Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7C-11-2022.pdf
PDF · 103.42 KB
Case nature
Subarea
7C/11/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobkyne: O. W., R.. XX.XX.XXXX, D. A. XXXX/XX, D., zastúpenej spoločnosťou SODOMA VULGAN, spol. s r.o., so sídlom Kominárska 2,4, Bratislava, proti žalovanému: K. W., R.. XX.XX.XXXX, D. A. XXXX/XX, D., o určenie vlastníckeho práva a o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Súd žalovanému náhradu trov konania o neodkladnom opatrení n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 04.03.2022 domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu so súpisným číslom XXXX vo vchode A. XX, D., zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. N. D. a stavby so súp. č. XXXXX, zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. N. D. a to v rozsahu 1/2.
2. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 21.07.2022 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému:
- nariadil, aby dočasne nevstupoval do bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu so súpisným číslom XXXX vo vchode A. XX, D., pričom bytový dom je postavený na pozemkoch s parcelným číslom XXXX a XXXX, parcela registra „C“, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. N. D., obec D. N. D., okres D. X.;
- nariadil, aby sa zdržal protiprávneho zásahu do práva žalobkyne na pokojné užívanie bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu so súpisným číslom XXXX vo vchode A. XX, D., zapisaného na LV č. XXXX pre k.ú. N. D., a to najmä, nie však výlučne, ukončovania zmluvných vzťahov s dodávateľmi energií;
- zakázal žalovanému nakladať s bytom č. X, nachádzajúcim sa na prízemí bytového domu so súpisným číslom XXXX vo vchode A. XX, D., zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. N. D., obec D. N. D., okres D. X.;
- zakázal priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 10 metrov.
3. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že sporové strany uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v D., pričom toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 51C/23/2014 - 12, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.04.2014. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný počas manželstva, t.j. v roku 2006 nadobudol byt č. X, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu so súp. č. XXXX vo vchode A. XX, D., zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. N. D. spolu so spoluvlastníckym právom k pozemkom pod bytovým domom a stavbu so súp. č. XXXXX, zapísanú na LV č. XXXX pre k.ú. N. D.. Strany sporu ako manželia nemali medzi sebou zúžené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Rovnako nemali počas manželstva zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Po rozvode strán konania nevykonali manželia (strany sporu) vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva dohodou a ani nepodali v tejto veci
návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva súdom. Dňa 15.04.2017 teda nastala zákonná domnienka vyporiadania BSM podľa §149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Aktuálne je ako výlučný vlastník nehnuteľností evidovaný žalovaný. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný neuznáva vlastnícke právo žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam a odmieta uznať jej nároky. Správanie žalovaného je agresívne a žalobkyňu už aj fyzicky napadol, čo je dôvodom aj jeho nedávneho väzobného stíhania. Žalovaný je stíhaný za úmyselný trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Vo vzťahu k správaniu žalovaného voči žalobkyni uviedla, že počas väzby sa žalovaný naďalej vyhrážal žalobkyni, že jej dá odpojiť elektrinu, nakoľko sa on doma nenachádza. Nakoniec sa o to aj pokúsil, a to na základe jeho žiadosti pre U. E., O..I.., v ktorej žiadal spoločnosť o ukončenie zabezpečovania združenej dodávky elektriny, a to aj napriek skutočnosti, že sa k nehnuteľnostiam správa ako nedbalý vlastník a jeho neplatenie záväzkov vedie k tomu, že sa na nehnuteľnosti pravidelne zriaďuje exekučné záložné právo. S poukazom na vyššie uvedené je žalobkyňa v situácii, kedy jej v zmysle zákona patrí vlastnícke právo k 1 nehnuteľností, avšak ich nevie pokojne užívať, a to z dôvodu neustálych zásahov zo strany žalovaného, ktorý už bol prepustený z väzby. Žalobkyňa je jediná, ktorá sa stará o domácnosť, spláca odvody, splátky za úver, spravuje domácnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaného prepustili z väzby má žalobkyňa vážnu obavu, že žalovaný bude pokračovať vo svojom šikanóznom a agresívnom správaní. Jeho tendencia agresívneho správania je preukázaná aj v znaleckom posudku zo dňa 04.04.2022 vyhotovenom znalkyňou Mgr. C. I..
