Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/87/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pamely Záleskej a prísediacich sudcov Jozefa Gašpara a Dušana Beňa, v trestnej veci obžalovaného D. L., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 26.10.2016, takto

rozhodol:

Obžalovaný

D. K r a j č i , narodený XX.XX.XXXX v F., trvale bytom U. G. nad H., R. XXXX/X,

sa podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku

spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre zo dňa 29.06.2007 pod sp. zn. 2Pv 378/2007 pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno e), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že: „od presne nezisteného dňa roku 1997 do dňa 11.04.2007 v obytnom v obytnom dome v U. na ul. G. č. XX v dvojizbovom byte, na chate na viniciach v obci G. M. a na iných presne nezistených miestach fyzicky a psychicky týral svoju manželku G. L. a svoju nevlastnú dcéru G. D. tým spôsobom, že G. L. opakovane fyzicky napadol, udieral ju pritom päsťami po celom tele, kopal do nej, škrtil ju, vyhrážal sa obom poškodeným zabitím, čo v nich vzbudilo dôvodnú obavu o ich život a zdravie, pričom ak sa G. D. snažila pri útoku ochrániť G. L., zaútočil fyzicky aj na ňu, vulgárne im obom nadával, neustále poškodenú G. L. kontroloval, prikazoval jej ako sa má obliekať, aké činnosti má vykonávať, zakazoval jej používať veci, ktoré mal z prvého manželstva, bránil jej v používaní ich spoločnej chaty vo Viniciach v obci malý M., čím spôsobil obom poškodeným fyzické a psychické utrpenie“

o s l o b o d z u j e,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku, v znení zákona č.125/2016 Z. z. sa poškodená G. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom U., W. XXX/XX, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu v Nitre sp. zn. 5T/87/2007 zo dňa 25.05.2009 bol obžalovaný D. L. (ďalej v texte len „obžalovaný“) uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 2 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov a na

jeho výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Poškodená G. D. bola odkázaná s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Na základe odvolania obžalovaného rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 1To/38/2009 zo dňa 27.10.2009 podľa § 321 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného poriadku a zrušil napadnutý rozsudok, pričom podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Svoje rozhodnutie odôvodnil odvolací súd najmä tým, že súd prvého stupňa nepostupoval dôsledne podľa ustanovení § 2 odsek 10, odsek 12 Trestného poriadku a § 119 odsek 1 Trestného poriadku, a preto skutkové a právne závery vo vzťahu ku konaniu obžalovaného boli predčasné. Uvádzal, že súd prvého stupňa nevykonal všetky potrebné a dostupné dôkazy, nepreveroval dôsledne obranu obžalovaného a prečítal výpovede svedkov bez splnenia zákonných podmienok. Preto nariadil, aby sa prvostupňový súd znovu vecou zaoberal a vykonal všetky dôkazy, ktoré odvolací súd podrobne a rozsiahlo označil, a to predovšetkým výsluchy svedkov C. R., D. I. a G. I., D. T. a G.. Y. L. a vzhľadom na ich výsledok vykonať tiež konfrontáciu s poškodenou G. D., nariadil tiež opätovne vypočuť poškodenú G. D. za prítomnosti znalca G.. L. Q. a zamerať dokazovanie v tejto časti na objasnenie konkrétnych skutkových okolností, týkajúcich sa precizovania konania obžalovaného, zadovážiť odborné vyjadrenie od G.. L. L. vo vzťahu k duševnému stavu poškodenej G. D. a pre prípad potreby pribrať do konania znalca - psychiatra na účely vyšetrenia duševného stavu poškodenej G. D., ďalej zistiť všetkých svedkov z bytového domu, ktorí v rozhodnom čase obývali bytový dom, v ktorom sa mal stať skutok a týchto následne predvolať a vypočuť a nariadil tiež pripojiť a oboznámiť sa s obsahom civilných spisov Okresného súdu Nitra, v ktorých tento viedol konania, ktorých účastníkmi boli obžalovaný a poškodená G. D.. Záverom vyslovil, že až po takto doplnenom dokazovaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa dôkazy vyhodnotiť, prihliadnuť pri tom aj na obranu obžalovaného a námietky uvedené v jeho opravnom prostriedku a následne príkladne uviesť všetky právne úvahy ku skutočnostiam, ktoré bude považovať za preukázané a posúdi ich podľa príslušných ustanovení zákona.

Podľa § 327 odsek 1 Trestného poriadku, súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

V zmysle citovaného ustanovenia a vyššie uvedeného uznesenia odvolacieho súdu prejednal Okresný súd Nitra opätovne trestnú vec proti obžalovanému a na hlavnom pojednávaní dňa 06.06.2011, 19.09.2011, 02.11.2011, 12.12.2011, 14.05.2012 a 26.10.2016 vykonal a doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Nitre, a to opätovným výsluchom poškodenej G. D. za prítomnosti znalca G.. L. Q., výsluchom znalca G.. L. Q., výsluchom svedkov G. Z., G. I., G. C., D. I., D. T., C. T., C. R., Y. B., D. R., F. R., G. L., G. L., B. E., T. I. a G.. Y. L., prečítaním listinných dôkazov a tiež oboznámením podstatného obsahu pripojených spisov Okresného súdu Nitra vedených pod sp. zn. 17C/76/2007, 15C/254/2007, 10C/91/2007, 19C/269/2009 a 18C/190/2010.

Z výsledkov takto vykonaného a doplneného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poškodená G. D. sa na hlavnom pojednávaní dňa 06.06.2011 od začiatku výpovede triasla, výpoveď prerušovala s ospravedlnením, že jej rozprávanie o skutočnostiach tvoriacich podstatu skutku nerobí dobre, z obžalovaného má ešte stále obavy a bojí sa ho. Ku žalovanému skutku vypovedala znova veľmi rozsiahlo, kedy zopakovala, že prvé roky spolužitia boli prekrásne, ale potom sa niečo zlomilo, nevedela si to nijako vysvetliť. Zmena spočívala v tom, že obžalovaný ju začal napádať. Domnievala sa, že zmena nastala v dôsledku vplyvu rodiny obžalovaného, ktorá bola od začiatku proti vzťahu z dôvodu, že je od obžalovaného o dosť staršia. Ďalej uviedla, že počas manželstva bola vo veľmi obmedzenom kontakte s príbuznými obžalovaného. K správaniu obžalovaného uviedla, že sa nedalo predvídať, mával amoky, chytal ju pod krk, ktorý mala aj pomliaždený, ubližoval jej slovne, nedával jej peniaze, musela si požičiavať od mamy, vypytoval sa jej kde je, prečo nie je doma, vytýkal jej spôsob obliekania nadávkami „ideš sa kurviť, ty kurva špinavá vyjebaná“, vyhrážal sa jej likvidáciou. Fyzické násilie použil naposledy asi tri až štyri roky predtým, než podala trestné oznámenie. Nedokázala sa vyjadriť, kedy presne prišlo k fyzickému násiliu, trvalo to desať rokov, lekársku pomoc vyhľadala veľakrát, zlomil jej ruku, volala aj políciu, ale nezapisovala si to, na verejnosti ju napadol

