Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-2T/72/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, samosudcom Mgr. Pavlom Macháčom, v trestnej veci obžalovaného R. Y. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom 26. októbra 2016, takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý

R. Y., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R. Č.. X, R.

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e dňa 26.12.2013 v čase približne o 22:14 hod. v meste R. na ceste Z. v km XX na ulici X. v smere z T. na W. v pravom jazdnom pruhu rýchlosťou 54 km/hod.(+/- 5%) ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. T. R., EVČ: R. XXXBL, pričom rýchlosť jazdy neprispôsobil iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, vozidlo viedol vyššou ako najvyššie povolenou rýchlosťou v obci, riadne nesledoval situáciu v cestnej premávke a nedal prednosť chodcom, ktorí vstúpili na vozovku a prechádzali cez priechod pre chodcov, čím porušil dôležité povinnosti vodiča vozidla vyplývajúce z ustanovení § 4 odsek 1 písmeno c) a písmeno f) a § 16 odsek 1, odsek 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, pričom nereagoval na po riadne vyznačenom priechode pre chodcov prechádzajúcu skupinu chodcov z jeho pohľadu sprava doľava, do troch osôb z tejto skupiny s vozidlom bez brzdenia narazil, následkom čoho chodci - R. K., nar. X.X.XXXX, bytom G.. F. XX, R., G. J. A., nar. X.X.XXXX, bytom Q. X. J. XX, R. a D. D., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX, R., utrpeli tieto zranenia:

- poškodený R. K. - zlomeninu lonovej kosti horného a dolného ramienka s posunutím úlomkov a krížovej kosti bez posunutia úlomkov vľavo, pomliaždenie a odreniny tváre s celkovou dobou liečenia od 26.12.2013 do 5.3.2014 s tým, že niektoré z týchto zranení môžu zanechať na tele a zdraví poškodeného trvalé následky,

- poškodený G. J. A. - otras mozgu ľahkého stupňa s pomliaždením čela a koreňa nosa, zlomeninu hornej časti predkolenia, vyvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie ľavého kolena a ľavého lakťa s odreninami kože s celkovou dobou liečenia od 26.12.2013 do 19.03.2014 s tým, že niektoré z týchto zranení môžu zanechať na tele a zdraví poškodeného trvalé následky,

- poškodený D. D. - pomliaždenie hlavy v čelovej oblasti vpravo s prasknutím lebky v záhlaví a drobným krvácaním do mozgu v oblasti oboch čelových lalokov v oblasti temena spojené s krátkodobým bezvedomím a otrasom mozgu, vyvrtnutie krčnej chrbtice s celkovou dobou liečenia od 26.12.2013 do 20.01.2014 s tým, že niektoré z týchto zranení môžu zanechať na tele a zdraví poškodeného trvalé následky, t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona a

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e : Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno k), § 37 písmeno h), § 38 odsek 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje sa mu skúšobná doba na 1 (jeden) rok. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa mu ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 2 (dva) roky. Podľa 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodení 1. D. D., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko W. XXX, R.G., 2. R. K. nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko G.. F. XX, R., 3. G. J. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko Q. X. J.H. XX, R. 4. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 a 5. Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, so svojimi nárokmi na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Piešťany podala na tunajší súd 20. októbra 2015 obžalobu sp. zn. Pv 57/14/2204 (ďalej len obžaloba) na R. Y. (ďalej len obžalovaný) pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona spáchaný na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. Okresný súd Piešťany (ďalej len súd) vo veci vytýčil termín hlavného pojednávania postupne na 18. júla 2016, 3. a 26. októbra 2016. Na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov poškodených, svedkov, znalca a oboznámil listinné dôkazy založené v spise. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že sa necíti byť vinný, no je mu ľúto, čo sa stalo. Následne využil svoje právo a odmietol vypovedať. Na návrh prokurátora súd prečítal jeho výpoveď z prípravného konania v ktorej uviedol, že 26.12.2013 vo večerných hodinách, pár minút po 22:00 hod. jazdil s osobným motorovým vozidlom T. R. s evidenčným číslom R.-C. (ďalej len vozidlo) v R. na X. O.. Cestoval z Talianska domov, na cestu vyrazil asi okolo obeda, v aute bol sám, no mal psa, tak si robil prestávky každé dve hodiny. Bol oddýchnutý, unavený nebol. Na vozidle mal zimné pneumatiky a vozidlo nemalo žiadnu technickú poruchu, bolo v poriadku. Prichádzal do R. od diaľnice, vozovka bola mokrá, bola už noc. Na križovatke pri cintoríne s vozidlom zastavil na červenú, následne cez križovatku prešiel rovno, smerom na W.. Pred ním a ani za ním nejazdilo žiadne auto. Mal zapnuté stretávacie svetlá, jazdil rýchlosťou maximálne do 50 km/hod., kľudne aj rýchlosťou 45 km/h, nevie presne, ale nikam sa neponáhľal. Vozidlo malo automatickú prevodovku. Tesne pred nehodou sa venoval vedeniu vozidla, netelefonoval, ani nerobil nič s rádiom. Vedel, že je tam priechod pre chodcov. Keď sa blížil k priechodu pre chodcov pri čerpacej stanici Shell, zbadal, že cez vozovku dosť rýchlo prechádza nejaká skupina, asi troch chodcov. Títo ho neohrozovali, i keď prechádzali dosť blízko pred jeho autom a ani on ich nemohol ohrozovať, keď už boli v strede cesty, mimo jeho jazdnej dráhy. Jasne videl, že sa s týmito chodcami minie. Z opatrnosti nepridával plyn, sledoval ich a stočil riadenie doprava, k pravému okraju, pre istotu. Nebolo potrebné brzdiť, ale sledoval ich pohľadom ako dosť rýchlo prechádzajú k stredu vozovky po jeho ľavej strane, on šiel pri pravom okraji. V tomto momente zrazu pred vozidlom sprava zbadal utekať nejakých ďalších chodcov. Vtedy mohol byť hrubým odhadom 15 m pred priechodom. Hneď došlo k zrážke s týmito chodcami s prednou časťou auta, čelné sklo sa rozbilo, on dupol reflexívne na brzdu a zastavil vozidlo. Nevie presne povedať, či auto začalo brzdiť pred, či počas nárazu alebo po náraze, ale chodcov, ktorých zrazil, zbadal ešte pred zrážkou a reflexívne točil volantom doľava, aby ich ešte mohol obísť a chcel brzdiť dupnutím na brzdy, bol to reflex. Po zastavení vybehol von a už si presne nepamätá, ako to tam prebiehalo, bol v šoku, keď zistil, že zranení sú