Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-187-2016.pdf
PDF · 107.16 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RK-9Er/187/2016
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00151866, proti povinnému: Ľ. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. M., ul. B. E. č. XXXX/XX, XXX XX Y. M., zast. JUDr. Ján Vajda, advokát, Hviezdoslavovo nám. č. 201, 029 01 Námestovo, v konaní pre vymoženie sumy 16,- eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd námietkam povinného proti exekúcii v y h o v u j e.
II. Súd námietkam povinného proti trovám exekúcie v y h o v u j e.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného postúpeného tunajšiemu súdu Okresným súdom Liptovský Mikuláš z dôvodu jeho miestnej nepríslušnosti sa dňa 26.01.2016 začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávnenej priznanej Rozhodnutím o priestupku Obvodného úradu Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy, č.k. XXX/XXXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
2. Vykonaním vyššie uvedenej exekúcie poveril tunajší súd dňa 22.07.2016 pod číslom 5508*042442 súdnu exekútorku JUDr. Margitu Rojčekovú, Andreja Kmeťa, 010 01 Žilina.
3. Dňa 12.09.2016 boli tunajšiemu súdu postúpené súdnou exekútorkou námietky povinného proti exekúcii. Povinný námietky dôvodil tým, že oprávnený označený v upovedomení o začatí exekúcie ako "SR - MV SR, Pribinova 2, Bratislava" právne neexistuje a ani nikdy neexistoval. Termín "SR - MV SR" nie je zákonom stanovené označenie nejakého subjektu. Preto takýto subjekt nemohol podať návrh na začatie exekúcie. Pre neexistujúci subjekt sa nemôže vykonávať exekúcia. Zároveň povinný z opatrnosti namieta platnosť poverenia alebo splnomocnenia, ktoré bolo priložené k návrhu a vykonanie exekúcie, pretože ho nepodpísali oprávnené osoby za Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v Bratislave a splnomocnená /poverená/ osoba riadne neprijala toto poverenie resp. splnomocnenie. Naviac označený oprávnený žiadnym spôsobom nepreukázal, že je oprávneným vo vzťahu k osobe povinného. Povinný ako ďalší dôvod podaných námietok uviedol, že jeho odvolanie proti Rozhodnutiu o priestupku č. XXX/ XXXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vydanému Obvodným úradom Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy bolo podané riadne a včas. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v Bratislave sp. zn. 3 Sžo 101/2015 zo dňa 30.03.2016, podľa ktorého právna úprava doručovania písomností správnym orgánom účastníkom správneho konania je upravená v ust. § 24 až 26 Správneho poriadku. Zásadnou právnou otázkou v konaní je vzájomný vzťah ustanovenia o doručovaní písomností do vlastných rúk / reálne prevzatie zásielky adresátom/ podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku k ustanoveniu o náhradnom doručení zásielky (fikcia doručenia) § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Ustanovenie § 24 ods. 2 Správneho poriadku o náhradnom doručovaní je iba systematickým doplnkom aplikácie ustanovenia § 24ods.1 Správneho poriadku o reálnom doručení. K aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu. Doručenie je skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a to náhradné doručenie a aj reálne doručenie preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z
doručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza preukazuje súčasne reálne doručenie správny orgán už skutočnosť túkajúcu sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné 9Er/187/2016 -2-
doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR reflektuje rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, a to nález II. ÚS 65/2010-49. Povinný zdôraznil, že podľa platnej súdnej judikatúry je nesprávny právny názor správnych orgánov o tzv. náhradnom doručení Rozhodnutia o priestupku č. XXX/XXXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vydaného Obvodným úradom Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy jeho osobe a teda o údajnom oneskorenom podaní jeho odvolania. Ako ďalší dôvod podaných námietok povinný uviedol, že predmetné rozhodnutie sa doposiaľ nestalo právoplatné a vykonateľné, nakoľko nebolo doručené jeho advokátovi JUDr. Jánovi Vajdovi, pričom advokát mal od neho platne udelené plnomocenstvo na jeho zastupovanie vo veci, v ktorej najskôr prebiehalo trestné konanie pred policajným orgánom v Liptovskom Mikuláši, odbor všeobecnej vnútornej správy. Podľa povinného je právny názor správnych orgánov o tom, že ide o dve odlišné konania, na ktoré treba 2 splnomocnenia nesprávny, formalistický a v rozpore s platnou súdnou judikatúrou. Z tohto dôvodu sa predmetné rozhodnutie doposiaľ nestalo exekučným titulom. Pokiaľ povinný namieta nedostatok riadneho doručenia exekučného titulu, t.j. formálnu nevykonateľnosť, je súd povinný vykonať šetrenie na túto okolnosť. Exekučný súd teda nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti, preto je oprávnený sám skúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. Povinný zároveň poukázal na to, že medzičasom zanikla zodpovednosť za jeho údajný priestupok, preto vznáša námietku preklúzie nároku a aj námietku premlčania nároku. Podľa oprávneného poverenie vydal v tejto veci miestne nepríslušný súd, miestne príslušným súdom je Okresný súd Ružomberok. Povinný zároveň podal námietky proti trovám exekúcie, v ktorých namietal výšku hotových výdavkov v sume 12,- eur v rámci predbežných trov exekúcie, pretože ich výpočet je v rozpore s §§ 196 - 203 Exekučného poriadku a s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. V rámci predbežných trov exekúcie si súdna exekútorka podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku môže vyčísliť odmenu najviac v rozsahu 10 % z výšky vymáhanej pohľadávky. Náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času si súdny exekútor môže vyčísliť len v rozsahu ich skutočnej výšky. Súdnej exekútorke vznikli hotové výdavky za 2 doporučené listy, čo predstavuje maximálne sumu 4,- eur. Nevznikol jej nárok na náhradu za stratu času, pretože nevykonala žiadny úkon mimo sídla svojho exekútorského úradu. Tieto hotové výdavky v sume 12,- eur sú tzv. neúčelnými trovami a preto súdny exekútor nemá nárok na ich náhradu. Povinný tiež namieta výšku hotových výdavkov v sume 30,- eur v rámci predbežných trov exekúcie, pretože ich výpočet je v rozpore s §§ 200 Exekučného poriadku a s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. Podľa povinného nie je zrejmé, na základe čoho súdna exekútorka JUDr. Margita Rojčeková v tomto upovedomení uviedla, že ak sumu 70,23 eur neuhradí v lehote 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, budú trovy exekúcie navýšené na sumu 91,83 eur. Na základe vyššie uvedených skutočností povinný zároveň navrhol, aby súd podľa § 57 ods. 1 písm. a), f) a g) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
4. Po zistení, že povinný podal námietky v zákonom stanovenej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou podaných námietok.
5. Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
6. Vyššie citované ustanovenie Exekučného poriadku vymedzuje dôvody akými môže povinný námietky voči exekúcii odôvodniť, a len v prípade, že sa preukáže existencia niektorého z týchto dôvodov má táto skutočnosť za následok vyhovenie námietkam a zastavenie exekúcie celkom alebo čiastočne. 9Er/187/2016 -3-
7. Oprávnený sa k podaným námietkam povinného proti exekúcii nevyjadril.
8. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a pripojeného priestupkového spisu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, súčasťou ktorého bol aj spis Obvodného oddelenia PZ Liptovský Mikuláš dospel súd k záveru, že námietky povinného proti exekúcii sú dôvodné.
9. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať vykonateľnosť exekučného titulu v každom štádiu konania, nielen na námietky povinného proti exekúcii, ale aj ex officio. Právna teória rozlišuje medzi formálnou a materiálnou vykonateľnosťou.
