Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_4To-21-2016.pdf
PDF · 101.34 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/21/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.10.2016 v Prešove, v trestnej veci obžalovaného K. R. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaní okresného prokurátora a o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T/30/2015 zo dňa 03.03.2016 takto,
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
obžalovanému K. R., nar. X.X.XXXX v F., trvale bytom R. pod V. č. XX, okr. F.
u k l a d á
Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák. ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 1 (jeden) rok.
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného K. R. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného K. R. vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 15.02.2014 v čase okolo 23.30 hod. v obci Mlynčeky, okres Kežmarok, počas konania diskotéky v objekte zvanom Stará krčma, kde zabezpečoval poriadok ako vyhadzovač, po tom, ako z diskotéky vyviedol D. R. pred vchod do objektu zvanom Stará krčma, bezdôvodne jedenkrát päsťou pravej ruky udrel jeho brata O. R. do oblasti tváre vľavo, do oblasti líca pod ľavým okom silnou intenzitou úderu, čím týmto konaním spôsobil poškodenému O. R. zranenie - trieštivú zlomeninu lícno - čeľustného komplexu vľavo, a to trieštivú zlomeninu lícneho oblúku, trieštivú impresívnu zlomeninu prednej a bočnej plochy hornej čeľuste vľavo s posunom úlomkov, poranenie podočnicového nervu vľavo s dobu
práceneschopnosti v trvaní 27 dní, dobou liečenia 58 dní, počas ktorej bol obvyklý spôsobom života poškodeného obmedzený závažným spôsobom v trvaní 21 dní.
Za to mu uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odložil.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov.
Podľa § 287 ods. Tr. por. mu uložil povinnosť nahradiť poškodenému 1/ O. R., nar. X. X. XXXX, bytom H. č. XXX spôsobenú škodu vo výške 3.378,40 eur a 2/ Y. B. J. a.s., krajská pobočka J., F. X, IČO: XXXXXXXX spôsobenú škodu vo výške 1.604,53 eur z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti.
Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podali okresný prokurátor, avšak len čo do výroku o treste a obžalovaný K. R., priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, odvolanie.
Obžalovaný K. R. prostredníctvom svojho obhajcu v písomných dôvodoch odvolania vytýkal okresnému súdu, že nebolo žiadnym hodnoverným spôsobom dokázané, že spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu a odkázal na výpovede svedkov O. S., Juraja Rotha, O. J., H. F. a E. Y., ktorí podľa odvolateľa najpresvedčivejšie, preukázateľne a hodnoverne opísali všetky skutočnosti a to vo vzájomnej súvislosti ako i samostatne, ich výpovede boli zhodné tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom a naopak tvrdenia poškodeného a jeho jediného svedka, jeho brata nedávali logický súvis a vzhľadom na preukázaný stav ich opitosti a na skutočnosť, že v predmetný večer mali na diskotéke a pred objektom, v ktorom sa konala, množstvo konfliktov s viacerými osobami a na skutočnosť, že ich tvrdenia nevedel nikto z množstva tam sa nachádzajúcich ľudí potvrdiť, absolútne spochybňuje ich dôveryhodnosť a pravdivosť. Odvolateľ dodal, že na spáchanie skutku nemal žiaden relevantný dôvod, nemal ani vypité, a že absolútne bola preukázaná aj skutočnosť, že poškodený O. R. volal v ten večer políciu z dôvodu, že mu na diskotéke zostala vetrovka a peňaženka a o zranení sa žiadnym spôsobom nezmienil a na obžalovaného v súvislosti s predmetným skutkom neukázal, poškodený videl obžalovaného prvýkrát, v čase incidentu bola vonku tma, brat poškodeného ako jeho jediný usvedčujúci svedok mal zjavne vypité, v tom čase mal byť napádaný niekým iným, a tak podľa odvolateľa neostáva nič iné, ako rozsudok považovať za nezákonný a nesprávny a vinu obžalovaného za ničím nepreukázanú.
Záverom obžalovaný poukázal na to, že pokiaľ o vine obžalovaného existujú pochybnosti, ktoré nemožno odstrániť, vzhľadom na jeho osobu, keď vedie riadny život, nebol doteraz súdne trestaný a je študentom vysokej školy, mal okresný súd aplikovať zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Zároveň vytkol okresnému súdu, že napadnutý rozsudok odôvodnil aj tým, že sa nepodarilo preukázať, že by predmetný skutok spáchal niekto iný.
V podstate na základe týchto dôvodov obžalovaný žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a jeho spod obžaloby oslobodil.
