Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/383/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobkyne: N. N., nar. XX.X.XXXX, bytom T., B. L. Č.. X právne zastúpená advokátom Mgr. Peter Pirhoňa so sídlom Košice, Námestie osloboditeľov 3 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s. r. o. so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO: 35792752 právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s. r. o., Kubániho 16 Bratislava, IČO: 47233516 v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok spisovej značky RK-PC-1265/13/LP zo dňa 29.4.2013 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej náhradu trov konania vo výške 100 %.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok v sume 99,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa vo svojej žalobe žiadala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina pod spisovou značkou RK-PC-1265/13- LP, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná na zaplatenie sumy 2 893,32 Eur s príslušenstvom.

2. Žalobkyňa poukázala, že s týmto rozhodcovským rozsudkom v celom rozsahu nesúhlasí. Poukázala na to, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500009412 zo dňa 20.1.2012 uzavretá medzi ňou a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou. Ona pri jej uzatváraní vystupovala ako spotrebiteľ vo vzťahu k službe a žalovaný vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu (veriteľ). V rovnaký deň prakticky súčasne s podpísaním zmluvy podpísala medzi inými aj ďalšie vopred pripravené tlačivo a to rozhodcovskú zmluvu s pripravenými rozhodcovskými súdmi vybranými spoločnosťou PROFI CREDIT v Bratislave a v Banskej Bystrici, ktoré sú obe ďaleko od jej bydliska na Adlerovej v Košiciach. Ide o novšiu prax spoločností poskytujúcich úvery, keď rozhodcovská doložka už nie je súčasťou Všeobecných zmluvných podmienok, ale je na osobitnej listine, ktorá je však podpísaná oboma stranami hneď v uzavretí zmluvy, prakticky naraz, teda ešte len v čase vzniku zmluvného vzťahu. Aj v danom prípade však ide o neprijateľný postup a neplatne uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu. Tento postup má totiž navodiť dojem, že ide o osobitnú a oddeliteľnú zmluvu, o ktorú má spotrebiteľ záujem a podpísal ju nezávisle od zmluvy o úvere. Avšak vzhľadom na takmer nulovú informovanosť spotrebiteľa o rozhodcovských konaniach chápania tohto inštitútu, neznalosti rôznych rozhodcov, ktorý by si teoreticky mohol vybrať aj spotrebiteľ a napokon známej praxe spoločností poskytujúcich úvery je úplne zrejmé, že takýto postup je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a ako nekalá praktika sa prakticky ničím neodlišuje od rozhodcovskej doložky používanej v minulosti.

3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ vopred navrhuje, stanovuje obsah týchto zmlúv a podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou alternatívou je prijatie respektíve odmietnutie návrhu, nemá možnosť individuálne ovplyvniť zmluvné podmienky.

4. Žalobkyňa poukázala na smernicu rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola prebratá do právneho poriadku Slovenskej republiky z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

5. Podľa článku 6 bod 1 uvedenej smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

6. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).

7. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 8. Ďalej žalobkyňa poukázala na § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V zmysle uvedeného teda možno konštatovať, že v rámci podpísaných tlačív je obsiahnutá neprijateľná rozhodcovská zmluva. Táto je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Používanie nekalých praktík pri poskytovaní úverov je taktiež zakázané. Použitie tejto neprijateľnej podmienky žalovaným predstavuje výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovská zmluva znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu inak než v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobne nevyjednal, bola podpísaná súbežne, čím pre bežného spotrebiteľa splynie s ostatnými štandardnými podmienkami a predloženými tlačivami. Zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná, teda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne a je teda v zmysle § 53 ods. 4 neplatná.

9. Zmluva o revolvingovom úvere v danej veci je spotrebiteľskou zmluvou a tým, že v rozhodcovskom konaní neboli rozhodcovským súdom aplikované ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa ako slabšej strany pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv došlo k porušeniu týchto predpisov. Rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral argumenty žalovaného a nevysporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy.

10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.11.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žalobca uzavrel rozhodcovskú zmluvu, ktorá je individuálne uzavretým právnym úkonom. Individuálnosť právneho úkonu, ktorým je rozhodcovská zmluva vyplýva nielen zo stránky formálnej, ale aj materiálnej. Zmluvné strany uzatvárajú rozhodcovskú zmluvu ako samostatný úkon a na osobitnej listine. Materiálna samostatnosť vyplýva z obsahu rozhodcovskej zmluvy, z okolností jej vzniku, trvania a možného jednostranného ukončenia. Rozhodcovská zmluva nemusela vôbec vzniknúť alebo trvať, a to bez akéhokoľvek vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva mohla zaniknúť jednostranným úkonom žalobkyne bez toho, aby túto skutočnosť aj jej dôsledky mohol žalovaný vôbec ovplyvniť.

11. Žalovaný ďalej poukázal na to, že rozhodcovská zmluva nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne) súhlas veriteľa došlo k

jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samostatnej zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobkyňa teda mohla nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, respektíve aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie respektíve existenciu hlavnej zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohla ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálne dojednaného ustanovenia a nemôže byť preto (respektíve jej časť) neprijateľnou podmienkou.

12. Žalovaný uviedol, že nie je celkom zrejmé ako si žalobkyňa predstavuje znenie rozhodcovskej zmluvy bez dohody zmluvných strán o tom, ktorý rozhodcovský súd bude spory zo zmluvy o úvere riešiť, s dodržaním ustanovení Občianskeho zákonníka o určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Návrh predsa musí predložiť vždy niektorá strana, druhá strana tento návrh akceptuje alebo odmietne. Žalovanému nie je zrejmé akým iným spôsobom by mal preukázať individuálnosť dojednania rozhodcovskej zmluvy ako písomným poučením dlžníka o možnosti neuzavrieť rozhodcovskú zmluvu bez vplyvu na uzavretie zmluvy o úvere, ako aj zahrnutím práva dlžníka (žalobkyne) od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia aj bez uvedenia dôvodu a bez vplyvu na ďalšie trvanie zmluvy o úvere. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný úkon vedúci k zániku zmluvy, pričom účinným sa stáva doručením druhej strane a spôsobuje účinky ex tunc. Na to, aby vôbec rozhodcovská zmluva vznikla nestačí jej vyplnenie, ale akceptovanie písomným podpisom. Ten žalobkyňa urobila dobrovoľne a rovnako aj z vlastného rozhodnutia nevyužila možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Preto na základe toho žalovaný dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva by nemohla byť neplatným úkonom ani pri jej posudzovaní podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a ustanovenia rozhodcovskej doložky nie sú neprijateľné. Žalovaný ďalej uviedol, že za nedôvodný považuje aj argument žalobkyne o neprijateľnosti miesta rozhodcovského konania. Rozhodcovské konanie je písomným konaním, aj pred všeobecným súdom prebiehajú konania len v písomnej forme.

13. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

14. Zo žalobkyňou predloženého rozhodcovského rozsudku spisovej značky RK-PC-1265/13-LP vydaného Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21 Žilina v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia s. r. o. Bratislava proti žalovanej N. N. o zaplatenie 2 893,32 Eur s príslušenstvom súd zistil, že rozhodcovským rozsudkom bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a) sumu vo výške 2 893,32 Eur, b) zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 2,525 % ročne

- zo sumy 80,37 Eur od 28.5.2012 do 24.6.2012,

- zo sumy 80,37 Eur od 28.9.2012 do 30.10.2012,

- zo sumy 60,37 Eur od 31.10.2012 do 22.11.2012,

- zo sumy 80,37 Eur od 28.10.2012 do 22.11.2013,

- zo sumy 80,37 Eur od 28.11.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 80,37 Eur od 28.12.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 80,37 Eur od 28.1.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 80,37 Eur od 28.2.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 2 571,84 Eur od 4.3.2013 do zaplatenia a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1 500 Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalobkyňa povinná platiť žalovanému iba úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2 893,32 Eur do zaplatenia, c) poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 49,79 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 428,46 Eur.

15. Zo spisu Stáleho rozhodcovského súdu Victoria zaslaného súdu súd zistil, že uvedený vyššie citovaný rozhodcovský rozsudok prevzala žalobkyňa dňa 19.7.2013 do vlastných rúk. Stály rozhodcovský súd Victoria vyznačil na citovanom rozhodcovskom rozsudku právoplatnosť dňom 30.7.2013 a vykonateľnosť dňom 3.8.2013. Súčasťou spisu rozhodcovského rozsudku je aj zmluva o revolvingovom úvere č. 8500009412 zo dňa 20.1.2012, z ktorej súd zistil, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1 500 Eur so splatnosťou úvere 42 mesiacov, s výškou mesačnej splátky úvere 80,37 Eur. Dátum splatnosti prvej splátky úvere bol určený na deň 27.2.2012, dátum splatnosti poslednej splátky

úvere bol dohodnutý na deň 27.7.2015. RPMN úvere bola určená vo výške 68,66 %, ročná úroková sadzba revolvingu bola určená vo výške 76,21 %.

16. Súčasťou rozhodcovského spisu bola aj rozhodcovská zmluva, ktorá bola podpísaná žalobkyňou dňa 19.1.2012, teda v deň, keď podpísala zmluvu o úvere. Táto rozhodcovská zmluva je na samostatnej listine, pričom je v nej uvedené, že dlžník (žalobkyňa) vyhlasuje a svojím podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy. Ďalej obsahuje táto rozhodcovská zmluva ustanovenie, že veriteľ (žalovaný) vyhlasuje, že uzatváranie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenie a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

17. Ďalej rozhodcovská zmluva obsahuje ustanovenie, že veriteľ a dlžník sa dohodli na nasledovnom znení rozhodcovskej zmluvy:

- akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich Stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto Stály rozhodcovských súdov,

- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration Court s. r. o., IČO: 44134181 so sídlom Križná 56 Bratislava,

- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria legal arbiter s. r. o. so sídlom Zvolenská cesta 37 Banská Bystrica, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

18. V rozhodcovskej zmluvy je ďalej uvedené, že dlžník (žalobkyňa) je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme.

19. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:

20. Podľa ustanovenia § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.1.2015. Právny účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1.1.2015, zostávajú zachované.

21. Podľa ustanovenia § 73 ods. 2 citovaného zákona na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1.1.2015 sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

22. Podľa ustanovenia § 73 ods. 3 citovaného zákona rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.1.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

23. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov účastník spotrebiteľského rozhodcovského konanie sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval. Podľa § 34 ods. 2, 3 z

okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávanie vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až 1). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

24. Podľa ustanovenia § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkov rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

25. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014 rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré je dohodli.

26. Podľa ustanovenia § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh z niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

27. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).

29. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 citovaného zákona za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

30. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 citovaného zákona ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

31. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) citovaného zákona za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

32. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

33. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalovaný podal žalobu voči žalobkyni na Victoria rozhodcovský súd v Žiline o zaplatenie pohľadávky vo výške 2 893,32 Eur s príslušenstvom. Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21 Žilina vydal dňa 29.4.2013 rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal žalobkyňu zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku sumu 2 893,32 Eur s príslušenstvom tak, ako je uvedené vo vyššie citovanom rozhodcovskom rozsudku. Uvedený rozhodcovský rozsudok prevzala žalobkyňa dňa 19.7.2013 a na tunajší súd podala žalobu o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku dňa 16.8.2013 z čoho vyplýva, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala včas v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z.

34. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia vyššie citovaného rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Preto sa súd zaoberal posúdením platnosti tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú žalobkyňa podpísala dňa 19.1.2012 a žalovaný dňa 20.1.2012.

35. Súd dospel k záveru, že zmluva obsahuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, napriek tomu, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá na samostatnej listine. Podľa súdu nebola individuálne dojednaná, bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, ktorého motiváciou bolo uzavretie úverovej zmluvy.

36. Preskúmaním predloženej rozhodcovskej zmluvy k zmluve o úvere č. 8500009412 zo dňa 20.1.2012 súd zistil, že podľa tejto zmluvy akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami z predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere mali byť riešené v rozhodcovskom konaní alebo v súdnom konaní, pričom boli určené Stále rozhodcovské súdy zo strany žalovaného. V tejto rozhodcovskej zmluve bolo ďalej uvedené, že výber rozhodcovského súdu, ktorý je oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Súd uvádza, že ak jedna z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi, spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh žalovaného ako dodávateľa, spotrebiteľ je nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je svojim obsahom najbližšie k problémovej rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil alebo odsunul. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednané v rozhodcovskej zmluve, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o takzvanú nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovskej žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom aj nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva pre neho transparentný štátny súd. Súd nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Tu je nutné objektívne posúdenie rozhodcovskej zmluvy a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, respektíve túto iba formalisticky skonštatuje ako danú. Aj toto konanie je právom nerešpektovania práv spotrebiteľov a absencia

nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach je treba zvoliť osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľov. Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom prekladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý súd neprijíma a odsudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ právo presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu. Je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly a je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže takúto formulárovú zmluvu meniť. Na strane žalovaného je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ, teda žalobkyňa si individuálne vyjednala rozhodcovské konanie.

37. Súd preto vyjadruje záver, že rozhodcovská zmluva nebola medzi stranami sporu individuálne dojednaná. Žalovaný s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Aj keď žalovaný tvrdil, že žalobkyňa mohla od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je v rozpore so zákonom a spĺňa podmienky neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a vyvoláva preto absolútnu neplatnosť rozhodcovskej doložky. Preto žalobkyňa nemohla odstúpiť od neplatného právneho úkonu, ktorý nikdy nenastal.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

39. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. V danom prípade mala žalobkyňa úspech vo veci, preto jej súd priznal právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému vo výške 100 % a o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zbierky o súdnych poplatkoch, pretože žalobkyňa je od poplatku oslobodená a súd jej návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.