10. Formálnou vykonateľnosťou rozhodnutia sa rozumie dodržanie zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, uplynutie lehoty na plnenie a podanie, resp. nepodanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu. Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia (§ 42 Exekučného poriadku) je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. Súd je povinný skúmať, či sú podmienky formálnej vykonateľnosti skutočne splnené. Materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu sú napr. to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, resp. či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia, teda či nejde o rozhodnutie voči nejestvujúcemu subjektu, pričom účastníci musia byť v rozhodnutí dostatočne individualizovaní. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti je tiež určenie lehoty na plnenie, vymedzenie rozsahu a obsahu plnenia. Vykonateľnosť exekučných titulov predložených podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku závisí od procesného predpisu upravujúceho postup orgánu, pri ktorom sa vydávajú vykonateľné rozhodnutia, t.j. rozhodnutia, ktorými sa priznáva právo, ukladá povinnosť alebo postihuje majetok. Prieskumná činnosť exekučného súdu je obmedzená na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. V tomto rozsahu je exekučný súd oprávnený skúmať exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), v rámci konania o námietkach proti exekúcii, ak niektorú z týchto skutočností povinný namietne (§ 50 Exekučného poriadku) a v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie (§ 58 Exekučného poriadku). /rozhodnutie Najvyššieho súdu spis. zn. 5 Cdo 191/2011 zo dňa 15.12.2011/. 11. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, je dôležité z hľadiska naplnenia znakov formálnej vykonateľnosti rozhodnutia, aby bol exekučný titul riadne doručený, čo znamená, že postup pri jeho doručovaní účastníkom konania musí byť v súlade s právnym predpisom, na základe ktorého bol vydaný. Nesplnenie akejkoľvek zákonom predpísanej náležitosti pri doručovaní má za následok to, že rozhodnutie nebolo riadne doručené, a preto nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť.
12. V danom prípade sa exekučné konanie vedie na základe Rozhodnutia o priestupku vydaným Obvodným úradom v Liptovskom Mikuláši, odbor všeobecnej vnútornej správy č.k. XXX/XXXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť oprávnenému trovy konania vo výške 16,- eur. Zo spisového materiálu bolo súdom zistené, že konaniu vedenému pred Obvodným úradom Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej správy predchádzalo konanie vedené pred Obvodným oddelením Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši pod č.p. T.-Y.-T.-B.-XXX/XXXX, pričom objasnenie priestupku bolo ukončené podľa § 60 ods. 3 písm. d) zákona NR SR č. 372 /1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, to znamená, že vec bola na základe správy o výsledku objasňovania priestupku predložená ako podnet na začatie konania Obvodnému úradu Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy. Súd mal tiež preukázané, že v konaní vedenom pred Obvodným oddelením PZ v Liptovskom Mikuláši bolo povinným dňa 20.11.2012 udelené plnomocenstvo advokátovi JUDr. Jánovi Vajdovi na jeho zastupovanie vo veci, pričom z obsahu je zrejmé, že sa jednalo o generálnu plnú moc, na základe ktorej povinný splnomocnil advokáta, aby ho obhajoval resp. vo všetkých právnych veciach zastupoval, prijímal doručované písomnosti atď. Uvedené splnomocnenie bolo advokátovi dané aj v rozsahu práv a povinností podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Trestného zákona,
Trestného poriadku, Občianskeho súdneho poriadku, Správneho poriadku, Notárskeho poriadku a zákona č. 511/ 1992 Zb. o správe daní.
9Er/187/2016
-4-
V konaní vedenom na Obvodnom úrade Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy, ktorému bola vec postúpená Obvodným oddelením PZ v Liptovskom Mikuláši však boli všetky písomnosti vrátane exekučného titulu, a to rozhodnutia č.k. XXX/XXXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX doručované priamo povinnému, pričom ako už bolo vyššie spomenuté povinný udelil advokátovi JUDr. Jánovi Vajdovi generálnu plnú moc, ktorá bola súčasťou postúpeného spisového materiálu a napriek tomu predmetné písomnosti neboli doručované splnomocnenému advokátovi. Na základe uvedeného je zrejmé, že nemohli ani nastať účinky riadneho doručenia exekučného titulu.