traja chlapci. Ako si spomína, tak jeden z chlapcov bol niekde pri zastávke autobusov, za zadnou časťou jeho auta, jeden z chlapcov ležal niekde pri ľavých predných dverách. V šoku volal záchranku a policajtov, tí prišli o pár minút. Zrážke s chodcami v žiadnom prípade nemohol zabrániť, títo vbehli z pravej strany z chodníka pred vozidlo v tesnej blízkosti, nemal šancu žiadnym spôsobom zabrániť zrážke. Videl ako cez vozovku, niekde pri priechode pre chodcov, rýchlo prechádzajú traja chodci, no nemohol predpokladať, že za skupinkou týchto chodcov, ktorí išli cez vozovku pred vozidlom, ktorým sa mierne vyhýbal vpravo, sa rozbehne ďalšia skupinka chodcov rovno pred vozidlo. Zdôraznil, že zrazení chodci určite nevbehli do vozovky na začiatku priechodu z jeho pohľadu, ale určite na konci tohto priechodu, ak nie kúsok za týmto priechodom a určite všetci utekali z pravej strany doľava. Nekráčali rýchlo, ale jasne rýchlo utekali. Tesne pred zrážkou jazdil určite menej ako 50 km/h. Pár dní po nehode udalosť nahlásil na tlačive v pobočke poisťovne Kooperatíva, v ktorej bolo povinne zmluvne poistené vozidlo a prostredníctvom advokáta to oznámil poškodeným. Taktiež písomne požiadal poisťovňu, aby poškodeným vyplatila ich oprávnené nároky ešte pred ukončením vyšetrovania. Svedok J. Y. vypovedal, že v kritický čas išiel smerom od križovatky do mesta po chodníku, bolo mokro, bola tma. Zazrel decká, nevie koľko, pomyslel si, čo robia o takomto čase vonku, už bolo neskoro. Išiel ďalej, zrazu okolo neho prechádzalo auto, riadne svietilo, zdvihol hlavu, deti boli rozdelené na dve skupinky, jedna skupinka bola niekde v zástavke, alebo pri zastávke a druhá pri ceste. Tá, ktorá bola na tej zastávke, odtiaľ sa zrazu rozbehli a išli všetci na prechod. Na doplňujúcu otázku uviedol, že deti boli najprv spolu na zastávke, potom sa skupinka oddelila, jedna bola na hrane cesty a druhá zostala na zastávke. Nevie, koľko ich bolo. Auto v tom čase mohlo byť niekde za ním, svedok išiel smerom k nim. Auto prešlo okolo neho 10-15 metrov, myslí si, že auto šlo normálnou rýchlosťou. Pozrel sa na tie decká, vchádzali do cesty, za nimi hneď ďalší, takou rýchlejšou chôdzou išli, ako rozbehnutie sa. Rozostúpenie medzi skupinkami bolo asi dva až dva a pol metra. Povedal si, že kam idú, veď ide auto, či ho nevidia, potom zrazu počul náraz, auto ich zrazilo. K rozporom vo výpovediach na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní uviedol, že pravdou je to, čo uviedol v prípravnom konaní, lebo si to lepšie pamätal, teda pravdou je, že zo skupinky osôb, ktorá bola na zastávke, a z ktorej už boli niektorí na prechode, tak sa niekoľkí rozbehli na priechod pre chodcov, vôbec nepozerali doľava, doprava. Samotnú zrážku svedok nevidel, bola tma, osoby boli v tmavom oblečení a prechod je slabo osvetlený. Ani manéver vodiča nevidel. Býva mu zle z krvi, tak tam ihneď nešiel, išiel najprv do priľahlého parku a vrátil sa, až keď počul, že idú sanitky. Keď tam boli sanitky, videl, že jeden sedel na kraji cesty v mláke, už tam bola pri ňom doktorka a druhý bol niekde pred autom asi meter a meter a pol. Chvíľku tam pobudol a pozeral sa, čo sa deje. Pamätá si jedno dievča, to sedelo na zástavke a telefonovalo s plačom, myslí si, že bolo odtiaľ. Z jeho pohľadu za nehodu môžu chodci, keby sedel za volantom on, tak ich zrazí tiež. Svedok a poškodený G. J. A. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako išli smerom k prechodu, na prechode sa pozrel na obidve strany, prešiel cez prechod a ďalej si už nepamätá. Zobudil sa až v sanitke. Keď vstúpil na prechod, pamätal si, že sledoval či môže prejsť, videl, ako je auto ďalej od prechodu, nevie presne koľko. Rýchlosť, ktorou sa auto pohybovalo, nevie odhadnúť. Keďže už bol na prechode, myslel si, že mu auto musí dať prednosť. Išlo priemernou rýchlosťou. Pred nimi boli dve alebo tri dievčatá, on išiel hneď za nimi, s ďalšími dvomi. Dievčatá už boli na prechode keď naň on vchádzal. Cez prechod prechádzali odčlenení, bolo ich asi sedem, dve dievčence, potom šli dvaja až štyria a potom možno za nimi dvaja. Nepamätá si, či auto brzdilo, nijaké zvuky nepočul. Pri nehode mal poranenú ľavú nohu, robili mu vážnejšiu operáciu. Mal tržné rany na ľavom uchu, takmer zlomený nos. Liečil sa dohromady pol roka, pričom bol doma a nechodil do školy. Na priebeh nehody sa začal rozpamätávať po dvoch alebo troch mesiacoch, s ostatnými poškodenými sa o dopravnej nehode bavil, o tom, ako to tam bolo. Nepamätá si však, kto bol najbližšie pred ním na prechode pre chodcov. Boli tam dievčatá, ale neboli blízko, tak sedem až osem metrov od nich. Bolo napršané, nepršalo. Bolo jasno a bola noc. Vozidlo malo zapnuté svetlá. Vzdialenosť vozidla od neho mohla byť 30 metrov. Skupinku dievčat, ktorá išla pred nimi, sa nesnažili dobehnúť. Na otázku znalca, kde svedok vstupoval na prechod, uviedol, že vstupoval tam, ako sa začína zebra. Vstupoval do vozovky, pretože si myslel, že auto im dá prednosť, keďže to tak má byť. V kritický večer pre nehodou sedel v podniku N. a pil malinovku, alkoholické nápoje nepožíval. V podniku sedel aj s poškodenými. Boli tam ešte nejaké dievčatá, ktoré nepoznal. Boli to tie dievčatá, ktoré išli na prechode pred nimi. Čo konzumovali jeho kamaráti v ten večer, si nespomína. Z podniku išli smerom domov, cez ten prechod, dole ku X. a tadiaľ smerom do Y. R. domov. Záznam o dychovej skúške u svedka poškodeného G. J. A., ktorý súd oboznámil čítaním, bol negatívny, Svedkyňa Y. Z. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že k okolnostiam nehody sa nevie vyjadriť, lebo tam nebola. Uviedla, že poškodený G. J. A. je jej syn, v čase nehody mal 15 rokov, momentálne už má 18 rokov, nechodí do školy, nie je zamestnaný, je u strýka vo Viedni. Mal zlomenú ihlicu, musel ísť na operáciu do Trnavy. V tom čase, 3 - 4 mesiace po nehode mu musela byť oporou, so všetkým mu pomáhať, s hygienou, s jedením, 3 mesiace plakal na posteli. Mal v nohe zapichnuté ihlice po operácii, bolo to veľmi bolestivé. Bol imobilný v tom čase používal vozík, doklad od zakúpenia vozíka nemá. Zanechalo mu to trvalé následky, puká mu v tom kolene, cíti tam nejaké mravčenie, má to ešte opuchnuté. Na dotaz obhajcu, či bola po nehode písomne kontaktovaná obžalovaným o možnosti hlásenia škody do poisťovne aj s poučením o spôsobe uplatnenia nárokov v tejto poisťovni, svedkyňa uviedla, že bola, ale neuspela na základe toho, že jej dali informácie, že pokiaľ nebude ukončený súd, nemôžeme s tým poisťovňa nič robiť.