jedenkrát za prítomnosti jeho sestry F. R. a švagra D. R. a ich troch detí, stalo sa tak na M., ale poväčšinou ju fyzicky napádal doma, čo videla len dcéra, vyhrážal sa jej aj pred príslušníkmi polície. O jeho útokoch by mohli podať svedeckú výpoveď jedine jej dcéra a jej mama, ktoré videli, že bola zmodravená. Za celé žalované obdobie boli u nich policajné hliadky asi päť alebo šesťkrát, svedkami mohli byť susedia, pretože bez kriku sa to nikdy neobišlo, ale tí nič nepovedia, pretože sa obžalovaného boja. Obmedzoval ju nielen telefonickými kontrolami, ale aj správaním po príchode domov a po zistení, že je u nich nejaká návšteva, vtedy trieskal dverami a mrmlal, kým návšteva neodišla predčasne v dôsledku jeho správania, čo by mohla potvrdiť pani L. a pani B.. Hospodárili spoločne od začiatku manželstva až do konca, pričom keďže ona sa nemohla zamestnať, tak na domácnosť dával peniaze obžalovaný. V komunálnej banke mali zriadený účet, ku ktorému mala prístup a z ktorého mala platiť bežné výdavky. Obžalovaný platil všetky poplatky za byt a jej poskytoval 3.000,-Sk na domácnosť. Naposledy pracovala v riadnom zamestnaneckom pomere na ONV v Nitre, kde po znižovaní stavov dostala výpoveď a ďalej bola evidovaná na úrade práce, kde z evidencie po istom období bola vyradená v dôsledku nedodržania termínu ohlásenia sa. Práca si hľadala ťažko, pretože prekážkou bol jej vyšší vek alebo nedostatočná kvalifikácia, vzdelanie. Obžalovaný jej sporadicky prestal dávať peniaze na domácnosť prvýkrát asi šesť rokov po uzavretí manželstva. Žiadne doklady o poskytnutí finančných prostriedkov od mamy na chod domácnosti nemá, keďže onkologicky ochorela, nemohla sa zamestnať a k dispozícii mala len dávky v hmotnej núdzi v sume 181 eur, bola nútená podať návrhy na priznanie výživného na manželku na čas do rozvodu a tiež aj na čas po rozvode. Obžalovaný sa dcére vyhrážal zabitím pri každej bitke, pretože táto sa snažila zabrániť jeho fyzickému násiliu, bola aj zranená - mala modriny. Dcéra nikdy nešla na lekárske ošetrenie, nevyhľadala pomoc. Samostatne dodala, že po skončení tejto trestnej veci má v úmysle podať žalobu na obžalovaného, ktorej predmetom bude priznanie odškodnenia za trvalé následky vyvolané jeho správaním, na ktoré sa doposiaľ lieči a ktorými doteraz trpí.

G.. L. Q., znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia pred dospelých a deti, na hlavnom pojednávaní dňa 06.06.2011 uviedol, že poškodenú podrobil k psychologickému vyšetreniu ešte v čase pred civilnými konaniami a k dispozícii mal aj výpovede poškodenej a obžalovaného a mohol konštatovať, že u nej zistil vážnu depresívnu poruchu. Všetky obavy, vyúsťujúce do zistených porúch u poškodenej boli zamerané výlučne na osobu obžalovaného, nezistil žiadny iný faktor, ktorý by podmieňoval alebo prehlboval zistenú depresiu. Na uvedenom zotrval aj po absolvovaní jej výsluchu pred súdom, pričom u poškodenej už skôr zistené poruchy naďalej pretrvávajú. Zotrval na závere, že tieto skutočnosti majú súvislosť s konaním obžalovaného a ako už uvádzal, jej onkologické ochorenie nemalo možnosť spôsobiť, vyvolať a ani udržiavať zistené poruchy, teda nie je ich príčinou. Poškodená nemá sklony ku konfabulovaniu a z psychologického hľadiska si zachováva hodnoverný popis prežitých udalostí. Zdôraznil, že výpoveď poškodenej pred súdom obsahovala skutočnosti deklarujúce, že zistený syndróm týranej osoby v sebe obsahuje prvky prispôsobovania sa obete páchateľovi vedúce až k identifikovaniu sa obete so správaním páchateľa, k strate autonómie týranej osoby. Dodal, že dĺžka obdobia, počas ktorého je obeť týrania vystavená správaniu agresora, je priamo úmerná dĺžke obdobia, ktoré je nevyhnutne potrebné na odstránenie vyvolaných porúch. To je dôvod, pre ktorý neustupujú paranoidné projekcie, o ktorých sa poškodená zmienila - teda obava z osoby obžalovaného a z jeho možné správania. Po oboznámení sa so súdnymi spismi, vedenými na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18C/51/2007, 17C/76/2007, 15C/254/2007, 10C/91/2007, v ktorých išlo o prejednávanie rozvodu, vydanie predbežného opatrenia k nakladaniu s nehnuteľnosťou, či určenie výživného na manželku na čas do rozvodu ako aj po rozvode, znalec zistil, že poškodená aj v týchto súdnych konania v podstate rovnakým spôsobom odôvodňovala svoje nároky a jej vyjadrenia boli zhodné, a to aj čo do obsahu, či štylizácie v tých skutočnostiach, v ktorých sa odvolávala na konanie obžalovaného, kedy uvádzala, že ju tento rôznym spôsobom obmedzoval, prípadne jej prikazoval, či zakazoval veci počas ich manželstva a spolužitia. Z týchto spisov si rozšíril poznatky najmä o ekonomickom spolužití obžalovaného a poškodenej, pričom k otázke sklonov poškodenej ku konfabulácii uviedol, že si treba uvedomiť, že konfabulácie sú nevedomé obsahy myslenia, ktoré sa v skutočnosti nestali, ale svedok ich považuje za skutočné pravdy a takto ich aj podáva. Ale u poškodenej takéto patologické obsahy myslenia nezistil, poškodená pri vyšetrení neuvádzala skutočnosti, ktoré by boli menlivé. Nezisťoval, či poškodená hovorí alebo nehovorí pravdu, pretože to nebolo jeho úlohou. Všeobecne platí, že osoba trpiaca ťažkým onkologickým ochorením nemá tendenciu prichádzať do konfliktov s inými osobami.

Svedok C. T. (bývalý kolega obžalovaného) na hlavnom pojednávaní dňa 02.11.2011 uviedol, že bol účastný jedného incidentu na M., kde začala poškodená švagrovi obžalovaného škaredo nadávať, pričom ten švagor jej povedal, že sa u nej nič nezmenilo, že iná už nebude a že sa s ňou preto nemieni baviť a keď odišiel, poškodená začala nadávať aj obžalovanému, vrieskala, že kde zobral peniaze, resp. toľko peňazí, kričala na neho, že ho zabije a ohrozovala ho pivovou fľaškou. Viac k veci uviesť nevedel.

Svedkyňa C. R. (suseda obžalovaného a poškodenej) na hlavnom pojednávaní dňa 02.11.2011 uviedla, že ju prekvapuje, čo je uvedené v obžalobe, pretože nikdy nič také nevidela ani o tom nevedela. V činžiaku bývala vo vchode č.XX na tom istom poschodí ako obžalovaný a poškodená, v byte oproti od roku XXXX. Nikdy sa nestalo, že by stretla poškodenú zranenú, konkrétne zbitú so stopami zranení na tvári.