13. Z priloženého spisového materiálu bolo ďalej zistené, že Rozhodnutie o priestupku č.k. XXX/ XXXX/XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX nadobudlo právoplatnosť dňa 23.04.2013, pričom Obvodný úrad Liptovský Mikuláš pri vyznačení právoplatnosti vychádzal z doručenky nachádzajúcej sa v spise, s tým, že rozhodnutie bolo povinnému prvýkrát doručované 02.04.2013, opakované doručovanie bolo vykonané 03.04.2013 a v ten istý deň bolo uložené na poštovom úrade a teda podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku mu bolo rozhodnutie doručené na tretí (pracovný) deň od uloženia, t.j. 08.04.2013 napriek tomu, že si zásielku v skutočnosti prevzal až dňa 12.04.2013, a teda zákonná lehota na podanie odvolania uplynula dňom 23.04.2013. Dňa 02.05.2013 bolo Obvodnému úradu Liptovský Mikuláš doručené odvolanie priestupníka (povinného) podané prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Nakoľko odvolanie bolo podané oneskorene, bol Obvodným úradom Liptovský Mikuláš na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy podaný podnet na preskúmanie predmetného rozhodnutia mimo odvolacieho konania, výsledkom preskúmania tohto podnetu bolo konštatovanie, že nie je dôvod na uplatnenie postupu podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku, ktorým je zrušenie alebo zmena rozhodnutia, alebo podľa § 62 Správneho poriadku, ktorým je obnova konania.
14. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžo 101/2015 zo dňa 03.03.2016, na ktorý poukázal aj povinný v námietkach proti exekúcii, v zmysle ktorého "Právna úprava doručovania písomností správnym orgánom účastníkom správneho konania je upravená v ust. § 24 až 26 Správneho poriadku. Zásadnou právnou otázkou v konaní je vzájomný vzťah ustanovenia o doručovaní písomností do vlastných rúk /reálne prevzatie zásielky adresátom/ podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku k ustanoveniu o náhradnom doručení zásielky (fikcia doručenia) § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Ustanovenie § 24 ods. 2 Správneho poriadku o náhradnom doručovaní je iba systematickým doplnkom aplikácie ustanovenia § 24 ods. 1 Správneho poriadku o reálnom doručení. K aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu. Doručenie je skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a to náhradné doručenie a aj reálne doručenie preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z doručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza preukazuje súčasne reálne doručenie správny orgán už skutočnosť túkajúcu sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR reflektuje rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, a to nález II. ÚS 65/2010-49".
15. V danom prípade doručenka nachádzajúca sa v pripojenom spise preukazuje, že došlo k faktickému prevzatiu zásielky povinným, a to dňa 12.04.2013. Pokiaľ si povinný zásielku obsahujúcu Rozhodnutie o priestupku č.k. XXX/XXXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX osobne prevzal na pošte, je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia. Z uvedeného teda vyplýva, že právoplatnosť na exekučnom titule je vyznačená nesprávne, i keď z ohľadom na vyššie spomenuté konštatovanie, že rozhodnutie nebolo riadne doručené splnomocnenému zástupcovi povinného je súd toho názoru, že rozhodnutie ani nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Súd v tejto súvislosti podotýka, že v pripojenom priestupkovom spise je viacero nezrovnalostí, ako napr. absencia dokladu, z ktorého by bolo možné zistiť, či povinný
podal kvôli právnej istote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu včas. V spise sa nachádza len pečiatka s dátumom, kedy bolo odvolanie
9Er/187/2016
-5-
príslušnému obvodnému úradu doručené, nie však kedy a akým spôsobom bolo odoslané. Taktiež na exekučnom titule, ktorý je súčasťou spisového materiálu nie je vyznačená jeho vykonateľnosť.