Okresný prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania podaného v neprospech obžalovaného namietal, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu odkazujúc na ustálenú prax neaplikoval ustanovenie § 37 písm. h/ Tr. zák. z dôvodu, že by obžalovaný musel spáchať tri a viac trestných činov. Okresný prokurátor naopak odkazujúc na judikatúru Najvyššieho súdu SR poukázal na to, že ustanovenie § 37 písm. h/ Tr. zák. je potrebné vykladať tak, že Trestný zákon považuje za priťažujúcu okolnosť spáchanie viac ako jedného trestného činu, lebo slovné spojenia „viac trestných činov“ (§ 37 písm. h/ Tr. zák.) a slovné spojenie „dva a viac trestných činov“ (§ 41 ods. 1 Tr. zák.) sú synonymá, a preto mala byť pri ukladaní trestu obžalovanému zohľadnená aj priťažujúca okolnosť uvedená v § 37 písm. h/ Tr. zák. a trest mal byť ukladaný pri použití § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. v rámci zvýšenej trestnej sadzby vo výmere od 16 mesiacov do 3 rokov.
V podstate na základe tých dôvodov okresný prokurátor žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil len vo výroku o treste a sám o treste rozhodol.
Na základe podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Vzhľadom na to, že obžalovaný K. R. podal odvolanie proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku a okresný prokurátor len čo do výroku o treste uloženého obžalovaného, krajský súd preskúmaval podľa § 321 ods. 3 Tr. por. všetky výroky napadnutého rozsudku, a zistil nasledovné.
V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Dôkazy okresný súd vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. por. a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.
Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutok tak, ako ho okresný súd ustálil, sa stal a že ho obžalovaný K. R. spáchal.
Aj keď obžalovaný poprel spáchanie skutku obhajujúc sa v podstate tým, že svedka D. R. a jeho brata - poškodeného O. R., ktorých dovtedy nepoznal, a ktorí v priestoroch diskotéky obťažovali ľudí a boli pod vplyvom alkoholu, spoločne so svedkom O. S. vyviedli pred dvere objektu, v ktorom sa konala diskotéka a následne sa vrátili dovnútra tohto objektu, priamo ho usvedčuje poškodený O. R. a svedok D. R..
Poškodený O. R. potvrdil, že po tom, čo jeho brat D. R. mal vo vnútri diskotéky incident so svedkom E. Y., boli spoločne so svojím bratom vyvedení vyhadzovačmi von, pričom svedok D. R. chcel vyjsť po schodoch na terasu, no svedok O. S. ho udrel do hrude, poškodený stál oproti obžalovanému, ktorý ho z ničoho nič jedenkrát udrel päsťou prudko do ľavej časti tváre. Svedok O. S. nastriekal svedkovi D. R. do tváre slzný plyn a poškodeného O. S. potom ešte asi šiesti chlapci kopali, následne poškodený zavolal policajtov, lebo mu na diskotéke zostala vetrovka a peňaženka, a keď sa s nimi vrátil späť na diskotéku, tak policajtom označil obžalovaného ako osobu, ktorá ho udrela. Poškodený O. R. dodal, že keď sa ráno zobudil, zbadal opuchlinu pod okom, keď fúkal nos, tak mu opuchlo líce, zľakol sa a odišiel na ošetrenie do nemocnice, kde absolvoval viacero vyšetrení a po operačnom zákroku pokračoval v liečbe.
Výpoveď poškodeného O. R. potvrdzuje svedok D. R. priamo tak, že keď stáli vonku, vyhadzovači ich nechceli pustiť dovnútra, odkiaľ si chceli zobrať svoje veci a videl, že keď obžalovaný stál oproti poškodenému O. R., tak tohto poškodeného udrel pravou päsťou do ľavej časti tváre, pričom následne svedkovi striekli slzný plyn do tváre.
