Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/46/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobkyne: V. proti žalovaným: 1/ C. a 2/ I., o odstránenie stavby, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. septembra 2020, č.k. -155, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní odstrániť na vlastné náklady stavbu oceľového oplášteného prístrešku pre dve autá, postaveného na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. I. W., vedenej Okresným úradom U., katastrálny odbor na LV č. XXX ako parcela registra „C-KN“ č. XXX, trvalé trávnaté porasty o výmere 193 m2, v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa m á proti žalovaným 1/ a 2/ n á r o k na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd žalobu žalobkyne zamietol, výrokom II. žalovanému 1/ priznal proti žalobkyni právo na náhradu trov konania 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením a výrokom III. žalovanej 2/ právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ k povinnosti odstrániť na vlastné náklady stavbu oceľového oplášteného prístrešku pre 2 autá postaveného na pozemku C-KN parc. č. XXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 193 m2, zapísaného na LV č. XXX v k.ú. I. W. do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, a to podľa a . Uviedla, že je výlučnou vlastníčkou uvedenej parcely a žalovaný 1/ tam zhotovil stavbu oceľového oplášteného prístrešku pre 2 autá na základe stavebného povolenia č. SÚ XX/XXXX-IZ vydaného B. I. W. ako stavebným úradom. Stavebník je podľa (stavebný zákon) povinný preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo má k pozemku iné právo podľa zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom stavbu a za „iné právo“ sa vo vzťahu k stavebnému zákonu podľa osobitného zákona rozumie: a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu; b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou; c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov; d/ užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. Žalovaný 1/ žiadnym z uvedených spôsobov takéto právo k nehnuteľnosti nepreukázal a žalobkyňa na neoprávnenú stavbu tak, ako je uskutočnená, nikdy súhlas nedala. Tvrdila, že žalovaný 1/ celú nehnuteľnosť bez jej súhlasu využíva za účelom podnikania, na nehnuteľnosť sú nezákonne umiestňované bližšie nešpecifikované hnuteľné veci s podozrením, že ide o odpad, vrátane nebezpečného odpadu, na nehnuteľnosti je neoprávnene umiestnené reklamné zariadenie spoločnosti x, ktorej spoločníkom a zároveň konateľom je tiež žalovaný 1/. Žalobkyňa vyzvala

dňa 11.06.2015 žalovaného 1/ na vypratanie nehnuteľnosti, avšak tento ju nevypratal, naďalej drží a užíva cudziu nehnuteľnosť bez právneho titulu a preto sa domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva, najmä nehnuteľnosť držať a užívať.

2. Žalovaný 1/ uviedol, že žalobkyňa písomne súhlasila s postavením stavby a vydaním stavebného povolenia, preto stavbu považoval za legálnu. Poprel, že by pozemok používal na podnikateľské účely a poukázal na to, že žalobkyňa nikdy počas realizácie stavby nevyslovila s ňou nesúhlas.

3. Žalovaná 2/ (spočiatku v pozícii svedkyne) uviedla, že žalovaný 1/ chcel postaviť prístrešok pre dve autá. Pôvodne to chcel stavať na vlastnom pozemku, kde bol vlastníkom v 1/3-ine, avšak žalobkyňa a toho času už nebohý N. Y. s tým nesúhlasili a navrhli, aby sa to postavilo na pozemku žalobkyne, pretože tam nikdy nič nebude. Prístrešok sa za súhlasu žalobkyne postavil, táto mala možnosť sledovať stavbu od začiatku, býva blízko a zrazu, keď sa mala stavba kolaudovať, od všetkého odstúpila. Mala za to, že na ňu tlačí jej syn, ktorý chce zrejme ten prístrešok pre seba, avšak žalobkyňa v skutočnosti túto stavbu odstrániť nemieni. Uviedla, že pôvodne žalobkyňa mala podpísať so žalovaným 1/ nájomnú zmluvu na 10 rokov, čo neurobila.

4. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. Najskôr sa zaoberal tým, či sporná stavba má charakter neoprávnenej stavby. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že predmetná stavba bola realizovaná na základe právoplatného stavebného povolenia č. SÚ XX/ XXXX-IZ vydaného dňa 31.01.2012 a žalovaný 1/ mal zároveň na jej realizáciu občiansko-právny titul - písomný súhlas žalobkyne, preto predmetná stavba nie je neoprávnenou stavbou podľa , lebo v čase stavby titul existoval. Z uvedeného dôvodu, konštatoval súd prvej inštancie, neprichádza do úvahy režim podľa - 3 . Nad rámec uvedeného dodal, že ak by aj bola stavba považovaná za neoprávnenú stavbu, súd by nikdy nenariadil jej odstránenie podľa , ani ju neprikázal do vlastníctva žalobkyne za ňou navrhovanú cenu, ale aplikoval by ust. a zriadil by v prospech žalovaných 1/ a 2/ vecné bremeno za náhradu. Z obsahu znaleckého posudku predloženého žalovaným 1/ č. 40/2020 totiž jednoznačne vyplýva, že ide o stavbu spojenú so zemou pevným základom, z C-KN parcely č. XXX o výmere 193 m2 je zastavaných iba 67,14 m2, pričom všeobecná hodnota oceľového oplášteného prístrešku ku dňu 31.07.2020 bola stanovená na 20.887,22 eur, náklady na odstránenie stavby by predstavovali 10.452,97 eur, takže celková hospodárska strata žalovaných 1/ a 2/ by bola 31.340,19 eur pri hodnote pozemku v sume 7.299,26 eur, čo súd prvej inštancie považoval za značný nepomer. Za takýchto okolností by odstránenie stavby nebolo účelné.

5. Pokiaľ ide o ust. , z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti C-KN parcely evidovanej v katastrálnej mape ako č. XXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 193 m2 zapísanej na LV č. XXX v k.ú. I. W.. Na základe dokumentu s názvom „Nájomná zmluva na súhlas výstavby oceľového prístrešku I. W. parc. č. XXX“, bez dátumu, podpísanej žalobkyňou a žalovaným 1/ dala žalobkyňa súhlas s výstavbou oceľovo oplášteného prístrešku pre dve autá, ktorú bude realizovať žalovaný 1/. Súd uviedol, že žalobkyňa so svedkom Z. Y. tvrdili, že stavba tam mala stáť po dobu 2-3 roky, žalovaná 2/ tvrdila, že nájomná zmluva sa mala podpísať na 10 rokov a žalovaný 1/ popieral, že by stavba mala stáť len dočasne. Na základe tohto dokumentu od žalobkyne a žiadosti o stavebné povolenie žalovaného 1/ zo dňa 17.01.2012 B. I. W. vydala stavebné povolenie č.j. SÚ XX/XXXX-IZ dňa 31.01.2012, na základe ktorého bola povolená stavba „Oceľový opláštený prístrešok pre 2 autá v obci I. W. na pozemku parc. č. XXX“, pričom v bode I. rozhodnutia je uvedený popis stavby vrátane jej technických údajov so zastavanou plochou 75,36 m2 a z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že k žiadosti o stavebné povolenie bola doložená „Nájomná zmluva s vlastníkom pozemku parc. č. XXX vo veci súhlasu na výstavbu oceľového prístrešku“. Žalovaný 1/ v žiadosti o stavebné povolenie neuvádzal, že stavba bude umiestnená na parc. č. XXX iba dočasne. Súd prvej inštancie poukázal na to, že účastníčkou toto stavebného konania bola žalobkyňa, ako aj Z. Y., bytom I. W. XXX (syn žalobkyne), ktorým bolo doručené tak oznámenie o začatí stavebného konania, ako aj rozhodnutie - stavebné povolenie, teda obaja vedeli, aká stavba sa bude stavať, že bude spojená so zemou pevným základom, obaja mali možnosť nahliadnuť do projektovej dokumentácie, ktorá bola súčasťou stavebného povolenia, avšak ani jeden z nich počas stavebného konania nepodal proti stavbe žiadne námietky a rozhodnutie o stavebnom povolení tak nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2012. Žiaden z nich nevzniesol námietky proti realizácii stavby ani počas jej výstavby, ale až keď bola stavba postavená žalobkyňa dňa 02.09.2015 odvolala listom adresovaným žalovanému 1/ súhlas s jej

umiestnením a neumožnila už postavenú a hotovú stavbu skolaudovať a taktiež uzatvoriť so žalovaným 1/ riadnu nájomnú zmluvu s odôvodnením, že na takúto stavbu nedala súhlas. Podľa názoru súdu prvej inštancie zmluvu, ktorá bola medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ uzavretá, nemožno považovať za nájomnú zmluvu, pretože absentuje dohoda o výške nájomného, ale skôr za zmluvu o výpožičke, lebo za užívanie pozemku nebola dojednaná odplata. V tomto dokumente nie je uvedené, ako dlho mal zmluvný vzťah trvať a pokiaľ nie je dojednaná doba jeho trvania, má sa za to, že ide o dobu neurčitú. Súd vychádzal pri určení doby trvania stavby z listinných dokladov, predložených stavebnému úradu v čase vydania stavebného povolenia; tvrdenia žalobkyne a svedka Z. Y. o dočasnom umiestnení stavby na 2-3 roky považoval za nevierohodné, vzhľadom na popis stavby v stavebnom povolení.

