Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoP-58-2016.pdf
PDF · 118.84 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/58/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti L. W., nar. X.X.XXXX a P. W., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza, deti rodičov, matka: T. W., bytom W. pod P., Na L. č. XXX/ XX, právne zastúpená JUDr. Daša Taschová, advokátka so sídlom M. Hodžu 14/1, Prievidza a otec: L. W., bytom B., V. XX/X, o návrhu matky o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti a o vzájomnom návrhu otca, o zníženie jeho vyživovacej povinnosti na obe maloleté deti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 25. júla 2016, č.k. 12P/3/2016-140, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh matky o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti L. a P. ako i vzájomný návrh otca o zníženie jeho vyživovacej povinnosti na maloleté deti.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na súd, v priebehu konania upraveným, matka maloletých detí žiadala, aby súd zvýšil otcovi počnúc dňom podania návrhu na súd, jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého L. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 210 eur mesačne a na maloletú P. zo sumy 130 eur mesačne na sumu 210 eur mesačne. Otec v priebehu celého konania žiadal návrh matky ako nedôvodný zamietnuť, naopak vzájomným návrhom zo dňa 8.2.2016 žiadal znížiť od podania návrhu na súd svoju vyživovaciu povinnosť na mal. L. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne a na mal. P. zo sumy 130 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne. Kolízna opatrovníčka po vykonanom dokazovaní navrhla súdu zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca u každého dieťaťa na sumu 170 eur mesačne, poukazujúc na nepomer príjmu u oboch rodičov, keď u otca bol zistený mesačný príjem vo výške 756 eur a u matky vo výške 555 eur.
3. Mal. deti L. a P. pochádzajú z manželstva ich rodičov, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 16P/67/2012-48 zo dňa 3.9. 2012, ktorým rozhodnutím súd naposledy takisto upravil výkon práv a povinností rodičov k mal. deťom, ktoré zveril na základe rodičovskej dohody do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva vyživovaciu povinnosť na mal. L. vo výške 150 eur mesačne a na mal. P. vo výške 130 eur mesačne a upravil styk otca s maloletými deťmi. Rozsudok bližšie odôvodnenie podľa § 157 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) neobsahuje. Právoplatnosť nadobudol dňa 18.9. 2012.
Z obsahu vyššie uvedeného spisu však vyplýva, že v čase posledného rozhodovania o výživnom bola maloletá takmer o štyri roky mladšia a navštevovala 4. ročník základnej školy. Navštevovala tanečný krúžok, za ktorý jej platila matka suma 60 eur ročne. V čase posledného rozhodovania o výživnom bol mal. Peter takisto o takmer štyri roky mladší a navštevoval 7. ročník základnej školy. P. sa futbalu, v súvislosti s aktivitou ktorou mu matka ročne hradila sumu 70 eur /lopta, kopačky, chrániče/. V tom čase obaja rodičia maloletej boli zamestnaní, matka dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 419,92 eur a otec vo výške 1.072,94 eur.
4. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči obom mal. deťom, rodičom detí ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla. Matka i naďalej sama býva s deťmi v spoločnej domácnosti v byte, ktorý je v jej vlastníctve. Otec býva sám v byte, ktorý má takisto vo svojom výlučnom vlastníctve. S deťmi, ktoré otca odmietajú, sa otec stretáva len sporadicky, pri príležitosti sviatku detí a Vianoc, kedy im otec zvykol prispievať každému vždy po 50 eur. Inak otec nad rámec výživného na deti neprispieva. V súčasnej dobe je otec výlučným vlastníkom bytu, ktorý nadobudol na základe uzavretej kúpnej zmluvy z roku 2013 /č. l. 35/. Matka je takisto výlučnou vlastníčkou bytu v ktorom býva so svojimi deťmi a ktorý nadobudla do vlastníctva na základe rozhodnutia Správy katastra Prievidza z 5.11. 2012 /č. l. 53/. Matka je takisto podielovou spoluvlastníčkou v 1 rodinného domu v k.ú. K. /č. l. 54/. Ďalšie 2/4 domu majú v podielovom spoluvlastníctve v podiele 1 jej maloleté deti a 1 domu má v podielovom spoluvlastníctve matka matky mal. detí, ktorá v dome býva sama. Otec mal v minulosti vo vlastníctve aj byt zapísaný na liste vlastníctva č. 4133 pre k.ú. Nováky, ktorý následne predal a z predaja bytu si kúpil byt, v ktorom býva i v súčasnosti. Pokiaľ otec uviedol, že matka mala a aj v súčasnosti má možnosť bývať v rodinnom dome, ktorého je vlastníkom v podiele 1, matka túto možnosť vylúčila z dôvodu, že si s matkou nerozumie. Matka je v súčasnosti zamestnaná v spoločnosti EUREST spol. s r.o. so sídlom v Bratislave, pričom jej priemerná mesačná mzda u zamestnávateľa v roku 2015 bola vo výške 602,82 eur a priemerný čistý mesačný príjem za r. 2015 vo výške 603,40 eur. V priebehu konania matka tvrdila, že jej príjem v roku 2015 bol ovplyvnený aj prácou nadčas, pričom v roku 2016 už nemá možnosť privyrobiť si prácou nadčas. Z týchto dôvodov si súd od zamestnávateľa matky vyžiadal aj mzdový list za rok 2016, z obsahu ktorého zistil priemerný mesačný príjem matky za obdobie od 1.1. do 30.4. vo výške 555,70 eur. Podľa vyjadrenia matkinho zamestnávateľa /č. l. 94/, k zníženiu príjmu matky v priebehu roku 2016 došlo z dôvodu odpracovania menšieho počtu nadčasových hodín. Matka tiež poberá rodinné prídavky na dve deti. Otec bol zamestnancom Hornonitrianskych baní Prievidza, a.s. do 30.4.2013. Pracovný pomer otca bol skončený dohodou podľa § 60, v zmysle § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce, pretože otec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať prácu z dôvodu priznania choroby z povolania a zamestnávateľ nemal možnosť ho ďalej zamestnávať v inom vhodnom pracovnom zaradení. V súvislosti so skončením pracovného pomeru bolo otcovi v mzde za mesiac apríl 2013 vyplatené odstupné vo výške 11.816,90 eur brutto /č. l. 121/. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 16.8.2013 bol otcovi priznaný nárok na úrazovú rentu od 1.5.2013 vo výške 725,90 eur mesačne. Od 1.1.2016 bola otcovi zvýšená renta na sumu 756 eur mesačne /č. l. 41/. Otec je od 1.5.2013 takisto vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza /č. l. 42/. Z písomnej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza z 31.5.2016 mal súd zistené, že s úradom práce spolupracuje, že si robil aj rekvalifikačný kurz SBS z vlastnej iniciatívy, žiadne zamestnanie z ich úradu však otcovi sprostredkované nebolo. Maloletá P. navštevuje 7. ročník základnej školy. Je členkou Klubu lyžiarov Nováky a členkou Slovenskej lyžiarskej asociácie ako aktívna pretekárka. V súvislosti s lyžovaním jej platí matka ročne sumu 960 eur, čo v prepočte na mesiac predstavuje sumu 80 eur. Matka jej mesačne platí poistné vo výške 5 eur /č. l. 80/, telefón vo výške 7 eur, školské potreby 6,80 eur, za školské výlety a exkurzie ročne 80 eur a