16. Pokiaľ povinný vo svojich námietkach namietal označenie oprávneného v upovedomení o začatí exekúcie ako "SR - MV SR, Pribinova 2, Bratislava" s tým, že právne neexistuje a ani nikdy neexistoval súd uvádza, že návrh na vykonanie exekúcie podával oprávnený označený ako Slovenská republika
- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00151866 a takto bol oprávnený uvedený aj poverení zo dňa 22.07.2016, ktorým súd poveril vykonaním predmetnej exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Margitu Rojčekovú. Súdna exekútorka v upovedomení o začatí exekúcie síce neuviedla oprávneného v takom znení ako bol označený v návrhu na vykonanie exekúcie a tiež v poverení, táto skutočnosť sama o sebe však nemá za následok neprípustnosť exekúcie, nakoľko sa jedná o zrejmú nesprávnosť, ktorú bolo možné odstrániť vydaním opravného upovedomenia o začatí exekúcie a to aj v časti označenia súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie, t.j. namiesto Okresného súdu Liptovský Mikuláš mal byť správne uvedený Okresný súd Ružomberok. 17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko oprávnený nepreukázal riadne doručenie exekučného titulu, tento nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda sa nemohol stať spôsobilým exekučným titulom, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, keď námietkam povinného proti exekúcii vyhovel. Z uvedeného dôvodu sa potom súd nezaoberal vznesenou námietkou preklúzie a premlčania. Súčasťou podaných námietok povinného boli aj návrhy na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. a), f), g) Exekučného poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že súd námietkam povinného proti exekúcii vyhovel a exekúcia bude po právoplatnosti tohto uznesenia v zmysle § 50 ods. 5 Exekučného poriadku zastavená, súd o týchto návrhoch nerozhodoval, nakoľko to považuje v tomto štádiu konania za nadbytočné. 18. Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
19. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
20. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška"), základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
21. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
22. Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
23. Podľa § 5 ods. 3 vyhlášky, ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.
9Er/187/2016
-6-
24. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
25. Podľa § 26 vyhlášky, základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
26. Súd preskúmal podané námietky voči trovám exekúcie, oboznámil sa s obsahom spisu, exekučného spisu Ex 179/16 a dospel k záveru, že námietky povinného proti trovám exekúcie sú dôvodné.
27. Súdna exekútorka vo vyjadrení zo dňa 10.10.2016 k námietkam proti predbežným trovám exekúcie uviedla, že hotové výdavky ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie sú vo výške 10,45 eur + DPH 1,74 eur, spolu vo výške 12,20 eur (žiadosť o vydanie poverenia - doručené osobne - 3,75 eur, upovedomenie o začatí exekúcie - 3,40 eur, súčinnosť banky 24 x 0,05 eur - 1,20 eur, súčinnosť ODI - 0,20 eur, súčinnosť ŽR - poštovné - 0,45 eur, námietky - zaslanie na súd - poštovné - 1,15 eur). V predbežných hotových výdavkoch sú aj výdavky spojené s osobnou návštevou povinného, komunikáciou pri doručovaní, záložnými právami a podobne, následným vydaním exekučných príkazov, čo zvýši náklady nielen na elektronické doručovanie, ale aj doručovanie poštou. Na základe uvedeného súdna exekútorka žiadala námietky proti trovám exekúcie v celom rozsahu zamietnuť.
28. V upovedomení o začatí exekúcie je súdny exekútor povinný v zmysle ust. § 201 ods. 1 Exekučného poriadku určiť výšku trov exekúcie, ktoré v konaní pravdepodobne vzniknú. Je potrebné, aby súdny exekútor správnym spôsobom vyčíslil predbežné trovy exekúcie. z ktorých musí byť zrejmé z čoho pozostávajú, teda koľko z predbežných trov pripadá na odmenu exekútora, aká je výška náhrady výdavkov a náhrady za stratu času v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie a koľko sú predpokladané trovy exekúcie v prípade, že povinný dlh nesplní.
29. Vymáhaná suma, teda ktorá tvorí základ na určenie odmeny súdneho exekútora je po zaokrúhlení v zmysle § 26 vyhlášky 17,- eur. Pri výpočte výšky odmeny (predbežných trov exekúcie) treba aplikovať ust. § 200 ods. 1 a § 201 ods. 1 Exekučného poriadku a taktiež ust. § 4 a 5 vyhlášky. V prípade predbežných trov exekúcie je výškou odmeny 50 % zo základu, ktorý je v tomto prípade 33,19 eur (výška vymáhanej pohľadávky 17,- eur, z toho 20 % = 3,40 eur, najmenej však 33,19 eur), teda 16,60 eur, po zaokrúhlení 17,- eur. Z toho DPH je vo výške 3,40 eur. Predbežné trovy exekúcie, konkrétne odmena s DPH bez hotových výdavkov a náhrady za stratu času by v tomto prípade mala byť vo výške 20,40 eur. Súdna exekútorka pri výpočte odmeny určenej v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 02.08.2016 nesprávne aplikovala ust. vyhlášky, a preto nesprávne vypočítala aj samotnú výšku odmeny a tým aj predbežné trovy exekúcie. Výklad vyhlášky súdnou exekútorkou považoval súd za nesprávny, s ktorým nie je možné sa stotožniť. Z citovaných ustanovení vôbec nevyplýva, že suma odmeny 33,19 eur je zákonom najnižšie garantovaná odmena. Bez pochybností je zrejmé znenie ust. § 5 vyhlášky, najmä ust. odseku 2, podľa ktorého ak exekútor upustí od vykonávania exekúcie, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1. Najnižšia suma ustanovenia odmeny 33,19 eur je práve vypočítaná podľa odseku 1 a v prípade upustenia od vykonania exekúcie platí ust. odseku 2, teda, že aj takto vypočítaná suma odmeny (evidentne podľa odseku 1) sa znižuje o 50 %, t.j. na sumu 16,60 eur, čo po zaokrúhlení predstavuje odmenu exekútorky 17,- eur, k čomu jej patrí 20 % DPH vo výške 3,40 eur.