Svedok a poškodený R. K.Č. J.. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že v kritický večer sedeli v bare, potom chceli ísť s partiou do mesta, šli cez ten prechod a prešlo ich auto. Na prechod vstupovali priamo z chodníka. Mimo prechodu sa nevyskytovali, len čisto na ňom. Na otázku prokurátora, či sa presvedčil, že ide auto svedok uviedol, že on sa nepozeral, dôveroval skupine, videl, že oni sa pozerajú, predsa by neohrozili sami seba. Motor motorového vozidla nebolo počuť. Oni boli traja, ktorých auto zrazilo, pred nimi bola skupinka ľudí, celkovo ich na prechode mohlo byť asi osem, nevie to presne. Skupinka pred nimi bola vzdialená asi dva metre, boli tesne pred nimi. Šírku prechodu (zebry) nevie odhadnúť. Svedok ďalej uviedol, že na prechod vchádzali plynule z chodníka, ani nespomaľovali, ani nezrýchľovali, išli celá skupinka spolu. Náraz si moc nepamätá, bol to zlomok sekundy, pamätá si, až keď bol na zemi. Mal zlomenú panvu, zlomenú nohu a vnútorné krvácanie, tiež porušenie močových ciest. Mesiac ležal v nemocnici a doma dva mesiace. Na dotaz obhajcu svedok uviedol, že pred dopravnou nehodou požíval alkoholické nápoje, už si presne nepamätá, aké. O priebehu dopravnej nehody sa bavil s kamarátmi zo skupinky, bolo to už dávno. Uviedol, že si nepamätá, kde sa v momente, keď vstupoval na vozovku, nachádzal G. J. A.. Na dotaz obhajcu, akým spôsobom prišli k predmetnému prechodu pre chodcov uviedol, že išli z baru, po hlinenej cestičke hore a potom vstúpili na prechod. Priebeh udalosti si pamätal určite podrobnejšie pri výsluchu na polícií. Boli rozdelení, jedna skupinka bola bližšie k nim a dvaja, traja boli viac vpredu, nevie, kto bol v tej skupinke vpredu. Prechádzali po skupinkách. K rozporom uviedol, že je to už dávno a presne si nepamätá. Bol hospitalizovaný v nemocnici na Kramároch v Bratislave. Príslušník polície bol za ním bezprostredne po dopravnej nehode, či mu uvádzal aj priebeh dopravnej nehody, nevie presne uviesť. Či uviedol policajtovi, ktorý ho navštívil v nemocnici, že videl utekať dievčatá pred nimi a tak utekali za nimi a nepresvedčili sa, či nejde motorové vozidlo, si nepamätá. V skupinke boli T.. D., D. U., U. W., Y. U., ďalej nevie. Od apríla tohto roku má vodičské oprávnenie. Už pred absolvovaním autoškoly vedel o povinnosti zastaviť auto pred prechodom, resp. dať prednosť. Svedok uviedol, že nevie uviesť, či išiel po zebre v strede alebo po okraji. Na počasie si nespomína, vie iba to, že bola tma. Pamätá si, že chalani zakričali auto, on sa obzrel a v tom prišiel náraz. Už pred nehodou vedel, že chodec prechádzajúci cez prechod musí brať ohľad na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúceho vozidla, túto povinnosť si splnil tak, že išiel so skupinou, ako už uvádzal. Z oboznámeného výsledku analýzy akútneho toxikologického vyšetrenia z 2. januára 2014 pacienta R. K., zo vzorky prijatej 27. decembra 2013 (čas odberu 01.55 hod.) vyplynula koncentrácia etylalkoholu v krvi 0,21 g/kg, skríning iných prchavých látok v krvi bol negatívny. Výsledok skupinového skríningu omamných, psychotropných látok a liečiv v moči bol negatívny. Z tejto správy zároveň vyplýva, že do koncentrácie 0,20 g/kg sa výsledok hodnotí ako negatívny (chyba stanovenia, endogénny etylalkohol). Svedok R. K. Y.. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že k okolnostiam nehody sa nevie vyjadriť, lebo tam nebol. Uviedol, že poškodený R. K. J.. je jeho syn, v čase nehody mal 15 rokov, teraz má už 18 rokov. Jeho syn pri nehode utrpel komplikovanú zlomeninu predkolenia, mal zlomenú panvu, pomliaždeniny. 26.12. ho zobrali do Bratislavy na Kramáre, tam bol do marca, apríla nasledujúceho roka, už si to nepamätá presne. Podľa neho syn pri zmene počasia pociťuje bolesti, po nejakej väčšej námahe, po futbale napr. pociťuje bolesti. Jeho syn bol celú dobu na lôžku pokým ho neprepustili, potom bol o barlách, má aj individuálny študijný plán čo sa týka školy, nakoľko chodí do Trnavy a nemohol by riadne dochádzať. Na rehabilitácie chodili do Piešťan na polikliniku, asi do mája. Na dotaz obhajcu, či svedok vedel, že jeho syn pred nehodou konzumoval alkohol a či ho konzumoval aj v minulosti svedok uviedol, že sa to dozvedel, keď boli v Bratislave. Nevie, či mal predtým skúsenosť, alebo či to bolo prvý krát. Na dotaz obhajcu, či bol po nehode písomne kontaktovaný obžalovaným o možnosti hlásenia škody do poisťovne aj s poučením o spôsobe uplatnenia nárokov v tejto poisťovni, svedok uviedol, že nejaké podanie mu prišlo, ale neuspel, povedali mu, že pokiaľ nebude vec skončená, nemôžeme s tým poisťovňa nič robiť. Svedok a poškodený D.T. D. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že si nič nepamätá, iba si pamätá, ako bol v E. hrať biliard, najskoršia spomienka je až z nemocnice po dvoch týždňoch. Pri dopravnej nehode utrpel otras mozgu, prasknutú lebku, krvácanie do mozgu, posunuté stavce, stratu čuchu. V nemocnici bol tri týždne, teraz chodí každý rok na neurológiu. Po úraze sa vrátil do školy asi po mesiaci. Či sa o priebehu dopravnej nehody rozprával so svedkami K. a G. A. svedok uviedol, že presne to povedať nevie. Je si istý, že biliard hral v bare E., myslí, že tam boli aj tu svedkovia poškodení. Nespomína si, či konzumoval alkohol, niekto mu hovoril, že mal jedno pivo v N., avšak on si nepamätá. Z výsledku dychovej skúšky D. D. na mieste dopravnej nehody, ktorú súd oboznámil čítaním, bolo zistené množstvo alkoholu v dychu s výsledkom 0,20 mg/l. Svedok Z. D. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že k okolnostiam nehody sa nevie vyjadriť, lebo tam nebol. Účastníkom nehody bol jeho syn D. D., v čase nehody mal 15 rokov, teraz má 18 rokov. Jeho syn po nehode stratil úplne čuch. Pri nehode utrpel otras mozgu, krvácanie do mozgu, v podstate zranenia, ktoré sa týkali hlavy a mal početné podliatiny na zadnej strane tela. Hospitalizovaný bol hneď, celé dva týždne, bol na pozorovaní, na CT chodil dosť často. Keď ho prepustili, bol obmedzený v bežnom spôsobe života tým, že stratil úplne čuch a prvé dni po príchode z nemocnice mával stavy na odpadnutie, bývalo mu zle. Stalo sa, že musel ísť zo školy domov, vážne mu bolo zle. Svedok má vedomosť o tom, že pred nehodou bol jeho syn v pohostinstve N. na sídlisku H., odkiaľ mal namierené do pohostinstva X., ktoré sa nachádzalo na druhej strane cesty, ktoré svedok s manželkou v tom čase prevádzkovali. O tom, že jeho syn pre nehodou konzumoval alkohol vie, ale nevie nič bližšie. Na dotaz obhajcu, či bol po nehode písomne kontaktovaný obžalovaným o možnosti hlásenia škody do poisťovne aj s poučením o spôsobe uplatnenia nárokov v tejto poisťovni, svedok uviedol, že bol kontaktovaný, obrátil sa na poisťovňu s výsledkom takým, že mu oznámili, že pokiaľ nebude ukončené vyšetrovanie, nebude im suma vyplatená. Svedok H. U., ktorého výpoveď z prípravného konania súd so súhlasom strán na hlavnom pojednávaní prečítal, uviedol, že v kritický večer bol s poškodenými a ďalšími osobami v bare N.. V čase o 21:55 hod. sme sa rozhodli ísť domov a dostali sa až k zastávke na X. O. oproti Shellke. Tam sa k nim pripojila Y. U. a U. W.. Na zastávke boli asi len chvíľku, pozdravili sa a chceli prejsť po priechode na druhú stranu, on sa s T. D. držal za ruky a chceli prejsť na druhú stranu. Najskôr pred vstupom na priechod sa rozhliadol či nejde nejaké auto, som si však nevšimol, zároveň najskôr s T. medzi sebou akoby držali D. D. a ten šiel asi 2 metre s nimi po priechode, avšak asi po týchto metroch sa vrátil dozadu za chalanmi. Svedok držal T. D. asi ľavou rukou, teda bol ďalej od následne prichádzajúceho auta, dostali sa do vzdialenosti cca 2