Svedkyňa G. I. (sestra poškodenej) na hlavnom pojednávaní dňa 19.09.2011 uviedla, že poškodená sa s obžalovaným brala po krátkej známosti, z lásky a obžalovaného v rodine od samého začiatku považovali za príjemného a inteligentného človeka. Nikdy nepočula ani nevidela, že by sa zle správal alebo škaredo rozprával, všetko bolo v poriadku, obžalovaný mal prácu, zarábal peniaze, ale po nejakom čase tlak na neho veľmi narastal, pretože peňazí bolo menej a až potom začali nezhody. Obžalovaný sa nikdy neprejavil agresívne alebo arogantne, nepozorovala na ňom žiadnu hrubosť ani zlé správanie. Mohli mať problémy kvôli nedostatku peňazí a tomu, že poškodená nemala prácu. O nezhodách u nich vedela vždy len od mamy. Robotu poškodenej vybavovala ona a aj jej manžel, nikdy to ale nedopadlo dobre. Toho času nemá s poškodenou ani jej dcérou G.iadny vzťah, v rokoch 1997-2007 ju aj s manželom ako krstní rodičia milovali, zbožňovali, kupovali jej veci, dávali aj nejaké peniaze, často sa navštevovali a za celý tento čas sa ani raz nezmienila o tom, že by s obžalovaným boli doma nejaké problémy. Dôvodom, pre ktorý poškodená nepracovala, bolo podľa nej to, že nemala vzdelanie a nechcelo sa jej robiť podradné roboty, obliekala sa veľmi dobre, v obliekaní ju obmedzovala len peňaženka.

Svedok D. I. (švagor poškodenej) na hlavnom pojednávaní dňa 02.11.2011 vypovedal, že mu je veľmi divné, čo počul v prečítanej obžalobe, pretože nebol ničoho takého svedkom, v jeho prítomnosti sa tak obžalovaný nikdy nesprával a nezažil ani žiadnu formu týrania a ani nepočul z jeho strany žiadne vulgarizmy. Práve naopak, vnímal ho ako rozumného, čestného a slušného chlapa. Stretávali sa na rodinných návštevách a obžalovaný sa vždy správal seriózne a slušne, poškodená sa nikdy nesťažovala na správanie obžalovaného, stretávali sa ako rodina pravidelne, takmer týždenne, avšak posledných 5 alebo 6 rokov sa už nestretávajú vôbec.

Svedok D. T. (švagor obžalovaného) na hlavnom pojednávaní dňa 02.11.2011 uviedol, že zozačiatku bolo všetko v poriadku, dobre si rozumel aj s poškodenou, na rodinných oslavách sedávali vedľa seba, vždy bola upravená, dobre vyzerala a nič také ako sa uvádza v obžalobe, si na nej nevšimol. Neskôr sa všetko zhoršilo a pri jednom incidente asi v roku 2005 bol nútený vykázať ju z bytu, pretože mu vulgárne nadávala pred malými deťmi, ohovárala druhú švagrinú a tiež na ňu vulgárne nadávala. Po tomto incidente návštevy poškodenej v jeho rodine skončili. Stretol sa s ňou ešte raz na chate obžalovaného a poškodenej v M., kde po dohode s obžalovaným priviezol pre neho materiál, za ktorý mu mal obžalovaný zaplatiť peniaze, avšak aj táto návšteva skončila zle, pretože poškodená ihneď, ako zistila, že sa jedná o peniaze, začala vulgárne nadávať, dokonca ho aj takmer fyzicky napadla. Poškodená bola vždy oblečená podľa poslednej módy, mala na sebe aj šperky a dodal, že jej nevhodné správanie vždy spúšťal najmä alkohol. Nestaral sa do života švagra a nekomentoval rozhodnutie vziať si za manželku staršiu ženu a nevedel o tom, že by toto prekážalo niekomu v rodine. Počas obdobia, v ktorom sa intenzívne stretávali, poškodená nikdy nebola zamestnaná. Svedok D. R. (švagor obžalovaného) na hlavnom pojednávaní dňa 02.11.2011 vypovedal, že sa s rodinou obžalovaného často navštevovali, viac chodil obžalovaný s poškodenou k nim ako naopak, na návštevách bola vždy pohoda. Poškodená bola vždy slušne a pekne oblečená, bolo vidieť, že je udržiavaná. Pomáhali si normálne ako rodina. Po nejakom čase ho obžalovaný švagor požiadal, aby poškodenú neponúkal alkoholom, čo rešpektoval a nijako bližšie to s ním nerozoberal. Bol svedkom jedného incidentu na chate na M. niekedy pred rokom 2000, kde boli viacerí, keď poškodená zrazu začala obžalovanému vulgárne nadávať, on iba sedel a fajčil a ona pokračovala tým, že po ňom hodila popolník a začala ho biť. Odvtedy sa s poškodenou viac nestretli. Obžalovaný ku nim aj naďalej chodil na návštevy, ale už iba sám. Čo sa píše v obžalobe nemôže byť pravda, obžalovaného nikdy nevidel takto sa správať a ani o tom nevedel.

Svedok G. L. na hlavnom pojednávaní dňa 12.12.2011 uviedol, že ku skutku tak ako bol oboznámený v zmysle obžaloby sa ja vyjadriť nevie, od roku 1997 do roku 2010 býval o poschodie nižšie, pod bytom obžalovaného a nikdy nebol svedkom žiadnych konfliktov a nie sú mi známe ani žiadne nezhody, tieto nikdy nevidel a ani nepočul.

Svedkyňa G. Z. (matka poškodenej) na hlavnom pojednávaní dňa 19.09.2011 uviedla, že prvé roky manželstva obžalovaného a dcéry boli dobré, pričom jeho rodine veľmi prekážalo, že dcéra bola od neho o dosť staršia. Až potom začali všetky hádky, nedorozumenia a prejavila sa jeho agresivita. Viackrát obžalovaného prosila, aby dcéru nebil, vedela to od dcéry Nikdy nebola pri bitke prítomná, ale viackrát videla, že je dcéra dobitá. Dcéru vydeľoval s peniazmi, pričom jej musela pomáhať zo svojho dôchodku. Obžalovaný sa dcére vyhrážal, že ju zničí, že z bytu odíde len s jednou kapsičkou a že sa nemá opovážiť ho zažalovať. Obžalovaný ku nej samotnej nebol vulgárny ani zlý. Na návštevy chodievala k dcére pravidelne, raz za týždeň alebo raz za dva týždne, druhá dcéra I. s mužom chodili, pretože boli krstní rodičia vnučky G.. Nevedela o iných ľuďoch, ktorí by chodili k dcére na návštevu, pretože obžalovaný cudzích ľudí neznášal, vyhodil by ich aj cez zavreté okno. Mal veľmi zlú povahu. Nevedela, kedy presne bola dcéra v bezvedomí v nemocnici, ale určite existujú o tom lekárske záznamy. Zranenia na dcére videla na vlastné oči, aj dvakrát do mesiaca, ešte sa z jedného nedostala a už mala ďalšie, mala prasknutú lebku aj chrbticu, mala zlomenú ruku, podliate oči, modriny, ktoré videla najmä na krku. Problémy začali asi tak tri roky po ich svadbe.