6. Na základe uvedeného konštatoval, že žalovaný 1/ staval stavbu na základe práva, ktoré nebolo časovo nijako limitované a dôvodne sa mohol domnievať, že existencia stavby nebude časovo obmedzená, preto sa nemožno dovolávať súdnej ochrany podľa ust. § 126 ods. 1 Obč. zákonníka, nakoľko v čase vzniku stavby nešlo o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobkyne.

7. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v priebehu konania žalobkyňa navrhla usporiadanie vzťahov tak, že stavbu odkúpi za sumu 9.000 eur, s čím žalovaný 1/ nesúhlasil, bol ochotný sa dohodnúť na odkúpení stavby za cenu stanovenú ním predloženým znaleckým posudkom v cene 20.887,22 eur, s čím nesúhlasila žalobkyňa. Súd potom konštatoval, že z obsahu vyjadrení žalobkyne vyplýva, že táto nemá skutočný záujem stavbu odstrániť, odmieta uzatvoriť nájomnú zmluvu na pozemok, na ktorom je stavba postavená, čím po dobu viac ako 5 rokov znemožňuje jej kolaudáciu, žalovaní 1/ a 2/ ju nemôžu užívať, čo má za cieľ prinútiť žalovaných predať jej stavbu za podhodnotenú cenu. Toto konanie žalobkyne súd vyhodnotil ako rozporné s dobrými mravmi, preto žalobu považoval za šikanóznu a túto zamietol. O trovách konania rozhodol podľa

8. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Bola toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa ). Poukázala na sporné posúdenie existencie občiansko-právneho titulu na zriadenie stavby na cudzom pozemku a súčasne jeho časového trvania. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný 1/ ako stavebník disponoval občiansko-právnym titulom na zriadenie stavby, a to zmluvou o výpožičke, nie zmluvou o nájme. Súd prvej inštancie mal teda za to, že súhlas žalobkyne nemožno považovať za nájomnú zmluvu, ale „skôr“ za zmluvu o výpožičke, ktorej pojmovým znakom je však tiež dočasnosť. Ak by aj žalobca pripustil hypotézu o zmluve takéhoto typu, jeho podstata predsa vychádza z toho, že výpožička môže byť časovo obmedzená a to tiež v prípade, ak by bola výpožička dohodnutá na dobu neurčitú. Žiaden z vyššie uvedených zmluvných typov (nájomná zmluva alebo zmluva o výpožičke) teda nezakladal časovo neobmedzené právo k užívaniu predmetného pozemku a žalovaný 1/ ani nemohol odvodzovať z ich obsahu, že jeho užívacie právo je zriadené natrvalo. Z obsahu súhlasu muselo byť žalovanému 1/ ako nájomcovi, resp. vypožičiavateľovi zrejmé, že môžu nastať okolnosti, pre ktoré bude užívanie pozemku ukončené a bude potrebné stavbu odstrániť. Vedomosť žalovaného 1/ o časovom obmedzení a dočasnosti stavby potvrdzuje tiež skutočnosť, že a/ stavbu realizoval ako oceľový prístrešok, ktorý je skladaný, bez napojenia na inžinierske siete (viď technická správa k žiadosti o stavebné povolenie), b/ žalovaný 1/ v rámci stavebného konania prostredníctvom žalovanej 2/ žiadal žalobcu uzatvoriť zmluvu na obmedzený čas, a to 10 rokov (čo vyplýva z nájomnej zmluvy na súhlas výstavby oceľového prístrešku a SMS správ od žalovanej 2/). Súd prvej inštancie však v rozpore s vlastnou hypotézou a vykonanými dôkazmi (výsluch žalovanej 2/), ktorá potvrdila dočasnosť zmluvného vzťahu, ustálil, že žalovaný 1/ sa mohol domnievať, že existencia stavby nebude časovo obmedzená, a preto sa nemožno dovolávať súdnej ochrany podľa . Ďalej poukázal na to, že akýkoľvek zmluvný typ by žalobca pripustil, právo užívať pozemok a postaviť predmetnú stavbu na cudzom pozemku je iba právom obligačným a časovo obmedzeným a ani vydané stavebné povolenie k predmetnej stavbe podľa ustálenej judikatúry nemohlo privodiť zmenu časovo obmedzeného práva užívať pozemok. Súd prvej inštancie teda nesprávne a v rozpore s vykonanými dôkazmi i súdnou praxou vychádzal zo žiadosti o stavebné povolenie ako i vydaného stavebného povolenia, z čoho mal ustáliť trvalý charakter stavby. Žalobca namietal nezrozumiteľnosť a zmätočnosť napadnutého rozsudku vzhľadom na početné vzájomné vnútorné rozpory v napadnutom rozsudku, keď vo veci konajúci súd napríklad v bode 16 napadnutého rozsudku konštatuje odpadnutie občiansko-právneho titulu a na druhej strane v bode 19

