Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40Ek/62/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: C.. E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX D., zastúpeného: I.. N. D., advokát, so sídlom AK N. XX, XXX XX D. P., W.: XX XXX XXX, proti povinnej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX A., zastúpenej: I.. S. K., advokátka, so sídlom AK L. slobody XX, XXX XX Y., W.: XX XXX XXX, o vymoženie XX XXX R., vykonávanej súdnym exekútorom: C.. C.. G. T., so sídlom R. úradu Y. XXX, XXX XX G., pod sp. zn. XXEX XX/XX, o sťažnosti povinnej proti prvej výrokovej vete (I. výrok) uznesenia M. súdu J. J. sp. zn. XXEk/XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX a o sťažnosti oprávneného proti druhej výrokovej vete (II. výrok) uznesenia M. súdu J. J. sp. zn. XXEk/XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, takto

rozhodol:

I. D. povinnej proti prvej výrokovej vete (I. výrok) uznesenia M. súdu J. J. sp. zn. XXEk/XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX z a m i e t a .

II. M. n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti povinnej proti prvej výrokovej vete (I. výrok) uznesenia M. súdu J. J. sp. zn. XXEk/XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX.

W.. D. oprávneného proti druhej výrokovej vete (II. výrok) uznesenia M. súdu J. J. sp. zn. XXEk/XX/ XXXX zo dňa XX. XX. XXXX z a m i e t a .

IV. G. n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti oprávneného proti druhej výrokovej vete (II. výrok) uznesenia M. súdu J. J. sp. zn. XXEk/XX/XXXX zo dňa XX. 05. 2022.

odôvodnenie:

X. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške XX XXX eur na základe exekučného titulu - uznesenia M. súdu Y., sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. G. zo dňa XX.XX.XXXX súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora C.. C.. G. T., so sídlom R. úradu Y. XXX, XXX XX G., ktorý ju vedie pod sp. zn. XXEX XX/XX. X. Povinná podala návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom podľa § 61k ods. X R. poriadku, ktorý odôvodnila predovšetkým tým, že oprávnený a povinná majú spoločný záväzok voči veriteľovi, G. stavebnej sporiteľni, ktorý oprávnený neplní, koná tak v rozpore s dobrými mravmi a jeho konanie tak nemôže požívať právnu ochranu X. Súd, konajúc vyšším súdnym úradníkom, uznesením sp. zn. XXEk/XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX v prvej výrokovej vete (I. výrok) návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, keď dospel k záveru, že žiadne z ňou tvrdených skutočností nie sú spôsobilé dosiahnuť zastavenie exekúcia a v druhej výrokovej vete (II. výrok) oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal. X. Proti uzneseniu v časti o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie (I. výrok) podala povinná včas sťažnosť, ktorú odôvodnila predovšetkým tým, že súd nezohľadnil v sťažnosťou napadnutom uznesení konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nepožíva právnu ochranu, keď povinná hradí aj pohľadávku oprávneného.

X. K sťažnosti sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol predovšetkým, cit.: „Je pravdou, že niekedy v minulosti pohľadávka G. stavebnej sporiteľne, a.s. bola spoločným záväzkom oprávneného a povinnej, avšak tak ako to vyplýva z exekučného titulu súd zrušil podielové spoluvlastníctvo povinnej voči oprávnenému k nehnuteľnostiam zapísaných na LV. č. XXXX kat. územia A. a teda daným rozhodnutím nadobudla od oprávneného podiel o veľkosti X/X-ina z celku na predmetných nehnuteľnostiach spolu aj s predmetným záväzkom voči G. stavebnej sporiteľni, a.s. P. sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré majú hodnotu približne XXX XXX eur, čo pri záväzku voči stavebnej sporiteľni vo výške XX XXX eur je nepatrná čiastka; pretože podiel o veľkosti X/X-ina na hodnote nehnuteľností oprávneného je na úrovni XX XXX eur pričom povinná tento podiel nadobudla iba za XX XXX eur. P. ak povinná hovorí o dobrých mravoch máme za to, že práve povinná konala v rozpore s dobrými mravmi, pretože samotná povinná nie je ochotná zaplatiť oprávnenému sumu XX XXX eur z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré sú predmetom tejto exekúcie.“. X. Proti uzneseniu v časti o nepriznaní nároku oprávnenému na náhradu trov exekúcie (II. výrok) podal oprávnený včas sťažnosť, ktorú odôvodnil predovšetkým tým, že nárok na náhradu trov konania si uplatnil už v návrhu na vykonanie exekúcie a že nie je povinný vyčísľovať výšku náhrady trov konania vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. X. Súdny exekútor súdu oznámil, že dňa XX. XX. XXXX došlo k úhrade celej dlžnej pohľadávky s príslušenstvom. X. Podľa § 202 ods. X druhá veta zákona č. XXX/XXXX Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (R. poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „R. poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. X. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v sťažnosťou napadnutom uznesení a podľa § X02 ods. 2 R. poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, pre ktoré nie je možné exekúciu na základe návrhu povinnej zastaviť, reagujúc predovšetkým na dôvody uvedené v sťažnosti, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia. XX. Povinná odôvodnila návrh na zastavenie exekúcie tým, že oprávnený neplní povinnosti zo spoločného dlhu voči G. stavebnej sporiteľni, preto jeho konanie nepožíva právnu ochranu. D. k uvedenému uvádza, že uvedený dôvod (konanie oprávneného v rozpore s dobrými mravmi) nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, keď ho právne predpisy nepredvídajú. A. konanie oprávneného nemá vplyv na povinnosť povinnej plniť pohľadávku priznanú oprávnenému exekučným titulom. G. mienila povinná poukázať na článok X Q. sporového poriadku, tak podľa názoru konajúceho súdu oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, ak disponuje vykonateľným exekučným titulom, nie je zjavným zneužitím práva. G. ide o plnenie spoločného dlhu len povinnou, k uvedenému súd uvádza, že povinná má z uvedeného konania nároky voči oprávnenému. P. môže kvalifikovane uplatniť aj v exekúcii, a môže dôjsť aj k zastaveniu exekúcie, no takýto návrh povinnou podaný nebol. XX. nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané spoločné dlhy manželov, ktoré vznikli počas trvania manželstva. P. dlhy nepatria totiž do majetku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takže sa na ne nevzťahujú ustanovenia a M. zákonníka. G. vyporiadanie spoločných dlhov medzi manželmi sa tak môže týkať iba vzájomných vzťahov medzi nimi, nemôže však zasahovať do práv tretích osôb (veriteľov), ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. E. zostávajú nedotknuté všetky ich práva voči obom manželom aj v prípade zániku a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z uvedených dôvodov nemohol súd priznať úspech argumentácii povinnej o tom, že oprávnený spoločný dlh, ktorý vznikol za trvania manželstva proti G. stavebnej sporiteľni neplní, čo má byť dôvodom zastavenia tejto exekúcie. E. bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa totiž nevyporiadávajú spoločné dlhy vzniknuté za trvania manželstva a ani prípadné dohody manželov nemajú voči veriteľom žiadny vplyv. V danom prípade má G. stavené sporiteľňa ako veriteľ právo domáhať sa náhrady celej sumy voči ktorémukoľvek z bývalých manželov, či už povinnej, alebo voči oprávnenému. O tom, či ide o spravodlivé riešenie súdu neprináleží polemizovať, nakoľko uzatvorením manželstva dochádza ku vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré je možné ho aj za trvania manželstva zákonným spôsobom modifikovať, pričom k uvedenej modifikácii medzi povinnou a oprávneným nedošlo. C., ako dobrovoľný zväzok muža a ženy je totiž aj majetkovým spoločenstvom a záleží na vzájomnom vzťahu manželov, ako účastníkov tohto majetkového spoločenstva, akým spôsobom pristúpia k jeho správe. G. normy však umožňujú povinnej, pokiaľ bude plniť celý spoločný dlh domáhať sa voči oprávnenému

zodpovedajúcich nárokov. G. neplnenie spoločného dlhu oprávneným nemôže súd považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pre ktoré by mal exekúciu zastaviť. A. konanie oprávneného totiž za súčasného splnenia podmienky, že dlh za oprávneného uhradí povinná, zakladá totiž povinnej zákonom predvídané oprávnenia, ktorými konanie oprávneného bude „sankcionované“. XX. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. X Q. v spojení s § 202 ods. X R. poriadku sťažnosť povinnej proti I. výrokovej vete uznesenia M. súdu J. J. sp. zn. XXEk/XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď dospel k záveru, že konanie oprávneného, ktorý neplní spoločný dlh oprávneného a povinnej voči veriteľovi, G. stavebnej sporiteľmi, nie je konaním v rozpore s dobrými mravmi, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená, a preto bol daný dôvod na zamietnutie návrhu povinnej na zastavenie exekúcie (I. výrok rozhodnutia). XX. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti povinnej rozhodol súd podľa § X62 ods. 2 Q. v spojení s § 255 ods. X Q. za použitia čl. X ods. X Q. tak, že v konaní o povinnou podanej sťažnosti úspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu, keď v súvislosti s podanou sťažnosťou povinnej sa síce vyjadril, ale uvedené vyjadrenie nepovažuje súd za účelne vynaložený náklad, na náhradu ktorého by mala byť zaviazaná povinná, keď v zásade ide už o preopakovanie dôvodov uvedených vo vyjadrení oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie povinnej. G. považoval oprávnený za potrebné sa vyjadriť, využil svoje oprávnenie, no náklady ktoré tým oprávnenému vznikli nepovažuje súd za účelne vynaložené, na náhradu ktorých by mala byť dôvodne zaviazaná povinná (II. výrok uznesenia).

