Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_16C-246-2015.pdf
PDF · 82.09 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/246/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, P. O. BOX 205, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Y. Š., W.. XX.XX.XXXX, F. Y. Y., v konaní o zaplatenie 155,61 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 136,05 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 14.07.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Súd konanie v časti istiny 19,56 eura zastavuje. III. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 74,83 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.06.2015 sa pôvodný žalobca, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi celkom 155,61 € s príslušenstvom a nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku zo žaloby a trovy právneho zastúpenia vo výške 59,98 €. Pôvodný žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 17.01.2012 zmluvu o pôžičke č. 11347788, na základe ktorej žalovanému poskytol pôžičku celkom vo výške 160,60 €. Žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku splatiť v pravidelných 24 mesačných splátkach v sume 6,59 €. Do dňa podania žaloby žalovaný uhradil celkom 7,- €. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, preto žalobca listom zo dňa 23.06.2012 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Na základe uvedeného si žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zákonné úroky z omeškania z dlžnej sumy. Celkový nárok žalobcu tak ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 155,61 € s príslušenstvom. 2. Dňa 14.09.2015 bol tunajšiemu súdu doručený návrh spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154 na zmenu účastníka konania na strane žalobcu. Svoj návrh odôvodnila tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 1.08.2015 bola pohľadávka žalobcu ako postupcu voči žalovanému ako dlžníkovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154 ako postupníkovi. Uznesením č.k. 16C/246/2015 - 24 zo dňa 4.05.2016 súd pripustil zmenu účastníkov konania tak, že na miesto žalobcu, spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 vstúpila do konania ako žalobca spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpená JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, P. O. BOX 205, 821 08 Bratislava. 3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 16C/246/2015 - 34 zo dňa 28.07.2016, ktorým žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Uznesením č.k. 16C/246/2016 - 39 zo dňa 7.09.2016 súd platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil, nakoľko tento sa žalovanému nepodarilo doručiť.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.10.2016, ktorého sa žiadna zo strán sporu nezúčastnila. Právny zástupca žalobcu požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní podaním doručeným súdu dňa 25.10.2015, ktorým zároveň súdu oznámil, že súhlasí s pojednávaním a rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Predvolanie na pojednávanie spolu so žalobou bolo žalovanému doručené oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. 5. Súd sa oboznámil so žalobou a listinnými dokladmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, zmluvou o pôžičke č. 11347788 zo dňa 17.01.2012, všeobecnými obchodnými podmienkami a predžalobnou upomienkou s doručenkou a zistil nasledovný skutkový a právny stav: 6. Žalovaný ako dlžník uzatvoril dňa 17.01.2012 s pôvodným žalobcom ako veriteľom Zmluvu o pôžičke č. 11347788, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku celkom vo výške 160,60 €, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v 24 mesačných splátkach vo výške 6,59 €. Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy o pôžičke neplnil riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, preto žalobca listom zo dňa 23.06.2012 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil celkom 7,- €. Celková dlžná suma ku dňu podania žaloby tak predstavovala sumu 155,61 €. 7. Podaním žalobcu zo dňa 24.10.2016, doručeným súdu dňa 25.10.2016, vzal žalobca žalobu, v časti poplatkov a zmluvných pokút vo výške 19,56 € späť. 8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
10. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
11. Podľa § 2 písm. d/ Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
12. Podľa § 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch sa na účely tohto zákona rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok,
13. Podľa § 2 písm. h/ Zákona o spotrebiteľských úveroch sa na účely tohto zákona rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
14. Podľa § 145 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.) ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 15. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
16. Podľa príslušných ustanovení zákona je zmluva o pôžičke považovaná za tzv. absolútny obchod. Avšak bolo preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko žalovaný
vystupoval v pozícii spotrebiteľa, t.z. že mu bola poskytnutá pôžička tak, ako to vyplynulo zo zmluvy o pôžičke.
17. Preto mal súd za to, že je potrebné na vzťahy vzniknuté medzi žalobcom a žalovaným použiť primárne špeciálny predpis, a to Zákon o spotrebiteľských úveroch. Ak tento špeciálny zákon určitú otázku neupravuje, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, a to na základe Občianskeho zákonníka nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako korektív pre prípadne ďalšie použitie noriem práva obchodného, tzn. že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v OZ a vo vykonávacích predpisoch.
18. Zo žaloby súd zistil, že do dňa podania žaloby žalovaný z poskytnutej pôžičky uhradil celkom 7,- €, t.j. svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve neplnil. Podaním zo dňa 24.10.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.10.2016 zobral žalobca žalobu, v časti istiny vo výške 19,56 € späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.
19. Súd vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia C.s.p. a v súlade s dispozičným úkonom žalobcu konanie, v časti žaloby o zaplatenie sumy 19,56 € zastavuje. Nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo ešte pred začatím prvého pojednávania, súd súhlas žalovaného nezisťoval.
20. Súd považoval žalobu žalobcu za právne opodstatnenú a dôvodnú, a preto jej v rozsahu po čiastočnom späťvzatí vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 136,05 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 136,05 € od 14.07.2012 do zaplatenia. Nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky súd zistil, že k uvedenému dňu bola platná úroková sadzba vo výške 0,75% (ktorej zvýšenie o 8 percentuálnych bodov na základe § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje 8,75 % ročne). Súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru do zaplatenia istiny.
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu vzniku omeškania odporcu so zaplatením žalovanej sumy, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 23. Súd teda spolu s nárokom na zaplatenie žalovanej sumy priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania z nesplatenej istiny poskytnutej pôžičky odo dňa predčasnej splatnosti pôžičky do zaplatenia. 24. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 25. Podľa § 255 ods. 2 C. s .p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26. Súd v zmysle citovaného ust. § 255 ods. 2 C. s. p. vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu strán vo veci. Žalobcom uplatnený nárok bol vo výške 155,61 eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 100 %. Úspech žalobcu predstavuje priznaná žalovaná istina v sume 136,05 eur s príslušenstvom, čo v % vyjadrení predstavuje 87,43 %. Úspech žalovaného predstavuje tá časť žalobného návrhu, v ktorej bolo konanie po čiastočnom späťvzatí žaloby zastavené, t.j. v časti o zaplatenie 19,56 €, čo v % vyjadrení po zaokrúhlení predstavuje 12,57 %. Čistý úspech žalobcu teda predstavuje 74,83 %, t.j. 87,43 - 12,57 %. Vzhľadom na to, že žalobca mal vo veci čiastočný 74,83 % úspech, priznal mu súd v tomto rozsahu náhradu trov konania
27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.