napadnutého rozsudku píše, že stavba postavená žalovaným 1/ nie je stavbou neoprávnenou. Uviedol, že už počas konania na súde prvej inštancie poukazoval na rozsiahlu a ustálenú judikatúru (Rc 72/2000), ktorá hovorí, že pokiaľ stavebník zriadi na základe dohody s vlastníkom pozemku stavbu na pozemku, ktorý je podľa dohody oprávnený užívať len dočasne, stráca po uplynutí dojednanej doby (prípadne po inom spôsobe zániku práva) právo mať naďalej na tomto pozemku dočasne umiestnenú stavbu a neoprávnene tak zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, s ktorou sa však súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal, a túto absolútne opomenul i v napadnutom rozsudku. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR. Uviedol, že bez ohľadu na prípadné vady dohody o dočasnom užívaní a jej neplatnosti žalovaný 1/ si ako stavebník musel pri zachovaní obvyklej miery opatrnosti byť vedomý dočasnosti možnosti mať na cudzom pozemku stavbu a teda i dočasnosti stavby. Ochrana jeho údajnej dobrej viery nemôže ísť nad rámec toho, k čomu sa dobrá viera mohla vzťahovať, naopak neposkytnutie ochrany vlastníkovi pozemku, ktorý inému prenechal pozemok do užívania iba dočasne, by znamenalo obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré by nespĺňalo podmienky stanovené v čl. 11 Listiny základných ľudských práv a slobôd. V súvislosti so zamietnutím žaloby pre rozpor výkonu vlastníckeho práva s dobrými mravmi, ako súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, uviedol, že toto pripadá do úvahy výnimočne, pokiaľ výkon práva na ochranu vlastníckeho práva vážne poškodí druhú stranu, čo v tomto prípade nebolo naplnené, pretože žalobca ponúkal žalovaným finančné vyrovnanie. Naopak žalovaný 1/ užíval pozemok v rozpore s jeho účelom a na podnikanie takým spôsobom, že na tento pozemok ukladal odpad, ktorý bol nútený neskôr odstrániť.