Poškodená - svedkyňa G. C. (dcéra poškodenej) vypovedala znova na hlavnom pojednávaní dňa 19.09.2011 a uviedla, že obžalovaný matku napádal, len keď bol opitý, po rokoch 1999-2000 sa to už stávalo, aj keď opitý nebol. Veľkým problémom bol nedostatok peňazí. Viackrát volali aj políciu, obom sa im vyhrážal, že ak ho policajti odvedú, tak to bude ich posledné. Telefonicky mamu kontroloval, ak ju nenašiel doma, kde je, s kým je a čo robí. Vždy chcel od nej, aby sedela doma a aby mal navarenú večeru. Voči nej prejavoval agresiu len vtedy, ak sa snažila matku brániť. Zo začiatku o týchto problémoch komunikovali s mamou len medzi sebou, neskôr sa mama zverila babke a tiež o tom postupne hovorili aj s rodinnou známou pani L.. O týchto problémoch ale vedela aj teta G. I.. Mama mala zo začiatku prístup ku všetkým účtom, ale potom sa stal nejaký incident ohľadne väčšieho obnosu peňazí, ktorý prišiel obžalovanému na účet a po tomto incidente mama dostávala peniaze už len vydeľované, čo ale nestačilo na zaplatenie všetkých účtov. Kvôli tomu boli nútené všetko rodinné zlato dať do záložne, aby mali nejaké peniaze. Obžalovaný vytýkal mame aj spôsob, akým sa obliekala, nemohla sa z tohto dôvodu ani zamestnať, ani chodiť kaderníčke. Obžalovaný bol opitý najmä na rodinných oslavách. Osobne volala políciu asi tri alebo štyrikrát, nebolo to v jednom roku, prelínalo sa to asi medzi dvoma rokmi, určite volala políciu v roku 2000 a potom v roku buď 1999 alebo 2001, už si to nepamätala. V období rokov 1997-2003 do jesene mala s krstnou matkou G. I. veľmi dobrý vzťah, dobre spolu vychádzali, ale v období, keď sa mama a teta nebavili, tak ani ona krstnú mamu nenavštevovala.

Svedkyňa Y. B. na hlavnom pojednávaní dňa 02.11.2011 vypovedala, že sú s poškodenou kamarátky, stretávajú sa tak jeden až dvakrát za tri mesiace a keď boli spolu, zvykli sa spolu rozprávať, čo majú nové v rodinách. S obžalovaným sa stretla dvakrát, na podrobnosti si už nepamätala. Pri rozhovoroch jej poškodená spomínala, že si s obžalovaným nerozumejú, hovorila konkrétne o týraní, že ju aj dcéru obžalovaný napáda, ale nebola priamo svedkom takého správania obžalovaného a už nevedela ako to týranie poškodená popisovala, neuvádzala podrobnosti, na poškodenej žiadne následky týrania nevidela. Prvýkrát sa jej poškodená zmienila o obmedzovaní zo strany obžalovaného asi v roku 1999 a vzhľadom nato, že nie sú s poškodenou až také veľmi blízke kamarátky, nevedela, v akom časovom odstupe sa znova zmienila, že obžalovaný ju obmedzuje alebo že ju má týrať. Častejšie navštevovala poškodenú ona, poškodená chodievala ku nej menej, na návšteve nepostrehla, že by mala strach alebo že by bola na návšteve utajeným spôsobom, nikdy nebola vyrušená telefonátom.

Svedkyňa F. R. (sestra obžalovaného) na hlavnom pojednávaní dňa 02.11.2011 uviedla, že čo je uvedené v obžalobe, sa nezakladá na pravde. Obžalovaný mal s poškodenou zo začiatku veľmi dobrý a pekný vzťah, často sa navštevovali, s poškodenou si dokonca vzájomne telefonovali, vychádzala s ňou veľmi dobre, vzájomne si pomáhali, o všetkom sa rozprávali, postupne návštev bolo menej a aj telefonáty ubúdali, stretávali sa už len na veľkých rodinných oslavách. Poškodená bola „rýpavá“ a chcela

riešiť problémy, výslovne ju žiadala, aby obžalovanému dohovorila a zistila, prečo nechodí domov, prečo má dve roboty. Stávalo sa, že bola vulgárna pred deťmi, keď si vypila a stretávanie vyvrcholilo a skončilo na chate v M. v roku 1999 alebo 2000, odvtedy sa viac nevideli. Vždy bola upravená, zo všetkých vždy najkrajšie oblečená, mala urobený účes, čo sa však zmenilo, keď začala požívať alkohol. Nikam nechodila, nebola zamestnaná a bola zavretá doma, avšak ku kamarátkam chodila.

Svedkyňa G. L. na hlavnom pojednávaní dňa 12.12.2011 vypovedala, že ku skutku nemá čo povedať, nič jej nie je známe, ničoho takého ako sa opisuje v obžalobe nebola svedkom. Bývala na G. č.XX od roku 1978 až do roku 2010 a bývala v byte priamo pod bytom obžalovaného. Obžalovaného a poškodenú stretávala vo vchode ako susedov. Od roku 2003 do roku 2009 bola na materskej a rodičovskej dovolenke a so susedmi sa stretávala aj vo voľnom čase, nielen náhodne pri vychádzaní či vchádzaní do vchodu, avšak nikdy od nikoho nepočula, že by sa vo vchode rozprávalo o zažalovanom skutku.

Svedkyňa B. E. (sestra poškodenej) vypovedala na hlavnom pojednávaní dňa 12.12.2011 a uviedla, že o prejednávanom skutku nevie nič. Už dvadsať rokov sa s poškodenou nestýka a ani sa do jej života nestará. Z počutia od matky vie, že poškodená má nejaké osobné a manželské problémy a že obžalovaný je zlý človek, ale život sestry ju nezaujíma. Poškodená bola „konfábel“ všetkých konfliktov a problémov v celej ich rodine, všetci okolo nej boli zlí, len ona bola najlepšia a v dôsledku všetkých týchto nezhôd, ktoré v rodine vytvorila, sa svedkyňa rozhodla s ňou neudržiavať žiadny kontakt. Poškodenú charakterizovala ako zákerného intrigánskeho človeka, ktorý pri každom druhom slove vyslovuje lož, nikdy v živote nepracovala, nevie, čo je robota, celý život bola len doma a kula intrigy. Nerešpektovala súkromie iných a ani to, že každý sa má starať v prvom rade o svoju rodinu a nie zasahovať iným do života, robiť zle, vyrábať scény a ohovárať.

Svedok T. I. (synovec poškodenej) na hlavnom pojednávaní dňa 12.12.2011 vypovedal, že sa ku skutku nevie vyjadriť a nevie k nemu nič uviesť. S poškodenou sa dlhodobo nestýka, môže to byť 6 a možno aj 8 rokov a pokiaľ v období od roku 1997 do roku 2007 boli v kontakte, tak si nevšimol a nie je mu známe, že by v jej manželstve prišlo k nejakým nezhodám alebo konfliktom, ničoho takého nebol svedkom. Poškodená ho nikdy nekontaktovala na účely poskytnutia rady alebo podania pomocnej ruky ohľadne riešenia nejakých jej osobných alebo rodinných problémov, a to ani ako na odborníka, psychiatra a ani ako príbuzného.

