Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7C-71-2023.pdf
PDF · 128.04 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/71/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci žalobcu: ZADA PAIN Clinic, s.r.o., so sídlom Nemocničná 1548, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 868 868, proti žalovanému: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina, so sídlom Vojtecha Spanyola 1740/43, 012 07 Žilina, IČO: 17 335 825, právne zastúpený: AdvokAAt advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Pri Habánskom mlyne 16, 811 04 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 998 215, o zaplatenie 4.647,37 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu zamieta.
Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 28.4.2023 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.647,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne z uvedenej sumy odo dňa 15.2.2023 do zaplatenia.
2. Žalobca svoju žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že do 30.10.2022 bol vlastníkom nehnuteľností, v súčasnosti vedených na LV č. XXXXX, pre k.ú. A., ako parcely CKN č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 370 m2 a parcely CKN č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2 m2 . Uvedené nehnuteľnosti sa nachádzajú v uzavretom areále v správe žalovaného, na uvedených nehnuteľnostiach v čase existencie vlastníckeho práva žalobcu bola (a v súčasnosti stále je) zriadená stavba, pôvodne murovaná trafostanica (v súčasnosti sklad) vedený na LV č. XXX ako stavba súpisné číslo XXXX, trafostanica, k.ú. A. v prospech vlastníctva Slovenská republika – v správe žalovaného. Žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti pôvodne vedené na LV č. XXXX na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 5.4.2019, vkladovanej dňa 20.4.2019. Na základe Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou ZADA PAIN Invest, s.r.o., Nemocničná 1548/87, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 52 978 389 ako kupujúcim, vkladovanej pod V XXXX/XXXX zo dňa 30.10.2020 došlo týmto dňom k prevodu vlastníckeho práva na kupujúceho, na základe predmetnej zmluvy vstúpil kupujúci do úžitku aj držby kupovaných nehnuteľností už dňom 23.6.2020. Ako vlastník nehnuteľností nemohol žalobca minimálne odo dňa 20.4.2019 vykonávať svoje práva vlastníka, pretože na citovaných nehnuteľnostiach bola zriadená stavba vo vlastníctve SR, ktorá je (bola) v správe žalovaného. Užívanie nehnuteľností, na ktorých stavba stojí, sa dialo bez právneho dôvodu, keďže medzi žalobcom ako vtedajším vlastníkom nehnuteľností a žalovaným ako správcom vlastníka stavby, nebola na nehnuteľnosti uzatvorená nájomná alebo obdobná zmluva, ktorá by prenechávala nehnuteľnosti do užívania SR v správe žalovaného za týmto účelom. Užívaním predmetných nehnuteľností žalovaným bez právneho titulu a bez poskytnutia finančného protiplnenia dochádza z jeho strany k zisku majetkového prospechu na úkor žalobcu, rozsah bezdôvodného obohatenia je daný výmerou neoprávnene užívaných pozemkov, čo je 372 m2
a hodnota bezdôvodného obohatenia je daná Znaleckým posudkom č. 13/23 znalca B. C. D. zo dňa 31.1.2023, ktorý stanovil hodnotu bezdôvodného obohatenia ako hodnotu strateného nájmu vo výške 10,831 eur/m2/rok, čo je pri dobe bezdôvodného užívania za obdobie od 28.4.2019 do 23.6.2020 (1 rok a 56 dní) suma 4.647,37 eur). Žalobca vyzval žalovaného na úhradu bezdôvodného obohatenia listom a mailom zo dňa 15.2.2023, na ktorý tento odpovedal žiadosťou o zaslanie predmetného znaleckého posudku. Žalobca listom zo dňa 2.3.2023 reagoval na stanovisko žalovaného a zároveň mu zaslal kópiu požadovaného znaleckého posudku. Ku dňu podania žaloby žalovaný na výzvu žalobcu na úhradu bezdôvodného obohatenia ďalej nereagoval, ani túto sumu neuhradil, čím sa dostal do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania odo dňa doručenia výzvy žalobcu, teda odo dňa 15.2.2023 (mail). Strany sporu sú podnikateľmi, žalobca eviduje nehnuteľnosti v účtovníctve a účtuje o nich ako o svojom obchodnom majetku, žalovaný využíva sklad na účely výkonu svojho povolania, preto s poukazom na ust. § 261 ods. 1, 8 Obchodného zákonníka, sa na úpravu ich vzťahov použijú ust. Obchodného zákonníka.