- 2,5 metra od obrubníka chodníka na druhej strane, za ním boli Y. U., U. W. a R., nevie ako ďaleko boli od neho vzdialení, bol otočený chrbtom. Vie to preto, lebo takto vstupovali na priechod. Krátko predtým sa rozprával s R. X., počul ho za sebou rozprávať. Za nimi boli G., K. a D. D.. Potom sa dozvedel, že vlastne úplne na konci bol aj U.. Ako bol asi dva metre od krajnice, tak sa len obzrel dozadu a presne v tom momente uvidel ako chalanov zrazilo auto. Najbližšie k nemu zo zrazených chalanov bol G. J. A., potom v strede D. D. a na konci bol R. K.. Nevie prečo sa otočil, nepočul prichádzajúce auto, ani si ho počas celej prejdenej trase po priechode nevšimol a neobzeral sa. Potom, čo ich auto zrazilo, tak na druhú stranu dobehli aj tí štyria, U., Y., R. a D. U.. Hneď na to, ako oni dobehli na druhú stranu, vystúpil vodič, kričal na svedka, aké je číslo na sanitku. Vodič bol agresívny na chalanov, čo ležali na zemi a kričal na nich, že prečo mu tam skočili. Po chvíli prišli polícia a záchranka. Svedok vie uviesť len to, kde po náraze skončil R. K., ten skončil až pri pravom obrubníku v smere od križovatky až za už stojacim autom. Svedok mal v ten večer na sebe modré nohavice, modré tenisky, no bundu nevie akej farby mal. V čase nehody asi popŕchalo, bola tma, pouličné osvetlenie svietilo. Pred tým ako narazilo auto do chalanov, tak nikoho nevidel, že by po priechode utekal. Svedok D. U., ktorého výpoveď z prípravného konania súd so súhlasom strán na hlavnom pojednávaní prečítal, uviedol, z kritického večera si pamätá, že boli vo večerných hodinách v pohostinstve N.. Bol tam s poškodenými, boli tam ešte H. U., T. D., boli partia, nevie koľko ich bolo presne. Vyšli z podniku a vybrali sa do mesta, dostali sa až k autobusovej zastávke na ulici X., oproti Shellke. K zastávke išli postupne, on išiel posledný. Po tom, čo sa dostali na zastávku, tak chceli prejsť na druhú stranu. Kým sa svedok dostal k priechodu pre chodcov, tak už asi všetci boli na priechode. U. s D. získali náskok, boli pár metrov pred ostatnými, išli rýchlejším krokom, skorej vyrazili. Keď chcel prejsť na druhú stranu a teda vstúpiť na priechod, pozrel sa doľava či nejde auto, no nevšimol si žiadne auto, preto sa otočil a chcel vstúpiť na priechod. Hneď ako vkročil na priechod zbadal auto, ktoré zrazilo poškodených. Nevie odhadnúť akou rýchlosťou išlo auto, taktiež si nepamätá, či počul, že by auto brzdilo, nevie ani uviesť, v akom mieste boli chalani v čase, keď ich auto zrazilo. Nevie prečo poškodených nevidel skôr ako v momente zrážky, asi mal v ruke telefón. Nevšimol si, že by cez priechod niekto pred nárazom utekal. Už si vôbec nespomína na to, kto, kde a v akých vzdialenostiach prechádzal cez priechod. Pamätá si, že po náraze ostal jeden zo zrazených ležať pri pravom kraji cesty v smere od križovatky, druhý dopadol do stredu jazdného pruhu pred auto a tretí na ľavú stranu, teda viac do protismeru. Nevie aké bolo počasie, ani čo mal vtedy oblečené. Svedkyňa U. W., ktorej výpoveď z prípravného konania súd so súhlasom strán na hlavnom pojednávaní prečítal, uviedla, že v kritický večer bola na zastávke so Y. U., bolo to asi o 22:00 hod. Tam stretli H. U., R. K., D.Á. D., G. A., R. X.. Chvíľu sa všetci na zastávke rozprávali, to trvalo asi päť minút. So Y. chceli ísť na Shellku a chalani domov, tak chceli prejsť priechodom pre chodcov cez X. O., ktorý je blízko zastávky. K., A. a D. boli za svedkyňou. H. U. bol pred ňou, Y. vedľa nej napravo alebo naľavo. Na priechod pre chodcov vstúpil prvý U., následne za ním na priechod vstúpila svedkyňa so Y.. Ako ďaleko boli od U. nevie, ale v čase keď ony dve vstupovali na priechod, tak sa rozhliadla do oboch strán, či nejde nejaké auto, žiadne si však nevšimla, preto aj na priechod so Y. vstúpili. Za svedkyňou boli K.X., A. a D., boli za ňou asi pol metra a bol tam aj X., niekde vedľa nej, čiže Y. a X. boli vedľa svedkyne po stranách. Spomína si, ako videla náraz, stála ani nie v strede prechodu, bližšie k zastávke. Auto si vôbec nevšimla, ani zrakom, ani sluchom. Pamätá si ako sa Y. rozbehla na druhú stranu, nepovedala však nič a svedkyňa sa v tom okamihu len otočila trochu doľava za seba a videla svetlá a náraz. Vie, že ju nejakým spôsobom X. sotil dopredu a vďaka tomu jej šuchlo auto nohu odzadu, nemala z tohto žiadne zranenie, ani jej to nepoškodilo oblečenie, len proste cítila taký ošuch. Tento ošuch cítila až následne na to, čo uvidela náraz auta do poškodených, avšak presne nevie, kde chalani stáli. Prečo nespomínala aj v skoršej výpovedi, že ju niekto sotil, odôvodnila tým, že ona vnímala, že ju niekto sotil do ramena, potom jej X. povedal, že to bol on. Nevie, prečo to nespomenula už skôr. O nehode sa bavila s H. a Y., nevie už presne, kedy sa rozprávali. Všimla si G. vo vzduchu, ostatných nie. Hneď na to utekala na druhú, tam už asi H. volal sanitku. Potom, čo prebehla na druhú stranu, si už nič bližšie nevšimla, lebo plakala a bola v šoku. Náraz bol dosť silný, nevie však posúdiť rýchlosť auta. Nespomína si, aké bolo počasie. Na sebe mala rifle, tmavozelenú bundu a obuté tmavočervené tenisky. Okrem Y. nikoho po priechode utekať nevidela. Nevie, či sa poškodení rozbehli, ani ako išli, lebo boli za ňou. Z poškodených vedela označiť len polohu D. D.. Svedkyňa Y. U., ktorej výpoveď z prípravného konania súd so súhlasom strán na hlavnom pojednávaní prečítal, uviedla, že v kritický večer išli s U. W. z mesta pešo popri hlavnej ceste až sa dostali na zastávku autobusov oproti Shellke, bolo to v čase asi okolo 22,00 hod. Na tejto zastávke sa stretli s R. K., D. D., G. A., H. U., T. D., ešte niekto tam bol, ale meno nevie. Na zastávke sa zvítali, bola to náhoda, že sa stretli. Mali namierené prejsť cez X. O. na druhú stranu cesty cez priechod, boli hladné, chceli si niečo kúpiť na Shellke. H. s T. išli popredu, cez priechod pre chodcov išli ako prví vedľa seba, držali sa za ruky. Svedkyňa išla spolu s U. a R., G. a D. išli dá sa povedať ako jedna skupinka, ona bola v tejto skupinke najviac prvá, bola vtedy vzdialená od H. s T. asi jeden alebo dva metre. Na priechode išla na kraji pravej strany, kúsok do kríža naľavo za ňou pár centimetrov bola U.. Či tam bol aj R. X., nevie, ona ho nepozná. Vedľa U. bol K. a chalani, teda G. a D. boli tesne za nimi. Polohu osôb vnímala periférne. Išli ako keby jedna skupinka. Poškodení sa pohybovali v strede priechodu. Pred vstupom na priechod sa určite rozhliadla, či náhodou nejde nejaké auto, žiadne nevidela. Nešli cez priechod nejako rýchlo, išli takým normálnym pomalším krkom a pamätá si, že mohli byť asi v strede jazdného pruhu bližšie k zastávke, teda v pruhu kade išlo aj auto a vtedy sa obzrela doľava a už videla auto ako je od nich možno sedem osem metrov, videla vtedy len svetlá a keď si vozidlo v uvedenej vzdialenosti všimla, hneď začala utekať a U. s ňou. Vtedy sa U. o to auto ešte oškrela noha, avšak nič sa jej nestalo. Pred tým ako si všimla vozidlo, tak nevie, či počula nejaké brzdenie, nevie ani akou rýchlosťou mohlo auto ísť. Hneď ako odbehla vlastne od prichádzajúceho auta, prebehla asi dva metre, tak sa potom otočila a už len videla ako vzduchom letia poškodení, náraz nevidela. Následne ako poškodení dopadli, tak si pamätá, že G. ostal niekde v strede, D. bol úplne na kraji, pri obrubníku, kde končí autobusový výjazd a K. niekde medzi nimi. Všetci ležali. Hneď ako toto videla, tak ostala v šoku, prešla ku schodom pred O. a sadla si na schody. Videla, ako U. utekala hneď pri D. a začala kričať aj na K. a K. sa asi aj zdvihol. Následne prišli sanitky, nevie, kto ich volal. Šofér ostal dlhšie v aute, nevyšiel z auta hneď po tomto náraze. Pred tým, ako si všimla vozidlo, tak