stravovanie v školskej jedálni asi 20 eur mesačne. Podľa správy Základnej školy, ktorú mal. P. navštevuje /č. l. 79/, vyplýva zoznam nákladov, ktoré si žiačka, resp. jej zákonný zástupca hradí sám. Maloletý L. navštevuje 1. ročník strednej školy, pričom v 1. ročníku školy boli jeho ročné náklady na štúdium vo výške 200 eur /č. l. 7/. Na cestovné mesačne vynaložil sumu 30 eur, poistné 9,95 eur ročne /č. l. 87/, telefón 7 eur. Podľa tvrdenia matky na školské potreby pre maloletého /perá, zošity, školská taška/ vynaloží mesačne sumu 5,90 eur. Matka mu prispieva mesačne, z dôvodu, že sa nestravuje v škole, vreckovým vo výške 30 eur. Všetky náklady mal. deťom hradí matka. Matka okrem iného mesačne platí mesačne aj za elektrickú energiu 31,50 eur, inkaso 150,42 eur, spláca úver na bývanie 144,19 eur, za rozhlas a televíziu 4,56 eur, plyn 15 eur, internet 11,98 eur, domovú daň 2,35 eur a mesačne na hygienu domácnosti vynaloží sumu 60 eur. Cestovné do práce ju mesačne vyjde na 50 eur a na telefonovanie 30 eur. Otec zo svojho príjmu spláca úver v súvislosti s kúpou bytu vo výške 173,81 eur, platí tiež mesačne inkaso vo výške 158 eur, internet 14,50 eur, životné poistenie 25,56 eur, na lieky 5 až 10 eur, telefón 16 eur, na hygienické potreby 10 až 15 eur. V priebehu
konania otec uviedol, že jednoizbový byt, ktorý mal v minulosti vo vlastníctve sa mu podarilo predať až po 15 mesiacoch po kúpe 2-izbového bytu, preto si na tento musel vziať úver. Finančné prostriedky ktoré získal predajom 1-izbového bytu použil na vrátenie pôžičky - doplatku 2.500 eur na kúpu 2-izbového bytu, na stavebné úpravy v novom byte a na zariadenie bytu nábytkom, ktorý v 1-izbovom byte nemal. Z potvrdenia TJ Tatran Kamenec pod Vtáčnikom zo dňa 24.2. 2016 mal súd zistené, že mal. L. je riadnym členom futbalového klubu TJ Tatran a náklady spojené s jeho členstvom /kopačky, tarfy, chrániče/ hradí jeho zákonný zástupca vo výške asi 100 eur ročne. Podľa vyjadrenia zástupcu Klubu lyžiarov Nováky zo dňa 17.5. 2016, mal. P. je veľmi dobrou športovkyňou, je majsterka Slovenskej republiky a celková víťazka Slovenského pohára. Je veľmi perspektívna. Jej zákonný zástupca musí ročne uhradiť finančné prostriedky v sume 1.125 eur. Z lekárskej správy MUDr. Zdenky Poliakovej, ošetrujúcej lekárky otca, zo dňa 20.7. 2016, mal súd zistené, že otec je v liečbe neurológa. Bola mu priznaná choroba z povolania. Otec je takisto v liečbe gastroenteorológa /problémy so žalúdkom a žlčníkom/. Svoje mesačné náklady na lieky v súčasnosti vyčíslil na 10 až 15 eur. Z výpovedí oboch ml. detí na pojednávaní mal súd zistené, že vedia, o čo v konaní ide. Obe deti tvrdili, že o stretávanie s otcom nemajú záujem, pretože otec sa im v minulosti dostatočne nevenoval.
5. Zhodnotiac výsledky dokazovania dospel súd k právnemu záveru, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca na obe deti sa podstatne zmenili pomery na strane oboch rodičov mal. detí a takisto na strane oboch mal. detí. U matky jej príjem stúpol za rok 2015 oproti poslednej úprave výživného o sumu asi 180 eur. Matka nadobudla do svojho výlučného vlastníctva byt, na ktorý si brala hypotekárny úver, pričom mala a aj má možnosť s deťmi bývať v rodinnom dome, ktorý spolu s deťmi vlastní v podiele 3. Je pravda, že v roku 2016 je príjem matky nižší, ako bol v predchádzajúcom období /555,70 eur/, no i tak oproti predchádzajúcemu obdobiu sa príjem matky zvýšil o asi 135 eur mesačne. K zásadnej zmene pomerov došlo i u otca mal. detí. Z dôvodu jeho zdravotných problémov, pre chorobu z povolania, prišiel o zamestnanie ktoré dlhodobo vykonával, pričom preukázal, že možnosť zamestnať sa u neho je podstatne sťažená /dlhodobá evidencia na úrade práce, nemožnosť nájsť si prácu sám/. Jediným príjmom otca v súčasnosti je úrazová renta