Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Cb-87-2016.pdf
PDF · 70.57 KB
Case nature
Subarea
36Cb/87/2016
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu Q. L., F. R. L. XXX, XXX XX D., zastúpeného spoločnosťou C. &. D. E..A..O.., E. E. R. XXX/X, XXX XX M. G. proti žalovanému D. E., F. R. G. X, XXX XX D. o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 500,-eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov súdneho konania.
B.. Q. L., F. R. L. XXX, XXX XX D. sa vracia súdny poplatok vo výške 23,30 eura prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. Bratislava do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 04.04.2016 doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.04.2016 žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť mu peňažnú sumu vo výške 500,-eur a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca mal záujem o kúpu motorového vozidla a preto zaplatil žalovanému sumu 500,-eur ako prejav vážneho záujmu. Vzhľadom na zistenie vykonania dvoch záručných opráv vozidla prestal mať záujem a žiadal vrátiť peňažnú sumu. Písomným podaním zo dňa 13.06.2016 žalobca zobral návrh späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť čo odôvodnil tým, že žalovaný žalovanú peňažnú sumu vrátil po podaní žaloby, pričom v telefonickom rozhovore predchádzajúcom podaniu žaloby odmietol peňažnú sumu vrátiť.
2. Písomným podaním zo dňa 12.05.2016 žalovaný uviedol, že peňažnú sumu vrátil, keď účtovníčka ho informovala, že od záujemcu bola začiatkom roka 2016 na jeho účet zaplatená suma 500,-eur. So žalobcom sa osobne nestretol, nekomunikoval s ním ohľadne predaja motorového vozidla, preto tvrdenie v žalobe, že žalobca v zmysle dohody so žalovaným preveril vlastnosti vozidla, na vozidle boli vykonané dve rozsiahle opravy a žalobca vyzval žalovaného na vrátenie peňazí sú nepravdivé. Následne zistil, že žalobca bol v kontakte s Petrom Strniskom, avšak žalovaný nikoho nesplnomocnil na zastupovanie pri predaji vozidla.
3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
4. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom odporcu s takýmto späťvzatím z vážnych dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie zastavil, keď žalobca písomne zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť pred predbežným prejednaním sporu podľa § 168 a súčasne pred pojednávaním, pričom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného predpisu.
5. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca síce zobral návrh späť pre správanie sa žalovaného, avšak zavinenie sa neposudzuje z procesného hľadiska výlučne podľa procesného výsledku, čiže procesným zavinením nie je bezprostredné spôsobenie výsledku - zastavenia súdneho konania t.j. zavinením zastavenia konania nie je vykonanie úkonu, ktorý bezprostredne vyvolá rozhodnutie súdu o zastavení konania, ale zavinením zastavenia konania sa rozumie pôsobenie na výsledok v širšom zmysle, teda zahŕňa konanie alebo nekonanie strany, pričom sa zohľadnia aj iné právne skutočnosti vytvorivšie všetky okolnosti ovplyvňujúce konanie strany a ktoré vyvolali procesný úkon strany, v prejednávanej veci úkon žalobcu
- späťvzatie návrhu. Uvedený výklad platí napriek obsahu dôvodovej správy Civilného sporového poriadku, podľa ktorej „navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby pretrvávali teoretické závery procesnej teórie premietnuté do Občianskeho súdneho poriadku pri jeho tvorbe, avšak výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku vychádzajúci z teórie skúmania zavinenia podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) by bol v rozpore s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom materiálneho právneho štátu. V zmysle zásady zodpovednosti za zavinenia podľa procesného výsledku žalobca vždy zaviní zastavenie súdneho konania keď zoberie návrh späť a preto dobové pozitívne právo z tejto zásady stanovovalo výnimku (pôvodné ust. § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku). Aktuálne obdoba tohto ustanovenia chýba, z čoho možno usudzovať, berúc do úvahy čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z toho vyplývajúcu potrebu spravodlivosti rozhodnutí, že obsah pojmu „zaviniť“ podľa právnej úpravy platný do 30.06.2016 (§ 146 ods. 2 O.s.p.) je odlišný od pojmu v aktuálne účinnom právnom predpise (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o právnych spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov.
6. Späťvzatiu návrhu predchádzalo zaplatenie žalovanej sumy žalovaným žalobcovi, avšak žalobca neosvedčil vyžiadanie si žalovaným zaplatenia zálohy na vozidlo ako ani vykonanie výzvy na žalovaného na vrátenie peňažnej sumy pred podaním žaloby. Neosvedčil tiež, že o kúpe vozidla konal priamo so žalovaným alebo s osobou na to oprávnenou, pričom žalovaný túto skutočnosť popiera. Ďalej tiež súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný ako podnikateľ sa nesprával s náležitou odbornou starostlivosťou, keď so žalovaným ako s osobou, s ktorou nemal pravidelný obchodný styk preferoval ústnu formu konania, aj keď zákonom nie je písomná forma vyžadovaná. Teda nielenže žalobca neosvedčil svoje tvrdenia ohľadne úkonov pri vymáhaní žalovanej sumy pred samotným podaním žaloby, navyše sa správal pred a po vzniku záväzkovoprávneho vzťahu ľahkovážne. Vzhľadom na to možno konštatovať, že samotný žalobca zavinil zastavenie konania, súd mu preto náhradu trov súdneho konania nepriznal. Súd nepriznal náhradu trov súdneho konania ani žalovanému, keďže tieto zo spisu nevyplývali.
7. Podľa § 11 ods. 3 z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, pričom však v zmysle § 11 ods. 4 z. č. 71/1992 Zb. sa tento kráti o 1% najmenej však o 6,70 eura. Vzhľadom na to, že žalobca zaplatil s podaním žaloby v kolkoch súdny poplatok vo výške 30,- eura, rozhodol súd o vrátení zaplateného súdneho poplatku vo výške 23,30 eura po krátení o 6,70 eura.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.