Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/47/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko N. F. XXX, zastúpenom: Advokátska spoločnosť s.r.o., JUDr. Ing. Petra Štofková, advokátka, Nové Zámky, Podzámska 32 a G. M., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko N., S. XX, zastúpenej: JUDr. Helena Farkašová, advokátka so sídlom Nové Zámky Žerotínova bašta 1, o návrhu otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti, určenie výživného zo strany matky alebo zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti a o návrhu matky na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti, určenie výživného a úpravu styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa16. marca 2016 pod č.k 7P 305/2013-305 takto

rozhodol:

Odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že maloletú B. C., narodenú XX.XX.XXXX zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí ju budú zastupovať a spravovať jej majetok. Striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať v týždenných intervaloch tak, že otec si dieťa prevezme každý párny týždeň v nedeľu o 18.00 hodine pred bydliskom matky a matka si dieťa prevezme každý nepárny týždeň v nedeľu o 18.00 hodine pred bydliskom otca.

Výživné rodičom sa neurčuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletú B. C., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke, pričom obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej v sume 50,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku.Styk otca s maloletou B. C., nar. XX.XX.XXXX upravil tak, že otec je oprávnený vziať si maloletú k sebe každý nepárny týždeň v piatok o 15:00 hodine spred bytu matky a je povinný vrátiť maloletú späť matke na to isté miesto v ten istý týždeň v nedeľu o 17:00 hodine. Matka alebo ňou splnomocnená blízka osoba je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otec je povinný dieťa matke alebo ňou splnomocnenej blízkej osobe vrátiť. Návrh otca na zverenie maloletej B. C., nar. XX.XX.XXXX do jeho osobnej starostlivosti alebo do striedavej osobnej starostlivosti zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že otec sa návrhom podaným dňa 10.09.2013 domáhal, aby maloletá B. C., nar. XX.XX.XXXX bola zverená do jeho osobnej starostlivosti a matka bola zaviazaná na platenie výživného. Návrhom zo dňa 16.09.2013 žiadal nariadenie predbežného opatrenia, aby

maloletá bola zverená do jeho osobnej starostlivosti. Matka sa návrhom podaným dňa 11.09.2013 domáhala úpravy práv a povinností voči maloletej B. C. a zároveň žiadala nariadenie predbežného opatrenia tak, aby jej otec maloletú odovzdal do jej starostlivosti až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec si zobral maloletú k sebe dňa 05.09.2013 a od tej doby ona nemá o maloletej žiadne informácie.

Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/305/2013 - 18 zo dňa 18.09.2013 bola maloletá predbežným opatrením zverená do osobnej starostlivosti matke, zároveň bol zamietnutý návrh otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti a tiež bol zamietnutý návrh matky na odovzdanie maloletej do jej osobnej starostlivosti. V tom čase matka bola na materskej dovolenke, otec jej medzičasom dieťa odovzdal a nastúpil do práce do R., preto nemohol vykonávať celodennú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/305/2013 - 50 zo dňa 07.04.2014 bola maloletá B. C., nar. XX.XX.XXXX zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, a to tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od nedele párneho týždňa od 17:00 hodiny do nedele nepárneho týždňa do 17:00 hodiny, pričom otec si maloletú prevezme v nepárny týždeň v nedeľu o 17:00 hodine pred bytom matky a vráti maloletú späť matke v párny týždeň v nedeľu o 17:00 hodine na to isté miesto. Rodičia sa navzájom na platenie výživného nezaväzujú. Štátne dávky na maloletú bude poberať matka.

Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/305/2013 - 72 zo dňa 19.09.2014 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bol upravený styk otca s maloletou B. C., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený vziať si maloletú k sebe každý nepárny týždeň v piatok o 15:00 hodine spred bytu matky a je povinný vrátiť maloletú späť matke na to isté miesto v ten istý týždeň o 11:00 hodine, pričom matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otec je povinný dieťa matke včas vrátiť.