3. Zo strany Okresného súdu Banská Bystrica bolo žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovené vydaním Platobného rozkazu, spisová značka 17Up/794/2023 zo dňa 17.5.2023.
4. Proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že nie je dlžníkom s výškou dlhu ako sa uvádza v platobnom rozkaze, má za to, že na dotknutých pozemkoch viazne zákonné vecné bremeno už od roku 1984, ak by sa súd so vznikom zákonného vecného bremena zo zákona nestotožnil, tvrdí, že vecné bremeno vydržal. Taktiež uviedol, že nárok žalobcu na vydanie údajného plnenia z bezdôvodného obohatenia je premlčaný, zároveň uviedol, že žalobca uplatňuje ním tvrdený nárok neoprávnene, resp. v rozpore s dobrými mravmi a výška žalobcom tvrdeného nároku nie je preukázaná ani správne vyčíslená, taktiež nesprávne je aj uplatnený úrok z omeškania, akoby išlo o obchodnoprávny vzťah. K jednotlivým namietaným skutočnostiam sa vyjadril v samostatných bodoch. K článku II.Vyjadrenia uviedol, že Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina je štátna príspevková organizácia zriadená Ministerstvom zdravotníctva SR, ktorá v zmysle Zákona 278/1993 Z.z. je správcom majetku štátu, na základe čoho je oprávnená a povinná majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu svojej činnosti, alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa ustanovení uvedeného právneho predpisu, udržiavať ho v riadnom stave a využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu. Budovu trafostanice postavenú na dotknutých pozemkoch eviduje v majetku štátu už odo dňa 20.1.1984, budova trafostanice na dotknutých pozemkoch stojí už takmer 40 rokov, pričom ide o strategickú budovu v oblasti elektroenergetiky, týmto rozporuje tvrdenie žalobcu, v ktorom sa snaží navodiť dojem, že budova trafostanice v súčasnosti slúži len ako skladový priestor. V článku III.Vyjadrenia uviedol, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vyvracia skutočnosť, že na dotknutých pozemkoch už v roku 1984 vzniklo zákonné vecné bremeno spočívajúce v povinnosti každodobého vlastníka dotknutých pozemkoch strpieť budovu trafostanice v prospech každodobého správcu štátneho majetku, vychádza pritom z právnej úpravy platnej a účinnej v období od 1.1.1972 do 30.6.1998, teda Zákona č. 79/1957 – Elektrizačný zákon. Zákonné vecné bremeno k dotknutým pozemkom následne vyplýva z § 22 ods. 5 Elektrizačného zákona, ktorý stanovuje, že povinnosť trpieť výkon oprávnení uvedených v odseku 1, viazne na dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné bremeno, aj ďalšia právna úprava regulujúca právne režim elektroenergetiky upravuje v zmysle prechodných ustanovení oprávnenia a obmedzenia k cudzím nehnuteľnostiam obdobným spôsobom, teda že v minulosti vzniknuté práva ostali zachované. Vzhľadom na uvedené rozporoval tvrdenie žalobcu, že ako správca majetku štátu užíval z dôvodu existencie stavby trafostanice dotknuté pozemky bez právneho titulu a bez poskytnutia finančného protiplnenia, na základe čoho sa mal bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu. Ak by toto vecné bremeno nevzniklo zo zákona, tvrdí, že vecné bremeno vydržal, uvedené argumentoval s odôvodnením, že po celú dobu existencie a užívania budovy trafostanice na dotknutých pozemkov (takmer 40 rokov) nikto túto skutočnosť nenamietal. Budovu trafostanice na dotknutých pozemkoch po celú dobu jej existencie užíval v dobrej viere v domnení, že na dotknutých pozemkoch vzniklo zákonné vecné bremeno podľa elektrizačného zákona. Ak by sa konajúci súd nestotožnil s uvedenou argumentáciou ohľadom vzniku zákonného vecného bremena má za to, že žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu v nadväznosti na vydanie bezdôvodného obohatenia oneskorene, žalobca sa v návrhu na vydanie platobného rozkazu domáha vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie odo dňa 28.4.2019 do 23.6.2020. Podľa ust. § 107 ods. 1, Občianskeho zákonníka, je nárok žalobcu na vydanie údajného plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčaný, nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa postupne premlčal, počínajúc dňom 28.4.2021 až do dňa 23.6.2022, pričom návrh na vydanie platobného rozkazu bol zo strany žalobcu podaný dňa 25.4.2023, žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby a vzhľadom