9. Žalovaný 1/ prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že napriek tomu, že žalobkyňa je výlučnou vlastníckou parcely, na ktorej stojí sporná stavba, bolo nesporne preukázané, že tvrdenia žalobkyne ohľadne nelegálnosti tejto stavby neobstoja, nakoľko žalobkyňa v jednom z podkladov stavebného konania vyjadrila kvalifikovaný súhlas s umiestnením stavby. Žalobkyňa sa uvedený rozpor snažila negovať tvrdením, že jej súhlas sa mal udeliť iba na dobu určitú, a to dva až tri roky, čo však súd nemohol akceptovať z dôvodu, že stavba bola zriadená ako trvalá na dobu neurčitú, k čomu sa žalobkyňa ako účastníčka stavebného konania mala možnosť vyjadriť, resp. vyjadriť svoj nesúhlas s umiestnením stavy už v čase konania o povolení stavby. K uvedenému konaniu bola pripojená nájomná zmluva, v ktorej absentovalo dojednanie o výške nájomného, čo predstavuje hmotnoprávnu podmienku zmluvy o nájme. Uvedený nedostatok nájomnej zmluvy súd správne vyhodnotil ako iný právny vzťah, ktorý je svojim obsahom najbližší zamýšľanému úkonu, a preto v predmetnom vzťahu súd ustálil, že sa jedná o výpožičku. Súd ustálil, že stavba je legálnou z dôvodu preukázania obligačného právneho úkonu - zmluvy, a preto ustanovenia odsekov , neaplikoval, čo by bolo možné posúdiť ako správne rozhodnutie, avšak podľa jeho názoru uvedený postup nie je konformný s ust. , podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, nakoľko je nesporné, že rozhodnutím súdu nie je spor medzi účastníkmi vyriešený do tej miery, aby poskytol účinnú právnu ochranu ohrozeným právam a vytvoril stav právnej istoty. Mal za to, že súd vyriešil správne časť sporu o určenie, či je stavba legálna a či je možné uložiť žalovanému predmetnú stavbu odstrániť na vlastné náklady; odlišný právny názor má v otázke, či mal súd usporiadať právne vzťahy medzi sporovými stranami ex offo, a to v súlade s ust. , ods. 1 , pretože takáto možnosť je daná súdu a vyplýva z uvedeného právneho princípu, čo by odvolací súd mohol vyhodnotiť ako dôvod na zrušenie a vrátenie veci s uložením povinnosti skúmať a rozhodnúť o spôsobe usporiadania vzťahov medzi sporovými stranami z procesných dôvodov podľa ust. , , resp. písm. c/ . Z konania je dôvodné konštatovať, že žalovaný ako stavebník pri zriadení stavby bol dobromyseľný v tom, že zriadil stavbu legálne a na dobu neurčitú, preto pri usporiadaní vzťahov so žalovanou neexistuje dôvod jeho sankcionovania (uložením odstránenia, resp. prikázania vlastníkovi parcely), naopak žalobkyňa preukázala, že sa jej jednalo od počiatku vzniku právneho vzťahu so žalovaným o zneužitie práva za účelom získania bezdôvodného obohatenia. Za právne racionálne riešenie predmetného sporu a rovnako súladné s ustálenou justičnou praxou je zriadenie vecného bremena za náhradu spočívajúce v práve žalovaného užívať parcelu, na ktorej stojí sporná stavba (vecné právo k cudzej veci zodpovedajúce vecnému bremenu podľa a nasl. Obč. zákonníka a postupom súladným podľa ust. Obč. zákonníka). Justičná prax pozná aj iný spôsob vyporiadania súladný s ust. Obč. zákonníka, a to prikázanie parcely vlastníkovi stavby (s konštitutívnym účinkom), na ktorej stojí stavba za náhradu, pričom takýto spôsob usporiadania sporu vlastníka pozemku a vlastníka stavby sa riešil v rozhodnutiach len pri právnom stave, kedy bola stavba zriadená nelegálne, súdy doteraz

neriešili prikázanie vlastníctva pozemku vlastníkovi stavby v prípade, že vlastník stavby zriadil stavbu legálne, takýto spôsob usporiadania však podľa názoru žalovaného 1/ z doteraz prijatých rozhodnutí sa nevylučuje. Z uvedeného dôvodu preto opakovane vyzýva žalobkyňu na zváženie možnosti vyporiadania sporných nárokov práve odkúpením parcely vlastníkom stavby, čo by ukončilo vzájomné spory.

10. V následných vyjadreniach sa žalobkyňa a žalovaný 1/ argumentačne pridržali svojich dovtedajších vyjadrení.

11. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a , po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu na pojednávaní pred odvolacím súdom v zmysle ust. a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa zmeniť.

12. Predmetom sporu bola žaloba žalobkyne, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ k povinnosti odstrániť na vlastné náklady stavbu oceľového oplášteného prístrešku pre dve autá, postaveného na pozemku C-KN parcela č. XXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 193 m2, zapísaného na na LV č. XXX v k.ú. I. W., do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, a to podľa a . V konaní bolo nesporne preukázané, že vlastníčkou predmetnej parcely je žalobkyňa v podiele 1/1.

13. Vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že žalobkyňa dala na predmetnom pozemku, ktorý je jej výlučným vlastníctvom, žalovanému 1/ súhlas s výstavbou oceľového oplášteného prístrešku pre dve autá. Pre potreby stavebného konania žalobkyňa a žalovaný 1/ podpísali dokument označený ako „Nájomná zmluva na súhlas výstavby oceľového prístrešku I. W. parc. č. XXX“, v ktorom je uvedené, že „vlastník parcely V. Y. súhlasí s výstavbou oceľovo oplášteného prístrešku pre dve autá, ktorú bude realizovať C. H.“. Na základe tohto dokumentu obec I. W. vydala stavebné povolenie č.j. SÚ XX/XXXX- IZ dňa 31.01.2012, na základe ktorého bola povolená stavba „Oceľový opláštený prístrešok pre 2 autá v obci I. W. na pozemku parc. č. XXX“, pričom v bode I. rozhodnutia je uvedený popis stavby vrátane jej technických údajov so zastavanou plochou 75,36 m2. Zo žiadosti o vydanie stavebného povolenia nevyplýva, že stavba by mala umiestnená na parc. č. XXX iba dočasne. Žalobkyňa bola účastníčkou stavebného konania, námietky v stavebnom konaní nepodala.