vo výške 756 eur mesačne. Oproti času pôvodnej úpravy výživného tak príjem otca poklesol o viac ako 300 eur. Pokiaľ matka v konaní namietala, že otcovi bolo bývalým zamestnávateľom vyplatené odstupné, mal vo vlastníctve byt a pokiaľ tento predal a kúpil si byt iný, väčší, nepotreboval na to brať si aj úver, súd s týmto názorom matky nesúhlasí. Predovšetkým si treba uvedomiť, že z miesta pôvodného bydliska otec odišiel, pričom celé zariadenie bytu zostalo matke a deťom. Matka na rozdiel od otca mala naďalej možnosť zostať bývať v rodinnom dome a preto kúpa bytu matkou sa súdu javí ako nadštandardné riešenie bytovej otázky a teda i zabezpečenie kúpy bytu matkou prostredníctvom úveru, ktorý matka i v súčasnej dobe spláca. Je teda logické, že si otec musel zariadiť kúpou rôznych vecí nový byt, tento zrekonštruovať a pokiaľ mal, ako tvrdil, v minulosti aj nejaké dlhy, ktoré potreboval splatiť, je logické, že si bral aj úver, z dôvodu ktorého i v súčasnosti spláca mesačne sumu 173,71 eur, ktorú sumu súd v nákladoch otca zohľadnil. Zvýšené náklady má otec v súčasnosti aj z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu v poslednom období /náklady na lieky 10 až 15 eur mesačne/. K zmene pomerov došlo aj na strane oboch maloletých detí. Obe deti sú o takmer 4 roky staršie a teda ich náklady už len z tohto dôvodu sú vyššie, než aké boli v čase posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca. Zvýšené náklady u mal. L. sú takisto ovplyvnené jeho nástupom do prvého ročníka strednej školy a aj s tým súvisiacim cestovaním z miesta bydliska do Prievidze. Maloletý sa organizovane venuje futbalu, z dôvodu ktorého jeho náklady od poslednej úpravy výživného stúpli o asi 30 eur ročne. Maloletej P. zase značne stúpli od poslednej úpravy výživného náklady v súvislosti so športovou činnosťou, ktorej sa venuje /náklady 1.125 eur ročne mimo/. Z vyššie zisteného skutkového stavu možno potom uzavrieť, že matka po zohľadnení jej ďalších nákladov sama zo svojho príjmu len veľmi ťažko môže zabezpečiť všetky potreby oboch maloletých detí. Na druhej strane zas otec zo svojho príjmu 756 eur mesačne po zohľadnení platby výživného /280 eur/, nákladov na bývanie /158 eur/ a splátky hypotekárneho úveru /173,81 eur/ a po zohľadnení jeho ďalších dôvodných nákladov /strava, oblečenie, lieky, hygienické potreby, internet, životné poistenie/, len ťažko môže platiť na výživu detí vyššou sumou, než je výška doteraz súdom určenej jeho vyživovacej povinnosti.
6. S prihliadnutím potom na odôvodnené potreby maloletých detí a možností a schopnosti oboch rodičov, keď od poslednej úpravy výživného sa u otca jeho príjem znížil, o viac ako 300 eur mesačne, príjem matky naopak stúpol o viac ako 130 eur mesačne, zohľadniac súčasné potreby maloletých detí /staršie o takmer 4 roky, športové aktivity, ktorým sa venujú a ktoré najmä u mal. P. sú finančne náročné - aj keď už nechodí na tanečný krúžok, návštevy školy vyššieho stupňa u mal. L./, zohľadniac aj súčasný zdravotný stav otca a s tým súvisiace zvýšené náklady, zabezpečovanie osobnej starostlivosti o deti
výlučne matkou, skutočnosť, že otec i v súčasnosti súdom naposledy určené výživné na obe deti platí, že matka má reálne možnosť bývať v rodinnom dome, kde jej náklady na bývanie by boli nižšie, zohľadniac aj náklady na bývanie u oboch rodičov, vrátane splácania hypotekárneho úveru otcom a ďalšie predpokladané náklady v domácnosti rodičov na stravu, hygienu a ošatenie, považoval súd za spravodlivé vyživovaciu povinnosť otca voči obom deťom ponechať v nezmenenej výške. Preto súd návrh matky o zvýšenie výživného a takisto vzájomný návrh otca o zníženie výživného vo vzťahu k obom deťom zamietol. 7. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka mal. detí, ktorá v odvolaní uviedla, že s rozhodnutím súdu o zamietnutí návrhu o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti nesúhlasí. Podaným návrhom sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca maloletých detí z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov. Je potrebné zdôrazniť, že ak dosahovala príjem v priemernej výške 555,70 eur, navýšenie príjmu bolo spôsobené poberanými nadčasmi v práci, ktoré vykonávala z dôvodu, že príjem ktorý dosahovala, nepostačoval na uspokojenie základných potrieb maloletých detí. Otec maloletých detí je poberateľom renty vo výške 756 eur. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti otca, pri určovaní výživného je potrebné uplatniť zásadu tzv. potencionality príjmu, vyplývajúca z ust. § 75 Zákona o rodine. V tomto prípade však ona vyvíjala nadmernú snahu o zabezpečenie vyššieho príjmu a to tým, že žiadala svojho zamestnávateľa o nadčasy, ktoré jej boli aj poskytnuté, a na základe týchto mala následne vyšší príjem. Otec maloletých detí sa zúčastnil na jednom pohovore, čo vyplýva z písomnej správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 31.05.2016. Snaha hľadať si iné zamestnanie nebola zo strany otca maloletých detí dostatočná a tvrdenia o tom že z dôvodu zlého zdravotného stavu ho nikto nechce zamestnať, považuje za účelové. Čo sa týka tvrdenia, že matka maloletých detí nadobudla do výlučného vlastníctva byt, pričom mala možnosť s deťmi bývať v rodinnom dome v Čereňanoch, je potrebné zdôrazniť, že okresný súd pri rozhodovaní nezobral do úvahy tú skutočnosť, že spolu s maloletými deťmi vlastní rodinný dom v podiele 1/4, pričom vlastníčkou 3/4 je matka navrhovateľky, ktorá svoju dcéru psychicky aj fyzicky týrala. Teda vyhodnotila ako najlepšiu možnosť pre zdravý psychický vývoj maloletých detí aj seba iné bývanie, z uvedeného dôvodu preto kúpila byt. Súd zobral do úvahy jediný príjem otca maloletých detí, pričom nebola do úvahy zobratá tá skutočnosť, že otcovi maloletých bolo vyplatené odstupné vo výške 11.816,90 eur brutto, mal vo vlastníctve 1- izbový byt, avšak ten mu nepostačoval a preto si zobral úver na 2-izbový byt, čím neopodstatnene navýšil svoje výdavky o sumu 173,71 eur- splátka úveru. Na jednej strane bola vyhodnotená kúpa bytu ňou prostredníctvom úveru ako nadštandardné riešenie bytovej otázky, no na strane druhej, kúpa 2-izbového bytu otcom maloletých detí, už nebola považovaná za ,, nadštandardné riešenie bytovej otázky". Má za to, že nevznikla oprávnená potreba otca maloletých detí brať úver na kúpu väčšieho 2-izbového bytu, t.j. na rekonštrukciu uvedeného bytu ako aj na dlhy, ktoré mal. Treba zdôrazniť, že okresný súd nepreskúmal o aké dlhy otca maloletých išlo a napriek tejto skutočnosti bol úver považovaný za oprávnený náklad otca maloletých detí. Čo sa týka tvrdenia súdu, že otec maloletých detí má zvýšené náklady aj z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu, k tomuto je potrebné zdôrazniť, že otec nepredložil žiadne lekárske správy, nijakým spôsobom nepreukázal, že sa toto tvrdenie zakladá na pravde, predložil len potvrdenia z lekárne v počte 6ks. Z tvrdenia otca maloletých detí vyplýva, že im vyššie finančné prostriedky nedáva z dôvodu, že deti o neho neprejavujú záujem. Je však potrebné zdôrazniť a to vyplýva aj z tvrdenia kolíznej opatrovníčky, ako aj zo správy z prešetrenia rodinných pomerov, že jeho zavinením sú vzťahy medzi ním a deťmi také aké sú. Hlavným dôvodom rozvodu matky a otca maloletých detí bolo práve časté požívanie alkoholických nápojov zo strany otca maloletých detí. Je teda na otcovi maloletých detí, aký vzťah si s deťmi vybuduje, aké úsilie vyvinie, aby bol vzťah medzi ním a deťmi lepší. Navyše treba zdôrazniť, že styk maloletých detí s otcom neovplyvňuje oprávnené potreby detí. Odôvodnená potreba zvýšenia