Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-189-2016.pdf
PDF · 120.57 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/189/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: W. I., nar. XX.X.XXXX, bytom B. S., E. K. XXX/XX, o zaplatenie 1.677,64 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 10C/11/2014-117 zo dňa 28.4.2016, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.282,18 Eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.282,12 Eur od 8.2.2011 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde v rozsahu 52 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 517 ods. 1 a ods. 2, § 565 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 270/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, s poukazom aj na procesné ustanovenie § 160 a § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke pod evidenčným číslom 5005637, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky vo výške 2.046 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v 33 mesačných splátkach v sume 62,- Eur, avšak žalovaný uhradil ku dňu podania žaloby sumu 248,- Eur. Žalobca listom zo dňa 26.1.2011 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, pričom vypovedal zmluvu, nakoľko žalovaný porušil svoju povinnosti splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné plátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a všeobecnými podmienkami k zmluve. Z prehľadu splátok a úhrad pôvodného veriteľa (č.l. 7) vyplýva, že žalovaný naposledy uhradil splátku, ktorá mala splatnosť dňa 20.11.2010, teda ďalšiu splátku už neuhradil, a to splátku, ktorá mala splatnosť dňa 20.12.2010.
4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade premlčacia doba začala plynúť v zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka dňom 20.12.2010 a uplynula 20.12.2013.
Žaloba bola doručená na súd dňa 17.1.2014. Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť, podľa názoru súdu nárok žalobcu je premlčaný, nakoľko žaloba bola podaná až po uplynutí premlčacej doby, t.j. po 20.12.2013. Preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V danom prípade bol žalovaný úspešný, náhradu trov konania však nežiadal a keďže mu žiadne trovy ani nevznikli, súd mu náhradu trov konania ani nepriznal.
5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho advokáta, ktorým navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a vyhovieť žalobe v celom rozsahu, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy konania a právneho zastúpenia na súde prvej inštancie a odvolacom súde, ktoré pozostávajú z jedného úkonu vo výške 97,60 Eur s DPH a režijného paušálu vo výške 10,30 Eur s DPH (spolu 107,90 Eur). Nesúhlasí s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a vyhodnotením otázky premlčania. Súd prvej inštancie posúdil ukončenie zmluvy nesprávne a svoje odôvodnenie nezaložil na relevantných dôkazoch a skutočnostiach, keď dátum poslednej splátky nemožno stotožniť s ukončením zmluvy. Dňa 26.1.2011 došlo k vypovedaniu zmluvy, žalovaný prevzal list dňa 2.2.2011. Vo výpovedi bola určená lehota 5 dní od doručenia výpovede na úhradu dlžnej sumy. Dňom nasledujúcim, teda 1.2.2011 došlo k splatnosti celej dlžnej sumy a zároveň od tohto dátumu je potrebné posudzovať začiatok plynutia premlčacej doby. Ku dňu podania žaloby 17.1.2014, teda uplatnený nárok nemožno považovať za premlčaný.
6. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu je možné priznať čiastočný úspech, keďže v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie nemožno napadnutý rozsudok považovať v celom rozsahu za vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho čiastočnú zmenu v zmysle § 388 CSP a čiastočné potvrdenie v zmysle § 387 CSP.
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu v celom rozsahu zamietol, z toho dôvodu, že nárok žalobcu je premlčaný a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.
9. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v dôsledku nesprávnej aplikácie ust. § 101, § 103 Občianskeho zákonníka s tým, že dátum poslednej splátky nemožno stotožňovať s ukončením zmluvy. Dňom 1.2.2011 došlo k splatnosti celej dlžnej sumy a od tohto dňa je potrebné posudzovať začiatok plynutia premlčacej doby.
10. Odvolací súd vyzval strany v zmysle § 382 CSP, aby sa vyjadril k použitiu ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 2, § 3, § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení k 20.5.2010, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce. K výzve sa vyjadril žalobca tak, že trvá na svojom odvolaní zo dňa 26.4.2016.