Svedkyňa G.. Y. L. na hlavnom pojednávaní dňa 14.05.2012 vypovedala, že s poškodenou sa zoznámila v roku 2001, s obžalovaným sa zoznámila až s odstupom takmer dvoch rokov, pretože sa s poškodenou a jej dcérou stretávala prevažne u seba doma, pričom o ich súkromí vôbec nič nevedela. Nepripadali jej ako ideálny pár, pozorovala u nich viackrát tichú domácnosť, kedy spolu nekomunikovali. V podstate až po v roku 2007 sa stala svedkyňou prerozprávania už odohratých udalostí, kedy sa jej poškodená zdôverila, že nemala financie na chod domácnosti, že ju mal obžalovaný fyzicky napádať, žiarlil na ňu, nedovolil jej nájsť si zamestnanie. Tieto skutočnosti ju vtedy prekvapili, pretože sama takéto násilie počas stretnutí nepozorovala, nebola toho svedkom. Určite nevidela zranenie, ku ktorému by jej poškodená uviedla, že jej to spravil obžalovaný. Domácnosť poškodenej vnímala ako skromnejšiu, ale zároveň vždy upratanú a úhľadnú, vždy mala navarené a aj sa od nej učila variť, pretože varí skutočne výborne a vnímala to, že dokáže viesť domácnosť aj z mála peňazí, nikdy nevnímala, že by u nich doma bolo niečoho nedostatok. Poškodená sa rada o seba starala a rada sa páčila, a dokázala si na seba kúpiť oblečenie aj za lacný peniaz. Svedkyňa z obžalovaného strach nemala, nepociťovala obavu z toho, že čo bude, keď príde domov z práce a nájde ju u nich na návšteve.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním dodatočne zadovážených listinných dôkazov, a to lekárskych správ, aktualizovaného odpisu registra trestov obžalovaného a tiež oboznámením podstatného obsahu pripojených spisov Okresného súdu Nitra vedených pod spisovými značkami 17C/76/2007, 15C/254/2007, 10C/91/2007, 19C/269/2009 a 18C/190/2010. Súd takto zistil, že G.. G. E., D.., vyšetril poškodenú dňa 07.05.2010 v ambulancii klinickej onkológie vo Fakultnej nemocnici v Nitre a do lekárskej správy uviedol, že poškodená je v sledovaní, bez chemoterapie a boli jej odporučené medikamenty na užívanie. Ďalej súd zistil, že G.. L. L. vykonala dňa 16.07.2012 kontrolné psychiatrické vyšetrenie poškodenej a v odbornom vyjadrení uviedla, že poškodená trpí posttraumatickou stresovou poruchou, endoreaktívnou depresiou, čo je psychotická porucha. Psychotraumatizujúce faktory spočívajú v deľbe majetku s obžalovaným a prebiehajúce súdne konania, stále si predstavuje minulé negatívne zážitky, obáva sa stretnutia s obžalovaným, vyhýba sa

mu, ale vždy pred ďalším pojednávaním sa dostavuje strach a úzkosť, nespavosť a aj v pokojnejšom období dochádza u nej k zhoršeniu nálady. Ďalej súd zistil, že obžalovaný podľa odpisu registra trestov nebol v minulosti nikdy súdne trestaný. Z pripojených súdnych spisov vyplynulo, že Okresný súd Nitra viedol v období od marca 2007 päť konaní, ktorých účastníkmi boli obžalovaný a poškodená. Konkrétne vo veci 17C/76/2007 podala poškodená dňa 14.03.2007 návrh na určenie výživného na manželku na čas do rozvodu, o ktorom rozhodol súd dňa 11.02.2008 tak, že ho zamietol a vec bola právoplatne skončená dňa 04.04.2008. Poškodená tiež podala na súd dňa 08.10.2007 návrh na určenie výživného na manželku na čas po rozvode a súd v konaní 15C/254/2007 jej návrh dňa 21.04.2009 zamietol, vec bola právoplatne skončená dňa 25.06.2009. Súčasne podala poškodená dňa 28.03.2007 na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia s cieľom dosiahnuť u obžalovaného uloženie zákazu vstupovania do bytu, pričom vo veci vedenej pod sp. zn. 10C/91/2007 bol jej návrh zamietnutý dňa 02.05.2007 a vec bola právoplatne skončená dňa 14.10.2007. Okresný súd Nitra v konaní 19C/269/2009 prejednával bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré vysporiadal rozsudkom zo dňa 11.09.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.02.2015, pričom konanie začalo podaním návrhu zo dňa 23.12.2009 a vo veci bolo vykonaných viacero pojednávaní. Na Okresnom súde Nitra sa aj naďalej vedie konanie 18C/190/2010, ktorého predmetom je prejednanie návrhu zo dňa 08.03.2010 o zaplatenie sumy 2.850 eur (vydanie bezdôvodného obohatenia), a toto je prerušené do právoplatného skončenia prejednávanej trestnej veci.

Po vykonaní dokazovania súd znova zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Berúc do úvahy výsledky dokazovania vykonaného v dňoch 15.12.2008, 02.03.2009 a 25.05.2009 ako aj výsledky rozsiahlo doplneného dokazovania na hlavnom pojednávaní v dňoch 06.06.2011, 19.09.2011, 02.11.2011, 12.12.2011, 14.05.2012 a 26.10.2016, dospel súd k záveru, že vo veci nebolo jednoznačne a nepochybne dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Pri opätovnom hodnotení dôkazov a s prihliadnutím na všetky nové, doplnené dôkazy, nastala významne odlišná situácia nielen vo vzťahu k množstvu vykonaných dôkazov, ale najmä k ich obsahu, teda druhu a kvalite skutočností, ktoré sa ich vykonaním podarilo súdu získať a tieto jednotlivo, ale tiež vo svojom súhrne vytvorili také závažné pochybnosti ohľadne prejednávaného skutku, ktoré bránili súdu prijať nepochybný záver o tom, že výsledky dokazovania vyznievajú jednoznačne. Práve naopak, vo veci zostali dôvodné pochybnosti o skutkových otázkach a zároveň tieto už nebolo možné odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, čo bolo dôvodom, pre ktorý súd rozhodol v prospech obžalovaného (aplikovaním zásady in dubio pro reo).

Pokiaľ predchádzajúce meritórne rozhodnutie súdu trpelo vážnym nedostatkom, konkrétne nevykonaním všetkých dostupných dôkazov a nedôsledným, resp. žiadnym preverením obrany obžalovaného, v dôsledku čoho bolo predčasné, tak po doplnení dokazovania v zmysle pokynov odvolacieho súdu prišlo k podstatnej zmene, ktorá bola spôsobená zadovážením značného množstva dôkazov v prospech obžalovaného a vniesla do prípadu celý rad hlbokých a závažných pochybností o jednoznačnosti a pravdivosti obžalobných tvrdení. Predovšetkým, rešpektujúc záväzný pokyn nadriadeného súdu, vypočul súd opätovne poškodenú G. D. a aj svedkov, ktorých výpovede predtým na hlavnom pojednávaní len prečítal a zároveň vypočul aj svedkov, ktorí mali v rozhodnom období rokov 1997 až 2007 obývať rovnaký bytový dom ako obžalovaný a poškodená. Súd na základe takéhoto rozsiahleho dokazovania zistil, že verzia poškodenej dostala vážne trhliny a tvrdenie obžaloby o protiprávnosti konania obžalovaného zostalo značne nepresvedčivé.

Hoci poškodená zotrvala na svojich pôvodných výpovediach a popisovala, že ju obžalovaný už v krátkom čase po uzavretí manželstva začal týrať tým, že jej ubližoval použitím fyzického násilia (bitie päsťami, kopanie, škrtenie) a dopúšťal sa tiež psychického násilia vyslovovaním vyhrážok o jej zabití, odopieral jej poskytnúť finančné prostriedky, bránil jej zamestnať sa, prijímať návštevy alebo chodiť na návštevy, obmedzoval ju tiež v slobodnom výbere odevu, tieto skutočnosti podľa názoru súdu neboli jednoznačne potvrdené inými vo veci vykonanými dôkazmi, s výnimkou výpovede svedkyne G. C. a záverov znalca psychológa G.. L. Q.. Vo veci vypočutí svedkovia pochádzali nielen z príbuzenstva a priateľstiev poškodenej, ale tiež išlo o príbuzných a priateľov obžalovaného, avšak napriek tomu nebolo možné rozdeliť túto početnú skupinu svedkov do dvoch kategórií, z ktorých jedna by prisvedčovala výlučne len verzii obžaloby a druhá by prisvedčovala výlučne len obrane obžalovaného. Uvedená skutočnosť bola vo veci dôležitým prvkom,