výživného bola navrhnutá aj kolíznou opatrovníčkou. K nesprávnemu právnemu posúdeniu teda došlo tým, že na jednej strane bola konštatovaná neopodstatnenosť úveru matky maloletých detí (bez prihliadnutia na dôvody, pre ktoré matka opustila spolu s deťmi rodinný dom v Čereňanoch), no na druhej strane v prípade otca maloletých detí bola kúpa väčšieho 2-izbového bytu na úver považovaná za opodstatnenú. Je teda potrebné zdôrazniť, že otec disponuje aj istou sumou na ďalšie svoje osobné výdavky, ktoré nie sú prednostné- zakupovanie cigariet, splácanie úveru, údržba automobilu, pričom takéto výdavky nemôžu byť na ujmu výživy maloletých detí. Je toho názoru, že v prvom rade sa malo prihliadnuť na nárast životných nákladov maloletých detí, pričom z vykonaného dokazovania nebolo spochybnené, že za tak dlhé obdobie od posledného určovania výživného niekoľkonásobne tieto náklady vzrástli. Bremeno zvýšených výdavkov na maloletú P. a maloletého L. však nemôže byť ponechané iba na matke maloletých, ktorá navyše maloletým zabezpečuje aj osobnú starostlivosť a potrebu bývania, ktoré plnenia sú postavené na roveň vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadala,
aby odvolací súd, vzhľadom k oprávneným zvýšeným potrebám maloletej P. a maloletého L., ktoré boli preukázané v prvostupňovom konaní, priznal zvýšené výživné vo výške 210 eur na maloletého L. a maloletú P. spätne, t.j. od momentu podania návrhu odo dňa 20.01.2016, tak ako túto skutočnosť spresnila na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 18.02.2016. V zmysle vyššie uvedených skutočností navrhuje odvolaciemu súdu, aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a jej návrhu vyhovel. 8. Otec mal. detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky mal. detí uviedol, že odvolanie považuje za neodôvodnené, ide skôr o nejakú pomstu, lebo už v čase rozvodu sa vyjadrila, že ona ,,ma zničí". Keď sa jej to nepodarilo pri rozvode, ani pri vyporiadaní BSM, tak to skúša týmto spôsobom - cez deti. Deťom nikdy neubližoval, napriek tomu s ním nechcú komunikovať, dokonca keď chcel v tomto roku synovi poblahoželať k narodeninám a obdariť ho, ani mu nezdvihol telefón. Pri narodeninách dcéry, tá mu síce telefón zdvihla, ale keď jej navrhol stretnutie, kde ju chcel obdarovať, povedala že keď nič nedal synovi ani ona nič nechce a nechce sa ani stretnúť. Za chovaním detí vidí vplyv ich matky, ktorá im zrejme narozprávala o ňom veľa zlého a on nemá možnosť im povedať pravdu. Údaje v odvolaní sú nepravdivé. Matka detí uvádza, že sa málo snaží o dosiahnutie vyššie príjmu. Nie je pravdou, že sa zúčastnil jedného pohovoru pri hľadaní zamestnania, bol už na 4 pohovoroch, na poslednom 25.07.2016, kde sa lekár vyjadril, že ponúkanú prácu nemôže pre zlý zdravotný stav vykonávať, teda nezakladá sa na pravde, že vlastným zavinením nedosahuje vyšší príjem. Nie je pravdou, že matka navrhovateľky túto týrala a preto nemôže bývať s ňou v dome, ktorý vlastní ona v 1/4 a deti v 2/4. Pritom byt v dome na poschodí s 3 izbami je samostatný. Pravdou je, že navrhovateľka sa hrubo správala k svojej matke, neslušne jej nadávala, o čom sa mu matka navrhovateľky zmienila. Jeho úver na kúpu 2- izbového bytu súd označil za odôvodnený, lebo on sa vzdal polovice domu v prospech detí, aby mohla matka mal. detí v dome nerušene bývať a teda aj on ako človek má nárok na svoje bývanie. 