Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-88-2014.pdf
PDF · 142.67 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/88/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, AK Bratislava, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, proti žalovanému: I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, D. T. U.- Č., Š. B. G. M., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, zast. JUDr. Patrik Podhorský, advokát, Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 2729,13 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 548,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 927,43 eur od 13.03.2013 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 16 %.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2729,13 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 2179,03 eur od 13.03.2013 do zaplatenia a trovy konania.
2.V predmetnej veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 10.10.2014 č.k. 7C/88/2014-78, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1048,49 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 669,11 eur od 13.03.2013 do zaplatenia s tým, že v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Predmetný rozsudok nadobudol v 1. odseku výroku právoplatnosť dňa 09.12.2014.
3.Žalobca podal proti predmetnému rozsudku v časti, v ktorej súd žalobu zamietol odvolanie. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu 1.stupňa v napadnutej časti je postihnuté vadou nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko sa vôbec nestotožňuje s právnym názorom súdu, že časť nimi uplatneného nároku bola premlčaná. Pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby je rozhodný okamih splatnosti úveru. Zmluvné strany úverovej zmluvy si presne vymedzili konečnú splatnosť úveru pevným dátumom 20.08.2013. Ust. § 103 OZ na právny vzťah založený úverovou zmluvou, ktorá je hmotnoprávne stále úverom, bez ohľadu na to či bola alebo nebola uzavretá so spotrebiteľom, kedy žalovanému bolo poskytnuté plnenie s pevnou dohodnutou lehotou jeho splatnosti nie je možné použiť. Pokiaľ v úverovej
zmluve bolo dohodnuté splácanie úveru v splátkach nejedná sa o čiastkové plnenie, ale o jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach. Až deň nasledujúci po dátume predčasnej splatnosti úveru s výzvou na zaplatenie, t.j. 13.03.2013 sa žalovaný dostal do omeškania s vrátením nesplatenej časti úveru a teda až od tohto okamihu začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva, pričom podporne poukázal na právny záver vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 4Obo 54/2007 zo dňa 17.06.2008. V ďalšom uviedol, že nie je dôvod na použitie Občianskeho zákonníka na právny vzťah založený úverovou zmluvou ako absolútnym obchodom. Všetky ustanovenie Obchodného zákonníka majú kogentnú povahu, sú teda záväzné a strany sa od nich nemôžu odchýliť, ani ich dohodou vylúčiť. Premlčanie práva z dotknutého právneho vzťahu sa tak vzhľadom na charakter a povahu zmluvy posudzuje výlučne podľa predpisov Obchodného zákonníka s tým, že zároveň uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.03.2013, sp.zn. 6MCdo/4/2012. Rozhodnutie súdu 1.stupňa je ďalej postihnuté aj vadou nezrozumiteľnosti, neurčitosti a nepreskúmateľnosti. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že im vznikol nárok len na zaplatenie istiny 13 úverových splátok bez bližšieho rozumného zdôvodnenia vyčíslenia tejto sumy. Na jednej strane súd 1. stupňa uvádza, že im vznikol nárok na nepremlčané splátky úveru od 20.12.2010 do 20.08.2013, konkrétne 33 úverových splátok, na druhej strane konštatuje, že im vznikol nárok len na 13 nepremlčaných splátok. Napadnuté rozhodnutie tak považujú za nepreskúmateľné. V ďalšom uviedol, že taktiež nesúhlasí s rozhodnutím nepriznať nimi uplatnené úroky z úveru a poplatkov za správu úveru.
4.Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením zo dňa 11.11.2015 č.k. 2Co/43/2015-130 zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z preskúmavaného rozhodnutia nemožno zistiť, či súd prvého stupňa námietku premlčania vznesenú žalovaným prostredníctvom jeho opatrovníka posudzoval aj v nadväznosti na existenciu ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, keďže je zrejmé, že ešte právny predchodca žalobcu postupoval v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka, čím sa stal zročným celý dlh žalovaného. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Tieto požiadavky odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti dostatočným spôsobom nespĺňa, v dôsledku čoho je dané rozhodnutie nepreskúmateľné, čo je dôvodom pre zrušenie veci postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia sa odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom za situácie, že nie je transparentne jasné, na čom je založené rozhodnutie súdu.