na to vznáša námietku premlčania. V článku IV. Vyjadrenia, žalovaný poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na skutkový stav veci, časové obdobie po ktoré budova trafostanice stojí na dotknutých pozemkoch a okolnosti, za ktorých žalobca dotknutý pozemok nadobudol má za to, že žalobca nárok uplatňuje v rozpore s dobrými mravmi a článkom 5 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého zjavne zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. V čase, keď sa stal žalobca vlastníkom dotknutých pozemkov (rok 2019), budova trafostanice už na dotknutých pozemkoch stála, žalobca teda dotknuté pozemky kupoval s vedomím, že ide o pozemky, na ktorých sa nachádza budova trafostanice, vyplýva to okrem iného aj zo skutočnosti, že v Kúpnej zmluve zo dňa 5.4.2019, na podklade ktorej sa žalobca stal vlastníkom dotknutých pozemkoch sa v článku 5, bode 2 nachádza vyhlásenie žalobcu, že stav predmetu prevodu mu je dobre známy a predmet prevodu v stave, v akom sa ku dňu podpisu tejto zmluvy nachádza nadobúda do svojho výlučného vlastníctva, okrem toho je ťažké si predstaviť, žeby žalobca ako kupujúci predmet prevodu nadobudol v stave tak ako leží a stojí bez toho, aby sa oboznámil s jeho reálnym stavom a nevšimol si, že na dotknutých pozemkoch stojí budova trafostanice, samotný žalobca v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu priznáva, že v čase existencie jeho vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam bola a v súčasnosti stále je zriadená budova trafostanice, o tejto skutočnosti teda bez akýchkoľvek pochybností vedel. Naskytá sa preto záver, že žalobca nadobudol dotknuté pozemky výlučne s účelom následného uplatňovania nároku voči žalovanému a takémuto postupu by nemala byť priznaná ochrana tak, že súd prizná žalobcovi nárok na bezdôvodné obohatenie, taktiež z tých istých dôvodov má za to, že žalobca sa mal v čase, keď bol vlastníkom dotknutých pozemkoch domáhať riešenia vzniknutej situácie podaním žaloby podľa § 135 c, Občianskeho zákonníka. V období, kedy bol žalobca vlastníkom dotknutých pozemkov sa nikdy nesnažil vyriešiť vec po právnej stránke a aj v súčasnosti sa domáha iba sekundárneho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom v období keď bol vlastníkom dotknutých pozemkov sa primárne nikdy nedomáhal aj odstránenia stavu, ktorý vyvoláva tieto sekundárne zodpovednostné nároky. Zo strany žalobcu teda ide podľa názoru žalovaného o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. V článku V. Vyjadrenia žalovaný poukázal na to, že dňa 26.10.2022 podal na Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor, žiadosť o vykonanie jednoduchých pozemkových úprav v katastrálnom území A. a na základe uvedenej žiadosti v súčasnosti prebiehajú na Okresnom úrade Žilina jednoduché pozemkové úpravy. Dňa 7.3.2023 sa spoločne s ďalšími vlastníkmi pozemkov zúčastnili vytýčeného prípravného konania, na ktoré bol prizvaný aj súčasný vlastník spoločnosť ZADA PAIN INVEST s.r.o., ktorý je bez akýchkoľvek pochybností previazaný so žalobcom. Účelom jednoduchých pozemkových úprav je právne vyriešiť skutkový, ako aj právny stav dotknutých a ostatných pozemkov patriacich do nemocničného areálu Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina. Z uvedeného vyplýva, že ako správca majetku štátu sa aktívne podieľa na vyriešení skutkového, ako aj právneho stavu pozemkov nachádzajúcich sa a patriacich do nemocničného areálu Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina. V článku VI. Vyjadrenia žalovaný zároveň namietol vyčíslenie nároku žalobcu s poukazom na predložený znalecký posudok, ktorý ako z jeho úvodu vyplýva bol vypracovaný za účelom uzatvorenia zmluvy o prevode nehnuteľností a nie na účel stanovenia ročného nájmu dotknutých pozemkov. Znalec v znaleckom posudku síce stanovil všeobecnú hodnotu nájmu, avšak mal za to, že