nikto z nich neutekal, normálne prechádzali na druhú stranu. Poškodení odleteli od auta po náraze možno aj 6 metrov. Nevie, prečo si vozidlo všimla až tak neskoro, vôbec ho pred tým nepočula, nepamätám si. Nevie, čo mala oblečené, bola zima a bolo vlhko a tma. Svedok R. X., ktorého výpoveď z prípravného konania súd so súhlasom strán na hlavnom pojednávaní prečítal, uviedol, že v kritický večer boli v pohostinstve N.. Dorazili tam asi o 20,00 hod., svedok pil kofolu a videl som že G. a K. mali malé pivo, ostatní nevie čo pili. Asi o 21,40 hod. sa rozhodli ísť domov. Z pohostinstva išli celá partia, asi päť - šesť, nevie presne,. Dostali sa až k autobusovej zastávke na X. O., kde sa na chvíľu ešte zastavili a kecali, pričom H. s T. išli prví cez priechod pre chodcov, svedok išiel za nimi asi tri metre, čiže v čase keď oni už boli priechode, svedok ešte len vchádzal, vtedy sa rozhliadol do oboch strán, pričom žiadne auto v čase, keď na priechod vstupoval nešlo. Za ním po priechode asi meter išla U. W. a potom za ňou išli G., D. a R., nevie v akom poradí a nevie, či tam bol ešte niekto. Bol asi v polovici priechodu pre chodcov, v časti kde priechod kolmo pretína odbočovací pruh na Shellku, teda prerušované pruhy a vtedy si prvý krát všimol prichádzajúce auto od svetelnej križovatky, vtedy bolo auto od neho vzdialené asi 15-20 metrov, pričom stále pozeral na auto, ktoré však v tomto čase nespomaľovalo, potom keď auto bolo asi dva metre od U., R., G. a D. som začul, že auto mierne spomaľuje, avšak nevšimol si, že by nejak spomalilo a potom už len počul veľký náraz a brzdenie auta. Ako auto mierne spomaľovalo a narazilo do prvého z chalanov, tak potiahol U. za ruku, ona išla po svedkovej ľavej ruke, aby ju auto nezachytilo, ona bola pred chalanmi, ktorých auto zrazilo, asi okolo pol metra. Bola od neho na vzdialenosť dĺžky ruky, na túto vzdialenosť bola aj od poškodených. Ako potiahol U., tak sa otočil a videl ako poškodení lietali, zdá sa mu, že K.Č. letel na pravú stranu, D. bol v strede a G. naľavo. Po tom, čo dopadli poškodení na zem, tak ostatní rýchlo prešli na druhú stranu a H. zavolal záchranku. Nevšimol si, že by niekto z nich cez priechod pre chodcov utekal. Nevie uviesť, čo mal v ten večer na sebe oblečené. Vie, že v ten večer bola hmla, bolo chladno, bola tma, cesta primrznutá nebola. Neviem uviesť či niekto pred nárazom na niekoho kričal. Y. U. pozná, nevie, kde presne na priechode bola. Svedok J. R. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje ako policajt a dokumentoval túto nehodu. Pamätá si po príchode na miesto nehody, že tam bolo viacero ľudí, viacero policajných hliadok, tri sanitky, hasiči, bolo tam odstavené motorové vozidlo na vozovke, bol tam vodič, svedkovia. Začal dokumentovať udalosť, policajti mu dali svedkov, poškodených, vodiča, on to zapísal, vykonal dychovú skúšku u vodiča, k poškodeným myslí že posielal policajtov, aby vykonali ich dychovú skúšku. Boli tam nejaké výpovede dvoch dievčat, ktoré uviedli, že keď išli cez priechod pre chodcov, videli prichádzať auto, ďalej to potvrdil ešte svedok. V podstate to isté potvrdil aj vodič, že videl na poslednú chvíľu, ako mu prebehli pred autom nejaké osoby, otočil hlavu ich smerom za nimi, ako utekali a v tom pocítil náraz. Takto vypovedal na mieste nehody aj u nich na inšpektoráte. Záznam o dopravnej nehode písal svedok rukou, nebol dopísaný celý na mieste, boli tam napísaní svedkovia, čas nehody, záznam zapisoval až po príchode do kancelárie, kedy si všetkých lustroval a dával do systému. Zápisnice nepíše na mieste, vždy píše záznam o nehode do systému + náčrtok. Aj v tomto prípade to tak bolo. Podkladom pre záznam sú zistenia na mieste nehody, vyťažili prítomných, čo boli na mieste, traja svedkovia, traja poškodení, vodič. Poškodených, ktorí boli v sanitke, sa nepýtal. Nehodu pôvodne ukončil po dohode s dozorujúcim prokurátorom tým, že vydal niekoľko stranové uznesenie o zastavení trestného stíhania. Plánik z miesta nehody vyhotovený nebol, zhotovil ho znalec z dopravy. V čase nehody bolo napršané, bol mierny opar, možno aj mrholilo, nepamätá si. Asi hodinu predtým bol dokumentovať nehodu pri Tescu a v tom čase pršalo. Povrch vozovky bol mokrý. Túto nehodu si pamätá aj s odstupom času, pre počet poškodených. Na mieste bol za menej ako polhodinu, vzhľadom na skutočnosť, že sa nehoda odohrala v blízkosti ich sídla. Svedok J. Š., ktorého výpoveď z prípravného konania súd so súhlasom strán na hlavnom pojednávaní prečítal, uviedol, že bol 26.12.2013 v čase okolo 23.00 hod. kontaktovaný príslušníkom oddelenia dopravných nehôd v R., ktorý vyšetroval dopravnú nehodu medzi vozidlom a skupinou chodcov. Dozvedel sa, že jeden zo zrazených chodcov utrpel zranenia a bol prevezený do nemocnice na Kramáre a kolega policajt ho požiadal, aby zabezpečil predbežnú lekársku správu, dychovú skúšku zranenej osoby (chodca) prípadne odber krvi za účelom zistenia alkoholu od tohto chodca. Toto svedok zabezpečil, na nič bližšie si však nespomenul a nepamätal si ani, či komunikoval s poškodeným chodcom. Svedok W. S., ktorého výpoveď z prípravného konania súd so súhlasom strán na hlavnom pojednávaní prečítal, uviedol, že 26.12.2013 vo večerných hodinách čakal na kamarátky na mieste, ktoré sa nachádza presne za zastávkou na X. O. vo vzdialenosti asi 100 metrov. Mal teda výhľad priamo cez presklenú zastávku. Keď tam stál, tak len zrazu začul náraz, nespomína si na žiadne výkriky alebo zvuk bŕzd, na to sa hneď pozrel tým smerom a zbadal ako niečo letí vzduchom na úrovni auta, bolo to teda v mieste pred zastávkou na X. I.. Vtedy bola hmla, tma, bolo sychravo. Potom si ešte pamätá, že auto zastavilo, nevie kedy auto začalo zastavovať. Hneď ako zbadal náraz, tak sa vybral na miesto nehody, ale mal barle a preto mu to trvalo dlhšiu dobu. Keď prišiel na miesto, tak tam už bolo veľa ľudí, nielen teda z tej skupiny, ale aj okoloidúci. Všimol si, že jeden zo zranených ležal na vozovke, kde sa končí príjazdový pruh pre autobusy, potom druhý chalan sedel na vozovke, asi v strede vozovky, ale vzdialenosť nevie uviesť, bol ale bližšie k priechodu, ako ten, čo bol bližšie pri zastávke. Tretieho nevidel, lebo sa nechcel s barlami pliesť. Krátko na to prišli záchranné zložky a policajti. Nevie, čo mali zrazení chodci oblečené, ani ako prechádzali cez priechod. Svedok A. R., ktorého výpoveď z prípravného konania súd so súhlasom strán na hlavnom pojednávaní prečítal, uviedol, že pracuje na čerpacej stanici Shell v R. na ulici X., kde tankuje pohonné hmoty do áut našim zákazníkom. Dňa 26.12.2013 bol ešte len druhý deň v práci, keď okolo 22:00 hod. videl oproti na zástavke skupinu ľudí, nevie koľko ich bolo, ani ako dlho tam stáli, lebo sa tam striedalo viacero ľudí, nevenoval im pozornosť. Následne začul náraz a brzdy alebo brzdy a náraz, nevie v akom poradí, a potom si už len všimol, ako sa tam pri zastávke zhŕkli ľudia, ktorí asi tiež išli cez ten priechod, alebo zo zastávky. Hneď na to utekal do vnútra na pumpu a chcel zavolať pomoc, avšak ako sa znovu otočil, tak už na mieste videl policajtov, preto už nikam nevolal. V deň bolo jemne hmlisto, bolo večerná hodina, čiže bola tma, možno aj trocha popŕchalo, ale to presne nevie. Pred nárazom nepočul žiadne výkriky, ktoré by upozorňovali na prichádzajúce auto, tiež si nič neobvyklé pretým nevšimol. Kamery z pumpy priestor nehody nezachytávajú. Zo záverov znaleckého posudku číslo XX/XXXX vypracovanom znalcom z odvetvia zdravotníctvo a farmácia, odbor ortopédia, J.. Ľ. X., ktorý posudok súd so súhlasom strán na hlavnom pojednávaní prečítal, vyplynul rozsah zranení poškodených tak, ako je opísaný v skutkovej vete výroku o vine rozsudku. Znalec v posudku zároveň popísal mechanizmus vzniku zranení u všetkých troch poškodených, ktorý mechanizmus u všetkých troch poškodených zodpovedá zrazeniu motorovým vozidlom tak, ako vypovedali očití svedkovia, poškodení i obžalovaný. Spôsobom opísaným vo výroku sa vyjadril aj k otázke práceneschopnosti a liečbe primeranej, zodpovedajúcej jednotlivým typom zranení a k obmedzeniu v obvyklom spôsobe života u každého poškodeného. Znalec tiež vyčíslil bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia u poškodeného D. D. súčtom bodov 225 (bolestné + SSU 140 bodov a 115 bodov), čo finančne činí 4.105,50 Eur, u poškodeného R. K.X. súčtom bodov 765 (bolestné + SSU 315 bodov a 450 bodov) čo finančne činí 12.316,50 Eur a u poškodeného G. J. A. súčtom bodov 375 (bolestné + SSU 225 bodov a 150 bodov), čo finančne činí 6.037,50 Eur. Znalec Z.. Š. O. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že vo veci vypracoval v prípravnom konaní znalecký posudok a jeho doplnok a jeho záverov sa pridržiava. Závery znaleckého posudku predniesol v zhode s písomným vyhotovením. Zo záverov posudku vyplynulo, že obžalovaný ako vodič vozidla mal možnosť vidieť chodcov skôr, ako na nich pôvodne reagoval. Vtedy mal dve možnosti a to okamžite s vozidlom brzdiť a zastaviť pred priechodom - zabránenie zrážke skoršou reakciou - vtedy by zabránil zrážke i keby chodci - tretia skupina na cestu vbehli. Mal aj druhú možnosť, s vozidlom vyhýbať sa smerom doprava, čím dal priestor chodcom, aby prešli cez cestu (ale by stihli prejsť iba prví traja, ďalší traja, ktorí sa následne pohybovali behom by nestihli prejsť), ktorú možnosť si obžalovaný zvolil pri prejazde nehodovým úsekom. Z technického hľadiska boli možnosti zabránenia vzniku dopravnej nehody obžalovaným vypočítané pre zabránenie skoršou reakciou z pôvodnej rýchlosti, ktorou premával, t. j. z 54 km/h, keby obžalovaný na chodcov reagoval vo vzdialenosti 44,1 metrov pred miestom zrážky, t. j. o 1,44 sekundy skôr ako reagoval vo vypočítanom mieste reakcie, tak by brzdením s vozidlom zastavil pred prechádzajúcimi chodcami. Ďalšou možnosťou zabránenia zrážke bola jazda nižšou rýchlosťou v mieste pôvodnej reakcie, keby sa v mieste pôvodnej reakcie, t. j. 22,51 metrov pred zrážkou s vozidlom pohyboval rýchlosťou 33,22km/ h, bol by zrážke zabránil brzdením a zastavením vozidla pred miestom zrážky. Vypočítané zabránenie zrážke platí pre pohyb chodcov cez priechod normálnou chôdzou, ale i behom. V záveroch posudku sa ďalej uvádza, že vo vzdialenosti 46 metrov od priechodu pre chodcov v inkriminovanom čase, mohol obžalovaný zaznamenať pohyb chodcov na priechode pre chodcov a v prípade, že by v tejto vzdialenosti okamžite reagoval na chodcov brzdením vozidla, bol by zrážke zabránil zastavením vozidla pred miestom zrážky z rýchlosti 54,0 km/h, čo je rýchlosť vyššia ako povolená. Keď reagoval v kratšej vzdialenosti, t. j. vo vzdialenosti 22,51 metrov, táto vzdialenosť bola vypočítaná na základe výpočtov metódou spätného odvíjania nehodového deja a zodpovedala by i výpovedi obžalovaného, potom by aby zabránil zrážke, musel by sa v tejto vzdialenosti s vozidlom pohybovať rýchlosťou 33,22 km/h. K výpovedi svedka Y. znalec uviedol, že z technického hľadiska o tom, že videl pohyb osôb cez priechod tak, ako to popísal svedčia výpovede chodcov, ktorí popisovali spôsob prechodu cez priechod v skupinách. V prvej skupine boli dvaja chodci, ktorí prechádzali priechod ako prví a v čase dopravnej nehody boli už v druhom jazdnom pruhu (U. + D.), o tých menovaný nevypovedal. Vypovedal až o druhej a tretej skupine a to že niekoľko členov skupiny 2, 3 až 4 sa vybrali cez priechod - neutekali, šli rýchlejšie - vtedy si všimol prichádzať auto. Tomuto stavu by zodpovedala skupina osôb (X., U. a Y.). Potvrdil zhodne s výpoveďami chodcov ich správanie pri prechode cez priechod, že sa na cestu ani nepozerali. Zhodne s výpoveďou vodiča uviedol, že chodci sa rozbehli a bežali. Tejto výpovedi zodpovedá i výpočet nehodového deja - druhý variant, podľa ktorého bolo vypočítané, že keby sa chodci pri prechádzaní priechodom pohybovali tak, že druhá skupina, ktorú tvorili X., U., W., sa pohybovali po priechode normálnou rýchlosťou chôdze, nebežali by a tretia skupina v zložení A., D. a K., by sa pohybovala do miesta zrážky rýchlou chôdzou až behom, boli by na vozovku vošli takým spôsobom, ako popisoval obžalovaný, t. j. že na začiatku reakcie videl pred sebou troch chodcov a v priebehu reakcie, keď sa týmto chodcom vyhýbal smerom doprava mu z pravej strany vbehli traja chodci. V tomto prípade by A., vstupujúci na priechode pre chodcov do jazdného pruhu vodiča videl vľavo od seba T. vo vzdialenosti 22,5 metra, čo bola menšia ako uvádzal vo výpovedi. Na dotaz prokurátora znalec uviedol, že výhľadové pomery slúžili k tomu, aby bola vypočítaná rýchlosť primeraná rozhľadu vodiča. Vychádza sa zo všeobecne platných noriem, pri jazde vozidla na tlmených svetlách. Bolo vypočítané, že v prípade, že by sa vodič pohyboval rýchlosťou 45 až 46 km/h, vo vzdialenosti 35 až 40 metrov od miesta zrážky, bol by zrážke zabránil zatavením vozidla pred miestom zrážky. Vo vzdialenosti 35 až 40 metrov sa chodci nachádzali tak, že K., A. a D. sa nachádzali ešte na chodníku. Vodič začal reagovať na nich zo vzdialenosti 22 metrov pred miestom zrážky. Obžalovaný mohol zaregistrovať poškodených aj skôr, avšak vzniká tu otázka, že keď mohol a keď stáli na chodníku, či mal dôvod brzdiť už a spomaľovať alebo nemal. V tomto prípade sa ešte chodci nenachádzali v jazdnej dráhe vozidla. Vozidlo je vybavené ABS, na vozovke nezostala žiadna šmykľavá stopa, svedkovia neuvádzali žiaden šmyk. V tomto prípade nie je možné pripočítať tomu vozidlo pred miestom zrážky ďalšiu dráhu brzdenia, bol by to iba odhad. V tomto prípade vodič reagoval na prvých chodcov, ktorí mu vstúpili do dráhy. Videl ich vychádzať keď bol 22 metrov od prechodu. Videl ich vychádzať z pravej strany. Vtedy sa pohyboval rýchlosťou 54 až 56 km/h. Počas reakcií za 1,5 sekundy on prešiel túto vzdialenosť a došlo k zrážke. Videl prichádzať chodkyne z pravej strany, reagoval na nich, chodkyne medzi tým prešli popred jeho vozidlo, v priebehu 1,5 sekundy vchádzali ďalší traja chodci, a vlastne sa dostali pred vozidlo v čase, keď zošliapol brzdový pedál. V prípade, že by sa v čase reakcie pohyboval 32 km rýchlosťou a takto by reagoval, bol by zastavil pred prechodom pre chodcov. Na dotaz obhajcu, či z technického hľadiska vodič mohol rozpoznať vo vzdialenosti cca 40 metrov pred prechodom, že chodci stojaci na chodníku vkročia na prechod do jazdnej dráhy, znalec uviedol, že z technického hľadiska to nemohol rozpoznať. Mohol však reagovať na predchádzajúcich dvoch chodcov U. a D.. Na tých nereagoval, prešiel 20 metrový úsek, pretože tí chodci už boli mimo jeho jazdnú dráhu. Z miesta pôvodnej reakcie 22 metrov pred miestom zrážky jazdou povolenou rýchlosťou ani primeranou výhľadu vodiča, zrážke by nezabránil, keď mal povinnosť vodič reagovať, bol by zrážke zabránil z väčšej vzdialenosti, v tomto prípade by musel reagovať na chodcov, ktorí sa nachádzali mimo jeho jazdný pruh, vpravo na chodníku a z technického hľadiska títo chodci vytvorili vodičovi prekážku náhľadu podľa druhej definície. Na dotaz obhajcu, akým brzdným spomalením by musel obžalovaný brzdiť z rýchlosti 32 km/ h, aby zabránil zrážke s chodcami s poškodenými, znalec uviedol, že pri zabránení zrážke sa uvažuje s tým, že vozidlo sa nepohybuje v šmyku, ale počíta sa s polovičným brzdným spomalením, nehodový dej bol počítaný s brzdným spomalením 5,8 m/s na mínus druhú, s polovičným brzdným spomalením je 2,9 m/s na mínus druhú. Čiže vodič v čase pôvodnej reakcie 22 metrov pred miestom zrážky nebrzdí náhle v šmyku, ale s polovičným brzdným spomalením. Plné brzdné spomalenie je z rýchlosti 54 až 56 km/h. Znalec ďalej uviedol, že je technicky prijateľné, aby obžalovaný jazdil rýchlosťou v spodnom intervale rýchlosti jazdy, nad ktorým uvažovali. Tiež uviedol, že výpoveď obžalovaného z technického hľadiska možno považovať za prijateľnú. Pokiaľ chodec v nočnej dobe pozerá do smeru príjazdu vozidla, vidí svetlá prichádzajúceho vozidla, nerozpozná ale rýchlosť jazdy tohto vozidla, keďže vozidlo je kryté za svetlami. V dennej dobe chodec fixuje pohyb vozidla. Na dotaz obhajcu, či v rýchlosti jazdy obžalovaného do 50 km/h, vytvorili poškodení svojím konaním nebezpečenstvo, kolíznu situáciu, znalec uviedol, že prinútili vodiča, aby brzdil šmykom, vytvorili nebezpečenstvo. Ďalej boli oboznámené záznam o dopravnej nehode, fotodokumentácia z miesta nehody a ostatný spisový materiál. Na základe takto vykonaného dokazovania, vyhodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dospel súd k záveru, že vina obžalovaného je nepochybne preukázaná. Obžalovaný nespochybňoval zrážku s chodcami, tvrdil ale, že títo mu vytvorili z technického hľadiska prekážku náhlu, pre ktorú sa necítil byť vinným zo žalovaného skutku. Obžalovaný ako vodič viedol osobné motorové vozidlo rýchlosťou 54 km/h (+-5%), teda rýchlosťou v obci nepovolenou, ktorá bola naviac neprimeraná stavu vozovky (bol december, vozovka bola vlhká po daždi) a ďalším okolnostiam, ktoré mohol predvídať. Tu znalec jasne uviedol, že rýchlosť obžalovaného zodpovedajúca dohľadu tlmených svetiel mala byť v tomto prípade 45,86 - 46,86 km/h. Ďalšou okolnosťou, ktorú mohol predvídať, bolo to, že po prechode pre chodcov, o ktorom ako sám priznal mal subjektívnu vedomosť (blízko býval, často tadiaľ prechádzal), môže prechádzať chodec, obzvlášť na frekventovanom prechode v intraviláne obce v čase sviatkov resp. svätoštefanskej zábavy (26.12.). Zdôrazniť treba aj skutočnosť, že obžalovaný viedol motorové vozidlo už bezmála desať hodín, išiel z Talianska a ako sám uvádzal, šoféroval už od obeda a hoci tvrdil, že si robil prestávky a nebol unavený, podľa názoru táto okolnosť prispela k tomu, že sa plne nevenoval vedeniu motorového vozidla, v dôsledku čoho nesprávne zareagoval na vzniknutú situáciu v cestnej premávke. Obžalovaný sám uviedol, že reagoval na skupinku osôb na prechode spôsobom, že dal nohu z plynu a sledoval tieto osoby (X., W. a U.), či ich nezrazil, stočil riadenie doprava, k pravému okraju a pocítil náraz. To svedčí pre záver, že skupinky osôb išli bezprostredne za sebou, čo potvrdili i výpovede vo veci vypočutých svedkov, najmä svedkov X. a W. a U.. Neobstojí preto obhajobná argumentácia obžalovaného, že mu zrazení chodci (poškodení) vytvorili z technického hľadiska náhlu prekážku, nakoľko už pred nimi bezprostredne idúca skupinka chodcov, ktorá išla len pár metrov pred poškodenými, vytvorila pre obžalovaného takú prekážku, na ktorú bol povinný správne a včas zareagovať okamžitým brzdením a zastavením pred priechodom, čím by zabránil zrážke, čo konštatoval i znalec v posudku. Skupinka zrazených chodcov (poškodených) nebola na priechode jediná resp. osamotená. Z vykonaného dokazovania tiež nevyplynulo, že by poškodení cez prechod utekali, ako tvrdil obžalovaný, títo šli rýchlejšou chôdzou. Vzhľadom k existencii pruhu pre autobusy širokého 2,6 metra je treba zdôrazniť aj to, že chodci (tak druhá skupinka, ako aj poškodení) museli prejsť po priechode pre chodcov k miestu zrážky najmenej 3 - 4 metre. Postavenie vozidla obžalovaného po nehode, ako je zrejmé z fotodokumentácie z miesta nehody, tiež nesvedčí pre tvrdenie obžalovaného, že sa vyhýbal druhej skupinke chodcov smerom doprava, lebo auto zostalo po brzdení a zastavení ihneď po nehode stáť v strede jazdného pruhu, nie pri pravom okraji, čo svedčí pre priamu jazdu vodiča stredom jazdného pruhu. Tým obžalovaný porušil povinnosti vodiča riadne sledovať situáciu v cestnej premávke a dať prednosť chodcom, ktorí vstúpili na vozovku a prechádzali cez priechod pre chodcov. Zvýšenú pozornosť je treba v zmysle zákona o cestnej premávke venovať najmä deťom a starším osobám. Svedok Y. vo výpovedi jasne uviedol, že pred nehodou videl pri prechode deti, teda bez pochýb i obžalovaný mohol rozpoznať, že po prechode idú deti, kde je obzvlášť dôležité venovať im zvýšenú pozornosť. Svojim konaním tak porušil dôležité povinnosti vodiča vozidla vyplývajúce z ustanovení § 4 odsek 1 písmeno c) a písmeno f) a § 16 odsek 1, odsek 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. V dôsledku tohto konania došlo k dopravnej nehode, pri ktorej poškodení ako zrazení chodci utrpeli ujmy na zdraví opísané v skutkovej vete výroku o vine rozsudku, ktoré ujmy mal súd preukázané znaleckým dokazovaním a ani obžalovaný ich po vecnej stránke nespochybňoval. Podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky. Podľa odseku 2 cit. ust. sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, alebo b) na chránenej osobe. Podľa § 158 Trestného zákona, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Podľa § 4 odsek 1 písmeno c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Podľa § 4 odsek 1 písmeno f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vodič je povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť; to neplatí pre vodiča električky. Podľa § 16 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Podľa § 16 odsek 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h-1, a ak ide po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km.h-1. Po právnej stránke súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Za porušenie dôležitej povinnosti sa považuje porušenie takej povinnosti, ktorá má za danej situácie spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie. V praxi sa touto povinnosťou rozumie nielen povinnosť uložená podľa zákona, ale aj uložená inými všeobecne záväznými právnymi predpismi (napr. aj pravidlami cestnej premávky). Medzi porušením dôležitej povinnosti a následkom trestného činu musí byť preukázaná príčinná súvislosť. Výpočet všetkých dôležitých povinnosti vodiča motorového vozidla nie je možné, pretože význam porušenia ktorejkoľvek povinnosti vodiča je priamo závislý na konkrétnej dopravnej situácii. Treba hodnotiť také porušenie povinnosti vodiča, ktoré môže mať za následok vážnu dopravnú nehodu. V tomto prípade obžalovaný svojím konaním porušil dôležité povinnosti, a to tak nevenovaním sa plne vedeniu vozidla, keď toto vozidlo viedol neodpočinutý, nesledovaním situácie v cestnej premávke a neprispôsobením rýchlosti jazdy svojím schopnostiam, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a tiež okolnosti výskytu priechodu pre chodcov v tesnej blízkosti, teda na úseku, kde bol v inkriminovaný čas dôvodný predpoklad zvýšeného výskytu chodcov. Obžalovaný tiež prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť. K dokazovaniu k výroku o treste Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov. Z lustrácie v systéme AVÍZO vyplynulo, že sa proti obžalovanému iné trestné stíhanie aktuálne nevedie. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov vyplynulo, že sa obžalovaný doposiaľ dopustil ôsmich priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Konkrétne 4. decembra