pretože súd považoval za nevyhnutné vziať do úvahy, že z hľadiska povahy prejednávaného skutku ide o trestný čin, ktorý sa spravidla odohráva v neprítomnosti svedkov, za zatvorenými dverami spoločného obydlia páchateľa a jeho obete a pre prípad, že má trvať po dlhší čas (takmer alebo viac ako desať rokov), nie je možné neprihliadať na poznatky osôb, ktoré vzhľadom na rozsah, spôsob a závažnosť zažalovaného konania majú o tomto poznatky, pretože v rozhodnom období mohli vlastnými zmyslami vnímať kvalitu a formu vzťahu, ktorý obžalovaný s poškodenou mali a ktorý mal byť vážne narušený práve a jedine z dôvodu trestnej činnosti obžalovaného. Pre súd bolo preto podstatné, že žiadny svedok alebo svedkyňa nepotvrdili skutočnosti, ku ktorým sa poškodená podrobne a rozsiahlo vyjadrovala a na ktorých nemenne trvala, prípadne ich dopĺňala zvyšovaním popisovanej intenzity a foriem protiprávneho konania obžalovaného, vrátane následkov, ktoré mal obžalovaný spôsobiť a udržiavať. Práve naopak, správanie obžalovaného charakterizované ako spôsobovanie ťažkého príkoria vo forme fyzického aj psychického týrania svedkovia nepotvrdili napriek tomu, že poškodená sa vo svojich výpovediach konkrétne odvolávala na jednotlivé ich svedectvá. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ poškodená spochybňovala výpovede všetkých takýchto svedkov s odôvodnením, že sa boja pred obžalovaným povedať pravdu, respektíve, že sa boja priamo obžalovaného, tak išlo o nepodložené a aj nepravdivé tvrdenie, nakoľko vo veci nebol produkovaný v tomto smere žiadny dôkaz, teda žiadny dôkaz o tom, že by niektorý zo svedkov mal z obžalovaného strach.

Napriek poškodenou opakovane tvrdenej skutočnosti, že obžalovaný sa mal na nej dopúšťať hrubého fyzického násilia a spôsobiť jej zlomeninu ruky ako aj modriny a podliatiny a bolesti hlavy, neexistoval o tomto tvrdení iný dôkaz. Svedkovia z obytného domu (C. R., G. L., G. L.), príbuzní obžalovaného (D. R., F. R., D. T.), priateľ obžalovaného (C. T.), ale najmä ani priateľky poškodenej (Y. B., Y. L.) a príbuzní poškodenej (G. I., D. I., T. I.) nemali vôbec žiadny poznatok o tom, že by poškodená mala na tele viditeľné a značné zranenia ako stopy po použitom fyzickom násilí vykonanom takým spôsobom, ako to uvádzala. Navyše, túto skutočnosť súd nezistil ani z iných dôkazov, napríklad lekárskych záznamov alebo lekárskych správ, a to z dôvodu, že tieto neexistovali a poškodená tak nikdy nebola ošetrovaná lekárom v dôsledku ublíženia na zdraví spôsobenom obžalovaným. Vo vzťahu k výpovediam svedkyne G. Z. ohľadne fyzických násilností obžalovaného, svedkyňa podľa vlastných slov nebola ničoho takého účastná, nebola pri ničom takom prítomná a ak sa vyjadrovala ohľadne modrín a zlomeniny poškodenej, tak vedomosť o tom mala len sprostredkovane od poškodenej. Ak svedkyňa tvrdila, že zranenia na poškodenej videla aj osobne, súd tomuto neuveril vzhľadom na skutočnosť, že svedkyňa sa stretávala s poškodenou v čase, kedy táto udržiavala intenzívne vzťahy aj s ďalšími príbuznými (rodina I.) a iní svedkovia existenciu popisovaných zranení poškodenej popreli, respektíve nikdy nič také nevideli ani si nevšimli. Bez povšimnutia nie je možné nechať ani ten fakt, že v rodine poškodenej prichádzalo k uskutočňovaniu pravidelných návštev a osláv, všetci spoločne dobre vychádzali a podporovali sa, pomáhali si a poznatky, ktoré mala mať svedkyňa G. Z. o zraneniach poškodenej a bitkách obžalovaného, neboli ňou ďalej v rodine zdieľané ani riešené, nikto o ničom nevedel a nikto si ani nič nevšimol. Rovnako tomu bolo aj u svedkov - príbuzných obžalovaného. Súd to vyhodnotil najmä pri uvedomení si tvrdenia, že poškodená mala plynule prechádzať zo zranenia do ďalšieho zranenia ešte bez zahojenia toho predchádzajúceho. Hoci bola poškodená v každotýždennom kontakte s vlastnými príbuznými a v istej pravidelnosti aj v kontakte so susedmi (C. R. a L.) a v pravidelnom kontakte s priateľkami (L.), žiadni ďalší svedkovia okrem G. Z. si na nej zranenia nevšimli. Okrem uvedeného, následky fyzického násilia si nevšimol žiadny zo svedkov ani na poškodenej G. C., ktorú mal obžalovaný tiež napádať a biť. Hoci z dokazovania bolo zrejmé, že táto poškodená lekárske ošetrenie nikdy nevyhľadala, bola v úzkom vzťahu a kontakte prinajmenšom s krstnými rodičmi a starou matkou (D. Grác, G. I. a G. Z.), pričom pre súd zostala táto skutková okolnosť výslovne sporná, až vysoko nepravdepodobná.

O. už rozpísaných dôvodných pochybnostiach o použití fyzického násilia obžalovaného voči poškodenej, súd nadobudol celkom závažné pochybnosti aj o ďalších formách násilia, ktorého sa mal obžalovaný dopúšťať. Psychické týranie malo mať podľa obžaloby rôzne formy a malo spočívať v obmedzeniach a zákazoch, ktoré mal obžalovaný poškodenej dávať a malo mať podobu aj verbalizovaných útokov, sprevádzaných vulgarizmami, respektíve vo vyhrážkach.

V tejto súvislosti bolo viac ako pozoruhodné, že svedkovia bez rozdielu spontánne a samostatne popísali charakteristiku obžalovaného a poškodenej. Nikto zo svedkov neuviedol žiadne negatívne skutočnosti na adresu obžalovaného a ani čo i len nepatrným spôsobom sa nezmienil o jeho konfliktnej, agresívnej, hnevlivej alebo neznášanlivej povahe a už vôbec nie o jeho problémoch s nadužívaním alkoholu, čo nakoniec nevyplynulo ani zo záverov znalcov psychiatrov. Rovnaké skutočnosti nebolo možné konštatovať vo vzťahu k osobe poškodenej a jej správaniu, pretože o tomto sa výrazne negatívne vyjadrovali nielen svedkovia - príbuzní a priatelia obžalovaného, ale najmä jej vlastní, aj pokrvní príbuzní (obidve sestry), pričom podľa názoru súdu nie je celkom bez významu, že s poškodenou majú už niekoľko rokov prerušené styky a vôbec spolu nekomunikujú.