11. Zo záverov súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaná suma je premlčaná. K uvedenému záveru odvolací súd uvádza nasledovné. Súd prvej inštancie síce správne na danú vec aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka o premlčaní, avšak nesprávne vychádzal z toho, že premlčacia doba začala plynúť dňom 20.12.2010 (uplynula dňa 20.12.2013), kedy bola splatná splátka, ktorú žalovaný už neuhradil, keď zo spisu nevyplýva, že by k 20.12.2010 bola zo strany právneho predchodcu žalobcu vyhlásená mimoriadna splatnosť, resp. že by bola úverová zmluva ku dňu 20.12.2010 predčasne ukončená, pričom z úverovej zmluvy vyplýva, že medzi jej účastníkmi bola dohoda o splatnosti v závislosti od počtu 33 splátok od 20.6.2010. Napriek tomu zo správnych zistení súd prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 26.1.2011 označeným ako „Vypovedanie zmluvy“ vypovedal zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5005637 zo dňa 20.5.2010 a to ku dňu 26.1.2011 a vyzval žalovaného v lehote do 5 dní od doručenia k uhradeniu celkového dlhu (v sume 1.504,99 Eur). Žalovaný písomnosť prevzal dňa 2.2.2011 (doručenka na č.l. 6). Na to, aby mohlo dôjsť k účinkom zosplatnenia úveru, je potrebné, aby prejav vôle veriteľa, obsahom ktorého je zosplatnenie úveru, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, výpoveď zmluvy (tak ako je tomu aj v tomto prípade) alebo odstúpenie od zmluvy, bol preukázateľne doručený dlžníkovi, resp. aspoň odoslaný na adresu dlžníka. Čo v tomto prípade aj nastalo, keďže žalobca žalovanému riadne doručil výpoveď a to dňa 2.2.2011. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Písomný prejav vôle je doručený druhému účastníkovi v okamihu, kedy sa ocitne vo sfére jeho dispozície, ibaže zákon stanoví určitý spôsob doručovania. Písomnosť sa ocitne vo sfére dispozície druhého účastníka tým, že získa možnosť zoznámiť sa s jej obsahom. Nie je pritom nevyhnutné, aby sa druhý účastník skutočne s obsahom prejavu vôle zoznámil. Rozhodujúce je, aby mal objektívnu možnosť obsah písomnosti poznať. Oprávnenie žalobcu vypovedať zmluvu bez uvedenia dôvodu (vzťahujúce sa aj na klienta), ktoré žalobca aj využil, vyplýva z čl. 13.1 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy, a na ktoré odkazuje čl. V zmluvy, a s ktorými sa aj žalovaný podľa vyhlásenia v zmysle čl. IV zmluvy oboznámil. Z uvedeného vyplýva, že nastala predčasná splatnosť pôžičky a žalovaný mal do dňa 7.2.2011 zaplatiť dlžnú sumu (v lehote 5 dní od doručenia písomnosti „vypovedanie zmluvy“, ktorú prevzal dňa 2.2.2011). Výpoveď bola žalovanému riadne doručená a teda jej účinky nastali týmto dňom t. j. 2.2.2011. Žaloba bola podaná na súd dňa 17.1.2014 a podľa názoru odvolacieho súdu pred uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, keď najneskôr mohol žalobca podať na súd žalobu dňa 7.2.2014 (piatok).