4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa pripojila: kúpnu zmluvu zo dňa 21.07.2006, dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 02.08.2006, výpis z LV č. XXXX, výpis z LV č. XXXX, rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 51C 23/2014-12 zo dňa 28.03.2014, sobášny list zo dňa XX.XX.XXXX, kópiu neúplného Znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného K.. C. I. a list zo U. zo dňa 17.06.2022.
5. Podľa sobášneho listu žalobkyňa a žalovaný uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom D. - N. D., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu D. - N. D., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XX. 6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28.03.2014, č. k. 51C/23/2014 - 12 súd konanie v časti návrhu o rozdelenie BSM zastavil a manželstvo strán sporu rozviedol.
7. Z obsahu Znaleckého posudku zo dňa 04.04.2022 vyplýva, že znalkyňa konštatovala, že žalovaný má svoje interpersonálne problémy vo vzťahoch tendenciu riešiť podozrievavým a kritickým až hostilným postojom. Jeho správanie má sklon byť impulzívne, a to najmä v situáciách záťaže a pod vplyvom alkoholu, kedy sú jeho rozhodovacie a vôľové mechanizmy narušené. Jeho emocionalita je nestabilná, afektivita odbrzdená, poruchy prispôsobivosti sú epizodické, v afektívne nabitých situáciách a pri frustrácií možno očakávať neadekvátne reakcie typu acting out. Za prognosticky nevyhnutný pozitívny faktor v ďalšom vývoji obvineného môžeme považovať predovšetkým abstinenciu alkoholu doplnenú o psychoterapeutické vedenie, v opačnom prípade je prognóza jeho ďalšieho vývoja vysoko pravdepodobne spojená s opakovaním doterajších vzorcov jeho správania.
8. Listom zo dňa 17.06.2022 vyzvala spoločnosť U. E., O..I.. žalobkyňu, aby sa vyjadrila ku žiadosti vlastníka nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza odberné miesto s EIC číslom: XXZZSXXXXXXXXXXX o ukončenie zabezpečovania združenej dodávky elektriny.
9. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
17. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
18. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
19. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených dôkazov. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu.
20. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených dôkazov a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010). Pre nariadenie
neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené, pričom reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je na posúdení súdu. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobkyňa. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.
21. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán konania, pričom musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa neodkladného opatrenia a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.
22. Súd sa pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky pre jeho nariadenie, ako sú uvedené vyššie. Po dôkladnom vyhodnotení tvrdení žalobkyne v nadväznosti na skutkový stav, ktorý vyplýva z predložených listín, mal súd za to, že žalobkyna potrebu neodkladnej úpravy pomerov neosvedčila v miere potrebnej pre vyhovenie návrhu a nepreukázala naliehavosť potreby upraviť pomery medzi stranami konania. Súd k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala zákazu vstupu do nehnuteľnosti ako aj v časti zákazu priblíženia uvádza, že pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. h) CSP postačuje, ak je osvedčené konanie žalovaného, ktorým by mohla byť telesná integrita alebo duševná integrita žalobkyne ohrozená, resp. pri neodkladnom opatrení podľa § 325 ods. 1 písm. e) CSP postačuje osvedčenie, že žalovaný je dôvodne podozrivý z násilia voči žalobkyni. Osvedčenie takéhoto