Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/360/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v sporev žalobcu Ing. B. E., nar. X.X.XXXX, bytom A., E. XX, zast. JUDr. Martinom Kostrejom, advokátom, so sídlom Michalovce, kpt. Nálepku 8, proti žalovanej B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom M., Z. XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., so sídlom Michalovce, Štefánikova 8, IČO: 47236183, o zaplatenie 289,80 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 12C 43/2014-53 z 26.2.2015 Okresného súdu Košice Michalovce

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej priznáva plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zamietol žalobu a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanej trovy konania v sume 208,39 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 289,80 € s prísl. z titulu náhrady škody, ku ktorej malo dôjsť dňa 16.2.2014 okolo 14.50 hod. pred rodinným žalovanej, kedy táto bezdôvodne pravou rukou udrela po mobilnom telefóne zn. A. W., A ktorý žalobca držal v pravej ruke a týmto ho poškodila.

3. Žalovaná nárok žalobcu neuznala ani čo do základu, ani čo do uplatnenej výšky, žiadala žalobu zamietnuť, pretože žiadnu škodu nespôsobila, a skutkové tvrdenia uvedené v žalobe nie sú pravdivé. Konanie žalobca vyplýva z toho, že je jej bývalým zaťom a nie sú medzi nimi dobré vzťahy.

4. Súd vykonal dokazovanie svedeckými výpoveďami ako aj listinnými dôkazmi a po právnom posúdení sporu podľa § 442 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal súdu, že skutočne žalovaná poškodila displej jeho mobilného telefónu a tak mu spôsobila škodu. Túto skutočnosť nepreukazujú ani výpovede svedkov, ani videozáznam vyhotovený žalobcom. To, že žalovaná nepoškodila displej mobilného telefónu žalobcu vyplýva aj z priestupkového spisu Okresného úradu v Michalovciach, kde bolo konanie voči žalovanej zastavené, pretože spáchanie skutku žalovanej nebolo preukázané, pričom v priestupkovom konaní vypovedali v podstate tí istí svedkovia ako v tomto konaní.

5. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. neúspešnému žalobcovi uložil nahradiť žalovanej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 208,39 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca vytýkal súdu, že jeho rozsudok je nepreskúmateľný, a že súd nezdôvodnil žiadnym spôsobom svoje rozhodnutie. Súd len hypoteticky zhodnotil kamerový záznam vyhotovený mobilným telefónom v čase vzniku škody na displeji a nevysporiadal sa s tou podstatnou skutočnosťou, že na najvyššom stupni hlasitosti je nepochybne počuť prasknutie displeja v rovnakom čase ako mobilný telefón stlačila žalovaná a hneď bezprostredne potom počuť ako žalobca hovorí, že mu žalovaná praskla displej. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 119/2003, podľa ktorého ust. § 157 ods. 2 O.s.p. je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu, v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody, na základe ktorých je založené.

7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, nakoľko žalobca nepreukázal skutočnosť rozhodujúcu na preukázanie, že displej telefónu bol poškodený jej konaním. Je nereálne, aby jej stlačením prstov poškodila displej z tvrdeného minerálneho skla. Poprela, že na nahrávke počuť prasknutie displeja. Poukázala na svedecké výpovede príslušníkov policajného zboru, ktorí počas incidentu stáli blízko žalobcu a ani jeden z nich nepotvrdil, že konaním žalovanej mohlo dôjsť k poškodeniu displeja, takisto nevideli, že niekto niekoho napadol a ako k poškodeniu displeja došlo. Navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 20.10.2016 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/, a f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016, t.j. v čase podania odvolania) a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 387 od. 1 potvrdil.

9. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolací súd posudzuje prípustnosť odvolania v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, avšak dôvodnosť odvolania už posudzuje podľa Civilného sporového poriadku v zmysle citovaného ust. § 470 ods. 1 CSP.

12. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., ktorý bol v tom čase účinný, t.j. do 30.6.2016 (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ .

14. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

15. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

17. Odvolací súd po preskúmaní sporu v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom nie sú dôvodné.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193, § 194 a § 205 (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 133 až § 135 O. s. p.) alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

19. Žalobca v odvolaní uvádza skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že v sporovom konaní, ako je aj toto konanie, sa uplatňuje prejednacia zásada, podľa ktorej je zásadne vecou strán sporu tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť (navrhovať) dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno). Zákon ukladá strane povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti. Potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto právna norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodujúce preukázané, a súčasne určuje aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

21. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel. Jeho zmyslom je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie v spore (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, resp. dostal sa do situácie dôkaznej núdze, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Zákon vymedzuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý je určovaný výsledkami vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nebolo preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je nepriaznivé rozhodnutie v neprospech tej strany, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. Dôkazné bremeno je teda typicky inštitútom, ktorý súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.

22. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalobca tvrdil, že žalovaná mu spôsobila škodu, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné, jednoznačné a nesporné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Za situácie, keď ani nestranní svedkovia (príslušnícii OO PZ, ktorí boli prítomní pri incidente, pri ktorom malo dôjsť ku škode) nepotvrdili škodovú udalosť popísanú žalobcom, v konaní nepochybne nepreukázal, že skutočne mu tvrdenú škodu spôsobila žalovaná.

23. Na základe uvedeného odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno pokiaľ ide o jeho tvrdenie o vzniku škody spôsobenej žalovanou.

24. K námietke žalobcu, že rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa základné atribúty, odvolací súd uvádza nasledovné:

25. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. ( ktorý bol účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, a podľa ktorého súd postupoval), v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Povinnosť súdov rozhodnutie odôvodniť v súlade s vyššie citovaným ustanovením je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).

26. Preskúmaním sporu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, keď súd v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti ne/mal preukázané, z akých dôkazov vychádzal a ako vec skutkovo a právne posúdil a z čoho dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Odôvodneniu rozsudku nemožno vytknúť jeho nepreskúmateľnosť, nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov, a preto ani nedošlo k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom.

27. Vzhľadom na uvedené dôvody, odvolací súd dospel k záveru, že námietky žalobcu v odvolaní sú neopodstatnené, preto podľa § 387 ods. 1, 2 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil vo veci samej ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania.

28. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto jej odvolací súd priznal v plnom rozsahu náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 396 ods. 1 .

29 . Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.