Podľa zistení znalca z odboru zdravotníctvo odvetvie chirurgia, traumatológia H.. F. O. všetky poranenia / trieštivú zlomeninu lícno - čeľustného komplexu vľavo, a to trieštivú zlomeninu lícneho oblúku, trieštivú impresívnu zlomeninu prednej a bočnej plochy hornej čeľuste vľavo s posunom úlomkov, poranenie podočnicového nervu vľavo/, ktoré poškodený utrpel, vznikli jedným mechanizmom a to po údere rukou zovretou do päste v oblasti tváre poškodeného vľavo, a mechanizmus vzniku tohto poranenia je typický pre úder päsťou do oblasti tváre a posudzuje sa ako boxerská zlomenina. Kvôli tomu, že povrch kože v oblasti zlomeniny poranený nebol a vzhľadom na opuch následkom poranenia, znalec skôr vylúčil vznik zlomeniny následkom pádu, nárazom na chodník, cestu či zem. Nebola zistená žiadna konkrétna skutočnosť, ktorá by tieto, ako aj závery znalca ohľadne trvania doby liečenia, doby práceneschopnosti i doby, počas ktorej bol obvyklý spôsobom života obmedzený závažným spôsobom, ohľadne bodového ohodnotenia na 205 bodov, či povahy obmedzení, ktoré poškodený v súvislosti s poškodením zdravia musel znášať, napriek tomu, že poškodený neporušil liečebný režim, spochybňovala. Okrem toho z výpovede znalca jednoznačne vyplynulo, že v dôsledku opuchu sa bolesti pri zlomeninách a pomliaždenie dostavujú vo všeobecnosti neskôr, pričom po vizuálnej stránke si v tomto prípade laik, na rozdiel od detailného vyšetrenia lekárom, nemusel všimnúť to, či sa zranenie prejavilo po útoku.
Dôvod, pre ktorý poškodeného a jeho brata vyviedli vonku pred dvere objektu, potvrdil aj ďalší vyhadzovač, svedok O. S., ktorý dodal, že pritom maximálne vyšli na terasu, po chvíli prišli policajti, pýtali občianske preukazy a niečo riešili.
Svedok E. K. ako organizátor diskotéky na hlavnom pojednávaní potvrdil, že R. mal sotiť nejaké dievča a obťažovať ostatných návštevníkov diskotéky, a preto ich dal vyviesť, pričom k udalostiam vonku pred dverami do diskotéky uviedol, že vonku sa strhla nejaká bitka, ku ktorej sa však nevedel bližšie vyjadriť, lebo bola tma a bolo tam veľmi slabé svetlo, a len dodal, že obžalovaný išiel dnu, a R. sa vrátil s policajtmi s tým, že si zabudol bundu, knihu a okuliare. Pritom v prípravnom konaní potvrdil, že po príchode policajtov poškodený a jeho brat označili obžalovaného a svedka O. S. ako osoby, ktoré ich napadli. Túto zmenu výpovede nijakým uspokojivým a uveriteľným spôsobom nevysvetlil, a tak vzhľadom na dlhší čas, ktorý od skutku do výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní uplynul, krajský súd uveril výpovedi svedka z prípravného konania.
Aj svedok O. J. potvrdil, že bratia R. obťažovali na diskotéke návštevníkov a boli vyvedení, no o incidente vonku pred dverami vedel len to, že vo chvíli keď hral ako DJ, vonku bola bitka, vyhadzovači ich vyviedli von a dvere zavreli. Je preto nehodnoverné, keď tvrdil, že bitku vonku vyvolali bratia R., pretože keďže vonku nebol, nemohol vidieť, kto bitku vonku vyvolal.
Svedok K. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nebol svedkom toho, čo sa medzi obžalovaným a poškodeným udialo, bol opitý a všetko si nepamätá.
Svedkyňa H. F. potvrdila, že svedok D. R. na diskotéke obťažoval ju a aj ďalšie dievčatá a keď si dával dole bundu, tak sa nejako ohnal a ona si udrela hlavu, na to ju jej priateľ svedok E. Y. a barmanka zobrali do skladu, o incidente pred diskotékou vie len to, že tam bola veľká skupina ľudia, no ona spolu s E. Y. bola vtedy v sklade. Svedok E. Y. potvrdil, že poškodeného a jeho brata vyviedli vyhadzovači von, on ale išiel s priateľkou do skladu a na to za nimi prišiel aj obžalovaný, priateľke bolo zle, bolela ju hlava. Podľa výpovede samotného obžalovaného svedkovia H. F. a E. Y. boli v sklade, vo vnútri diskotéky, keď poškodený a jeho brat D. R. spolu s asi troma štvrtinami návštevníkov diskotéky vyšli von na ulicu. Ani svedok E. Y. pritom nevedel popísať, čo sa pri vyvádzaní poškodeného vonku stalo, nevedel uviesť, s kým sa poškodený bil, a len uviedol, že pri odchádzaní z diskotéky si všimol, že vonku je nejaká mela.
Oproti výpovediam poškodeného a svedka D. R. výpovede vyššie uvedených svedkov považuje krajský súd za nespôsobilé vyvrátiť ich tvrdenia, lebo svedkovia, o výpovede ktorých obhajoba opiera svoje odvolanie, priebeh udalostí vonku pred dverami do priestorov diskotéky bližšie nepopísali a okrem neurčitých svedectiev o bitke pred diskotékou medzi bližšie neurčenými ľuďmi vlastne nevedeli nič povedať a nevedeli sa vyjadriť, akým spôsobom obžalovaný a svedok O. S. sa k poškodenému správali pred dverami do diskotéky.
Krajský súd preto nemal dôvod považovať výpovede svedkov O. S., E. K., O. J., H. F. a E. Y., za také, ktoré hodnoverne opísali všetky skutočnosti, ku ktorým došlo medzi obžalovaným a poškodeným na mieste činu.
Priebeh, akým poškodený utrpel zranenia pritom tak poškodený ako aj svedok D. R. popísali zhodne a tento sa zhodoval aj s objektívnym dôkazom - závermi znaleckého posudku znalca z príslušného odvetvia odboru zdravotníctva. Nebol zistený dôkaz, ktorý by objektívne spochybňoval správnu schopnosť poškodeného O. a svedka D. R., vnímať, zapamätať si prežité udalosti a tieto interpretovať v dôsledku alkoholu. Vzhľadom na to, že ich výpovede nie sú ani vzájomne a vnútorne rozporné a zodpovedajú objektívnemu dôkazu - znaleckému posudku - popisujúcemu mechanizmus vzniku zranení poškodeného v zhode s ich výpoveďami, tak ich hodnovernosť nenarúša ani skutočnosť, že obaja mali pred incidentom požitý alkohol, čo tak poškodený O. R. ako aj svedok D. R. potvrdili a nebol zistený ani motív, pre ktorí by títo svedkovia mali záujem účelovo vypovedať proti obžalovanému, ktorého pred skutkom nepoznali, ani skutočnosť, že poškodený O. R. a svedok D. R. sú v blízkom rodinnom vzťahu, nespochybňovala ich hodnovernosť. Okrem toho nebol zistený jediný priamy dôkaz alebo súbor nepriamych dôkazov, ktoré by pravdivosť týchto priamych usvedčujúcich svedectiev spochybňovali.
Výpoveď poškodeného O. R. bola podporená aj dôkazmi objektívneho charakteru, a to okrem spomínaného znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, aj obsahom správ lekárov, ktorí poskytli
poškodenému ošetrenie v krátkej časovej súvislosti po skutku, pričom z obsahu spisu nijakým spôsobom nevyplýva, že by v osobe znalca a ošetrujúcich lekárov nemalo ísť o objektívne, na veci nezainteresované osoby, ktoré nemali dôvod obžalovanému uškodiť, či poškodeným napomôcť. Vzhľadom na to, že zranenia poškodeného boli objektívne zadokumentované, že poškodený vyhľadal lekárske ošetrenie v dostatočnom čase po skutku, niet dôvodu sa domnievať, že by mohol byť účastný okrem predmetného skutku ešte aj iného konfliktu, pri ktorom by mohli takéto zranenia vzniknúť. Nie je preukázaný ani dôvod pre podozrenie, že by si tieto zranenia v snahe uškodiť obžalovanému spôsobil poškodený sám.
Naproti tomu obhajobu obžalovaného pre jej rozpornosť s priamymi usvedčujúcimi dôkazmi, krajský súd považoval za nevierohodnú, účelovú, prezentovanú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Vzhľadom na obsah vyššie uvedených dôkazov, prvostupňový súd skutkový stav, aj podľa názoru krajského súdu, ustálil správne.
Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá potom aj správna právna kvalifikácia. Je totiž nepochybné, že obžalovaný tým, že inému úmyselne ublížil na zdraví a dopustil sa fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, jedným skutkom spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a zároveň aj prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. už vzhľadom na spôsobený následok je závažnosť týchto prečinov presahujúca nepatrnosť.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Z obsahu správy o jeho povesti z obce Stráne pod Tatrami zo dňa 18.6.2015 vyplýva, že obžalovaný je študent vysokej školy v Košiciach, kde je ubytovaný na internáte a v mieste bydliska, kde sa zdržiava každý druhý víkend a cez prázdniny nie sú na neho žiadne sťažnosti. Na druhej strane ale z evidencie priestupkov vyplýva, že dňa 19.5.2011 spáchal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, podstatou ktorého bolo, že v obci Stráne pod Tatrami fyzicky napadol osobu mladšiu ako 15 rokov tak, že ho chytil za pravý bok, zhodil na zem, hlavu pritlačil kolenom k zemi a päsťou ho niekoľkokrát udrel do oblasti rebier, za čo bol postihnutý pokarhaním.
Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že v správaní obžalovaného nie je možné nájsť žiadnu poľahčujúcu okolnosť vyplývajúcu z ust. § 36 Tr. zák. Neviedol riadny život, aj keď nebol doposiaľ súdne trestaný, pretože sa dopustil priestupku obdobného charakteru, pre aký je v prejednávanej veci trestne stíhaný.
Pokiaľ ale ide o priťažujúce okolnosti, krajský súd sa nestotožnil s názorom okresného súdu. Treba prisvedčiť odvolacím námietkam okresného prokurátora a popritom, že úhrnný trest bol správne ukladaný s použitím zásad uvedených v § 41 ods. 1 Tr. zák. je potrebné zohľadniť ako priťažujúcu okolnosť to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.), pretože v danom prípade bol úhrnný trest ukladaný za spáchanie dvoch prečinov a ak by spáchanie druhého zbiehajúceho sa trestného činu nebolo zohľadnené ako priťažujúca okolnosť, išlo by o faktickú a právnu beztrestnosť vo vzťahu k menej prísne trestnému činu.
Pojmy „viac“ v slovnom spojení „viac trestných činov“ v § 37 písm. h/ Tr. zák. a „dva a viac“ v slovnom spojení „dva a viac trestných činov“ v § 41 ods. 1 Tr. zák. sú synonymom a ustanovenie § 37 písm. h/ Tr. zák. je v tomto rozsahu potrebné vykladať tak, že Trestný zákon považuje za priťažujúcu okolnosť spáchanie viac ako jedného trestného činu. Spáchanie zbiehajúceho sa trestného činu sa však v súlade so zásadou „ne bis in idem“, vyjadrenou v § 38 ods. 1 Tr. zák. nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, pričom môže ísť aj o okolnosť podľa ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 os. 2 Tr. zák.). (Stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Tpj 104/2009, prijaté 14.06.2010 zverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2011)
Súd prvého stupňa mal teda pri ukladaní úhrnného trestu správne vychádzajúc z ustanovenia § 41 ods. 1 Tr. zák. podľa ustanovenia najprísnejšie trestného prečinu, v tomto prípade podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. /s hornou hranicou trestnej sadzby 3 roky/ oproti miernejšie trestnému prečinu podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. / trest odňatia slobody od 6 mesiacov do 2 rokov/ zákonom stanovenú trestnú sadzbu postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. v dôsledku zistenia prevahy priťažujúcich okolností nad okolnosťami poľahčujúcimi upraviť tak, že dolnú hranicu bolo potrebné zvýšiť o jednu tretinu zo základu vypočítaného z rozdielu
medzi hornou a dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 8 Tr. zák., teda na úroveň 1 roka.
Použijúc zásady pre ukladanie trestov vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., prihliadajúc teda na spôsob spáchania činu, okolnosti činu, ktorému predchádzalo neprístojné správanie sa poškodeného na diskotéke, na spôsobený následok, zistenú priťažujúcu okolnosť, naopak neexistujúce poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho usporiadané pomery a relatívne priaznivú prognózu jeho nápravy vyplývajúcu zo skutočnosti, že od spáchania predmetného skutku nie sú na obžalovaného žiadne preukázané poznatky o páchaní priestupkov či trestných činov a obžalovaný sa venuje štúdiu na vysokej škole, dospel krajský súd k záveru, že primeraným trestom na nápravu obžalovaného, tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie bude trest odňatia slobody vo výmere 1 roka s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu na 1 rok, teda trest na samej spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby.
Výrok o náhrade škody súd prvého stupňa odôvodnil včasným a riadnym uplatnením nárokov na náhradu škody legitímnymi subjektmi, keď pri priznaní nároku poškodeného O. R. vychádzal pri určení bolestného zo znaleckého posudku a pri priznaní nároku poškodenej zdravotnej poisťovne z ňou preukázanej preplatenej poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na to, že vo výroku o náhrade škody odvolací súd nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania, nebol dôvod ho zrušiť či meniť, pripája sa k argumentácii súdu prvého stupňa, ktorý správne rozhodol o poškodenými riadne a včas uplatnených nárokoch na náhradu škody.
Na základe vyššie uvedeného potom krajský súd podľa § 322 ods. 3 Tr. por. § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 3 Tr. por. zrušil celý výrok o treste, pretože napadnutým rozsudkom boli porušené ustanovenia Trestného zákona v § 37 písm. h/ a § 38 ods. 2 a 4 Tr. zák., v dôsledku ktorého bol uložený trest neprimeraný a sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a keďže odvolanie obžalovaného nepovažoval ani sčasti za dôvodné, tak ho postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.