konania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity a dôvodné podozrenie z násilia sa pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrení preukazujú predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie, ktoré je z procesného hľadiska maximálne zrýchlené. Hoci Civilný sporový poriadok v § 325 ods. 1 písm. h) CSP taxatívne neuvádza aké druhy konania zákon predpokladá pre nariadenie neodkladného opatrenia z ustálenej judikatúry je však zrejmé, že pôjde o každé konanie formou ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Ide o konanie keď jedna strana zneužije prevahu moci. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa ju spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestnými oznámeniami, čestnými vyhlásením tretej osoby a pod. Inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti so zákazom priblíženia, ako aj v súvislosti so zákazom vstupu do obydlia, prichádza do úvahy využiť v prípade, keď dochádza napríklad k fyzickým útokom, hrozbám fyzickým násilím, prenasledovaniu alebo inému závažnému zásahu do telesnej alebo duševnej integrity, ktoré by bolo možné súdu preukázať napríklad trestným oznámením alebo aspoň výpoveďami osôb, ktoré by o takýchto útokoch mohli mať vedomosť, prípadne inými dôkazmi osvedčujúcimi, že sú tu závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť osoby navrhujúcej neodkladné opatrenie. V danom prípade ide o návrh, v ktorom žalobkyňa uvádza, že žalovaný sa voči nej správa agresívne, pričom žalobkyňu aj fyzicky napadol, čo je dôvodom žalovaného nedávneho väzobného stíhania. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný je stíhaný za úmyselný trestný čin nebezpečného vyhrážania a za zločin lúpeže, avšak žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriložila uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 31.01.2022, na ktoré odkazovala ani neuviedla spisovú značku trestného konania, pod ktorou by sa malo viesť vyššie uvedené trestné stíhanie. Súd v tejto súvislosti uvádza, že bolo povinnosťou žalobkyne predmetné uznesenie alebo iný dôkaz osvedčujúci tvrdenú skutočnosť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doložiť. Tvrdenia žalobkyne o agresívnom správaní žalovaného voči nej teda zostali bez opory v listinných dôkazoch, pričom za takejto procesnej situácie má súd za to, že skutkové tvrdenia žalobkyne zostali iba v rovine ničím nepreukázaných skutkových tvrdení. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by sa žalovaný dopúšťal konania v takej intenzite, že by mohla byť jej telesná integrita alebo duševná integrita jeho konaním ohrozená a už vôbec nepreukázala, že žalovaný je vo vzťahu k nej dôvodne podozrivý z násilia (§ 325 ods. 2 písm. e) CSP). Žalobkyňa poukázala na Znalecký posudku č. X/XXXX, z ktorého síce vyplýva, že žalovaný má určité interpersonálne problémy, a
že vzťah medzi sporovými stranami je dlhodobo narušený, avšak zo záverov predmetného znaleckého posudku nemožno vyvodiť agresívne správanie žalovaného vo vzťahu ku žalobkyni. Žalobkyňa súdu nepredložila žiadne trestné oznámenie alebo iný relevantný dôkaz, z ktorého by mal súd za osvedčené také konanie žalovaného, pre ktoré by bolo možné nariadiť požadované neodkladné opatrenie (v časti zákazu vstupu do nehnuteľnosti a zákazu priblíženia sa). Súd preto navrhované neodkladné opatrenie v časti zákazu vstupu do nehnuteľnosti a zákazu priblíženia zamietol.
23. Súd nad rámec uvedeného naviac uvádza, že v prípade, ak by súd návrhu žalobkyne v časti, ktorým žiadala, aby súd uložil žalovanému aby nevstupoval do predmetného bytu č. 3 (za danej osvedčenej procesnej situácie) vyhovel, neprimerane by tým zasiahol do práva žalovaného na ochranu obydlia a to najmä s poukazom na to, že žalovaný je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti min. v rozsahu 1.
24. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala, zákazu nakladania s bytom č. 3, zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. N. D. zamietol z dôvodu, že navrhované neodkladné v predmetnej časti opatrenie neobsahuje riadny, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáhala, aby súd zakázal žalovanému nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou. Súd však poukazuje na tú skutočnosť, že takto uvedený petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je ani určitý a najmä, nie je vykonateľný, nakoľko v ňom absentuje určenie akého konkrétneho konania by sa mal žalovaný zdržať. Z hľadiska obsahu petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ust. § 325 ods. 2 CSP uvádza demonštratívny výpočet možných návrhov. Neodkladným opatrením možno protistrane uložiť v zásade akékoľvek plnenie či zdržanie sa úkonov, avšak je nevyhnutné, aby navrhovaný petit neodkladného opatrenia bol dostatočne konkrétny, špecifický a určitý, t. j. aby sa absolútne presne dalo špecifikovať a konkretizovať plnenie, prípadne zdržanie sa úkonov, ktoré sa od protistrany očakáva. Čo i len malá nekonkrétnosť a všeobecnosť robí petit návrhu nevykonateľným, čo už samo o sebe je dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa v petite neodkladného opatrenia len všeobecne uviedla, že žiada, aby sa žalovaný zdržal nakladania s nehnuteľnosťou. Žalobkyňa však neuviedla, akým spôsobom má byť žalovanému zakázané nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou. V dôsledku toho, že žalobkyňa dostatočne nešpecifikovala spôsoby zákazu nakladania s nehnuteľnosťou a formy konania, ktorých by sa mal žalovaný zdržať, je petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nekonkrétny a neurčitý. Tým pádom je petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonateľný. Keďže v tomto prípade sa jedná o návrhové konanie, súd nemohol upravovať petit návrhu, prípade rozhodnúť nad rámec podaného návrhu. Súd naviac poukazuje na to, že podľa § 327 CSP sa na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nepoužijú ustanovenia o odstraňovaní vád podania. Súd je názoru, že aplikácia § 327 za bodkočiarkou CSP je prípustná v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré nie je podaním vo veci samej, pričom o podanie vo veci samej ide vtedy, ak to vyplýva z povahy veci. Z povahy veci vyplýva, že neodkladné opatrenie je podaním vo veci samej vtedy, ak smeruje k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej ochrany a samotné nariadenie neodkladného opatrenia sa tak stáva vecou samou. V danom prípade je však zjavné, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemá povahu veci samej, čo vyplýva zo skutočnosti, že v predmetnej veci sa vedie aj konanie vo veci samej. Vzhľadom k tomuto zákonnému ustanoveniu súd nevyzýval žalobkyňu na odstránenie vád podania. Súd však uvedené vady nepovažoval za také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neodmietol ale vyhodnotil to ako dôvod na zamietnutie neodkladného opatrenia (z dôvodu jeho nevykonateľnosti). Naviac žalobkyňa ani neosvedčila, že by žalovaný robil také faktické či právne úkony, ktoré by viedli k nakladaniu s nehnuteľnosťami.
25. Súd k navrhovanému neodkladnému opatreniu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala, aby sa žalovaný zdržal protiprávneho zásahu do jej práva na pokojné užívanie predmetného bytu č. 3 najmä tým, že by zrušil zmluvné vzťahy s dodávateľmi uvádza, že takto formulovaným petitom neodkladného opatrenia, by súd neprimerane zasiahol do zmluvnej voľnosti žalovaného. Je právom vlastníka nehnuteľnosti vybrať si dodávateľa jednotlivých energií a za týmto účelom ukončovať resp. uzatvárať zmluvné vzťahy. Súd nad rámec uvádza, že v kontexte opísaného skutkového stavu, by prichádzalo do úvahy neodkladné opatrenie, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zabezpečiť nerušenú a priebežnú dodávku energií , avšak ako už bolo vyššie uvedené, keďže v tomto prípade sa jedná o návrhové konanie, súd nemohol upravovať petit návrhu, prípade rozhodnúť nad rámec podaného návrhu.
26. Súd iba pre úplnosť dodáva, že žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriložila LV č. XXXX pre k.ú. N. D., na ktorom má byť vedený predmetný byt č. X nachádzajúci sa vo vchode A. XX, D.. Je síce pravdou, že predmetný list vlastníctva sa nachádza v spise na č.l. 32 ako príloha k žalobe zo dňa 10.02.2022, avšak v kontexte toho, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie súd nemohol prijať záver o tom, že v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení je vlastníkom predmetného bytu č. 3 stále žalovaný.
27. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, vo vzťahu k návrhu žalobkyne na nariadene neodkladného opatrenia, súd po zhodnotení relevantných skutočností dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila základné predpoklady na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh zamietol.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa§ 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovanému v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu ani nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).