14. Výzvou na vypratanie nehnuteľností zo dňa 11.06.2015 žalobkyňa požiadala žalovaného 1/ o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti. Vo výzve na vypratanie nehnuteľnosti uviedla, že v zmysle odôvodnenia stavebného povolenia zo dňa 31.01.2012 vydaného príslušným stavebným úradom obec I. W. je zrejmé, že k žiadosti o vydanie stavebného povolenia bola doložená nájomná zmluva s vlastníkom pozemku, avšak ona ako vlastníčka nehnuteľnosti žiadnu nájomnú zmluvu neuzavrela, ani na stavbu prístrešku neudelila súhlas, preto je takáto stavba stavbou neoprávnenou. Zároveň uviedla, že na nehnuteľnosť sú nezákonne umiestňované bližšie nešpecifikované hnuteľné veci s podozrením, že ide o odpad, vrátane nebezpečného odpadu, nehnuteľnosť je pravdepodobne využívaná za účelom podnikania bez súhlasu vlastníka nehnuteľnosti a je na nej tiež neoprávnene umiestnené reklamné zariadenie spoločnosti Y., rovnako bez udelenia akéhokoľvek súhlasu. Preto vyzvala žalovaného 1/ na okamžité vypratanie nehnuteľnosti bez zbytočného odkladu ihneď po doručení výzvy. Následne podaním zo dňa 02.09.2015 (č.l. 54 spisu) žalobkyňa odvolala súhlas, ktorý žalovanému 1/ udelila s tým, že udelený súhlas bol daný len na oceľový prístrešok pre dve autá, v žiadnom prípade sa nejednalo o súhlas na stavbu pevne spojenú so zemou a už vôbec nie o nájomnú zmluvu, nakoľko takúto nájomnú zmluvu nikdy neuzavrela. Následne žalobkyňa neumožnila už postavenú a hotovú stavbu skolaudovať a taktiež uzatvoriť so žalovaným 1/ riadnu nájomnú zmluvu. V priebehu konania navrhla usporiadanie vzťahov tak, že stavbu odkúpi za sumu 9.000 eur, s čím žalovaný 1/ nesúhlasil; bol ochotný dohodnúť sa na odkúpení stavby za cenu stanovenú nim predloženým znaleckým posudkom v cene 20.887,22 eur, s čím naopak žalobkyňa nesúhlasila.

15. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že aplikácia ust. § 135c Obč. zákonníka neprichádza do úvahy, nakoľko sa nejedná o neoprávnenú stavbu, keďže stavba bola realizovaná na základe právoplatného stavebného povolenia č. G. vydaného dňa 31.01.2012 a taktiež žalovaný 1/ mal na jej realizáciu občiansko-právny titul - písomný súhlas žalobkyne. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil; tento záver súdu prvej inštancie ani žalobkyňa vo svojom odvolaní nespochybňovala, preto sa odvolací súd ním ďalej nezaoberal.

16. Žalobkyňa vo svojom odvolaní nesúhlasila so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný 1/ staval na pozemku žalobkyne predmetnú stavbu na základe práva, ktoré nebolo časovo nijak limitované, dôvodne sa mohol domnievať, že existencia stavby nebude časovo obmedzená, preto sa žalobkyňa nemôže dovolávať súdnej ochrany podľa ust. § 126 ods. 1 Obč. zákonníka.

17. Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobkyne považoval za dôvodnú.

18. Podľa § 126 ods. 1 Obč. zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

19. V predmetnej veci bolo preto potrebné vyriešiť otázku, či žalovaný 1/ neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne, t.j. či užíva pozemok, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, bez právneho dôvodu.

20. V súdenej veci bolo nesporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ bola uzavretá dohoda, na základe ktorej žalobkyňa dala žalovanému 1/ súhlas na výstavbu oceľového prístrešku na jej pozemku parc. č. XXX v k.ú I. W. (viď č.l. 10 spisu). Uvedenú dohodu zmluvné strany nazvali ako nájomnú zmluvu. Z výpovede dvoch z troch sporových strán, a to z výpovede žalobkyne, ale aj z výpovede žalovanej 2/ vyplýva, že sa malo jednať o stavbu dočasnú. Žalobkyňa tvrdila, že dala súhlas so stavbou na obdobie 2 - 3 rokov, žalovaná 2/ tvrdila, že pôvodne žalobkyňa mala podpísať nájomnú zmluvu na 10 rokov. Skutočnosť, že stavba, s postavením ktorej dala žalobkyňa súhlas, nemala charakter trvalej stavby, vyplýva aj z SMS správ žalovanej 2/ založených v spise (č.l. 55 - 56 spisu), kde sa žalovaná 2/ opakovane domáha od žalobkyne uzavretia nájomnej zmluvy k predmetnej stavbe.