Proti vyššie uvedenému rozsudku aj uzneseniu tunajšieho súdu podala odvolanie matka. Uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 25CoP/60/2014 - 87 zo dňa 28.11.2014 bol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 7P/305/2013 - 50 zo dňa 07.04.2014 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie na doplnenie dokazovania, a to vykonania znaleckého dokazovania.

Uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 25CoP/60/2014 - 94 zo dňa 28.11.2014 bolo napadnuté uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/305/2013 - 72 zo dňa 19.09.2014 o predbežnom opatrení zmenené tak, že otec C. C., nar. XX.XX.XXXX je oprávnený stýkať sa s maloletou B. C., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň od piatku - 15:00 hodiny do nedele - 11:00 hodiny, pričom matka alebo ňou splnomocnená blízka osoba je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otec je povinný dieťa matke alebo ňou splnomocnenej blízkej osobe včas vrátiť. Otec je oprávnený prevziať si dieťa spred bytu matky od matky alebo od ňou splnomocnenej blízkej osobe a je povinný dieťa vrátiť na rovnaké miesto matke alebo ňou splnomocnenej blízkej osobe.

V zmysle uznesenia Krajského súdu v Nitre č.k. 25CoP/60/2014 - 87 zo dňa 28.11.2014 súd doplnil dokazovanie pribratím znalca do konania z odboru psychológie. Podal znalecký posudok č. 14/2015 vypracovaný dňa 18.09.2015, ku ktorému na pojednávaní uviedol, že matka bola vyšetrená 12.08.2015, otec 14.08.2015 a maloletá B. 13.08.2015 za prítomnosti oboch rodičov. Vyšetrením zistil, že maloletá má k obom rodičom vytvorenú výraznú pozitívnu citovú väzbu. Z psychologického hľadiska majú obaja rodičia dostatočné predpoklady, aby sa mohli o maloletú postarať. Preto odporučil striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov v týždňovom rozsahu. V prípade zverenia dieťa jednému alebo druhému rodičovi, doporučil striedavo víkendy s každým rodičom, jeden víkend s jedným rodičom a druhý víkend s druhým rodičom.

Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že maloletá B. má vytvorený blízky citovo a emočne sýtený vzťah k obom rodičom. Obaja rodičia majú dostatočné osobné dispozície ako aj dostatočné výchovné predpoklady pre zabezpečenie osobnej starostlivosti a výchovy maloletého dieťaťa s tým, že matka dokáže v porovnaní s otcom zabezpečiť vyšší štandard celkového komfortu a hygienickej úrovne v domácnosti v porovnaní s otcom. U maloletého dieťaťa je prítomná dostatočná miera adaptability v kontexte navrhovanej striedavej osobnej starostlivosti. Nie sú prítomné negatívne momenty vo vzťahu k žiadnemu z rodičov, ktorých prítomnosť si vyžaduje. Po právnej stránke rozhodnutie odôvodnil

ustanoveniami § 24 odsek 2 Zákona o rodine, § 24 odsek 4 Zákona o rodine, § 28 odsek 1,2 Zákona o rodine,§ 36 odsek 1 Zákona o rodine a uviedol, že v danom prípade dospel k záveru, že obaja rodičia majú záujem a sú spôsobilí dieťa vychovávať. Dieťa má pozitívny vzťah k obom rodičom, ale vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti nebudú lepšie zaistené v súčasnej dobe jej potreby, keďže nie sú preto vytvorené bytové podmienky u otca. Najmenej dva roky ich neprispôsobil tak, aby boli vhodné pre zdravý psychický a fyzický vývoj maloletého dieťaťa. Nedostatky, ako napríklad pleseň, neporiadok, zanedbaná domácnosť už najmenej dva roky neupravil a nezlepšil. Práve tieto skutočnosti sú neustálym zdrojom konfliktov medzi rodičmi. Svoje osobné vzťahové problémy prenášajú aj do ich vzťahu s maloletým dieťaťom, čo vyplýva zo správ psychologičky Mgr. Adriany Vačkovej, že rodičia majú medzi sebou veľa nezrovnalostí a problémov, kvôli ktorým nedokážu spolupracovať ohľadne starostlivosti o dieťa. Hygienické podmienky u otca sú dôležitým faktorom, aby bolo dieťa zdravé. Z psychologického hľadiska má dieťa silný citový vzťah k obom rodičom, u matky je však výchova prísnejšia a u otca má dieťa väčšiu voľnosť. Kvôli konfliktom rodičov dieťa prežíva stres a strach. Preto zveril dieťa do starostlivosti matke, ktorá má vytvorené všetky vhodné podmienky- bytové aj osobnostné predpoklady pre ďalší zdravý psychický a fyzický vývoj maloletej . Návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti ako aj jeho osobnej starostlivosti ako nedôvodný zamietol.