Vyššie uvedení svedkovia opísali, že:

- poškodená bola vždy pri stretnutiach upravená, učesaná a pekne (najlepšie) oblečená,

- poškodená sa s nimi pravidelne stretávala a bola s nimi v pravidelnom kontakte (oslavy, návštevy, priateľské posedenia, varovanie detí),

- poškodená užívala chatu vo viniciach na M. a chodievala tam aj v prítomnosti iných osôb ako len obžalovaného,

- poškodená bola dlhodobo nezamestnaná, nikdy nepracovala a záujem o prácu neprejavovala, túto dokonca vykonávať odmietala aj po pričinení príbuzných o zabezpečenie pracovného pomeru,

- bola voči obžalovanému viackrát vulgárna a agresívna slovne aj fyzicky,

- nevideli v byte poškodenej a obžalovaného políciu, prípadne nemali vedomosť o potrebe riešiť vzťah medzi nimi zásahom štátnych orgánov a

- obžalovaný nemal v súvislosti s užívaním alkoholu (ak tento vôbec užíval) problémy so správaním.

Jednotlivo i komplexne hodnotiac výpovede svedkov G. I., G. C., D. I., D. T., C. T., C. R., Y. B., D. R., F. R., G. L., G. L., B. E., T. I. a G.. Y. L., dospel súd k záveru, že v konaní nebolo nepochybne preukázané, že by bola poškodená obmedzovaná obžalovaným v spôsobe obliekania alebo, že by mala obžalovaným zakázané navštíviť kaderníčku. Rovnako tak nebolo nepochybne preukázané, že by mala poškodená zakázané stretávať sa s príbuznými alebo prijímať návštevy, či navštevovať priateľky, prípadne sa s nimi stretávať alebo že by sa triasla od strachu pri kontrolných telefonátoch obžalovaného, ktoré mal tento uskutočňovať z dôvodu zisťovania kde a s kým sa nachádza. Tiež nebolo v konaní jednoznačne a nepochybne preukázané, že by obžalovaný zakazoval poškodenej nájsť si zamestnanie, prípadne chodiť do práce alebo na konkurzy s cieľom prácu získať. Nakoniec, ani svedkyňa G. Z. nepotvrdila, že by poškodená musela znášať takto uvádzané formy ťažkého príkoria. V súvislosti s neposkytovaním finančných prostriedkov na chod domácnosti a zabezpečovania základných potrieb poškodenej, ktoré bolo tiež kladené obžalovanému za vinu, súd ustálil, že vo veci nebolo sporné, že v manželstve obžalovaného a poškodenej bol nedostatok peňazí problémom, ktorý sa však obžalovaný preukázateľne pokúšal riešiť sám ako aj prostredníctvom žiadostí priateľov a príbuzných o vybavenie práce pre poškodenú. Nebolo však nepochybne preukázané, že by poškodenej peniaze zámerne vydeľoval tak, aby táto nemala spoločne s dcérou možnosť prežiť, prípadne že by tak robil s úmyslom vystaviť ich obe tiesnivej núdzi. Uvedené skutočnosti neboli preukázané ani v civilných konaniach vedených na Okresnom súde Nitra, kde po vykonaní dokazovania boli všetky návrhy poškodenej na uloženie povinnosti obžalovanému vyživovať ju v čase do rozvodu ako aj v čase po rozvode zamietnuté a súd nevyhovel ani jej návrhu na vydanie predbežného opatrenia s cieľom zamedziť vstupu obžalovaného do bytu v U. na G. ulici č. XX.

Zaoberajúc sa ďalšími jednotlivými, poškodenou G. D. popisovanými spôsobmi správania obžalovaného a podrobného uvádzania stavov jej duševného rozpoloženia, ktoré jej mal obžalovaný privodzovať, udržiavať a opakovane vyvolávať, súd musel konštatovať, že sa stotožňuje s vyjadrením obhajoby, že je vskutku rozporné, že poškodená aj s odstupom času demonštruje strach a obavy z obžalovaného a pociťuje úzkosť zo stretnutia s ním pred každým blížiacim sa termínom súdneho konania, pričom zároveň sa na každý taký jednotlivý termín osobne dostavovala, a to aj bez toho, že by jej prítomnosť na každom jednotlivom termíne bola nevyhnutná. Bez významu a povšimnutia nebolo možné ponechať ani vyjadrenie poškodenej, že po právoplatnom skončení predmetnej trestnej veci má v úmysle podať na obžalovaného žalobu, predmetom ktorej bude priznanie odškodnenia za trvalé následky vyvolané jeho správaním, na ktoré sa doposiaľ lieči a ktorými doteraz trpí. Poškodená sa tak vyjadrovala opakovane napriek tomu, že trestné konanie prebieha na súde od roku 2007, s obžalovaným už viac ako deväť rokov neprichádza do pravidelného, bezprostredného kontaktu, jej účasť na jednotlivých termínoch hlavného

pojednávania nebola nevyhnutná a žiadnym spôsobom nebrala do úvahy ani tie vyjadrenia znalca, ktorý konštatoval, že jej onkologické ochorenie nijako nesúvisí s obžalovaným.

Podľa názoru súdu bolo možné na základe vykonaného dokazovania nepochybne ustáliť, že v manželstvo obžalovaného a poškodenej nebolo bezproblémové, nakoľko ich spoločná domácnosť trpela nedostatkom finančných prostriedkov, ktoré mali slúžiť na uspokojovanie nielen základných, ale aj iných ich potrieb. Ďalším preukázateľným zdrojom problémov bola dlhodobá nezamestnanosť poškodenej a rozdielny náhľad na ňu zo strany obžalovaného a poškodenej. Súčasne obaja vo vzťahu riešili bežné, to znamená štandardné každodenné záležitosti a na ich riešenie reagovali rozdielne, v dôsledku čoho vznikali medzi nimi nezhody, prichádzalo k hádkam a následne k tzv. tichej domácnosti. Tieto skutočnosti celkom zreteľne vyplynuli nielen z výpovede obžalovaného a poškodenej, ale potvrdili ich aj vo veci vypočutí svedkovia (príbuzní, ale aj priateľka poškodenej Y. L.).

Manželské nezhody a hádky, najmä pokiaľ ide o spoločné hospodárenie a vyhliadky do budúcnosti, bývajú podľa názoru súdu vo vzťahu dvoch ľudí prirodzene prítomné a spravidla sú tak súčasťou ich komunikácie, pričom ak sa svojou intenzitou, formou a spôsobom nevymykajú štandardom, nie je možné hovoriť o protiprávnosti konania jedného z partnerov. V predmetnej trestnej veci nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by obžalovaný svojim prístupom k riešeniu zjavne existujúcich manželských problémov (zapríčinených aj nedostatkom peňazí) výrazne prekročil hranicu únosnosti a v rozpore s Trestným zákonom porušil alebo ohrozil záujem ním chránený.

