi, mal mať okresný súd ustálený záver, že vykonanie týchto prác žalobca nepreukázal. Zároveň poukázali na to, že žalobcovi poskytli elektrickú energiu, vodu, miešačku, cinkulár, predlžovacie káble, v dôsledku čoho žalobca ušetril pri vykonávaní diela. Ďalej poukázali na dodané betónové šalovacie tvárnice, na to, že časť muriva z betónových tvárnic vo výmere 1,80 m3 bola realizovaná pred nákupom dodávateľa, že strešná krytina BRAMAC - 340 ks bola dodaná žalovanými. Podľa žalovaných okresný súd nemohol priznať žalobcovi úhradu za dodávku betónu r. 76, 92, keď žalovaný najprv dodali štrk a cement a potom to žalobca spracoval na betón použitím miešačky žalovaných s dodávkou ich vody. Cena prác, ktoré nevykonal žalobca, ale iný dodávateľ, je podľa žalovaných v hodnote cca 848,90 Eur. Ďalej poukázali na jednotlivé objekty s uvedením predmetu a ceny, a to objektu garáž, pri objekte múrik, predmet tatranský profil, ktoré výtky sú súčasťou znaleckého posudku, a to v jeho prílohe označenej ako „Odovzdávané podklady pre súdnu znalkyňu - pre stanovenie ceny stavebných práce Podhorie č. 102 a vyjadrenie objednávateľa k stavebným prácam dodávateľa“. Zároveň žalovaní poukázali i na to, že predmetom diela bolo aj vyhotovenie elektrickej prípojky, ktorú žalobca vyhotovil v rozpore s technickými normami. Podľa žalovaných okresný súd preto v rozpore s výsledkami dokazovania ustálil rozsah vykonania diela žalobcom, keď opomenul vybudovanie elektrickej prípojky, ale na druhej strane ustálil, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi za celé dielo celkovú sumu 8.000 Eur, a keďže bola preukázaná úhrada vo výške 7.000 Eur, tak sú žalovaní v 2/ a v 3/ rade povinní uhradiť 1.000 Eur vzhľadom na čiastočné späťvzatie a predmet konania vo výške 101,75 Eur s príslušenstvom.
17. Zároveň žalovaní namietali odňatie možnosti konať pred súdom, ktoré spočívalo v tom, že keď súdny znalec podal znalecký posudok, ktorý doručil konajúcemu súdu, tak súd prvej inštancie následne doručil účastníkom konania tento znalecký posudok na vyjadrenie, čo využili žalovaní a dňa 16.08.2013 svoje vyjadrenie k znaleckému posudku doručili. Okresný súd nekonal, až následne vytýčil termín pojednávania, na ktorom pojednávaní konanom dňa 08.01.2016 sa žalovaní dozvedeli, že okresný súd doručil vyjadrenie žalovaných k znaleckému posudku znalkyni viac ako 7 mesiacov od jeho doručenia okresnému súdu. Medzitým znalkyňa ukončila znaleckú činnosť v predmetnom odbore a preto musela byť vyslúchnutá iba v pozícii svedka a následne, vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania, okresný súd odmietol vykonať dôkaz podaním znaleckého posudku. Týmto postupom im odňal možnosť konať pred súdom vykonaním dôkazu podaním znaleckého posudku súdom ustanoveným znalcom. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne zmenil a žalobu v tejto časti zamietol.
18. K doručenému odvolaniu žalovaných v 2/ a v 3/ rade sa žalobca písomne nevyjadril.
19. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379 v spojení s § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP, verejným vyhlásením rozsudku bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaných v 2/ a v 3/ rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 101,75 Eur spolu s príslušenstvom potvrdený podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne rozhodnutie v spojení s ust. § 387 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaných v 2/ rade a v 3/ rade bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/94/2016-498 zo dňa 30.08.2016 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 18.10.2016, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
21. V procesnej rovine primárne krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania žalovaných v 2/ rade a v 3/ rade elektronicky dňa 8.3.2016 a osobným doručením originálu v zákonnej lehote (č.l. 478 - 483 spisu), krajský súd v odvolacom konaní bol povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
22. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
23. Podľa ust. § 379 v spojení s § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
24. Za viazanosti vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný len v medziach odvolacích dôvodov žalovaných obsiahnutých v písomne podanom odvolaní (č.l. 478 - 483 spisu), a to len tých, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v prvostupňovom konaní vo väzbe na dôvody a rozsah obrany žalovaných v 2/ rade a v 3/ rade v tomto konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa podľa ust. § 383 CSP, keďže podľa obsahu procesného poučenia, ktoré bolo obsiahnuté v predvolaní na nariadené pojednávania ako i v Zápisnici o pojednávaní zo dňa 08.01.2016 vyplývalo vykonanie procesnej poučovacej povinnosti prvostupňovým súdom podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom k momentu jej vykonania a rozhodovania prvostupňového súdu.
25. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaných v 2/ rade a v 3/ rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa, ktoré v sebe zahŕňajú kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
26. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
27. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
28. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaných krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, kedy sa stotožňuje so skutkovými ako i právnymi závermi výroku rozsudku okresného súdu viažucimi sa k odvolaním napadnutému výroku rozsudku okresného súdu, ktorým im bola uložená povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 101,75 Eur spolu s príslušenstvom a v podrobnostiach na ne odkazuje. Krajský súd uvádza, že prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaní vymedzili v podanom odvolaní, a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav podľa výsledkov dokazovania v prvostupňovom konaní, krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaných. Uvádza krajský súd, že okresný súd vykonal v intenciách návrhu účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie 101,75 Eur spolu s príslušenstvom správne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku okresného súdu o povinnosti žalovaných v 2/ a v 3/ rade zaplatiť žalobcovi sumu 101,75 Eur spolu s príslušenstvom a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto
meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné, aby podrobné skutočnosti skutkového a hlavne právneho charakteru, ktoré boli uvedené v odôvodnení rozsudku okresného súdu viažuceho sa k napadnutému výroku, boli opätovne uvádzané aj v dôvodoch tohto rozhodnutia krajského súdu, pretože zákonné ust. § 387 ods. 2 CSP umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý postup je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 350/09, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II ÚS 78/05, III ÚS 264/08, IV ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, potom k požiadavke riadneho odôvodnenia krajského súdu ako súdu odvolacieho je postačujúce odkázať na závery rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje a vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaných je povinný vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v tomto odvolaní tak, ako to vyplýva z ust. § 387 ods. 3 CSP, čo je v zhode aj s judikatúrou Ústavného súdu SR.
29. Odvolací súd uvádza, že preskúmaním postupu v prvostupňovom konaní a odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu bolo konštatované, že rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku i v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou okresným súdom na zistený skutkový stav tak, ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd v predmetnom rozsudku vo vzťahu k odvolaním žalovaných napadnutom výroku poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky v sporovej právnej veci, preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver v rámci odvolacieho konania limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaných v 2/ a v 3/ rade, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správne rozhodnutie i napriek odvolacím námietkam žalovaných vyjadrených vo včas podanom odvolaní potvrdil podľa § 387 ods. 2 CSP. V tejto súvislosti odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. III ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že článok 6 odsek 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok okresného súdu splnil.
30. Za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd k podstatným tvrdeniam žalovaných uvedených v podanom odvolaní uvádza nasledovné.
31. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom, ak hodnotil prejav advokátskeho koncipienta predchádzajúceho právneho zástupcu žalovaných ako uznanie, na čom založil nárok žalobcu na zaplatenie 101,75 Eur s príslušenstvom, ako aj nesprávneho právneho posúdenia otázky zistenej výšky úhrad žalovaných žalobcovi, a tým nesprávne ustálenie úhrady vo výške 7.000 Eur, krajský súd poukazuje na priebeh konania pred prvostupňovým súdom, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku. V prvom rade krajský súd poukazuje na žalobu žalobcu, ktorou bolo vyvolané súdne konanie, v ktorom sa domáhal zaplatenia sumy 1.938,79 Eur ako neuhradenej časti diela vykonaného žalobcom, ktorá cena diela spolu predstavovala v sume 10.087,28 Eur, čiastočne bola uhradená v sume 7.000 Eur a znížená o poskytnutú zľavu 1.432,45 Eur, čím neuhradenou časťou zostala žalovaná suma (č.l. 1 spisu). Žalovaný v 1/ rade v odpore voči platobného rozkazu zo dňa 2. augusta 2010 (č.l. 11 spisu) vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu na zaplatenie neuhradenej časti diela poskytol tvrdenie, podľa ktorého „zo strany odporcu počas vykonávania prác a po ich ukončení t.j. v septembri 2009 bola vyplatená suma 8.000 Eur a nie suma 7.000 Eur ako tvrdí žalobca, bez obdržania akéhokoľvek dokladu o príjme a faktúry“. V písomnom podaní zo dňa 14.12.2011 v časti vyjadrenia
sa k návrhu na začatie konania (č.l. 44-46 spisu), žalovaní v 1/ - v 3/ rade prostredníctvom právneho zástupcu poskytli tvrdenie, podľa ktorého žalovaná v 2/ rade uhradila žalobcovi zálohovú sumu 8.000 Eur, pričom presne uviedla, že počas realizácie prác uhradila zálohovo dňa 02.07.2009 čiastku 1.500 Eur, dňa 07.08.2009 čiastku 2.000 Eur, dňa 28.08.2009 čiastku 2.000 Eur, dňa 18.08.2009 čiastku 500 Eur, dňa 02.09.2009 čiastku 1.000 Eur, dňa 26.11.2009 čiastku 1.000 Eur, t.j. uhradila zálohu celkom 8.000 Eur. Do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.01.2012 ( č.l. 102-107 spisu) žalobca potvrdil, že žalovaná v 2/ rade mu zaplatila sumu 7.000 Eur, pričom spochybnil jej tvrdenie o úhrade 8.000 Eur. Konateľka žalovaného v 1/ rade a zároveň žalovaná v 2/ rade do tejto zápisnice opätovne potvrdila, že vyplatila žalobcovi sumu 8.000 Eur, teda 240.000 Sk. Toto tvrdenie konateľky žalovaného v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade potvrdil i žalovaný v 3/ rade, ktorý vo svojej výpovedi uviedol: „Spoločne sme potom vyplatili pánovi P. sumu 240.000 Sk“. Konateľka žalovaného v 1/ rade a žalovaná v 2/ rade vo vzťahu k plateniu sumy 8.000 Eur uviedla: „Medzi nami bola dohoda, že sa všetko bude robiť bez dokladov, preto nemám žiadne doklady o vyplatení týchto prostriedkov“. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.03.2012 (č.l. 116-119) bolo zrejmé, že sa tohto pojednávania sa zúčastnili osobne konateľka žalovaného v 1/ rade, žalovaná v 2/ rade a žalovaný v 3/ rade ako aj ich právny zástupca v osobe advokátskeho koncipienta, ktorý právny zástupca v prítomnosti svojich klientov na otázku, ohľadom rozporu v jednotlivých vyjadreniach žalovaných, kde je uvedená cena vykonaných prác 8.029,46 Eur a podľa znaleckého posudku Ing. Lejčíka je cena prác 7.995 Eur uviedol: ...„Odporkyňa uznáva cenu prác vo výške, ktorú zaplatila navrhovateľovi, teda vo výške 8.000 Eur“. Žalobca predmetné tvrdenie rozporoval s tvrdením, že bola vykonaná úhrada len 7.000 Eur. Následne po prejave splnomocneného zástupcu, v rámci ktorého došlo k uznaniu ceny prác vo výške, ktorú zaplatili v sume 8.000 Eur, sa žalovaní k tomuto prejavu žiadnym spôsobom nevyjadrili, nespochybnili nimi vykonanú úhradu za rozsah žalobcom vykonaných prác, a preto postup okresného súdu, ktorý vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.03.2012 v kontexte s ostatnými prejavmi žalovaných v 1/ rade - v 3/ rade zhodnotil ako základ pre rozhodnutie sporu o existencii pohľadávky žalobcu bol vecne správny. V tejto súvislosti krajský súd zvýrazňuje na ust. § 133 O.s.p. v znení platnom a účinnom k času konania a rozhodovania okresného súdu, podľa ktorého skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz z opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Súhlasí krajský súd so záverom prvostupňového súdu, že vzhľadom na prejav žalovaných v 1/ - v 3/ rade, ktorým uskutočnili nespornou existenciu pohľadávky žalobcu vo výške 8.000 Eur, bolo potom práve na žalovaných dôkazné bremeno, t.j. vyvrátiť existenciu takto nimi v priebehu prvostupňového konania nespochybnenej existencie pohľadávky žalobcu. Teda ak žalovaný v 1/ - v 3/ rade potvrdili rozsah prác vykonaných žalobcom oceniteľných sumou 8.000 Eur, pričom žalobca nespochybnil úhradu vo výške 7.000 Eur, teda v tejto časti došlo k zhodným tvrdeniam tak žalobcu ako i žalovaných v 1/ - v 3/ rade, pričom žalovaní nepreukázali zaplatenie zálohovej platby v nimi tvrdenej sume plus 1.000 Eur, tak zostatok neuhradenej ceny diela predstavoval sumu 1.000 Eur. Práve vzhľadom k dispozitívnemu úkonu žalobcu a súhlasu žalovaných s týmto dispozitívnym úkonom, neuhradenou zostala suma 101,75 Eur, vo vzťahu ku ktorej okresný súd správne vyjadril dôvodnosť pohľadávky žalobcu. Krajský súd v kontexte celého priebehu konania pred prvostupňovým súdom konštatuje, že okresný súd vo vzťahu k sume 8.000 Eur potvrdenej žalovanými a prejavu advokátskeho koncipienta žalovaných v 1/ - v 3/ rade do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.03.2012 uvádza, že okresný súd predmetný prejav nehodnotil so záverom uznania predstavujúceho nový záväzkovo-právny titul, ale ako deklaratórne uznanie žalovaných v 1/ - v 3/ rade, pričom v konaní opak nevyšiel najavo.
32. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu spočívajúcemu v tom, že okresný súd nedoplnil dokazovanie prečítaním listinného dôkazu krycích listov rozpočtu a špecifikácie nákladov nevyhnutných na užívanie diela, krajský súd uvádza, že z priebehu prvostupňového konania, vykonaných pojednávaní, obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplývalo, že okresný súd sa zaoberal všetkými relevantnými dôkazmi označenými a predloženými oboma stranami v sporovej právnej veci. Odvolací súd zvýrazňuje, že nezistil taký postup zo strany okresného súdu, ktorý by znamenal odňatie možnosti žalovaných konať pred súdom nevykonaním práve tohto dôkazu, alebo ktorý vo svojom výsledku by znamenal nesprávne rozhodnutie vo veci, a to ani pokiaľ išlo o dokazovanie a jeho hodnotenie za aplikácie v tom čase platného ust. § 132 O.s.p.. K správnosti postupu okresného súdu poukazuje krajský súd na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV ÚS 329/2004 z 27. októbra 2004, podľa ktorého ...„ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý
proces“. Odvolací súd považuje ďalej za potrebné zvýrazniť, že o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov sa vykonajú rozhoduje súd a nie účastník konania. Tento názor je v zhode so záverom vysloveným v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 350/08 z 30. septembra 2010, podľa ktorého ... „dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazov cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevatný“. K tejto odvolacej námietke v zhode s okresným súdom i krajský súd konštatuje, že vykonanie predmetného dôkazu nemalo oporu v zistenom skutkovom stave, a ani nemohlo prispieť k objasneniu sporných skutočností rozhodujúcich pre súdne rozhodnutie v predmetnej veci, a preto postup okresného súdu, ktorý predmetný návrh na doplnenie dokazovania zamietol, bol vecne správny.
33. K námietke odňatia možnosti konať pred súdom, ktorá mala spočívať v tom, že súdom ustanovený súdny znalec podal znalecký posudok, ku ktorému znaleckého posudku sa žalovaní vyjadrili, pričom následne znalkyňa ukončila znaleckú činnosť v odbore, a tak musela byť vypočutá iba v pozícii svedka, krajský súd v prvom rade uvádza, že odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu v tom čase platným a účinným Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a obrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť, a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený (uznesenie NS SR sp. zn. 4Obdo/16/2013). Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu krajský súd z obsahu spisu zistil, že dňa 12.7.2013 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok vypracovaný znalkyňou Ing. Danou Kubačkovou. Po doručení predmetného znaleckého posudku substitučná právna zástupkyňa žalovaných nahliadala do spisu dňa 17.7.2013. Dňa 25.7.2013 okresný súd dal pokyn na doručenie znaleckého posudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov. Dňa 16.08.2013 právny zástupca žalovaných doručil písomné vyjadrenie k znaleckému posudku. Vo veci bol následne vytýčený termín pojednávania na deň 12.3.2014, na ktorý termín bola predvolaná znalkyňa a bolo jej doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných. Pojednávania dňa 12.3.2014 sa osobne zúčastnil právny zástupca žalobcu, žalovaní v 1/ a v 3/ rade a právny zástupca žalovaných, v rámci ktorého pojednávania okresný súd postupoval podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a bol daný návrh na vypočutie znalkyne. Znalkyňa doručila ospravedlnenie svojej neúčasti, následne bolo odročené pojednávanie na deň 30.4.2014, na ktoré pojednávanie podľa zápisnice na č.l. 381 spisu sa nedostavil žalobca, právny zástupca žalobcu, žalovaní, právny zástupca žalovaných, dostavila sa znalkyňa. Pojednávanie bolo odročené na deň 28.5.2014, pričom vo vzťahu k tomuto určenému termínu oznámila znalkyňa pracovnú neschopnosť. Dňa 26.5.2014 č.l. 400 spisu bolo doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu k znaleckému posudku, pričom bol daný pokyn na doručenie tohto vyjadrenia právnemu zástupcovi žalovaných. Krajský súd z tohto opísaného priebehu konania pred prvostupňovým súdom konštatuje, že pokiaľ aj bol dlhší časový úsek medzi doručením znaleckého posudku stranám sporu a vytýčením termínu pojednávania vo veci, pričom v tomto medziobdobí došlo k vyčiarknutiu znalkyne zo zoznamu znalcov, nedošlo k odňatiu možnosti žalovaným konať pred súdom, pretože znalkyňa sa vo svojej výpovedi a v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku vyjadrovala len k záverom, ku ktorým dospela v čase, keď bola zapísaná v zozname. Samo o sebe jej následné postavenie svedka bolo bez vplyvu na posúdenie predmetnej sporovej veci. Zo strany okresného súdu nebol zistený postup, ktorým by došlo k odňatiu možnosti žalovaným v 2/ a v 3/ rade konať pred súdom. Krajskému súdu však ani nie je zrejmé, v čom toto odňatie malo spočívať, keďže okresný súd umožnil svojim procesným postupom realizáciu všetkých procesných práv žalovaným, ktoré im právny poriadok priznáva a tieto mali možnosť v konaní pred súdom prvej inštancie uplatniť.
34. Krajský súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov zo strany súdu prvej inštancie uvádza, že okresný súd dôsledne postupoval v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov a k spôsobu vykonania dokazovania a jeho hodnotenia je potrebné konštatovať, že nedošlo k vadnosti postupu konania pred okresným súdom. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu pre posúdenie predmetnej sporovej veci vo väzbe na dispozitívny úkon žalobcu vykonal dokazovanie potrebné pre spoľahlivé vyvodenie skutkového záveru. V tejto súvislosti zvýrazňuje krajský súd, že podľa ust. § 132 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase vykonávania dokazovania a jeho hodnotenia súdom prvej inštancie, dôkazy hodnotí súd podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne, prípadné nedostatočné vyhodnotenie dôkazov však nie je vadou konania, ktorá by znamenala odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom, avšak k takémuto nedostatočnému vyhodnoteniu na strane okresného súdu nedošlo. V súvislosti s hodnotením dôkazov krajský súd uvádza, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I ÚS 50/04). Krajský súd je toho názoru, že tvrdenia poskytnuté žalobcom v žalobe a v priebehu prvostupňového konania vo väzbe na jeho dispozitívny úkon a ním produkované dôkazy neboli vyvrátené obranou žalovaných, ich tvrdeniami a dôkazmi produkovanými v prvostupňovom konaní, a preto okresný súd na základe správnych vyvodených skutkových zistení a záverov dôsledne postupoval pri hodnotení vykonaného dokazovania v súlade aj s § 132 O.s.p. v znení platnom a účinnom k momentu vykonávania a hodnotenia dokazovania.
35. Krajský súd ďalej konštatuje k námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci, že pod vecou je potrebné rozumieť predmet konania a s tým súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením veci je treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. V danom prípade však k takejto situácii nedošlo, pretože okresný súd vo vzťahu k posúdeniu uplatneného nároku žalobcu správne aplikoval a interpretoval právne normy predovšetkým Občiansky zákonník a jeho ustanovenia zmluvy o dielo, a pokiaľ dospel k záveru o dôvodnosti žaloby v časti priznaného nároku vo výške 101,75 Eur s príslušenstvom, tak odvolací súd sa s týmto záverom a jeho dôvodmi stotožnil.
36. Odvolací súd zvýrazňuje, že okresný súd prijal skutkové a právne závery vo vzťahu k napadnutému výroku rozsudku, ktorým predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania, a preto nezistil ani dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od vecne správnych skutkových a právnych zhodnotení vykonaných súdom prvej inštancie a tým neboli dané dôvody ani na zmenu, ani na zrušenie rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku, v dôsledku čoho bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaných v 2/ rade a v 3/ rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 101,75 Eur s príslušenstvom potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 389 ods. 1 CSP, pričom v podrobnostiach sa odkazuje na zdôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu podľa § 389 ods. 2 CSP, s ktorým sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje.
37. Krajský súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP za analogického použitia ust. § 262 ods. 3 CSP vyslovil, že o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie, pretože okresný súd pri trovách konania postupoval za aplikácie v tom čase platného a účinného znenia ust. § 151 ods. 3 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.