V často styku otca s maloletou uviedol, že upravený styk je v záujme dieťaťa, aby sa na jeho výchove v čo najširšom rozsahu podieľal aj otec. Neboli zistené žiadne kontraindikácie u otca, ani znaleckým posudkom ani výpoveďou svedka Z. C., pre ktoré by sa otec s maloletou nemohol stretávať v uvedenom rozsahu, t.j. každý nepárny týždeň od piatku 15:00 hodiny do nedele toho istého týždňa do 17:00 hodiny. Tento styk je už zaužívaný na základe uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/305/2013 - 72 zo dňa 19.09.2014 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 25CoP/60/2014 - 94 zo dňa 28.11.2014 o nariadení predbežného opatrenia o úprave styku otca s maloletou B. C., ktorá je na tento styk už zvyknutá a na stretnutia s otcom sa teší.

V časti výživného poukázal na pomery na strane matky . Do 01.12.2013 poberala rodičovský príspevok, ďalej väčšinou len rodinné prídavky a krátkodobé zamestnania aj na základe dohôd o pracovnej činnosti s nepravidelným príjmom, a to v období od februára 2014 do apríla 2014 (február 2014 mala príjem 512,88 eura, marec 2014 490,81 eura a apríl 2014 196,- eura), v septembri 2014 mala príjem 227,97 eura, október 2014 16,02 eura, marec 2015 437,81 eura, apríl 2015 233,17 eura, apríl 2015 52,80 eura, máj 2015 369,60 eura, jún 2015 44,- eura, júl 2015 298,35 eura, august 2015 251,21 eura a október 2015 314,39 eura. V čase rozhodovania brigádovala na štyri hodiny denne, pričom jej hodinová mzda činila 2,27 eura. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť má voči maloletej E. M., nar. 04.04.2004, ktorá jej bola zverená do osobnej starostlivosti a jej otec na ňu platí výživné.

Otec mal v januári 2013 príjem 475,76 eura v čistom u posledného zamestnávateľa v tom čase. V čase od 01.02.2013 do 31.07.2013 poberal dávku v nezamestnanosti, ktorá priemerne mesačne za toto obdobie činila 313,45 eura. Za august a september 2013 nemal vykázaný žiaden príjem. Na základe Dohody o vykonaní práce (G. U. s.r.o.) za obdobie 01.10.2013 do 10.10.2013 bola mu vyplatená suma 152,21 eura v čistom. Od 02.12.2013 bol zamestnancom prostredníctvom G. K. do 03.03.2014, kde zarábal priemerne mesačne 291,69 eura v čistom. Od 17.03.2014 do 11.01.2016 bol otec zamestnancom prostredníctvom G.-C., a.s., kde zarábal priemerne mesačne 561,10 eura v čistom. V čase od marca 2015 do novembra 2015 poberal aj nemocenské dávky a ošetrovné, a to v marci 2015 v sume 85,70 eura, v apríli 2015 271,30 eura, v júli 2015 221,82 eura a 51,48 eura, v auguste 2015 316,94 eura a 106,56 eura, v septembri 2015 312,89 eura a 97,01 eura, v októbri 2015 423,50 eura, v novembri 2015 312,89 eura a 97,01 eura, v máji 2015 (ošetrovné) 57,- eura a v júni 2015 (ošetrovné) 85,40 eura. Od 11.01.2016 do 18.03.2016 má vykázaný príjem od posledného zamestnávateľa R. O.

