Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-797-2014.pdf
PDF · 92.54 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/797/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: H. B. J., s.r.o., T., H. XX, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému: O. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., U. XX, o zaplatenie 2.709,03 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 20. marca 2014, č. k. 9C/35/2014-34
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu o zaplatenie 2.709,03 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 23. 09. 2013 do zaplatenia zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorý sa proti žalovanému domáhal zaplatenia vyššie uvedenej sumy na tom skutkovom základe, že žalobca uzatvoril 17. decembra 2008 so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300016354, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.659,70 Eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 90,42 Eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. V súlade s ustanovením zmluvy poskytol žalobca žalovanému revolving 30. júna 2010 vo výške 2.170,08 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 90,42 Eur v termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára a ďalší revolving 27. júna 2012 vo výške 2.170,08 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 90,42 Eur v termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 38, do uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil len sumu 4.795,83 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 53 o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 2.799,45 Eur 23. septembra 2013. Túto sumu neuhradil ani čiastočne.
3. Po vykonanom dokazovaní súd poukázal na ustanovenia § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 veta prvá, § 559 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ďalej na ust. § 4 ods. 1 až 4 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pričom mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č. 8300016354 zo 17. decembra 2008, ktorú je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust.
§ 52 Občianskeho zákonníka a Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Z tejto zmluvy vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver v sume 1.659,70 Eur, pričom čerpaný úver mal splácať v mesačných splátkach po 90,42 Eur. V zmluve je vyčíslená predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov vo výške 64,14 %, ako aj ročná úroková sadzba vo výške 64,14 %, avšak nie sú uvedené údaje podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, t.j. výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda zo zmluvy nevyplýva z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, predstavujúce celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
4. Vzhľadom na tieto chýbajúce údaje v zmluve a s poukazom na skutočnosť, že žalovaný úver čerpal, súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi účastníkmi konania považoval za platnú, avšak považoval ju za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v účinnom znení v čase uzavretia zmluvy.
5. Z prehľadu čerpania a splácania úveru vyplýva, že žalovaný čerpal úver celkove v sume 1.659,70 Eur a na úhradu úveru zaplatil 4.795,83 Eur, čo rovnako vyplýva z prehľadu čerpania a splácania úveru. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd prvej inštancie po zistení, že žalovaný čerpané finančné prostriedky žalobcovi už uhradil, žalobu v celom rozsahu zamietol v zmysle § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko zo strany žalovaného došlo k splneniu dlhu voči žalobcovi.
6. Výrok o náhrade trov konania súd odôvodnil o ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého úspešný účastník má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. V danom prípade bol úspešný žalovaný, avšak náhradu trov konania si neuplatnil.
7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Žalobca namieta správnosť záverov súdu prvej inštancie, podľa ktorého by zmluva nemala obsahovať určenie počtu splátok, dátum ich splatnosti, ako aj ich výšku. Zmluva obsahuje stanovenie počtu splátok, ich výšku a termíny splatnosti. Požiadavku na samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti splátok úrokov, istiny, je potrebné posudzovať s ohľadom na praktický význam a reálnu využiteľnosť daných údajov. To napokon vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 568/2007 Z.z., ktorý náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podrobnejšie uviedol a špecifikoval. V predmetnej dôvodovej správe sa uvádza „Nakoľko cieľom novely zákona je najmä zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov, bolo potrebné zlúčiť, zmeniť a doplniť § 4 ods. 2 a 3, ktoré upravujú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“ Zmluva uzavretá medzi sporovými stranami obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. To však nie je prípad zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami. Význam osobitného rozpisovania jednotlivých položiek spočíva resp. súvisí s otázkou plnenia záväzku. Ak sa jednou splátkou uhrádza istina aj úrok, potom záväzok je splnený pripísaním sumy úhrady na účet veriteľa. Ak by uskutočnená úhrada nepostačovala na ich úplné splatenie (teda celej splátky), potom v zmysle zákonného pravidla sa platba použije najskôr na úhradu istiny a následne na úrok. To znamená, že v prípade ak splátkou sa uhrádza istina aj úrok, nemá rozlišovanie danej splátky na časť istina a časť úrok žiadny reálny a praktický význam. V prípadoch, kedy sa istina a úroky uhrádzajú samostatne (teda v iných termínoch splatnosti, s iným počtom splátok) by také rozlišovanie význam malo z hľadiska spomenutej informovanosti spotrebiteľa a to práve s ohľadom na okamih splnenia záväzkov. Žalobca preto tvrdí, že závery súdu o chýbajúcich náležitostiach v zmluve vychádzajú z nesprávnych skutkových zistení a úver poskytnutý žalovanému súd nesprávne posúdil ako úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobca zdôrazňuje ako ďalší zo základných odvolacích dôvodov absolútnu nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozsudku v časti žalobného nároku ohľadom poskytnutia revolvingu. Žalobca sa vo svojom žalobnom návrhu domáhal zaplatenia nielen poskytnutých finančných prostriedkov zo zmluvy o revolvingovom úvere vo výške 1.659,70 Eur, ale aj poskytnutých revolvingov (automatické navýšenie schváleného úveru) žalovanému po splnení zmluvných podmienok. Dňa 30.06.2010 poskytol žalobca žalovanému revolving vo výške 2.170,08 Eur a dňa 27.06.2012 revolving vo výške rovnako 2.170,08 Eur. Žalobca teda reálne poskytol aj ďalšie finančné prostriedky
žalovanému, čo uviedol aj v žalobe a priložil listinné dôkazy v podobe karty klienta. Žalobca poukázal na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. s tým, že v tomto prípade sa nedá vôbec hovoriť o presvedčivosti rozsudku, dokonca ani o stručnom, jasnom a výstižnom vysvetlení dôvodov rozhodnutia. Súd sa žalobcovými nárokmi v odôvodnení vôbec nezaoberal. Záver súdu, že žalovaný čerpané finančné prostriedky žalobcovi už uhradil, splnil si tak dlh a návrh bol preto zamietnutý, je arbitrárne tvrdenie a nedá sa podrobiť akémukoľvek preskúmaniu. Vzhľadom k uvedenému žalobca podáva odvolanie z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. 221 ods. 1 písm. f) a písm. h), podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p. a navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže aj na zaplatenie náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 143,10 Eur vrátane DPH za 1 úkon - odvolanie 133,45 Eur vrátane DPH (11,21 Eur + 20% DPH, lx režijný paušál vo výške 9,65 Eur vrátane DPH /8,04 Eur + 20% DPH/).
9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nesúhlasím s dôvodmi odvolania, nakoľko v predmetnom konaní nedošlo k žiadnemu nesprávnemu zisteniu skutkového stavu veci a ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za spravodlivé a odôvodnené pre obe strany a vydané v súlade so zákonom. Má za preukázane, že súd sa vyporiadal so skutkovým stavom dostatočne a spravodlivo, na podklade čoho aj vydal predmetné rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje žalovaný rozsudok za vecne správny a preto navrhuje, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil, pretože súd vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací [§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)] prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h)] a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 31. augusta 2016 o 9.25 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
11. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), d) a písm. f) O.s.p. V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h), t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú preukázané.
13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval správne ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov preskúmavaného rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje a odkazuje na tieto dôvody. Odvolanie žalobcu nie je opodstatnené, lebo súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, uplatnený nárok posúdil podľa správnych ustanovení právnych predpisov, ktoré aj správne vyložil a zo zistených skutočností vyvodil správne skutkové i právne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Súd správne posúdil žalobcom poskytnutý spotrebiteľský úver podľa úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie podstatných obsahových náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy ustanovených zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, a rozhodol v súlade so zákonom, pokiaľ žalobu ako nedôvodnú zamietol.
15. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti umožňujúce prijať iné závery, ani relevantné argumenty na podporu svojho tvrdenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi obsahuje vytýkanú podstatnú osobitnú náležitosť ustanovenú zákonom č. 258/2001 Z.z., a preto odvolanie nie je spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých je rozhodnutie založené, a vecnú správnosť rozsudku v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
16. Odvolanie žalobcu z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov preto nemožno považovať za opodstatnené a z uvedených dôvodov bol rozsudok ako vecne správny potvrdený.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov konania. Úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).