5.Žalovanému bola pôvodne na zastupovanie v konaní ustanovená opatrovníčka, ktorá vzniesla námietku premlčania. V ďalšom však ohľadne doručovania zásielky pre žalovaného súd bude už postupovať podľa § 106 ods. 1 písm. a ) Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.
6.Vedľajší účastník na strane žalovaného oznámil vstup do konania podaním zo dňa 24.10.2014. Vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 26.05.2015 uviedol, že právne posúdenie súdu prvého stupňa o aplikácii Občianskeho zákonníka je plne v súlade s právnym poriadkom, nakoľko žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Záver o tom, že okresný aj krajský súd na vzťah založený zmluvou o úvere, ktorý je vo výpočte ustanovení § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, aplikovali ustanovenie Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských veciach, nie je v rozpore so zákonom ani inými právami žalobcu, vyslovil aj Ústavný súd v Uznesení sp.zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.06.2013. K námietke žalobcu, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka uviedol, že tento právny názor v súčasnej rozhodovacej praxi súdov neobstojí, nakoľko aj keď úverová zmluva má povahu absolútneho obchodu, na otázku premlčania je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ust. Občianskeho zákonníka, ktoré sú
pre spotrebiteľa výhodnejšie. Opätovne citoval Uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.06.2013, ako aj Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.04.2015, sp.zn. 3 MCdo 14/2014. V ďalšom uviedol, že majú za to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. V zmysle tohto ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je písomná výzva banky a aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní. V konaní nemožno považovať za dokázanú požiadavku 90 dňového omeškania žalovaného s niektorou splátkou, ako ani to, že by bol písomné vyzvaný na splnenie svojho záväzku zo zmluvy. Žalobca teda nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému postúpená naňho, boli tieto podmienky postupne splnené s tým, že zároveň poukázal na rozhodnutia viacerých súdov. Aktívnou vecnou legitimáciou sa vedľajší účastník zaoberal aj vo svojich ďalších písomných vyjadreniach.
7.Žalobca k žalobe doložil zmluvu o splátkovom úvere, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti spolu s doručenkami a Oznámenie o postúpení pohľadávky.
8.Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 07.04.2014 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že pohľadávka čo do právneho dôvodu a výšky predstavuje neuhradenú časť úveru poskytnutého žalovanému právnym predchodcom žalobcu na základe zmluvy o splátkovom úvere. žalovaný sa zaviazal úver, ktorý mu bol poskytnutý dňa 26.08.2009 vo výške 1700 eur splatiť formou 48 pravidelných mesačných splátok so stanovenou výškou splátky 50,37 eur s dátumom splatnosti jednotlivých splátok k 20.dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Dátum splatnosti prvej mesačnej splátky úveru bol zmluvnými stranami dohodnutý k 20.09.2009. Dátum splatnosti poslednej mesačnej splátky úveru k 20.08.2013. K poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca došlo k úprave stavu úveru tak, že sa od zostatku stavu úveru odpočítali platby na účely zaplatenia úverových splátok a zároveň došlo k zúčtovaniu riadnych úrokov z úveru vyčíslených zo zostatku úveru na základe dohodnutej ročnej úrokovej sadzby 16,3 % ročne a k zúčtovaniu poplatku za správu úveru na ťarchu úverového účtu v súlade s ust. čl. 5 bod 5.2 úverových podmienok. Na úver žalovaný zaplatil sumu 412,67 eur. V dôsledku omeškania žalovaného s riadnym a včasným plnením platobných povinností právny predchodca žalobcu zúčtoval konečný stav zostatku úveru k 30.09.2011. Konečný stav zostatku úveru k danému dňu, predstavoval neuhradenú sumu 2179,03 eur. Predmetná suma tak zodpovedá neuhradenej časti úveru. Od tohto dátumu žalovaný na úhradu úveru nezaplatil žiadnu platbu. Žalobca sa v tomto konaní voči žalovanému domáha zaplatenia pohľadávky vo výške 2729,13 eur s prísl. Uplatnená pohľadávka pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 2179,03 eur, z nezaplatených riadnych úrokov vo výške 499,27 eur a z nezaplatených poplatkov za správu úveru vo výške 50,83 eur. Neuhradená časť úveru vo výške 2179,03 eur pozostáva z nezaplatenej istiny úveru, z riadnych úrokov vyčíslených za obdobie od uzavretia úverovej zmluvy, t.j. od 26.08.2009 do 30.09.2011, ktoré neboli k 30.09.2011 uhradené a z poplatkov, vyčíslených za obdobie od uzavretia úverovej zmluvy, t.j. od 26.08.2009 do 30.09.2011, ktoré neboli k 30.09.2011 uhradené. Čo sa týka nesplatených riadnych úrokov vo výške 499,27 eur v špecifikácii postúpenej pohľadávky, tieto predstavujú riadne úroky za obdobie od 01.10.2011 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. 18.02.2013. Nesplatené poplatky za správu úveru vo výške 50,83 eur predstavujú poplatky za správu úveru za obdobie od 01.10.2011 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. 18.02.2013. Spolu s vyjadrením predložil aj výpis obratov na úverovej zmluve, Sadzobník poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s. , Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom a vyčíslenie pohľadávky žalobcu.
9.V písomnom vyjadrení zo dňa 03.06.2014 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že podaním zo dňa 02.04.2014 predložil súdu kompletný položkovitý výpis obratov na úverovej zmluve s popisom transakcií na úverovom účte, pričom zo tohto výpisu je preukázaná výška neuhradenej dlžnej sumy úveru vo výške 2179,03 eur s príslušenstvom, riadnymi úrokmi a poplatkami. Predložený výpis obratov na úverovej zmluve s výpočtom výky žalovanej pohľadávky je výstupom z bankového informačného systému, ktorý odsúhlasila Národná banka Slovenska, a.s., na základe čoho je zabezpečená dôveryhodnosť a nezmeniteľnosť údajov v ňom uvedených. Výšku dlžnej pohľadávky bol právny predchodca žalobcu ako banka povinný evidovať podľa § 39 a nasl. zákona o bankách, práve v uvedenom výpise, v tzv. „ bankovej knihe“, ktorá je v bankovej praxi považovaná za verejnú listinu. Uvedený výpis vedený v zmysle zákona o bankách potvrdzuje výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému. Údaje v ňom sú smerodajné aj z hľadiska zhodnotenia ekonomickej situácie banky a podliehajú dohľadu T..
10.Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 08.10.2014 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že položky zaevidované vo výpise z úverového účtu pod položkami č. 1- 78, s dátumom zaúčtovania a dátumom zostatku dňa 27.03.2013 nie sú reálnymi platbami preukázanými dlžníkom. Jedná sa o odpisové položky zaúčtované právnym predchodcom z dôvodu postúpenia pohľadávky žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/Ce zo dňa 28.03.2013. Spolu s týmto podaním doručil súdu aj Všeobecné obchodné podmienky.
11.G. G., Z..G.. ako banka a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 26.08.2009 zmluvu o splátkovom úvere č. 0562724262 podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Na základe úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1700 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal ako dlžník splácať v mesačných splátkach po 50,37 eur a to v 48 mesačných splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru bola určená na deň 20.08.2013, pričom úroková sadzba predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 16,30 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov 23,20 %.
12.Podľa čl. II. bod 2 zmluvy dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
13.V bode 5. článku II zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
14.V zmysle bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) tieto VOP upravujú všetky vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.
15.VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený. V rozsahu, v akom sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s určitým bankovým produktom líšia od ustanovení VOP, sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej zmluvy ( čl. 1 bod 1.3 a 1.4 VOP ).
16.Podľa bodu 7. VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a klientom - fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a klient- fyzická osoba nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17.Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky vo výške určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov sa uskutoční formou splátok klientom ( bod 7.2.4 VOP ).
18. Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy o úvere. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek počas trvania úverového vzťahu. Ak ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a iných nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte dostatok prostriedkov na ich úhradu, dohodli sa klient a banka na tom, že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky vo forme zaťaženia účtu. Na základe tejto skutočnosti vznikne na účte klienta nepovolené prečrpanie a klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené prečerpanie.
19.Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti splátky a banka má možnosť nakladať s poukázanou sumou (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).
20.V zmysle bodu 7.4.4. čl. 4 VOP pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru alebo jednotlivých splátok úveru, banka je oprávnená požadovať od klienta okrem úrokov, tiež úroky z omeškania z dlžnej čiastky, pričom dlžná čiastka sa úročí úrokom z omeškania denne od prvého dňa omeškania ( vrátane) až do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia dlžnej čiastky ( vrátane).
21. Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.
22. Podľa bodu 19.16 VOP klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky voči klientovi. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.
23. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 05.04.2013 adresovaným žalovanému spoločnosť G. G.Z., Z..G.. ako postupca oznámila postúpenie pohľadávky voči nemu na žalobcu ako postupníka. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému doručené dňa 23.04.2013.
24.Listom označeným ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 27.02.2013 adresovaným žalovanému, postupca G. G.Z. Z..G.. oznámil žalovanému, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 7.6.1 písm. a) VOP a preto Slovenská sporiteľňa, a.s. ku dňu 18.02.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka stala splatnou v celom rozsahu. Zároveň ho vyzval k splateniu sumy 2946,98 eur spolu s príslušenstvom do 10 dní od prevzatia tohto oznámenia. Oznámenie sa vrátilo pôvodnému veriteľovi dňa 19.03.2013 s označením zásielka neprevzatá v odbernej lehote.
25.Z výpisu obratov na úverovej zmluve nachádzajúcej sa na čl. 35- 38 spisu vyplýva pohyb na predmetnej úverovej zmluve.
26.Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 06.10.2016 uviedol, že Civilný sporový poriadok pojem „ vedľajší účastník“ nepozná a preto postavenie občianskeho združenia ako vedľajšieho účastníka v tomto spore k 30.06.2016 zaniklo. Tu súd poukazuje za potrebné uviesť to, že vedľajší účastník na strane žalovaného vstúpil do konania v čase, kedy bolo účinné znenie OSP, ktoré nevyžadovalo ako podmienku takého vstupu súhlas účastníka, na strane ktorého do konania vstupuje a preto použitím ust. § 470 ods. 2 prvá veta, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, pokračoval v konaní s vedľajším účastníkom.
27.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
28.Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
29.Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
30.Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).
31.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
32.Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
33.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
34.Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.
35.Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
36.V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba J. X. H. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37.Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
38.Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
39.Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
40.Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).
41.Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
42.Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
43.Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
44.Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
45.V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ). Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu.
46.Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
47.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
48.V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
49.Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
50.V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
51.Vzhľadom na uvedené je súd povinný aj z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.
52.Ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.08.2013. Začiatok plynutia premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
53.Jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú zo splátok. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby, teda splátky splatné po 25.11.2010, žaloba bola podaná dňa 25.11.2013. Keďže v danom prípade bola splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú splatné odo dňa 20.12.2010, teda 33 splátok.
54.Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.
55.Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý
cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.
56.Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
57.Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.
58.Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
59.Čo sa týka jednotlivých nárokov, úver bol žalovanému poskytnutý pri úrokovej sadzbe 16,30 % ročne. 60.Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). 61.Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( august 2009) činila úrok 12,95 % ročne. Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov za platnú, keďže mal za to, že táto výška úroku nepresahovala v podstatnej miere úrokovú mieru poskytovanú peňažnými ústavmi. 62.V zmysle VOP klient splácal pohľadávku z úveru, ktorá sa skladala z istiny, jej súčastí a príslušenstva, teda súčasťou dojednanej výšky splátky bol aj poplatok za správu úveru v sume 1,99 eur (60 Sk) mesačne. Potom splátka istiny a úroku z úveru po odpočítaní poplatku za správu úveru v sume 1,99 eur predstavuje sumu 48,38 eur ( výška splátky 50,37 eur - poplatok 1,99 eur ), z ktorej splátka istiny predstavovala sumu 35,42 eur a splátka úroku z úveru sumu 12,96 eur. Keďže žalobca má nárok na 33 nepremlčaných splátok, pričom nepremlčanými boli splátky, ktorých splatnosť nastala po 20.12.2010 každá v sume 48,38 eur, súd vyčíslil pohľadávku z úveru vo výške 1596,54 eur. Keďže žalovaný bol v 1. odseku rozsudku č.k. 7C/88/2014-78 zo dňa 10.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.12.2014 zaviazaný na zaplatenie sumy 1048,49 eur, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie doplatku sumy, na ktorú žalobcovi vznikol nárok, teda na zaplatenie 548,05 eur ( 1596,54 - 1048,49) a čo do zvyšku žalobu zamietol.
63.Čo sa týka poplatku za správu úveru, tak v zmysle zmluvy bol žalovaný ako klient povinný platiť banke poplatok za správu úveru v sume 1,99 eur mesačne.
64.Ako vyplýva z § 2 písm. e) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
65.V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
66.Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni 2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).
67.Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013 od 10.6.2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité iba pre finančné inštitúcie.
68.V danej právnej veci sa jedná o poplatok, ktorý mal byť dojednaný a jednotlivé zložky sa stali splatnými ako súčasť splátky úveru pred uvedenou novelou zákona o bankách. Súd však predmetné dojednania o poplatku za vedenie úveru podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že žalovaný ako klient a dlžník z úverového vzťahu bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi poplatok za správu úveru. Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným spotrebiteľom, žalovaní boli povinní platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkom úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášali žalovaní ako spotrebitelia, ktorí predsa za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatili žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto na žalovaných ako spotrebiteľov a dlžníka nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí o poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, no nemožno prijať záver, že pod takto definovaný pojem poplatku možno subsumovať akúkoľvek sumu určenú veriteľom predstavujúci úhradu jeho nákladov, pričom sa jedná o poplatok a úhradu predmetnej sumy, za ktoré spotrebiteľovi nie je poskytované žiadne protiplnenie, keď žalovanému zrejme nebol poskytovaný výpis z predmetného úverového účtu a ani nemal prístup k informáciám a údajom vedených na účte, teda jednalo sa čisto o administratívno-technické údaje pre žalobcu ako veriteľa. Na základe uvedeného potom súd nárok žalobcu na zaplatenie tejto časti nároku tak ako je uvedené vyššie zamietol.
69.Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania a preto mu vznikla povinnosť zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1596,54 eur, od 13.03.2013 ( deň nasledujúci po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanému na zaplatenie v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti ) do zaplatenia. Keďže však žalovaný bol v 1. odseku rozsudku č.k. 7C/88/2014-78 zo dňa 10.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.12.2014 zaviazaný aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 669,11 eur, zaviazal ho súd na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne už len zo sumy 927,43 eur, ktorá predstavuje rozdiel sumy, z ktorej žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 1596,54 eur a sumy vo výške 669,11 eur, z ktorej bol rozsudkom č.k. 7C/88/2014-78 zaviazaný zaplatiť úrok z omeškania. V čase omeškania bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 0,75% p.a. a úrok z omeškania tak predstavuje výšku 8,75 % ročne ako je uvedené vo výroku rozsudku. 70.V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 71.O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalobu a žalovaného súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, teda v časti o zaplatenie 1596,54 eur, čo predstavuje úspech 58% a neúspech 42%, čo predstavuje úspech žalovaného. Žalobcovi tak po odpočítaní úspechu žalovaného vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 16 %. 72.Čo sa týka vedľajšieho účastníka, ktorý vystupuje na strane žalovaného, jeho nárok na náhradu trov konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje. Žalovanému, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval, nevznikol nárok na náhradu trov konania a teda nevznikol ani vedľajšiemu účastníkovi, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
73.Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 74.Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.