- O. s.r.o., M. priemerne mesačne 370,38 eura v čistom. Z uvedených súm vyplýva, že príjem otca priemerne mesačne v jednotlivých mesiacoch neklesol pod hranicu jeho životného minima, ktorá činí pre plnoletú fyzickú osobu 198,09 eura mesačne podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov. Citoval ustanovenia § 62 odsek 1 Zákona o rodine,§ 62 odsek 2 Zákona o rodine, § 62 odsek 4 Zákona o rodine, § 62 odsek 5 Zákona o rodine, § 75 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine a dospel k záveru, že je schopný platiť 50 eur mesačne výživné.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, pretože ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré konanie možno začať i bez návrhu a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2/Otec podal proti rozsudku odvolanie. Poukázal na závery znaleckého dokazovania, v ktorom znalec doporučil zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.. Svoje závery potvrdil vo výpovedi na pojednávaní. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie výlučne na skutočnosti, že ešte nezateplil dom, neodstránil pleseň a preto nerozhodol o striedavej osobnej starostlivosti. V konaní nebolo ničím preukázané, že jeho štandard bývania má negatívny vplyv na zdravie dieťaťa. Pripravuje zateplenie domu, práce uskutoční v jarných mesiacoch. Preto mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď jednostranne prihliadol len na jeho určitý štandard, ale žiadnym spôsobom neprihliadol na ostatné dôkazy, ktoré by svedčili v jeho prospech. V rozhodnutí mu neumožnil rozšírený styk s dieťaťom počas pracovného týždňa. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že maloletú zverí do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviaže na platenie výživného 50 eur mesačne. Ak sa s jeho návrhom nestotožní, navrhol dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá sa bude realizovať v týždenných intervaloch tak, že otec je oprávnený si maloletú vyzdvihnúť každú nedeľu v párnom kalendárnom týždni v roku o 18.00 hodine spred bydliska matky a je povinný dieťa matke odovzdať v nasledujúcu nedeľu v mieste bydliska matky. Výživné neurčuje.

3.Matka žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že otec nie je schopný odstrániť nevyhovujúce podmienky v dome najmenej dva roky. Súd nemôže rozhodnúť len na základe záverov znaleckého dokazovania, ale po vyhodnotení všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti.

4. Kolízny opatrovník uviedol, že šetrením zistil, že matka má vytvorené vhodnejšie rodinné a bytové podmienky. Rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362 ods.1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný dôvodmi odvolania(§ 66 , neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 , preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie na odvolacom pojednávaní, zopakoval a doplnil dokazovanie na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 388 zmeniť, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6.Ustanovenie § 24 ods. 2 ustanovuje, že ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne (súčasne) splnené, sú:

- jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,

- lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov,

- spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa,

- záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa (zdôrazňujeme, že predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť, ale záujem o osobnú starostlivosť, teda že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba),

- súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, teda nielen pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, rešpektovať právo maloletého

dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Súd pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti, zisťuje praktické súvislosti spojené s týmto spôsobom osobnej starostlivosti, ako by rodičia riešili presun osobných vecí dieťaťa z domácnosti jedného rodiča do domácnosti druhého rodiča, ako by boli vybavené obidve domácnosti, či by malo dieťa v obidvoch domácnostiach nevyhnutné veci, napríklad ošatenie, hračky, počítač a pod., a či je bytová situácia obidvoch rodičov vôbec vhodná, teda napríklad či by malo dieťa u každého z rodičov vlastnú izbu a pod. Medzi rodičmi by nemal byť zásadný rozpor ani v otázkach financovania potrieb dieťaťa, t.j. financovanie ošatenia, školských pomôcok, výletov, výcvikov a pod. Rodičia musia nájsť konsenzus aj pokiaľ ide o veci sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, hlásenia pobytu dieťaťa, daňového bonusu na dieťa a pod.