2- izbový byt nepovažuje za luxus a podotýka, že ho kupoval v čase, keď súd návrhom v konaní č. 16P/50/2013 žiadal v roku 2013 o zníženie výživného a zverenie detí do striedavej starostlivosti. Návrh však pred pojednávaním vzal späť, lebo v čase pojednávania nemal žiaden príjem, nemal ešte ani rentu ani odstupné. Odstupné bolo síce vo výške 11 816,90 eur, ale z tejto sumy musel odviesť daň a poistné do VZP a tak mu zostalo cca 8.000 eur. Čo sa týka pôžičiek, vyjadril sa, že peniaze si v čase, keď už nepracoval požičal od svojej sestry a použil ich jednak na živobytie ako aj na zariadenie bytu, lebo z pôvodne spoločného domu si nič nevzal. Nemal žiaden nábytok, všetko si musel kúpiť. Nie je pravdou, že nepredložil vyjadrenia odborných lekárov o zdravotnom stave. Predložil vyjadrenia od neurológa, gastroenterológa, urológa a očného lekára. Lieči sa medikamentózne a za lieky si pripláca tak ako to doložil účtenkami. Nie je pravdou, že ich manželstvo skončilo rozvodom pre alkoholizmus. Pravda je taká, že matka mal. detí nadviazala pomer s iným mužom, s ktorým ešte pred rozvodom trávila letnú dovolenku aj s deťmi v Chorvátsku. Návrh na rozvod podávala ona. Z vyššie uvedených dôvodov navrhuje odvolanie matky mal. detí zamietnuť a rozsudok okresného súdu z v celom rozsahu potvrdiť. 9. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
10. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol. 11. Súd prvej inštancie správne zameral svoje dokazovanie na porovnanie zmeny pomerov na strane povinného rodiča, ako aj na strane oprávnených maloletých detí oproti poslednému rozhodovaniu o výživnom. 12. V prejednávanej veci sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na mal. deti, a to počnúc dňom podania návrhu na súd, na maloletého L. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 210 eur mesačne a na maloletú P. zo sumy 130 eur mesačne na sumu 210 eur mesačne a otec sa vzájomným návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti od podania návrhu na súd, a to na mal. L. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne a na mal. P. zo sumy 130 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne. Súd prvej inštancie preto správne zameral svoje dokazovanie na porovnanie zmeny pomerov na strane oboch rodičov, ako aj na strane maloletých detí. Správne potom v konečnom dôsledku rozhodol, keď návrh matky o zvýšenie výživného a takisto vzájomný návrh otca o zníženie výživného vo vzťahu k obom deťom zamietol.
13. Odvolací súd preskúmaním veci dospel teda zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že návrh matky o zvýšenie výživného a takisto vzájomný návrh otca o zníženie výživného vo vzťahu k obom deťom nie je dôvodný. Zhodnotiac výsledky dokazovania dospel súd prvej inštancie k správnemu právnemu záveru, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca na obe deti sa podstatne zmenili pomery na strane oboch rodičov mal. detí a takisto na strane oboch mal. detí. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že u matky jej príjem stúpol za rok 2015 oproti poslednej úprave výživného o sumu asi 180 eur, pričom matka nadobudla do svojho výlučného vlastníctva byt, na ktorý si brala hypotekárny úver, pričom aj podľa odvolacieho súdu mala a aj má možnosť s deťmi bývať v rodinnom dome, ktorý spolu s deťmi vlastní v podiele 3. Je pravda, že v roku 2016 je príjem matky nižší, ako bol v predchádzajúcom období /555,70 eur/, no i tak oproti predchádzajúcemu obdobiu sa príjem matky zvýšil o asi 135 eur mesačne. Ďalej mal odvolací súd z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie za preukázané, že k zásadnej zmene pomerov došlo i u otca mal. detí, nakoľko z dôvodu jeho zdravotných problémov, pre chorobu z povolania, prišiel o zamestnanie ktoré dlhodobo vykonával, pričom preukázal, že možnosť zamestnať sa u neho je podstatne sťažená /dlhodobá evidencia na úrade práce, nemožnosť nájsť si prácu sám/. Jediným príjmom otca v súčasnosti je úrazová renta vo výške 756 eur mesačne, teda oproti času pôvodnej úpravy výživného tak príjem otca poklesol o viac ako 300 eur. Pokiaľ matka v konaní pred súdom prvej inštancie ako i v odvolaní namietala, že otcovi bolo bývalým zamestnávateľom vyplatené odstupné, mal vo vlastníctve byt a pokiaľ tento predal a kúpil si byt iný, väčší, nepotreboval na to brať si aj úver, ani odvolací súd s týmto názorom matky nesúhlasí. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza ako už správne konštatoval i súd prvej inštancie, že je potrebné predovšetkým si uvedomiť, že otec z miesta pôvodného bydliska odišiel, pričom celé zariadenie bytu zostalo matke a deťom. Matka na rozdiel od otca mala naďalej možnosť zostať bývať v rodinnom dome a preto kúpa bytu matkou sa aj odvolaciemu súdu javí ako nadštandardné riešenie bytovej otázky a teda i zabezpečenie kúpy bytu matkou prostredníctvom úveru, ktorý matka i v súčasnej dobe spláca. Na proti tomu je teda logické, že si otec musel zariadiť kúpou rôznych vecí nový byt, tento zrekonštruovať a pokiaľ mal, ako tvrdil, v minulosti aj nejaké dlhy, ktoré potreboval splatiť, je logické, že si bral aj úver, z dôvodu ktorého i v súčasnosti spláca mesačne sumu 173,71 eur, ktorú sumu súd prvej inštancie správne v nákladoch otca zohľadnil. Odvolací súd mal ďalej za preukázané, že k zmene pomerov došlo aj na strane oboch maloletých detí, obe deti sú o takmer 4 roky staršie a teda ich náklady už len z tohto dôvodu sú vyššie, než aké boli v čase posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca. Zvýšené náklady u mal. L. sú takisto ovplyvnené jeho nástupom do prvého ročníka strednej školy a aj s tým súvisiacim cestovaním z miesta bydliska do Prievidze, pričom maloletý sa organizovane venuje futbalu, z dôvodu ktorého jeho náklady od poslednej úpravy výživného stúpli o asi 30 eur ročne. Maloletej P. zase značne stúpli od poslednej úpravy výživného náklady v súvislosti so športovou činnosťou, ktorej sa venuje /náklady 1.125 eur ročne mimo/. Z vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie správne uzavrel, že matka po zohľadnení jej ďalších nákladov sama zo svojho príjmu len veľmi ťažko môže zabezpečiť všetky potreby oboch maloletých detí, avšak aj podľa odvolacieho súdu na druhej strane zas otec zo svojho príjmu 756 eur mesačne po zohľadnení platby výživného, nákladov na bývanie a splátky hypotekárneho úveru a po zohľadnení jeho ďalších dôvodných nákladov, len ťažko môže platiť na výživu detí vyššou sumou, než je výška doteraz súdom určenej jeho vyživovacej povinnosti.
14. Vychádzajúc potom z vyššie uvedených zistení, s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletých detí a možností a schopnosti oboch rodičov, keď od poslednej úpravy výživného sa u otca jeho príjem znížil, o viac ako 300 eur mesačne, príjem matky naopak stúpol o viac ako 130 eur mesačne, zohľadniac súčasné potreby maloletých detí /staršie o takmer 4 roky, športové aktivity, ktorým sa venujú a ktoré najmä u mal. P. sú finančne náročné - aj keď už nechodí na tanečný krúžok, návštevy školy vyššieho stupňa u mal. Petra/, zohľadniac aj súčasný zdravotný stav otca, zabezpečovanie osobnej starostlivosti o deti výlučne matkou, skutočnosť, že otec i v súčasnosti súdom naposledy určené výživné na obe deti platí, že matka má reálne možnosť bývať v rodinnom dome, kde jej náklady na bývanie by boli nižšie, zohľadniac aj náklady na bývanie u oboch rodičov a ďalšie predpokladané náklady v domácnosti rodičov na stravu, hygienu a ošatenie, považoval odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za spravodlivé vyživovaciu povinnosť otca voči obom deťom ponechať v nezmenenej výške. Preto súd prvej inštancie správne návrh matky o zvýšenie výživného a takisto vzájomný návrh otca o zníženie výživného vo vzťahu k obom deťom zamietol.
15. V danom prípade súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol, preto odvolací súd námietky matky mal. detí uvádzané v odvolaní považoval za neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.