2011, 18. marca 2014 a 7. apríla 2014 porušil ustanovenie § 3 odsek 2 písmeno b) zákona č. 8/2009 Z. z. (účastník cestnej premávky je povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného značenia), za ktoré mu boli uložené pokuty vo výške 10,- až 20,- Eur. Ďalej sa v dňoch 21. februára 2012, 27. apríla 2012, 16. septembra 2012, 5. októbra 2012 a 24. júna 2013 sa dopustil priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pričom vo všetkých prípadoch porušil ustanovenie § 16 odsek 4 zákona č. 8/2009 Z. z. (rýchlosť jazdy), za ktoré konania mu boli uložené pokuty do 30,- Eur. Zo správy Mestského úradu R. vyplynulo, že menovaný nebýva na adrese trvalého pobytu a miesto jeho pobytu sa nepodarilo zistiť. Bližšie preto hodnotený nebol. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny R. vyplynulo, že obžalovaný nie je vedený ako uchádzač o zamestnanie. Posledná evidencia bola v čase od 3. 6. 1991 do 20. 11. 1991. Obžalovaný nepoberá žiadne sociálne dávky ani príspevky a nie je poberateľom peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ani peňažného príspevku na opatrovanie. K výroku o treste Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliada na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri ukladaní trestu taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný svojím konaním porušil dôležité povinnosti uložené mu všeobecne záväzným právnym predpisom (nevenovaním sa plne vedeniu vozidla, nesledovaním situácie v cestnej premávke, neprispôsobením jazdy stavu a povahe vozovky, prekročenie rýchlosti). Aj keď dychová skúška (poškodený D. 0,20 mg/l) a toxikologicko-chemická analýza (poškodený K. 0,21 g/kg) na prítomnosť alkoholu vykázali pozitívne výsledky, je potrebné poukázať na to, že u oboch poškodených išlo o hraničné koncentrácie látok vo vzorkách, inak povedané, mali v sebe len minimálne množstvo alkoholu. Táto okolnosť tak nemala zásadný vplyv na priebeh nehody, ako sa snažila predostrieť obhajoba. Na druhej strane je potrebné objektívne priznať, že miestom dopravnej nehody je slabo osvetlený priechod pre chodcov, kde často dochádza k dopravným nehodám, čo je súdu známa skutočnosť z jeho úradnej činnosti. Rovnako je potrebné poukázať na to, že aj poškodení ako chodci prechádzajúci cez priechod mali samotnému prechádzaniu venovať väčšiu pozornosť, teda mali byť obozretnejší a pred vstupom na vozovku boli povinní sa dôslednejšie presvedčiť, či tak môžu urobiť bez nebezpečenstva, čo urobil len jeden z poškodených - G. J. A.. Zvyšní dvaja sa spoliehali v tomto smere na druhých. Tu ale treba uviesť, že išlo o deti, u ktorých je neobozretné správanie vzhľadom k veku a skúsenostiam možné očakávať, čo zákonodarca vyjadril tým, že uložil vodičom povinnosť dbať na zvýšenú opatrnosť práve vo vzťahu k tejto kategórii osôb. Znalec sa tiež vyjadril, že odhadnúť rýchlosť idúceho vozidla v noci je zložité aj pre dospelého človeka, vzhľadom k nemožnosti fixácie pohybu vozidla, nieto ešte pre deti. Rovnako bola zohľadnená skutočnosť, že obžalovaný síce prekročil povolenú rýchlosť, avšak len minimálne. Všetky tieto okolnosti v súhrne ovplyvňujú mieru zavinenia u obvineného, čo malo v konečnom dôsledku dopad na uloženie samotného trestu a určenia jeho výmery na samej dolnej hranici zákonného rozpätia. Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. V stručnosti treba uviesť, že princíp ukladania úhrnného trestu podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona spočíva v tom, že páchateľovi dvoch alebo viacerých trestných činov je ukladaný trest v rámci trestnej sadzby činu najprísnejšie trestného, pričom sa musí v tomto výroku odraziť aj skutočnosť, že nejde iba o trest za tento trestný čin, ale i za ďalšie, zbiehajúce sa trestné činy. To sa premietne v priznaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, teda že páchateľ spáchal viac trestných činov. U obžalovaného súd zistil aj jednu poľahčujúcu okolnosť, konkrétne uvedenú v § 36 písmeno k) Trestného zákona, teda že obžalovaný sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, keď obžalovaný po dopravnej nehode nahlásil poistnú udalosť a písomne požiadal poisťovňu, aby poškodeným vyplatila ich oprávnené nároky ešte pred ukončením vyšetrovania. Zároveň vyrozumel zákonných zástupcov poškodených o tom, kde a ako si môžu spôsobenú škodu uplatniť. Z pohľadu súdu urobil tak nielen to, čo mu ukladá zákon ako povinnosť, ale aj úkon navyše. Trest je právnym následkom trestných činov, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tom, ako má pôsobiť zákon jednak na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v páchaní trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Trest ale musí obsahovať aj morálne odsúdenie páchateľa. Podľa § 158 Trestného zákona je za tento prečin možné uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok. Podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa za tento prečin ukladá trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov. V rámci trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného (§ 157 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona) ukladal súd obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, ktorý mu za splnenia podmienok uvedených v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok, ktorú považoval za postačujúcu na to, aby obžalovaný preukázal svoju schopnosť viesť riadny život. Takýto trest bude na obžalovaného pôsobiť predovšetkým výchovne a zodpovedá zásadám generálnej, ale i individuálnej prevencie, osobe obžalovaného, aj špecifickým okolnostiam skutku. Samotná skutočnosť, že ukladanie úhrnného trestu nebolo vyjadrené príslušným spôsobom vo výroku o treste rozsudku, je opomenutím, ktoré konajúci súd v rámci písomného vyhotovenia už nevedel zhojiť, keď rozsudok sa vyhotovuje v znení, v akom bol verejne vyhlásený. Obžalovaný sa dopustil trestných činov v súvislosti s vedením motorového vozidla, preto mu súd zároveň uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke. Pri určovaní výmery trestu zákazu činnosti prihliadal súd opäť hlavne na mieru zavinenia, ktorá by rovnako ako pri výmere trestu odňatia slobody odôvodňovala ukladanie trestu skôr na dolnej hranici. Avšak zohľadniť bolo potrebné aj priestupkovú anamnézu obžalovaného vyjadrenú vo výpise z evidencie priestupkov resp. v jeho evidenčnej karte vodiča, ktoré obsahujú početné záznamy o priestupkoch obžalovaného na úseku cestnej premávky, i keď zväčša menšej závažnosti. S prihliadnutím na to súd vymeral obžalovanému o niečo vyšší trest zákazu činnosti viesť, konkrétne na dva roky. Takto vymerané tresty vo svojom súhrne zodpovedajú potrebám tak generálnej, ako aj individuálnej prevencie a sú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli . K výrokom o náhrade škody Čo sa týka nárokov poškodených D. D., R. K. a G. J. A. na náhradu škody na zdraví (titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia), tieto síce boli v prípravnom konaní riadne a včas uplatnené zákonnými zástupcami poškodených, ktorých poškodení taktiež na hlavnom pojednávaní splnomocnili do zápisnice k svojmu zastupovaniu ohľadom uplatnených nárokov, no priznaniu týchto nárokov v odsudzujúcom rozsudku bránila dôvodne uplatnená námietka obhajoby o tom, že sťaženie spoločenského uplatnenia malo byť u poškodených zo strany znalca hodnotené najskôr po uplynutí jedného roka od dopravnej nehody. Keďže znalec hodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia u poškodených pred uplynutím jedného roka od dopravnej nehody, bolo by potrebné v tomto smere znalecké dokazovanie doplniť, čo by neúmerne predĺžilo konanie, preto súd poškodených postupom podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázal s ich nárokmi na civilný proces. Rovnako odkazom na civilný proces postupoval súd aj ohľadom nárokov poškodených zdravotných poisťovní, keďže nebolo ustálené, či medzičasom nedošlo k úhrade nákladov zo strany poisťovne, v ktorej mal obžalovaný vozidlo povinne zmluvne poistené.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.