Podľa § 24 ods. 2 ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Ak sa teda rodičia na striedavej osobnej starostlivosti nedohodli v rodičovskej dohode a súhlasí s ňou len jeden rodič, vzniká súdu povinnosť skúmať, či rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti, teda autoritatívny výrok súdu o nej bez podkladu v konsenze obidvoch rodičov, je v záujme dieťaťa. Ak áno, súd nemusí rozhodnúť o výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, ale mal by rozhodnúť o striedavej osobnej starostlivosti aj napriek nesúhlasu jedného z rodičov.

Dôvod, pre ktorý rodič nesúhlasí so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, by nemal ostať v konaní nepovšimnutý. Aj keď striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať (a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov), súd nesmie na spôsob tejto výchovy rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Ak je takýto nesúhlas len obštrukčný, ničím neodôvodnený, resp. nemá vo vzťahu k výchove dieťaťa relevanciu, súd nemôže oň oprieť svoje rozhodnutie. Ak matka nie je ochotná spolupracovať a komunikovať s otcom dieťaťa, je dôležitou otázka, prečo jej chýba ochota a vyspelosť v záujme maloletého dieťaťa participovať s otcom na jeho výchove a spolupracovať s ním.

Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti len jednému z rodičov nesmie byť výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodičov, ktorá len sleduje "boj o dieťa", prípadne nízke pohnútky jedného rodiča trýzniť druhého rodiča prostredníctvom vlastného dieťaťa. Súdy môžu a majú využívať prostriedky poskytované zákonom o rodine (napomenutie rodiča či zásah do rodičovských práv), ktorými môžu postihovať toho z rodičov, ktorý či už zámerne, alebo z nedbanlivosti marí verejný záujem na riadnej výchove a rozvoji osobnosti dieťaťa.

Listina základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s odsekom 4 ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona. Ak súdy pripustia vplyv samotného tvrdenia matky na rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby jej dôvody boli podrobené skúmaniu spôsobilosti zasiahnuť do záujmov dieťaťa, teda ak by im stačil len nesúhlas matky so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, nemôžu ani zistiť, ktorý z rodičov poskytuje v záujme dieťaťa väčší výchovný priestor druhému rodičovi (za predpokladu, že obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem a sú na to spôsobilí).

Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, tak toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady, okrem iného uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Ak ide o iracionálny alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou,

alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nevyhovejú (citované z nálezu Ústavného súdu ČR z 23. februára 2010, sp. zn. III. ÚS 1206/09).