nejde o stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu za obdobie od 28.4.2019 do 23.6.2020, za ktoré obdobie sa žalobca touto žalobou domáha od žalovaného vydania údajného bezdôvodného obohatenia. Túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že žalobca k znaleckému posudku dodatočne priložil prílohu, ktorá stanovuje odlišnú výšku nájomného. Predmetnú prílohu však žaloba nejakým konkrétnym spôsobom nešpecifikoval. Taktiež poukázal na skutočnosť, že znalecký posudok dala vyhotoviť obchodná spoločnosť ZADA PAIN INVEST s.r.o., teda zadávateľom nebol samotný žalobca. Nárok žalobcu je doposiaľ nepreukázaný, jeho výška ako ju uplatňuje je nereálna. Žalobca v konaní nepreukázal aká je obvyklá výška odplaty za užívanie dotknutých pozemkov v danom mieste a čase na obdobný účel, ani nepreukázal akú časť dotknutých pozemkov existenciou budovy trafostanice skutočne žalovaný užíva. V článku VII. žalovaný namietal i výšku úroku z omeškania, pri ktorej vychádzal z aplikácie obchodného práva. V danom prípade však nejde o obchodnoprávnu vec. Samotná skutočnosť, že vlastníkom budovy trafostanice je Slovenská republika, ktorej správu vykonáva ako štátna príspevková organizácia zriadená Ministerstvom zdravotníctva SR podľa zákona č. 278/1993, nestačí na to, aby došlo k aplikácii Obchodného zákonníka, pričom poukázal na znenie ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Samotné vlastníctvo budovy trafostanice nepredstavuje ani zabezpečovanie verejnej potreby, ani vlastnej potreby. Rovnako je zrejmé, že ani žalobca nevystupuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale ako vlastník dotknutých pozemkov. Z tohto dôvodu ide o občianskoprávny spor a preto aj výška úroku z omeškania by mala byť určená normami občianskeho práva.
5. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním, ktorým súčasne navrhol pokračovanie v konaní podľa ustanovenia § 14 zákona č. 307/2016 Z.z. a žiadal, aby súd vec postúpil Okresnému súdu Žilina ako vecne a miestne príslušnému na prejednanie veci podľa CSP.
6. V samotnom vyjadrení k odporu sa žalobca vyjadril k jednotlivým námietkam žalovaného. K zákonnému vecnému bremenu uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom žalovaného, že k dotknutým pozemkom v jeho vlastníctve vzniklo zákonné vecné bremeno. Žalobca kupoval pozemky bez uvedenia akejkoľvek ťarchy, na LV nebola vyznačená ťarcha vecného bremena, ani žiadne obmedzenia týkajúce sa výkonu jeho vlastníckeho práva, ani poznámka o tom, že sa má jednať o strategickú budovu v oblasti elektroenergetiky. Poukázal na znenie ustanovenia § 22 elektrizačného zákona, z ktorého vyplýva oprávnenie energetických podnikov na stavbu a prevádzkovanie elektrického vedenia malých stavieb do výmery 30 m2. V prvom rade žalovaný nie je, ani jeho predchodca neboli energetickým podnikom (§ 5 elektrizačného zákona), preto sa na neho nemôže vzťahovať ustanovenie § 22 elektrizačného zákona, podľa ktorého tam špecifikované oprávnenia prislúchajú len energetickým podnikom. V druhom rade stavba trafostanice vo vlastníctve žalovaného nie je energetickým dielom, ktoré podlieha elektrizačnému zákonu. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. b) elektrizačného zákona. V treťom rade ustanovenia § 2 elektrizačného zákona obmedzuje výkon tam uvedených oprávnení pre energetické podniky na konkrétne stavby, a to stavby elektrického vedenia, ako i malé stanice do rozlohy 30 m2 sa príslušenstvom. Stavba trafostanice nie je elektrickým vedením a aj keby bola jej rozloha vysoko prevyšuje výmeru 30 m2. V štvrtom rade stavba trafostanice bola zaevidovaná na základe žiadosti žalovaného bez toho, aby tento žiadal vyznačiť zákonné vecné bremeno. Z uvedeného teda vyplýva, že zákonné vecné bremeno v prospech štátu a predchádzajúcich správcov majetku štátu v minulosti nevzniklo a preto sa žalovaný tohto práva nemôže dovolávať. Žalovaný z ním tvrdeného právneho dôvodu teda pozemky žalobcu neužíva. Žalobca nerozporoval, že stavba je na dotknutých pozemkoch postavená už dávnejšie a že v čase nadobudnutia jeho vlastníckeho