K tomuto záveru súd dospel aj po prihliadnutí na svedeckú výpoveď G. C. a aj po zohľadnení výpovedí znalca psychológa G.. L. Q., ktorý zotrvával na už skôr vyslovenom závere, že poškodená G. pokorná má syndróm týranej osoby. K uvedeným dôkazom súd na vysvetlenie uvádza, že svedkyňa G. C., ktorá mala byť konaním obžalovaného tiež aj sama poškodená, poskytla výpovede, o pravdivosti ktorých vznikli súdu pochybnosti vzhľadom na to, že obsahovo nekorešpondovali a neboli ani z časti podporené výpoveďami iných vo veci vypočutých svedkov. Okrem toho, v konaní nebolo sporné a potvrdili to aj svedkyne G. I. a tiež Y. L., že G. C. bola a je na matku - poškodenú G. D. veľmi naviazaná a zásadne sa podriaďovala jej potrebám a prirodzene tak podľa názoru súdu inklinovala k presadzovaniu jej záujmov ako aj jej verzie skutku. Vo vzťahu k výsledkom znaleckého dokazovania z odboru psychológie súd uvádza, že tieto sa žiadnym spôsobom nezmenili v porovnaní s predchádzajúcim konaním, pretože znalec G.. L. Q. aj po oboznámení sa s obsahom pripojených súdnych spisov z civilných konaní a po vypočutí doplnenej výpovede poškodenej G. D. pred súdom trval na tom, že z psychologického hľadiska je daná hodnovernosť výpovedných verzií poškodenej, ktorá bola schopná správne vnímať a aj reprodukovať prežité udalosti. Avšak, znalcom vyslovený záver o syndróme týranej osoby u poškodenej G. D., ako aj identifikovanie príčin jeho vzniku, nepovažoval súd vzhľadom na ostatné vo veci vykonané dôkazy za jednoznačný a nespochybniteľný. Bolo tomu tak preto, že na preukázanie naplnenia objektívnej stránky predmetného zločinu, teda bezohľadného a hrubého správania, spôsobujúceho poškodenej ťažké príkorie, zostal tento dôkaz osamotený, nepodporený a nekorešpondujúci reťazi ostatných vykonaných dôkazov. Znalec nereagoval na nové skutočnosti, týkajúce sa úplnej izolácie poškodenej od zvyšku jej príbuzenstva, príčinou čoho ale jednoznačne nebol obžalovaný a jeho správanie a nereagoval ani na neschopnosť alebo nezáujem poškodenej zamestnať sa, či jej nespochybniteľne vyvíjanú aktivitu ohľadne vedenia celého radu súdnych sporov a osobnej účasti na nich.

Pokiaľ išlo o znalcom zistený syndróm týranej osoby, tento nebol bližšie definovaný a najmä, jeho prítomnosť po zohľadnení všetkých vyššie rozpísaných skutočností ani vysvetlený. Z voľne dostupnej odbornej literatúry je súdu známe, že ide o definovanie situácie osoby nachádzajúcej sa v patologickom vzťahu s násilným partnerom. Jedná sa o súbor špecifických charakteristík a dôsledkov zneužívania, ktoré vedú ku zníženej schopnosti osoby efektívne reagovať na prežívané násilie (depresie, nízke sebavedomie, izolácia, znovu prežívanie traumy, naučená bezmocnosť, stiahnutie sa od okolia, poruchy príjmu potravy, vyčerpanosť, bolesti hlavy a pod.), ktoré sú dôsledkom priamej osobnej skúsenosti s opakovanými násilnými útokmi, hlavne rozporuplného a premenlivého správania páchateľa a zníženej možnosti obete ovplyvňovať vlastný život. Syndróm týranej ženy sa najčastejšie prejavuje v podobe posttraumatickej stresovej poruchy, naučenej bezmocnosti a sebazničujúcich reakcií. Zároveň sú vymedzené štyri jeho základné charakteristiky: žena verí, že za násilie nesie vinu ona, nedokáže si predstaviť, že by za násilie mohol byť zodpovedný

niekto iný než ona, žena sa bojí o svoj život alebo o životy svojich detí, žena má iracionálny pocit, že násilník je všadeprítomný. Posttraumatická stresová porucha je úzkostná porucha, ktorá sa typicky rozvíja po emočne ťažkej, stresujúcej udalosti, ktorá svojou závažnosťou presahuje obvyklú ľudskú skúsenosť a býva traumatickou pre väčšinu ľudí. Traumatická reakcia vzniká ako reakcia na pocit vlastnej bezmocnosti, neschopnosti zmysluplnej akcie, tvárou v tvár traumatizujúcej skúsenosti. Traumatické udalosti vyvolávajú trvalé hlboké zmeny v oblasti fyziologickej, emočnej i kognitívnej. Partnerské násilie je nepochybne jedným z najzávažnejších stresorov v rodine, pretože výrazne pôsobí na rozvoj posttraumatickej stresovej poruchy u obetí, hlavne ak sa intervaly medzi násilnými incidentmi skracujú a obeť má stále menej a menej času na spracovanie traumy. Symptómy posttraumatickej poruchy sa pohybujú v troch hlavných kategóriách: nadmerná vzrušivosť (obete sú v permanentnom očakávaní nového nebezpečenstva, v neustálom stave poplachu, mávajú prehnané reakcie, hovoria o poruchách spánku, majú príznaky generalizovanej úzkosti), intruzívne príznaky (náhle vyvolané, vtieravé a neodbytné pocity znovu prežívanej traumatickej situácie) a príznaky zovretia (tzv. „traumatický tranz“). Tieto príznaky môžu vyvolať situácie, ktoré pripomínajú prežitú traumu, u obete dochádza k psychickému zmeraveniu, citovému ochrnutiu a vyhýbaniu sa situáciám, ktoré by mohli byť pociťované ako ohrozujúce, môže ísť i o stratu záujmu o okolitý svet a nechuť premýšľať o budúcnosti.

V konaní však nebolo nepochybne preukázané, že vznik posttraumatickej stresovej poruchy a prežívaná depresia (potvrdená psychiatričkou ešte stále aj v roku 2012) sú u poškodenej spojené výlučne s osobou obžalovaného, a to najmä s poukazom na odstup času, ktorý uplynul od pretrhnutia kontaktu obžalovaného na poškodenú a ukončenia ich spolužitia v roku 2007. Vo vzťahu k jednoznačnosti zistenia tohto syndrómu u poškodenej z dôvodu správania obžalovaného nadobudol teda súd závažné pochybnosti, pretože závažné pochybnosti vznikli najmä ohľadne toho, či vôbec prišlo k takému konaniu (možnosti, spôsob, forma, intenzita a rozsah), ktoré malo tento syndróm u poškodenej vyvolať. Z vykonaného dokazovania súd nemohol nepochybne ustáliť, že sa obžalovaný správal voči poškodenej patologicky a dopúšťal sa voči nej fyzického a psychického násilia, majúceho charakter opakujúcich sa útokov a spôsobujúceho poškodenej ťažké príkorie. Voľnodostupnosť vyššie uvedených informácií o odborných poznatkoch k syndrómu týranej osoby vzbudzuje dôvodné pochybnosti o pravdivosti tvrdení poškodenej, ktorá v celkovej zhode popisuje a deklaruje určité vybrané príznaky (úzkosť, obavy, nespavosť), z ktorých sa tiež dlhodobo lieči (posttraumatická porucha - depresia), avšak zároveň v celkovom rozpore s inými príznakmi koná (nevyhýba sa situáciám, ktoré by mohli byť pociťované ako ohrozujúce, nestratila záujem o okolitý svet a stále má chuť premýšľať o budúcnosti, zameranej aj na obžalovaného, neprešla hlbokou zmenou v oblasti fyziologickej, emočnej ani kognitívnej, neboli u nej zistené sebazničujúce reakcie).

Súd už v danom prípade nemal možnosť vykonať ďalšie dôkazy, ktoré by boli dostupné a zároveň by boli spôsobilé odstrániť vzniknuté pochybnosti, pretože k vyšetreniu duševného stavu poškodenej nebolo možné pristúpiť po zásahu nadriadeného súdu a navyše, obžaloba žiadnym spôsobom nereagovala na výhrady odvolacieho súdu, vytýkané v zrušujúcom uznesení. Obžaloba nemala žiadne návrhy na doplnenie dokazovania s cieľom náležite objasniť zažalovaný skutok a uniesť tak dôkazné bremeno a súd neoboznámila so spôsobom, akým sa vysporiadala so zmenou dôkaznej situácie, ktorá nastala po doplnení dokazovania (viď záverečná reč).

Keďže súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, v súlade s § 288 odsek 3 Trestného poriadku odkázal poškodenú Máriu Pokornú s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.