30. V upovedomení o začatí exekúcie je súdny exekútor povinný v zmysle ust. § 201 ods. 1 Exekučného poriadku určiť výšku trov exekúcie, ktoré v konaní pravdepodobne vzniknú. Je potrebné, aby súdny exekútor správnym spôsobom vyčíslil predbežné trovy exekúcie, z ktorých musí byť zrejmé, z čoho pozostávajú, teda koľko z predbežných trov pripadá na odmenu exekútora, aká je výška náhrady výdavkov a náhrady za stratu času v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie a koľko sú predpokladané trovy exekúcie v prípade, že povinný dlh
9Er/187/2016
-7-
nesplní. Podľa cit. zákonných ustanovení mala exekútorka vyčísliť v upovedomení náhradu výdavkov a náhradu za stratu času len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia. Uvedenú
povinnosť si exekútorka nesplnila, keď nevyčíslila zvlášť náhradu hotových výdavkov a zvlášť náhradu za stratu času, pričom neuviedla z akých konkrétnych položiek pozostávajú. Tieto položky uviedla iba jednou sumou 12,- eur. Uvedenie iba výslednej sumy súčtu náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času v upovedomení nezodpovedá citovanej požiadavke zákona na vyčíslenie výdavkov a vyčíslenie náhrady za stratu času. V tomto je upovedomenie o trovách exekúcie nepreskúmateľné. Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku je exekútor povinný uvedené trovy vyčísliť. To však neznamená iba uviesť výslednú sumu, ale uvedené ustanovenie je potrebné vykladať tak, že exekútor je povinný uviesť výpočet sumy odmeny, výpočet sumy náhrady hotových výdavkov a výpočet náhrady za stratu času. Len takéto vyčíslenie môže zodpovedať zákonnej požiadavke vyčíslenia trov a zároveň právam účastníka exekučného konania na súdnu a inú právnu ochranu. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovanosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu. Podľa názoru súdu uvedené platí rovnako aj vo vzťahu k upovedomeniu exekútora o predbežných trovách exekúcie, pretože výkon rozhodnutia (exekúcia) je súčasťou práva na súdnu ochranu, exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa, vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci a upovedomenie je rozhodnutím exekútora sui generis. Právom povinného ako účastníka exekučného konania, ktoré je súčasťou jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu, je právo nielen poznať predbežnú výšku trov exekúcie, ale aj to, z čoho pozostávajú, pričom tomuto jeho právu zodpovedá povinnosť exekútora trovy vyčísliť nielen výslednou sumou, ale uviesť, z čoho sa táto skladá ako k nej dospel (uviesť aj výpočet). Nakoľko uvedenú povinnosť si súdna exekútorka nesplnila a upovedomenie o začatí exekúcie je v časti predbežných trov exekúcie -hotových výdavkov a náhrady za stratu času nepreskúmateľné, dospel súd k záveru, že námietky povinného proti trovám exekúcie sú dôvodne, a preto im vyhovel.
Poučenie:
Proti 1. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
Proti 2. výroku tohto uznesenia n i e j e prípustné odvolanie.