práva už bola postavená. Za akým účelom sa stavba prevádzkuje v zásade nevie ani doteraz, pretože stavba nie je prípustná. Ani samotný žalovaný nepreukázal, že uvedená stavba slúži v súčasnosti účelom trafostanice ako bola pôvodne postavená. K tvrdeným skutkovým okolnostiam ohľadom vydržania vecného bremena žalobca poukázal na zákonné podmienky vydržania práva vecného bremena a namietal, že tieto podmienky žalovaný nesplnil. K vznesenej námietke premlčania žalobca uviedol, že už v žalobe odôvodnil svoj nárok ako nárok, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia je žalovaný subjektom verejného práva, žalobca je podnikateľom, eviduje dotknuté nehnuteľnosti v účtovníctve a účtuje o nich ako o svojom obchodnom majetku. Žalovaný využíva stavbu trafostanice na účely vlastnej prevádzky. V zmysle ustanovenia § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu a nie vlastníctvo k stavbe. Úprava bezdôvodného obohatenia je zakotvená výlučne len v ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a preto sa v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka bude na tento vzťah vzťahovať uvedený zákon ohľadom hmotnoprávneho nároku žalobcu. Otázka doby premlčania bezdôvodného obohatenia vo vzťahu, ktoré podliehajú režimu Obchodného zákonníka je súdnou praxou jednotne vyriešená tak, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vzhľadom k absencii úpravy v Obchodnom zákonníku posudzuje podľa predpisov Občianskeho zákonníka, kým doba premlčania a plynutie premlčacích lehôt sa posudzuje podľa predpisov Obchodného zákonníka. Táto doba je štvorročná, preto nárok žalobcu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia za obdobie od 28.4.2019 do 23.6.2020 nie je premlčaný, keďže tento sa postupne premlčiaval od 28.4.2023 do 23.6.2024. Žalobný návrh bol podaný dňa 25.4.2023. K žalovanému namietaniu uplatneného nároku v rozpore s dobrými mravmi žalobca uviedol, že žalovanému je veľmi dobré zo vzájomných rokovaní známe, že žalobca kúpil nehnuteľnosti za účelom výstavby zdravotníckeho zariadenia, pričom predmetom kúpnej zmluvy neboli len dotknuté nehnuteľnosti, ale aj ďalšie pozemky. Medzi žalobcom a žalovaným prebehli vzájomné rokovania ohľadom usporiadania vlastníckych vzťahov nie len k dotknutým pozemkom, ale aj k pozemkom, na ktorých má žalovaný duplicitné vlastnícke právo. Žalobca sa teda snažil riešiť vzniknutú situáciu aj mimosúdnym spôsobom. Rokovania sa však skončili bez reálneho výsledku a preto žalobca musel svoje vlastnícke vzťahy a nároky z nich plynúce riešiť súdnou cestou. Domáhanie sa zákonného nároku nie je šikanóznym výkonom práva. Aplikácia ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka by mala byť riešením predovšetkým pre žalovaného, ktorý má byť tým subjektom, ktorý si mal nevysporiadané vlastnícke vzťahy pod svojimi objektmi riešiť a nie pripisovať vinu za tento stav žalobcovi. Je pravdou, že prebieha konanie o jednoduchých pozemkových úpravách, ale toto bolo začaté až v 10/2022 práve na základe vzniknutých problémov. K žalovaným vznesenej námietke výšky požadovaného plnenia žalobca uviedol,
že znalecký posudok B. C. D. je potrebné v súlade s § 209 CSP považovať za znalecký posudok vyhotovený v súdnom konaní. Za jeho obsah a formu zodpovedá znalec a pokiaľ znalecký posudok spĺňa náležitosti stanovené v § 209 ods. 2 CSP súd musí na takýto znalecký posudok prihliadať. V znaleckom posudku je určená výška plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca trvá na ním žalovanej výške. Pokiaľ žalovaný s týmto nárokom čo do výšky nesúhlasí, viazne na ňom dôkazné bremeno, aby preukázal, že znalecký posudok je nesprávny a preukázal inú hodnotu plnenia. K namietanej výške úroku z omeškania žalobca odkázal na svoju argumentáciu ohľadom posudzovania predmetného vzťahu ako obchodnoprávneho vzťahu.
7. Podaním odporu došlo zo zákona podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ustanovenia § 14 zákona č. 307/2016 Z. z. pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina (ďalej len „súd) ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP.
8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odporu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 16.10.2023, v ktorom uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdí, že vecné bremeno nemohlo vzniknúť z dôvodu, že stavba nebola realizovaná energetickým podnikom je nutné prihliadať aj na samotné znenie a systematiku elektrizačného zákona, pričom poukázal na znenie ustanovenia § 5, § 22 ods. 3. Argumentácia žalobcu, že práva zodpovedajúce vecným bremenám nadobúdali len tzv. energetické podniky preto nemá oporu v zákone. Navyše je zrejmé, že jeho právny predchodca Okresný ústav národného zdravia Žilina bol organizáciou socialistického sektora a ako vyplýva aj z citovaného znenia zákona postupným nadobúdaním správy majetku prechádzali na nových správcov aj práva zodpovedajúce vecným bremenám. Uviedol, že jeho pozícia ohľadom existencie vecného bremena je konštantná, nezmenená a preukazuje aj dobromyseľnosť na jeho strane, keď vždy vychádzali z toho, že stavba vzniká v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase jej zriadenia. Odmietal tvrdenie žalobcu, že ide o účelovú obranu a že nespĺňa podmienky na vydržanie vecného bremena. Pozemky užíva práve z dôvodu existencie zákonného vecného bremena v zmysle elektrizačného zákona. Ak by sa toto jeho presvedčenie ukázalo ako nesprávne domnelé, pokiaľ by súd konštatoval, že to vecné bremeno je v rozpore s jeho doterajším a niekoľko desiatok rokov trvajúcim presvedčením nenadobudol, potom by vecné bremeno s rovnakým obsahom a rozsahom nepochybne musel vydržať. Jeho tvrdenia teda nerozporujú existenciu dobromyseľnosti, ale práve naopak ju v kontexte skutkových okolností prejednávanej veci potvrdzujú a má za to, že predpoklady pre vydržanie práva vecného bremena jednoznačne spĺňa. Žalobca sa rozsiahlo vyjadruje k jeho námietkam, že svoje nároky uplatňuje v rozpore s dobrými mravmi, keď tvrdí, že nehnuteľnosti nekupoval s cieľom uplatňovať nároky voči žalovanému, ale mienil na nich stavať zdravotnícke zariadenie. Tieto jeho tvrdenia však vyznievajú viac ako nepresvedčivo. V čase, keď žalobca pozemky zakúpil sa na nich už nachádzala stavba, ktorej správu vykonáva ako správca majetku štátu. Je prakticky vylúčené, že by žalobca nehnuteľnosti kúpil bez znalosti uvedenej skutočnosti, keďže s pomermi v areáli nemocnice, t. j. s pomermi v danom mieste je fakticky oboznámený. K námietkam, ktoré v súvislosti so žalobcom predloženým znaleckým posudkom vzniesol, spočívajú v tom, že žalobca si predložením označeného posudku svoju dôkaznú povinnosť nesplnil. Znalecký posudok nie je posudkom, ktorým by sa určovala výška obvyklého nájomného v čase, za ktorý žalobca svoj nárok uplatňuje a v mieste, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Takýto posudok nemôže slúžiť ako dôkaz o výške bezdôvodného obohatenia. Nie je jeho povinnosťou predkladať posudok, ktorý by obvyklú výšku nájomného v rozhodnom období preukazoval, pokiaľ sám žalobca nepredložil taký posudok, ktorým by dôkazné bremeno uniesol, teda posudok, ktorý bude určovať výšku obvyklého nájomného v danom čase a mieste, teda za obdobie, za ktoré je nárok žalobcom uplatňovaný, a to v rozsahu skutočného záberu pozemkov žalobcu. Vo zvyšnej časti sa pridržal doterajších písomných podaní vo veci.
9. Na pojednávaní dňa 17.6.2024 sporové strany prostredníctvom svojich právnych zástupcov zotrvali na svojich písomných stanoviskách a vyjadreniach.
10. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
11. Medzi stranami nebolo sporné a vyplýva to aj zo žalobcom predložených listinných dôkazných prostriedkov ( LV č. XXXXX, k.ú. A., Kúpna zmluva zo dňa 5.4.2019 ) , že žalobca bol od 20.4.2019 do 30.10.2022 vlastníkom nehnuteľností, v súčasnosti vedených na LV č. XXXXX, pre k.ú. A., ako parcely
CKN č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 370 m2 a parcely CKN č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2 m2 . Uvedené nehnuteľnosti sa nachádzajú v uzavretom areále Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina a na uvedených nehnuteľnostiach v čase existencie vlastníckeho práva žalobcu bola (a v súčasnosti stále je) zriadená stavba zapísaná na LV č. XXX, k.ú. A. ako stavba súpisné číslo XXXX, trafostanica v prospech vlastníctva žalovaného Slovenská republika – v správe Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina.
12. Žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti pôvodne vedené na LV č. XXXX na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 5.4.2019 ( dôkaz produkovaný žalobcom na č.l.7-10 spisu ), v konaní nebolo sporné, že vklad uvedenej zmluvy bol správou katastra povolený dňa 20.4.2019. V predmetnej kúpnej zmluve v čl. V. ods. 1 písm. a) predávajúci vyhlásili, že predmet prevodu nie je zaťažený žiadnymi právami tretích osôb, záložným právom alebo inými zabezpečovacími záväzkami alebo vecnými bremenami, ani žiadnymi reštitučnými nárokmi či prebiehajúcimi súdnymi spormi, s výnimkou vecného bremena zapísaného v k.ú. A. na LV XXXX v prospech oprávneného: SSE- Distribúcia, a.s. Žilina.na základe V XXXX/XXXX-XXX XXXX/XX. V ods. 2 uvedeného článku zmluvné strany zmluvy uviedli, že predmet zmluvy predávajúci predávajú a kupujúci kupuje v takom stave, v akom sa predmet prevodu nachádza v deň uzavretia zmluvy. Stav predmetu prevodu je účastníkom zmluvy dobre známy. Kupujúci –žalobca vyhlásil, že stav predmetu prevodu je mu dobre známy a predmet prevodu v stave, akom sa ku dňu podpisu tejto zmluvy nachádza, nadobúda do svojho výlučného vlastníctva, a to na základe uzatvorenia tejto zmluvy.
13. V konaní nebolo sporné, že základe Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou ZADA PAIN Invest, s.r.o., Nemocničná 1548/87, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 52 978 389 ako kupujúcim, vkladovanej pod V XXXX/XXXX zo dňa 30.10.2020 došlo týmto dňom k prevodu vlastníckeho práva na kupujúceho, na základe predmetnej zmluvy vstúpil kupujúci do úžitku aj držby kupovaných nehnuteľností už dňom 23.6.2020.
14. V konaní nebolo sporné a vyplýva to aj zo žalobcom predložených dôkazov ( výzva z č.l. 21, odpoveď z č.l. 24 ), že žalobca vyzval správcu žalovaného na úhradu bezdôvodného obohatenia listom zo dňa 15.2.2023, na ktorý tento odpovedal žiadosťou o zaslanie predmetného znaleckého posudku. Žalobca listom zo dňa 2.3.2023 reagoval na stanovisko žalovaného a zároveň mu zaslal kópiu požadovaného znaleckého posudku ( dôkaz na č.l. 25 spisu ).
15. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
16. Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
18. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
19. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
20. Podľa ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
21. So zreteľom na to ako a čím žalobca skutkovo odôvodňoval žalobu a čoho sa domáhal, je zrejmé, že za podstatné považoval, že na pozemkoch, ktoré v rozhodnom období žalobca vlastnil, stojí stavba vo vlastníctve žalovaného a žalobca ako vlastník dotknutých pozemkov nemohol v žalovanom období vykonávať svoje vlastnícke práva a užívanie nehnuteľností, na ktorých stavba stojí sa dialo bez právneho
dôvodu a bez poskytnutia finančného protiplnenia . Súd preto uplatnený nárok na zaplatenie žalovanej sumy posudzoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 ods. 1 OZ plnením bez právneho dôvodu.
22. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v konaní vzniesol kvalifikovanú námietku premlčania súd dokazovanie prednostne zameral na skúmanie zachovania a plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie predmetného nároku.
23. K vyjadreniu žalobcu k vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného, kde žalobca poukazoval na to, že uvedený predmetný vzťah medzi stranami konania je nutné posudzovať ako obchodnoprávny vzťah s poukazom na ust. § 261 ods. 2, v spojení s § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka a teda daný prípad je potrebné aplikovať ustanovenia obchodného zákonníka o premlčaní a to § 397 Obchodného zákonníka, t.j. 4-ročnú premlčaciu dobu súd uvádza, že predmetný vzťah medzi stranami nie je obchodnoprávnym vzťahom, nakoľko sa nejedná o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ktorý by sa týkal ich podnikateľskej činnosti podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Na strane žalobcu vystupuje právnická osoba, ktorej premetom podnikania je poskytovanie zdravotnej starostlivosti a na strane žalovaného vystupuje štát, konajúci prostredníctvo správcu, ktorý má vo vlastníctve stavbu nachádzajúcu sa na pozemkoch, v rozhodnom čase vo vlastníctve žalobcu, pričom správa majetku štátu je právnou formou výkonu štátneho vlastníctva, právnou formou výkonu základných oprávnení (držať vec, užívať ju a nakladať s ňou), ktoré oprávnenia tvoria obsah vlastníckeho práva štátu. Medzi žalobcom a žalovaným nevznikol zmluvný a ani iný vzťah týkajúci sa zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky v zmysle ust. § 261 ods. 2 Obch. zák. V tomto smere sa súd stotožnil s vyjadrením žalovaného, že samotné vlastníctvo budovy trafostanice nepredstavuje ani zabezpečovanie verejnej potreby, ani vlastnej potreby. Rovnako je zrejmé, že ani žalobca nevystupuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale ako vlastník dotknutých pozemkov, bez ohľadu na žalobcom zaradenie pozemkov do účtovnej evidencie. Navyše, na účely uvedeného ustanovenia, a teda aj aplikácie obchodného zákonníka žalovaný ani nie je subjektom verejného práva tak ako je vymedzený v ods. 3 ust. § 261, nejedná sa ani o žiadny z taxatívne vymedzených záväzkových vzťahov podľa ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Z uvedených dôvodov teda chýba základný predpoklad toho, aby bolo možné nárok žalobcu posudzovať v zmysle ust. Obchodného zákonníka a tým aj vzťahovať na danú vec premlčaciu lehotu v trvaní štyroch rokov, súd preto otázku premlčania uplatneného nároku posudzoval vzhľadom na skutkové vymedzenie žaloby v zmysle ust. § 107 ods. 1,2 Obč. zák., čo súd oznámil stranám konania aj pri predbežnom posúdení uplatneného nároku na pojednávaní dňa 17.6.2024.
24. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním teda právo samo o sebe nezaniká, iba sa oslabuje a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám o sebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Na premlčanie súd prihliada len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 25. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna doba 2-ročná a objektívna 3-ročná, v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia 10-ročná. Odlišný a na sebe nezávislý je začiatok a priebeh ich plynutia, aj ich skončenie. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné vychádzať zo skutočnej vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo a kto ho získal. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami ani nebolo sporné, že stavba trafostanice vo vlastníctve žalovaného sa na dotknutých pozemkoch nachádzala už v čase ich kúpy žalobcom. Z vykonaného dokazovania ( kúpnej zmluvy ) mal súd taktiež za preukázané, že žalobca v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy ( 5.4.2019 ) vyhlásil, že predmet kúpy kupuje v stave v akom sa nachádza v deň uzatvorenia tejto zmluvy, tento mu je dobre známy, z
čoho možno vyvodiť, že vedel, že kupuje pozemky, na ktorých sa nachádza stavba v areáli nemocnice a zo zmluvy – z vyhlásenia predávajúcich zároveň vyplýva, že predmet prevodu nie je zaťažený žiadnymi právami tretích osôb. Podľa tvrdenia žalobcu vklad predmetnej kúpnej zmluvy bol povolený dňa 20.4.2019 a nasledujúcim dňom a minimálne od 28.4.2019, od kedy si uplatňuje žalovaný nárok, poznal skutkové okolnosti, z ktorých bolo možné usúdiť, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil/ obohacuje, a tiež bolo možné zistiť v akej výške, t.j. svoje právo mohol uplatniť na súde. Súd dospel k záveru, že žalovaný sa účinne dovolal premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za čas od 28.4.2019 do 23.6.2020. Žalobca uplatnil svoj nárok voči žalovanému dňa 28.4.2023, teda urobil tak zjavne po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá mu postupne uplynula aj pri zohľadnení právnej úpravy v súvislosti s Covid-19 dňom 13.7.2021 ( od 28.4.2019 ) až končiac do dňa 4.8.2022 ( 23.6.2020) . V danej veci postupne uplynula aj trojročná objektívna premlčacia lehota, ktorá sa počíta odo dňa kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo, a to aj pri zohľadnení právnej úpravy v súvislosti s Covid-19 , za obdobie od 28.4.2019 do 10.2.2020 postupne najneskôr dňom 24.4.2023. Z uvedeného dôvodu preto súd žalobu žalobcu zamietol a preto sa už ďalej meritom veci nezaoberal.
26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v konaní bol úspešný žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu, o samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).