21. Na základe týchto dôkazov jednoznačne možno dospieť k záveru, že žalobkyňa nemala v úmysle povoliť žalovanému 1/ stavbu na svojom pozemku ako stavbu trvalú (a žalovaný 1/ s tým bol uzrozumený), ale že sa jednalo o súhlas iba s dočasným umiestnením stavby oceľového oplášteného prístrešku na pozemku žalobkyne, pričom podľa výpovede žalobkyne v konaní sa malo jednať o prístrešok rozoberateľný s tým, že v tomto bude mať žalovaný 1/ miesto pre varenie gulášu, resp. pre motorové vozidlá. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že „pre posúdenie otázky, či stavebník má k stavbe na cudzom pozemku občiansko-právny titul, a posúdenie obsahu jeho práva, nie je obsah stavebného povolenia rozhodujúci; skutočnosť, že stavba nebola povolená ako dočasná, nevylučuje dočasnosť občiansko-právneho oprávnenia mať stavbu na cudzom pozemku“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.05.2003, sp. zn. ). Preto skutočnosť, že v žiadosti o vydanie stavebného povolenia stavba nebola označená ako dočasná, nebola v danej veci rozhodujúca pre posúdenie doby trvania stavby, ako sa nesprávne domnieval súd prvej inštancie.

22. „Jde-li stavbu zřízenou na cizím pozemku na základě práva, které je časově omezené nebo může být kdykoli vypovězeno, může se vlastník pozemku po zániku práva vlastníka stavby mít na cizím pozemku stavbu, domáhat jejího odstranení podľa . Ten, kto vědomě staví na cizím pozemku na základě časově omezeného práva, případně na základě práva, které může kdykoli zaniknout v důsledku výpovědi, na sebe bere rizika spojena s odstranením stavby po zániku práva mít stavbu na cizím pozemku“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.01.2009, sp. zn. ).

23. „Vlastníkovi stavby, ktorého obligačné právo mať na pozemku umiestnenú stavbu zaniklo v dôsledku časového obmedzenia tohto práva, neprislúcha námietka proti žalobe vlastníka pozemku, že má právo mať stavbu na pozemku. Tieto zásady sa uplatnia aj v prípade, že právo, ktorého obsahom je dočasné umiestnenie stavby na pozemku, zanikne inak“ (Fekete, I.: , 2. zväzok /vecné práva, zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie/, veľký komentár, druhé aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015).

24. Pokiaľ ide charakter zmluvy, v posudzovanej veci, tak ako už bolo uvedené vyššie, nebolo medzi sporovými stranami sporné, že došlo k uzavretiu „akejsi“ dohody, na základe ktorej žalobkyňa súhlasila s výstavbou oceľového prístrešku na jej parcele č. XXX pre k.ú. I. W. v prospech žalovaného 1/. Súhlas žalobkyne so stavbou účastníci označili ako „nájomná zmluva“.

25. Podľa nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral úžitky.

26. Podľa zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať.

27. Podľa účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

28. Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiada.

29. Z ust. vyplýva, že nájomná zmluva je zmluvou odplatnou. Pojmový znak odplatnosti odlišuje nájomnú zmluvu od iných vzťahov, ktoré majú s nájmom niektoré spoločné znaky, najmä od výpožičky. Obe zmluvy môžu byť uzavreté aj ako zmluvy neformálne; zákon pre ich uzavretie nepožaduje žiadne osobitné náležitosti, preto je možné ich uzavrieť vo všetkých formách prípustných pre právne úkony. Písomná forma nie je potrebná ani v prípade, ak je predmetom zmluvy nehnuteľnosť, pretože nedochádza k prevodu vlastníctva k nej. 30. V posudzovanej veci sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o tom, že dohodu uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným 1/, napriek jej označeniu ako nájomná zmluva, z hľadiska jej obsahu nemožno považovať za nájomnú zmluvu, pretože absentuje dohoda o odplatnosti zmluvy.

31. Vychádzajúc z obsahu vôle, ktorú chceli strany zmluvy svojimi prejavmi vyjadriť, bol odvolací súd toho názoru, že uzavretá zmluvy by mohla byť zmluvou o výpožičke ( ), ale aj inominátnou (nepomenovanou) zmluvou podľa .

32. Pojmovým znakom zmluvy o výpožičke je totiž na rozdiel od nájomnej zmluvy práve bezodplatnosť prenechania veci požičiavateľom na užívanie; rovnako ak pri nájomnej zmluve je podstatnou náležitosťou zmluvy o výpožičke jej dočasnosť. Stačí, ak je termín vrátenia veci určený akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, podmienkou nie je, aby bol termín vrátenia dohodnutý pri uzatváraní zmluvy, môže byť dohodnutý i neskôr, ale už pri uzatváraní zmluvy však musí byť jasné, že predmet pôžičky sa prenecháva len na dočasné užívanie. Ak čas plnenia ani účel zmluvy nebol v zmluve dohodnutý, použije sa všeobecná úprava splnenia dlhu § 563 Obč. zákonníka a vypožičiavateľ je povinný vrátiť vec prvý deň po tom, čo ho o plnenie požiadal požičiavateľ.

33. Keďže čas plnenia v zmluve medzi stranami zmluvy nebol dohodnutý, žalobkyňa v zmysle ust. § 563 Obč. zákonníka mohla požiadať žalovaných o vrátenie veci a títo jej boli povinní vec vrátiť v prvý deň po tom, čo ich žalobkyňa o vrátenie požiadala. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa doručila žalovanému 1/ výzvu na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 11.06.2015 (žalovaný 1/ na ňu reagoval odpoveďou zo dňa 02.07.2015), a podľa jeho vyjadrenia v konaní mu bolo doručené aj odvolanie súhlasu žalobkyne zo dňa 02.09.2015. Napokon žalovaným 1/ a 2/ bola doručená aj žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha vypratania predmetnej nehnuteľnosti. Po doručení výziev boli žalovaní povinní pozemok žalobkyne vypratať (odstrániť stavbu na ňom stojacu) a pokiaľ tak neurobili, užívajú ho bez právneho dôvodu.

34. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil tak, že žalovaných 1/ a 2/ zaviazal k povinnosti odstrániť na vlastné náklady predmetnú stavbu postavenú na pozemku žalobkyne, a to v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku, aby vytvoril dostatočný časový priestor žalovaným na uskutočnenie tejto povinnosti.

35. Pokiaľ ide o otázku dobrých mravov, odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobu bolo potrebné zamietnuť ako rozpornú s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 Obč. zákonníka z dôvodov, že žalobkyňa koná špekulatívne a že jej skutočným úmyslom nebolo dosiahnuť odstránenie stavby, ale jej odkúpenie za podhodnotenú cenu. V prvom rade je potrebné sa stotožniť s odvolateľom, že v konaní nebola hodnoverne preukázaná cena predmetných nehnuteľností, ani náklady na odstránenie postavenej stavby, nakoľko súd prvej inštancie pri svojom vyslovenom názore vychádzal iba zo znaleckého posudku predloženého žalovaným 1/, ktorý bol žalobkyňou spochybnený,

takže nebolo možné jednoznačne ustáliť, či kúpna cena, za ktorú žalovaný 1/ navrhol odpredaj predmetnej nehnuteľnosti, zodpovedala všeobecnej hodnote tejto nehnuteľnosti. Ďalej treba vziať zreteľ tiež na to, že žalobkyňa nechcela získať túto nehnuteľnosť bezodplatne, ale ponúkala za odpredaj tejto nehnuteľnosti kúpnu cenu. Iba skutočnosť, že žalovaný 1/ sa s touto ponúkanou kúpnou cenou nestotožnil, prípadne predávajúci a prípadná kupujúca mali na výšku kúpnej ceny rozdielny názor, nemožno podľa názoru odvolacieho súdu hodnotiť ako špekulatívny postoj žalobkyne, pre tento dôvod označiť žalobu žalobkyne za šikanóznu a z tohto dôvodu ju zamietnuť. Iné skutočnosti, z ktorých by vyplýval rozpor s dobrými mravmi podľa ust. nebol žalovanými 1/ a 2/ v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdený a ani preukázaný ( ).

36. O náhrade prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a tak, že úspešnej žalobkyni priznal proti žalovaným 1/ a 2/ plnú náhradu prvoinštačného aj odvolacieho konania. V zmysle ust. o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).