XX. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v sťažnosťou napadnutom uznesení a podľa § X02 ods. 2 R. poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, pre ktoré oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie nebol priznaný, reagujúc predovšetkým na dôvody uvedené v sťažnosti, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia. XX. Ku sťažnosti oprávneného, proti druhej výrokovej vete (II. výrok) uznesenia M. súdu J. J. sp. zn. XXEk/XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, na úvod sudca k prípadnému použitiu ustanovení Q. sporového poriadku uvádza, že podľa § 200 R. poriadku sa na exekučné konanie použijú ustanovenia Q. sporového poriadku, ak R. poriadok neustanovuje inak. G. ide o úpravu trov konania, R. poriadok obsahuje úpravu odlišnú od všeobecnej úpravy trov konania v Q. sporovom poriadku, teda je bez pochybností, že trovy konania upravuje R. poriadok inak. A. potvrdzovala aplikačná prax aj v minulosti, keď rešpektovala zásadnú odlišnosť úpravy trov konania vo všeobecnom procesnom predpise (predtým v M. súdnom poriadku, v súčasnosti v Q. sporovom poriadku) od úpravy v osobitnom predpise upravujúcom výkon rozhodnutia (R. poriadku). Za všetky súd poukazuje na rozsudok L. súdu D. republiky sp. zn. X M Q. XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, uverejnený v X. stanovísk L. súdu a rozhodnutí súdov SR X/XXXX pod číslom XX na str. XX, podľa ktorého, cit.: „Z ustanovení citovaných dovolacím súdom tak mimo akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že proces rozhodovania o trovách exekúcie podľa R. poriadku vykazuje zásadné odchýlky od procesu rozhodovania o trovách konania podľa , (resp. o trovách už nariadeného alebo zastavovaného výkonu rozhodnutia podľa šiestej časti takého zákona) a použitie ustanovení o trovách konania i v exekučnom konaní podľa R. poriadku zásadne neprichádza do úvahy.“. A. závery sú použiteľné aj v súčasnosti, keď R. poriadok upravuje v komplexnej šiestej časti nazvanej „P. exekučného konania“ problematiku trov exekučného konania do značnej miery odlišne od úpravy trov v Q. sporovom poriadku. Už len vo vzťahu k „dvoj-inštančnému“ rozhodovaniu o nároku na náhradu trov konania a výške náhrady trov konania upravenej v Q. sporovom poriadku, ktorá sa v R. poriadku neuplatňuje, keď podľa ods. X R. poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, teda aj o nároku aj o výške v jednom rozhodnutí. R. poriadok nezakotvuje povinnosť ex-offo rozhodovať o trovách konania v prípade rozhodovania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, je teda na procesnej aktivite účastníkov exekučného konania, či si nárok na náhradu trov konania uplatňujú, alebo nie. G. teda oprávnený mienil na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie podľa § X99a ods. 1 R., ktoré platí sám (podľa R. poriadku), zaviazať povinnú (uplatniť nárok na náhradu platených nákladov podľa § X99d ods. 1 R. poriadku), potom tak mal urobiť v čase, keď súd o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie rozhodoval. A. R. poriadku upravuje, že voči povinnému má oprávnený nárok aj na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. L. si oprávnený nárok na ich náhradu neuplatnil, súd mu ich správne v druhej výrokovej vete uznesenia, ktorým rozhodol o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, nepriznal.

D. sa nestotožnil s názorom oprávneného, že nie je potrebné náhradu trov vyčísľovať, keď si ju už uplatnil v návrhu na vykonanie exekúcie, a to z dôvodu, že v návrhu na vykonanie exekúcie si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov, ktoré mu v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie vznikli. L. si však trovy, ktoré mu ako ďalšie v konaní vzniknú. L. teda o ďalšie uplatnenie nároku na náhradu trov konania, ale o uplatnenie nároku na náhradu trov konania oprávneného, ktoré platil v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. O týchto nákladoch v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený nevedel a ani nemohol vedieť, keď tieto sú podmienené procesnou aktivitou povinného (podanie návrhu na zastavenie exekúcie), ktorá môže, ale aj nemusí nastať. D. tiež uvádza, že zákon neukladá povinnosť uplatniť si trovy konania preto, že ide o fakultatívnu možnosť, či si nárok na náhradu trov konania od protistrany uplatní alebo nie. G. platí základná zásada, že si každý z účastníkov hradí trovy konania sám (§ 199b R. poriadku), potom prípadný nárok na ich náhradu od protistrany je možnosťou a nie povinnosťou účastníka konania a zákon takúto povinnosť ukladať nemôže. XX. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. X Q. v spojení s § 202 ods. X R. poriadku sťažnosť oprávneného proti druhej výrokovej vete uznesenia M. súdu J. J. sp. zn. XXEk/XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že oprávnený si neuplatnil nárok na náhradu trov vzniknutých v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie včas, nežiadal o nich rozhodnúť, keď si vo svojom vyjadrení k nemu nárok podľa § X99d ods. 1 R. poriadku neuplatnil, a preto bol daný dôvod na nepriznanie nároku na náhradu trov exekučného konania oprávneného v súvislosti s podaným návrhom povinnej na zastavenie exekúcie (W.. výrok uznesenia). XX. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § X62 ods. 2 Q. v spojení s § 255 ods. X Q. za použitia čl. X ods. X Q. tak, že v konaní o oprávneným podanej sťažnosti úspešná povinná nemá nárok na ich náhradu, keď v súvislosti s podanou sťažnosťou jej žiadne náklady nevznikli (IV. výrok uznesenia).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).