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 1 OZ zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, ods. 8 ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
14. Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
15. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, 16. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
17. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
18. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 19. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu, pod obchodným menom Consumer Finance Holding, a.s. uzavrel so žalovaným, fyzickou osobou, dňa 20.5.2010 zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky, na základe ktorej spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytla žalovanému pôžičku v sume 1.530,18 Eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 62 Eur a celková suma pôžičky v sume 2.046 Eur. Zmluvné strany si ďalej dohodli RPMN vo výške 24,03 %, ročnú úrokovú sadzbu 24,03 %. V celom texte zmluvy, nielen v jej označení, sa opakovane a výlučne používa iba pojem pôžička (v rôznych gramatických tvaroch). Písomné vyhotovenie zmluvy spĺňa všetky náležitosti zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 a § 658 OZ, pričom ničím nebolo preukázané, že by nejaká z podstatných náležitosti splnená nebola. Predmetnou zmluvou o pôžičke prenechal veriteľ žalovanému peniaze a žalovaný sa peniaze zaviazal vrátiť v dohodnutých splátkach. Pripojená zmluva má teda všetky náležitosti zmluvy o pôžičke a nebola spochybnená ani reálnosť kontraktu zmluvy o pôžičke, teda reálne odovzdanie peňazí žalovanému pri jej uzavretí. Uzavretú zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 21.10.2011 odvolací súd považuje taktiež za zmluvu spotrebiteľskú (tak ako to uzavrel správne aj súd prvej inštancie), keď jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Súd prvej inštancie správne aplikoval na vec zákon o spotrebiteľských úveroch ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď v zmysle § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Právny predchodca žalobcu ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania finančné prostriedky žalovanej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
20. Z obsahu predloženého prehľadu splátok a úhrad (na č.l. 7) súd prvej inštancie zistil a v konaní nebolo ani sporné, že žalovaný celkovo zaplatil sumu 248 Eur (4 x 62 Eur), naposledy dňa 22.11.2010. Pričom splátku splatnú dňa 20.6.2010 zaplatil dňa 24.6.2010, splátku splatnú dňa 20.7.2010 zaplatil dňa 21.7.2010, splátku splatnú dňa 20.8.2010 zaplatil dňa 5.10.2010, splátku splatnú dňa 20.9.2010 zaplatil dňa 22.11.2010.
21. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok relevantných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 4 citovaného zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V rámci nich vymenúva tie, ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje určitý postih - sankciu pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod
hrozbou uvedeného následku teda bolo donútiť dodávateľov - veriteľov, aby stanovené náležitosti - údaje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali a zároveň dodržiavali písomnú formu zmluvy.
22. V celom texte zmluvy, nielen v jej označení, sa opakovane a výlučne používa iba pojem pôžička (v rôznych gramatických tvaroch). Písomné vyhotovenie zmluvy spĺňa všetky náležitosti zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 a § 658 OZ, pričom ničím nebolo preukázané, že by nejaká z podstatných náležitosti splnená nebola. Predmetnou zmluvou o pôžičke prenechal veriteľ žalovanému peniaze a žalovaný sa peniaze zaviazal vrátiť v dohodnutých splátkach. Pripojená zmluva má teda všetky náležitosti zmluvy o pôžičke a nebola spochybnená ani reálnosť kontraktu zmluvy o pôžičke, teda reálne odovzdanie peňazí žalovanému pri jej uzavretí. Uzavretú zmluvu o poskytnutie účelovej pôžičky odvolací súd považuje za zmluvu spotrebiteľskú (tak ako aj súd prvej inštancie, hoci to výslovne odkazom na konkrétne zákonné ustanovenia neuviedol) v zmysle § 52 a nasl. OZ a § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca žalobcu ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania žalovanému ako fyzickej osobe finančné prostriedky, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania a keďže § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch výslovne zaraďuje medzi spotrebiteľské úvery aj poskytnutie peňažných prostriedkom formou pôžičky tak ako je tomu aj v tomto prípade. Právny predchodca žalobcu ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania finančné prostriedky žalovanej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako § 52 a nasl. OZ, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení OZ a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
23. Z obsahu zmluvy, ktorú odvolací súd podrobil kontrole, mal preukázané, že výška mesačnej splátky je uvedená sumou 62,- Eur, čiže nie je presne špecifikovaná v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia odvolací súd má za to, že zákon ukladá povinnosť v zmluve rozdeliť splátku úveru na tri samostatné časti a to splátku istiny, splátku úrokov a splátku iných poplatkov, za účelom zabezpečenia dostatku čo najširších informácií pre spotrebiteľa. Zákonodarca s poukazom i na gramatické znenie citovaného ustanovenia výslovne vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala presné číselné vymedzenie výšky, počte a termínov splátok osobitne istiny, tak úrokov, tak aj iných poplatkov, pričom absencia už len jednej z týchto náležitostí spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Účel zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť spotrebiteľa so všetkými relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Rozhodne nepostačuje a nie je v súlade s citovaným znením zákona, ak hoci jednoduchou logickou úvahou, či jednoduchým aritmetickým výpočtom, je možné zistiť, že v zmluve stanovená mesačná splátka zahŕňa okrem istiny úverovej splátky aj splátku úrokov a poplatkov (v neznámej výške). Účel sledovaný zákonodarcom by sa tým nedosiahol a zmysel tejto úpravy právnej normy by nebol naplnený.