7.Odvolací súd doplnil dokazovanie na odvolacom pojednávaní výsluchom účastníkov konania. Otec trval na striedavej osobnej starostlivosti. Uviedol, že vady nehnuteľnosti boli odstránené. V dome žije okrem neho a jeho dvoch súrodencom manželka brata, majú spoločné maloleté dieťa, ktoré je zdravé. Po oprave svojho domu sa odsťahujú a izba po nich pripadne jemu alebo maloletej. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie v domácnosti otca pred pojednávaním. Potvrdil, že pomery sa zmenili, hygiena je na požadovanej úrovni. Dieťa malo dostatok šatstva a hračiek. Zároveň navrhol doplniť dokazovanie vyžiadaním správ o vznesení obvinenie, pretože obaja rodičia podali vzájomné oznámenie za ublíženie na zdraví. Odvolací súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania, pretože vzájomné vznesenia obvinenia nemajú podľa jeho názoru vplyv na skutočný stav veci. V spise sa nachádza množstvo lekárskych správ, vzájomné obvinenia rodičov zo zanedbania starostlivosti o dieťa. Matka na odvolacom pojednávaní trvala na svojom stanovisku, že dieťa utrpelo u otca úraz, vždy príde o neho choré. Pre tieto dôvody podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia spočívajúce v zákaze styku otca s dieťaťom. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21.07.2016 pod č.k. 7P 305/2013-377 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 03.10.2016 pod č.k. 25 CoP 48/2016 bol návrh zamietnutý. Oba stupne súdov sa v dôvodoch rozhodnutia vyporiadali s dôvodmi matky a zhodne dospeli k záveru, že nie je daný dôvod pre zamedzenie styku otca s dieťaťom. Matka na odvolacom pojednávaní uviedla, že podala sťažnosť na správu podaná mestskou poliklinikou N. vypracovanou Mgr. Adrianou Vačkovou dňa 19.08.2016, pretože správa bolo podaná bez jej súčinnosti. Z obsahu správy vyplýva, že dieťa bolo odoslané pediatrom so súhlasom matky. Zo správy vyplývajú chronologické udalosti,- údaje zistené od rodičov a dieťaťa. Matka dieťa priviedla na vyšetrenie 04.08.2016, na vyšetrení bol prítomný otec. Na ďalší dohodnutý termín 08.08.2016 sa dostavila matka bez dieťaťa, na vyšetrenie po 15 hodine, prišla so svojou matkou. Rozhovor sa neukočil pre agresívne správanie oboch žien. Otec bol na pohovore prítomný. Na základe psychologického vyšetrenia potom Mgr. Vačková podala správu, že z hľadiska psychologického vyšetrenia dieťa úraz neutrpelo, na pohotovosti bolo bez viditeľných známok zranenia. Kôň na ňu nezaútočil. Dieťaťu bol úraz vnucovaný. Ďalej uviedla, sa že sa nedá vylúčiť u matky fyzické trestanie .Dieťa sa žiada k otcovu, ale sa bojí straty lásky matky, lebo je pod tlakom, vie , že matka ju odmieta dať otcovi. V tomto prípade je emocionálne utrpenie dieťaťa výrazné. V závere uviedla, že matka by mal prehodnotiť svoj prístup k dieťaťu a všetky okolnosti týkajúce sa zdravotného a psychického stavu dieťaťa. Z priebehu konania vyplýva, že matka dieťa pred každou návštevou u otca a po nej berie dieťa k lekárovi. Na odvolacom pojednávaní svoje správanie odôvodnila, obviňovaním otca zo zanedbávania dieťaťa a z ubližovania mu.

8. Odvolací súd dospel po vykonanom dokazovaní k rovnakému záveru, že matka dieťa bezdôvodne vystavuje rôznym lekárskym vyšetreniam. Pre rozhodnutie nebolo podstatné, či došlo k úrazu dieťaťa u otca, (s tým a odvolací súd vysporiadal v dôvodoch neodkladného opatrenia), ale predovšetkým prospech maloletého dieťaťa. Znalec doporučil dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti, na svojom závere trval pri výsluchu. Súd prvej inštancie nerozhodol o striedavej starostlivosti len z dôvodu nedostatočnej hygieny na strane otca. Tieto nedostatky boli v priebehu odvolacieho konania odstránené. Odvolací súd preto nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by dieťa nemohlo byť zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Obaja rodičia žijú v rovnakých bytových podmienkach s viacerými členmi rodiny. Obaja mali krátkodobé zamestnania, boli evidovaný na úrade práca. V súčasnej dobe matka pracuje a otec ,ako tvrdil na odvolacom pojednávaní ,nastupuje do zamestnania na dohodu o pracovnej činnosti ako murár. Obaja majú k dieťaťa pozitívny citový vzťah a dieťa k nim. Vzdialenosť bydliska oboch rodičov nebráni tomu, aby si dieťa odovzdávali v týždenných intervaloch a tak dokázali zabezpečovať dieťa počas ich starostlivosti. Pretože pomery na strane rodičov týkajúce sa ich pracovnej činnosti sú rovnaké a ide o týždenné striedanie dieťaťa, súd výživné neurčil.

9 .O trovách konania rozhodol podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .