Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/200/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X/XXXX, XXX XX F. K., adresa pre doručovanie: V. XXXX/XX-XX, XXX XX F. K., o zaplatenie sumy 534,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/145/2014-48 zo dňa 30. januára 2015 v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/145/2014-78 zo dňa 27. januára 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/145/2014-48 zo dňa 30. januára 2015 v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/145/2014-78 zo dňa 27. januára 2016 vo výrokoch I. a III. potvrdzuje.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Vo zvyšnej časti (výrok II.) zostáva rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/145/2014-48 zo dňa 30. januára 2015 v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/145/2014-78 zo dňa 27. januára 2016 n e d o t k n u t ý .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému (označenému ako odporca) povinnosť zaplatiť žalobcovi (označenému ako navrhovateľ) sumu 535,49 Eur so 6,25 % úrokom z omeškania ročne od 09.05.2012 do zaplatenia zo sumy 534,09 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Vo zvyšnej časti žalobu (označenú ako návrh) zamietol (II. výrok). Následne dopĺňacím uznesením č. k. 6C/145/2014-78 zo dňa 27. januára 2016 okresný súd doplnil výrokovú časť napadnutého rozsudku o III. výrok tak, že žalobcovi (označenému ako navrhovateľ) náhradu trov konania nepriznal. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou, doručenou súdu dňa 27.12.2014, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 534,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne z dlžnej sumy od 09.05.2011 do zaplatenia, ako aj náhrady nákladov konania vo výške 1,40 Eur. Návrh odôvodnil tým, že dňa 17.07.2011 v čase okolo 03:00 hod. v obci Malatiná pri miestnom amfiteátri odporca fyzicky napadol Q. D. tak, že opakovane udrel päsťou do oblasti tváre, pričom poškodený spadol na zem, kde ho opakovane kopal do jednotlivých častí tela, pričom poškodenému spôsobil zlomeninu nosových kostí, podozrenie na otras mozgu, odierky tváre, kolena, ľavého ramena. Poškodený Q. D. je poistencom žalobcu. Žalovaný sa svojím konaním dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 15,00 Eur. Žalobca vynaložil na zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenému poistencovi Q. D. náklady v celkovej výške 534,09 Eur. Tieto náklady pozostávajú z nasledovných položiek: lekárska služba prvej

pomoci: 22,13 Eur, spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky: 13,53 Eur, ústavná (lôžková) zdravotná starostlivosť - 473,77 Eur, špecializovaná ambulantná starostlivosť - 12,96 Eur, lekárne, výdajne, optiky - 11,70 Eur, čo spolu činí sumu 534,09 Eur. Náklady zdravotnej starostlivosti z hľadiska účinnosti, účelnosti a hospodárnosti dňa 04.04.2012 odsúhlasil MUDr. M. W., revízny lekár žalobcu. Žalobca má v zmysle ustanovenia § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004. Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov voči žalovanému právo na náhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti za svojho poistenca v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovanému. Žalobca preto listom č.k. RP 11230377 zo dňa 07.05.2012 vyzval žalovaného na zaplatenie uvedených nákladov zdravotnej starostlivosti, avšak bezvýsledne hoci výzvu na zaplatenie prevzal. Žalobca si uplatnil voči žalovanému aj náklady konania, a to poštovné, ktoré vynaložil vo výške 1,40 Eur na doručenie výzvy na zaplatenie. Keďže žalovaný pohľadávku dobrovoľne nezaplatil, žalobca žiadal, aby o veci rozhodol súd. 3. Okresný súd vydal v prejednávanej veci platobný rozkaz č.k. 7Ro/49/2014-10 dňa 04.03.2014, ktorý z dôvodu nedoručenia žalovanému do vlastných rúk uznesením č. k. 7Ro/49/2014-21 zo dňa 30.10.2014 podľa § 173 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu zrušil. 4. Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že okresný súd v súlade s ust. § 115a O.s.p. v znení účinnom od 01.01.2013 a § 200ea ods. 1 O.s.p. rozhodol vo veci rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, keď v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

5. Vychádzajúc z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise okresný súd zistil nasledovný skutkový stav: 6. Dňa 17.07.2011 po 3.00 hod. Q. D., nar. XX.XX.XXXX poskytnutá ústavná zdravotná starostlivosť na chirurgickej ústavnej pohotovostnej službe Dolnooravskej nemocnice s poliklinikou MUDr. L. Nádašiho Jége v Dolnom Kubíne, ktorá skutočnosť vyplýva z oznámenia uvedenej nemocnice zdravotnej poisťovni vyhotoveného dňa 17.07.2011 doručeného žalobcovi dňa 08.08.2011 (č.l. 4 spisu). V oznámení je ako dôvod poskytnutia tejto starostlivosti vyznačené napadnutie inou osobou a ako predbežná diagnóza je uvedené S06.0. 7. Z prehľadu náhrady vynaložených nákladov na č.l. 2 a 3 spisu vyplýva, že dňa 17.07.2011 boli vynaložené náklady na zdravotnú starostlivosť pre diagnózu S06.0 otras mozgu a S02.0 zlomenina nosových kostí, dňa 20.07.2011 aj pre diagnózu S02.1 zlomenina spodiny lebky a diagnózu S05.8 iné poranenia oka a očnice a dňa 22.07.2011 navyše ešte aj pre diagnózu S00 povrchové poranenia hlavy. Výška jednotlivých položiek nákladov vyplýva z predmetného prehľadu a spolu sú vo výške 534,09 Eur, pričom suma 473,77 Eur bola vynaložená na ústavnú (lôžkovú) starostlivosť, suma 22,13 Eur na lekársku službu prvej pomoci, suma 13,53 Eur na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, suma 12,96 Eur na špecializovanú ambulantnú starostlivosť a suma 11,70 Eur na položku lekárne, výdajne, optiky a distribútori. Sumár liečených nákladov vyčíslil MUDr. W.. 8. Dňa 21.11.2011 nadobudol právoplatnosť Rozkaz Obvodného úradu Dolný Kubín, odbor všeobecnej vnútornej správy číslo PK: 2010/353/MU zo dňa 27.10.2011, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 17.07.2011 okolo 3:00 hod. v obci V. pri miestnom amfiteátri napadol Q. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorého po opakovanom incidente opakovane udrel päsťou do oblasti tváre, následne na čo tento spadol na zem, kde ho opakovane kopal do jednotlivých častí tela, pričom týmto konaním spôsobil oznamovateľovi zranenia podľa lekárskej správy, zlomeninu nosných kostí, podozrenie na otras mozgu, odierky tváre, kolena ruky ľavého ramena s celkovou dobou liečenia neprevyšujúcou 6 dní bez PN. 9. Listom zo dňa 10.04.2012 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 534,09 Eur v lehote 15 dní od doručenia listu. Keďže výzva bola žalovanému doručená dňa 23.04.2012, lehota na plnenie mu uplynula dňa 08.05.2012. 10. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, v zmysle ktorého zdravotná poisťovňa má právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním. 11. Postupujúc podľa citovaného ustanovenia okresný súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Konštatoval, že z listinných dokladov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca vynaložil náklady na zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poskytnutá jeho zdravotníckym zariadením Q. D. v súvislosti

so zraneniami, ktoré utrpel dňa 17.07.2011 v Malatinej okolo 3:00 hod. Z rozkazu Obvodného úradu Dolný Kubín, odbor všeobecnej vnútornej správy číslo PK: 2010/353/MU zo dňa 27.10.2011 vyplýva, že tieto zranenia mu spôsobil žalovaný. Týmto právoplatným rozkazom je súd viazaný s poukazom na ust. § 135 ods. 1 O.s.p., preto súd za existencie takéhoto právoplatného rozhodnutia o priestupku nemôže sám riešiť otázku, či došlo k spáchaniu priestupku a kto ho spáchal, ale musí z tohto rozhodnutia vychádzať. Hoci žalovaný pred vyhlásením rozsudku doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie a vyjadrenia tretích osôb, súd nezrušil termín vyhlásenia rozsudku a na prejednanie veci nenariaďoval pojednávanie, pretože obrana žalovaného sa vzťahovala k okolnostiam spáchania priestupku, konkrétne k tomu, že žalovaný mal Q. D. "len" opakovane udrieť päsťou, nie však tak, aby tento spadol a takisto do neho nekopal. Skutočnosť, že Q. D. kopal žalovaný popieral už pred vydaním rozhodnutia o priestupku, ako to vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia, no napriek tomu bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania skutku zahŕňajúceho aj kopanie, s odvolaním na tvrdenia Q. D. a svedka C. M.. Žalovaný sa voči rozhodnutiu o priestupku neodvolal, v dôsledku čoho toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a súd je jeho obsahom viazaný. Doručené vyjadrenia očitých svedkov incidentu, či ich prípadná svedecká výpoveď v súdnom konaní by na tomto závere zmeniť nič nemohla a preto by bola nadbytočná. Okrem toho, ako vyplýva z jednotlivých diagnóz, v súvislosti s ktorými boli vynaložené náklady na zdravotnú starostlivosť, išlo o diagnózy, ktoré nesúviseli so zranenia spôsobenými kopancami, ale išlo o diagnózy, ktoré súviseli so zranením tváre (zlomenina nosných kostí, podozrenie na otras mozgu, vyšetrenie očného pozadia). To, že žalovaný udrel Q. D. opakovane päsťou potvrdil vo svojom vyjadrení aj sám žalovaný. Keďže ide o zranenia, ktoré sú z hľadiska svojej povahy v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného (ustáleným rozhodnutím o priestupku), návrh žalobcu na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti, ktoré boli na tieto zranenia vynaložené, je dôvodný. 12. Vzhľadom na uvedené, okresný súd zaviazal žalovaného na ich zaplatenie v sume 534,09 Eur spolu s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške podľa § 3 a 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a to počnúc dňom 09.05.2012, teda dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie uvedenej vo výzve zo dňa 10.04.2012. Pokiaľ žalobca žiadal tento úrok priznať od 09.05.2011 (zrejme len v dôsledku zrejmej nesprávnosti), súd jeho návrh v časti žalovaného úroku za obdobie od 09.05.2011 do 08.05.2012 ako nedôvodný zamietol. 13. K sume 534,09 eur súd priznal žalobcovi i sumu 1,40 eur z titulu poštovných výdavkov, ktoré žalobca preukázateľne vynaložil v súvislosti so zaslaním výzvy žalovanému zo dňa 10.04.2012, ktorú mu zasielal doporučenou zásielkou. Tento nárok mu súd priznal s poukazom na ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú náklady spojené s jej uplatnením.

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. 15. Uviedol, že jeho konanie nemôže byť špecifikované ako úmyselné napadnutie a ublíženie na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, keďže sa jednalo o primeranú sebaobranu, o čom svedčia aj svedecké výpovede doručené okresnému súdu pred vyhlásením rozsudku, keďže nie je jednoznačne preukázateľné, že zranenie poškodeného spôsobil žalovaný. Výpovede svedkov Q. D. a C. M. popierajú doplňujúce svedecké čestné prehlásenia očitých svedkov V. A., M. D., V. V., V. W., Y. M. a Q. M., ktoré by mal súd opätovne vyhodnotiť a zohľadniť pri rozhodovaní v tejto veci. Poškodený Q. D., nar. XX.XX.XXXX, za ktorého si žalobca žiada náhradu za jeho liečebný pobyt a ošetrenie v nemocnici v Dolnom Kubíne, bol v čase incidentu i počas ošetrenia viditeľne pod vplyvom alkoholu, čo môžu dosvedčiť aj očití svedkovia. Podľa § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. má poisťovňa nárok žiadať úhradu vynaložených nákladov na zdravotnú starostlivosť od poistenca, keďže bol pod vplyvom návykových látok a za svoje zranenia nesie zodpovednosť on sám, a nie žalovaný. Predmetná skutočnosť, tzn. že Q. D. bol pod vplyvom návykových látok, je podľa odvolateľa veľmi dôležitá, v dôsledku čoho navrhuje danú skutočnosť prešetriť, keďže táto môže mať vplyv na zmenu rozhodnutia súdu. Odvolateľ akcentoval, že žiada znovu preskúmať a zistiť skutočný stav veci. Svedecké výpovede očitých svedkov menia totiž celý skutkový stav danej veci. Žalovaný je presvedčený o svojej nevine, t.j. že uvedené údajné zranenia Q. D. nespôsobil, v dôsledku čoho nemá povinnosť voči žalobcovi na úhradu nákladov spojených s ošetrením poškodeného. Celé napadnutie Q. D. žalovaným je irelevantné, keďže sa jednalo o sebaobranu a Q. D. bol pod vplyvom návykových látok. 16. Okrem toho žalovaný namietal na chybné vyjadrenie v napadnutom rozsudku na strane 3, keď poprel, že by bolo pravdivým jeho tvrdenie „odporca zaplatí svedkov“. Podľa neho je celá veta nezmyselne napísaná a pravdepodobne mala znieť takto: „Nepresnú výpoveď však podpísal s tým, že zaplatí pokutu 15,00 Eur, aby nemusel predvolať svedkov a hlavne napadnutú M. D....“.

17. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 18. Konštatoval, že zavinené protiprávne konanie žalovaného bolo preukázané, keďže bolo o ňom právoplatne rozhodnuté rozkazom Obvodného úradu, Odboru všeobecnej vnútornej správy Dolný Kubín č.k. PK: 2010/353/MU zo dňa 27.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2011 a vykonateľnosť dňa 06.12.2011. Žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a jeho zodpovednosť nebola obmedzená. Žalobca tiež podotkol, že v prejednávanej veci si uplatňuje nárok vyplývajúci z § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ide o priame právo žalobcu uplatnené v zmysle citovaného ustanovenia, teda o právo postihu voči osobe zodpovedajúcej za vzniknuté náklady zavineného protiprávneho konania. V takomto prípade je nutné skúmať iba to, či došlo k zavinenému protiprávnemu konaniu tretej osoby voči poistencovi žalobcu. Tvrdenie žalovaného, že poškodený bol v čase úrazu pod vplyvom alkoholu, je irelevantné, a to aj s poukazom na právoplatné rozhodnutie správneho orgánu uvedené vyššie. Odvolanie žalovaného sa tak javí irelevantné a účelové.

19. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.

20. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 rozsudok okresného súdu v spojení s jeho dopĺňacím uznesením podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

21. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 s tým, že účinky procesných úkonov strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 . Zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave, ktorá reguluje civilné sporové konanie.

22. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o žalobe žalobcu i jeho návrhu na prerušenie konania, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase rozhodnutia okresného súdu, aktuálne sú kritériá odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 220 až § 222 . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 .

23. Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v platnom znení (ďalej aj zákon č. 577/2004 Z. z.) má zdravotná poisťovňa právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.

24. Uvedené zákonné ustanovenie (okrem iných prípadov) upravuje aj osobitný regresný nárok zdravotnej poisťovne na náhradu nákladov vynaložených zdravotnou poisťovňou na zdravotnú starostlivosť, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca zdravotnej poisťovne došlo v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby. V danom prípade sa nejedná o nárok na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka, ale o nárok na náhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zdravotnej poisťovne (žalovaného), ktorú upravuje špeciálny predpis.

25. Povinnosť zdravotnej poisťovne zaplatiť svojmu zmluvnému zdravotníckemu zariadeniu náklady starostlivosti poskytnutej jej poistencovi, je plnenie jej zákonnej povinnosti, ktorá existuje bez ohľadu na to, z akého dôvodu bola zdravotná starostlivosť jej poistencovi poskytnutá, či išlo o liečenie následkov

úrazu, či iného poškodenia zdravia spôsobeného zavineným protiprávnym konaním tretej osoby alebo následkom inej udalosti. Na náhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť, ktoré boli síce vynaložené zdravotnou poisťovňou na starostlivosť o jej poistenca, avšak neboli zapríčinené konaním tretej osoby v zmysle § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa nárok nemá, lebo s takouto skutočnosťou zákon jej nárok voči tretím osobám nespája. Na jej regresnú náhradu je potom rozhodujúce, či zdravotná poisťovňa vynaložila náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť a či vynaložené náklady na liečenie jej poistenca boli v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním tretej osoby.

26. Z listinných dôkazov predložených žalobcom do spisu vyplýva, že žalobca zaplatil svojím zmluvným zdravotníckym zariadeniam náklady spojené s liečením jeho poistenca Q. D., pričom zdravotná starostlivosť bola jeho poistencovi týmito zdravotníckymi zariadeniami poskytovaná práve v dôsledku úrazu spôsobeného zavineným protiprávnym konaním, a to priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorého sa dopustil žalovaný tým, že dňa 17.07.2011 okolo 3:00 hod. v obci Malatiná pri miestnom amfiteátri napadol Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. K., ul. V. XXXX/X, ktorého po predchádzajúcom incidente opakovane udrel päsťou do oblasti tváre, následne na čo poškodený spadol na zem, kde ho opakovane kopal do jednotlivých častí tela, pričom týmto konaním spôsobil poškodenému zranenia podľa lekárskej správy: zlomeninu nosných kostí, podozrenie na otras mozgu, odierky tváre, kolena, ruky ľavého ramena s celkovou dobou liečenia neprevyšujúcou 6 dní bez PN.

27. Je teda zrejmé, že k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti poistencovi žalobcu Q. D. došlo v dôsledku poškodenia zdravia žalovaným, t.j. v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania, o čom svedčí rozkaz Obvodného úradu Dolný Kubín, Odboru všeobecnej vnútornej správy č. PK: 2010/353/MU zo dňa 27.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2011 a vykonateľnosť dňa 06.12.2011. Takýmto rozhodnutím bol okresný súd v tomto konaní viazaný v zmysle v tom čase platného ust. § 135 ods. 1 O.s.p. Aktuálne je viazanosť súdu týmto rozhodnutím upravená v ust. § 193 CSP, 28. Za danej situácie nemôže súd prehodnocovať skutkové závery, ktoré boli obsahom právoplatného rozhodnutia správneho orgánu v priestupkovom konaní. Práve v tomto konaní mal žalovaný priestor na to, aby preukazoval, že on sa priestupku nedopustil, práve naopak, že poškodenie zdravia si spôsobil sám poškodený Q. D.. Aktuálne možno označiť tvrdenia žalovaného vrátane ním produkovaných dôkazov (označených svedeckých výpovedí a čestných vyhlásení) za účelové, ktoré sú bez právneho významu na prejednávanú vec. Celý skutkový dej popísaného konania žalovaného bol ustálený v priestupkovom konaní a týmto je súd v tomto konaní viazaný. 29. Okresný súd preto správne uzavrel, že akékoľvek dokazovanie ohľadne skutkového deja, pri ktorom malo dôjsť k poškodeniu zdravia žalovaného, je aktuálne bez právneho významu k prejednávanej veci. Listinné dôkazy (vyjadrenia očitých svedkov) predložené žalovaným do spisu pred vyhlásením rozsudku súdom prvej inštancie sú preto irelevantné.

30. Ak teda žalobca následne uhradil zdravotníckym zariadeniam náklady za zdravotnú starostlivosť poskytnutú jeho poistencovi Q. D. v rozsahu, ktorý preukázal, a vynaložené náklady na liečenie tohto poistenca boli v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním žalovaného, má jednoznačne nárok v súlade s ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. na náhradu takto vynaložených nákladov.

31. Ani obrana žalovaného, že zdravotná poisťovňa si mala uplatniť svoj nárok voči poškodenému v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky (§ 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z.), nie je dôvodná. Ako už bolo konštatované vyššie, k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti poistencovi žalobcu Q. D. došlo z dôvodu poškodenia zdravia v dôsledku zavineného protiprávneho konania (priestupku) spáchaného žalovaným, o čom svedčí právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu vydané v priestupkovom konaní (pozri body 26. a 27. tohto rozhodnutia), ktorým je súd v tomto viazaný. Za daných okolností preto zdravotná poisťovňa nemá dôvod uplatňovať svoje nároky voči poistencovi v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia.

32. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s odôvodnením rozsudku na strane 3, odvolací súd poznamenáva, že odvolanie proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . V danom prípade sa jednalo len o prepis obsahu listinných dôkazov, ktoré produkoval žalovaný v prvoinštančnom konaní, ktorých obsah je navyše bez právneho významu na posúdenie prejednávanej veci.

33. Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že do obsahu práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Z uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003 tiež vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

34. Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci. Následne okresný súd vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle v tom čase platnom ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj správne a presvedčivo odôvodnil. V dôsledku toho krajský súd rozsudok okresného súdu v I. vete výroku ako vecne správny potvrdil.

35. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok III., ktorý je obsahom dopĺňacieho uznesenia), ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

36. Vo vzťahu k II. vete výroku odvolací súd uvádza, že táto časť napadnutého rozsudku zostala nedotknutá, keďže voči nej nebolo podané odvolanie.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane voči žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal, nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 .

38. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430