24. Ďalej odvolací súd konštatuje, že predmetná zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, t. j. neobsahuje dátum poslednej splátky úveru, pričom tento údaj je náležitosťou s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Účelom zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých
termínoch, kedy a v akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje povinnosti. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi.
25. Odvolací súd priznal žalobcovi sumu 1.282,18 Eur ako rozdiel medzi poskytnutou sumou 1.530,18 Eur a zaplatenou časťou istiny splátkami žalovaným 248 Eur, keďže poskytnutý spotrebiteľský úver (ktorým je i poskytnutie peňažných prostriedkom formou pôžičky) sa pre absenciu vyššie uvádzaných náležitostí potrebné podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vo zvyšnej časti v rozsahu sumy 395,46 Eur (rozdiel žalovanej sumy 1.667,64 Eur a priznanej sumy 1.282,18 Eur) je potom žaloba nedôvodná a v tejto časti ju odvolací súd ako nedôvodnú zamietol.
26. Žalobca si uplatnil i úrok z omeškania, keď odvolací súd vyhovel v tejto časti jeho žalobe a priznal mu úrok z omeškania 9 % ročne od 8.2.2011 do zaplatenia avšak iba z priznanej sumy 1.282,12 Eur, keď sa stotožnil s dňom vzniku omeškania 8.2.2011, pričom tak ako už bolo skonštatované v bode 11. rozsudku žalovaný mal plniť do 7.2.2011. Nasledujúcim dňom t. j. od 8.2.2011 bol teda v omeškaní so zaplatením priznanej sumy. Odvolací súd sa stotožnil s výškou úrokov z omeškania 9 % ročne, keď výška základnej úrokovej sadzby zverejnená na webovej stránke R., bola t. j. 1 % + 8 bodov spolu výška 9 % ročne v zmysle § 517 ods. 1 a ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 a § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania 9 % ročne zo sumy 395,46 Eur od 8.11.2011 do zaplatenia odvolací súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 27. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu (odkazy na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 16Co/7/2015 zo dňa 21.5.2015) odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať, keďže poskytnutý úver je pre absenciu uvádzanej podstatnej potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 28. S poukazom na vyššie uvádzané, odôvodňujúce čiastočne vyhovenie žalobe, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 388 CPS zmenil.
29. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia § 255 CSP náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán vo veci a od úspechu strany odčítať jej neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má strana právo, aby mu druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
33. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa cit. ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s cit. ust. § 255 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhrada trov konania na súde prvej inštancie
aj na odvolacom súde v rozsahu pomeru jeho úspechu, ktorý je 52 %. Žalobca dosiahol v konaní čistý úspech 52 % ako rozdiel 76 % (priznaná istina 1282,18 Eur) a 24 % (zamietnutá istina 395,46 Eur), pričom žiadal priznať sumu 1.677,64 Eur.
34. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).