Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-93-2016.pdf
PDF · 108.75 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
VK-7P/93/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou vo veci starostlivosti o maloletú Y. F. V. I.. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom, dieťa rodičov Y. W. I.. XX. XX. XXXX, zamestnanej Cisco Systems Krakow, bytom O. N., U.. I. X, zastúpenej JUDr. Vladimírom Barcíkom advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, ul. Mierová 1 a W. V. I.. XX. XX. XXXX, nezamestnaného, bytom Ž., W. X/XX o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Maloletá Y. F. V. I.. XX. XX. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec maloletej je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej počínajúc dňom 12.05.2016 výživným vo výške 150 Eur mesačne. Výživné je splatné k rukám matky vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred.
Nedoplatok výživného za čas od 12.05.2016 do 26.10.2016 v čiastke 846 Eur sa otcovi maloletej p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 20 Eur splatných súčasne s bežným výživným počínajúc mesiacom november 2016 s tým, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Otec maloletej je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v mesiaci v sobotu od 10.00h do 12.00h s tým, že otec maloleté dieťa prevezme pred bytom matky a matke ho taktiež pred jej bytom odovzdá.
Matka dieťaťa je p o v i n n á maloleté dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ho.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom matka maloletého dieťaťa žiadala súd, aby jej maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti. Zároveň, aby mu uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 150 Eur mesačne a to od 01.09.2015 a zároveň, aby umožnil otcovi stretávať sa s maloletou každú párnu sobotu v mesiaci od 09.00h do 12.00h za prítomnosti matky s tým, že dieťa prevezme pred bytom matky a matke ho taktiež pred jej bytom odovzdá. V návrhu matka maloletého dieťaťa uviedla, že s otcom dieťaťa nie sú manželia, z ich spolužitia pochádza však maloletá Y. F. I.. XX.XX.XXXX pričom v čase narodenia maloletej obidvaja žili a pracovali v Poľsku a to bolo približne až do šiestich mesiacov veku maloletého dieťaťa, kedy matka ona bola na materskej dovolenke a otec maloletej pracoval pričom však v mesiaci august 2015 otec maloletej prestal pracovať, vrátili sa spolu na Slovensko pričom odvtedy je otec nezamestnaný. Zároveň v návrhu uviedla, že vzťahy medzi ňou a otcom dieťa sa postupne zhoršovali a vyhrotili sa tak, že od novembra 2015 spolu nežijú. Otec maloletej nikde nepracuje, na výživu maloletej neprispieva žiadnou čiastkou aj napriek tomu, že na neho ona naliehala, aby sa zamestnal a na výživu
maloletej prispieval, čo sa však minulo svojmu účinku. Uviedla, že dokonca ich vzťahy sú neznesiteľné. Zároveň v návrhu poukázala na tú skutočnosť, že pokiaľ sa týka jej osoby ona je zamestnaná, pracuje pre spoločnosť Sisko systems Krakow so zárobkom do 2.000 Eur pričom otec maloletej nepracuje z vlastnej viny, žiadna objektívna prekážka mu nebráni, aby sa zamestnal, aby si mohol plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Na pojednávaní sa matka maloletého dieťaťa pridržiavala podaného písomného návrhu a ďalej uviedla, že výživné žiada určiť od 01. 09. 2015 a to najmä z toho dôvodu spätne, keďže jej otec na výživu maloletej od uvedeného mesiaca neprispieval pričom návrh podala len v dôsledku toho s oneskorením, kedy jej otec neustále sľuboval, že si nájde prácu a že sa o maloletú bude starať. Ona očakávala, že si začne plniť vyživovaciu povinnosť a aj ho k tomuto vyzývala. Uviedla, že finančne zvládala potreby dieťaťa, potreby domácnosti a uverila sľubom otca pričom však v máji tohto roku došlo ku konfliktu medzi ňou a otcom, kedy mu vytýkala, že nepracuje a on ju v dôsledku toho fyzicky napadol. Uviedla, že v súčasnej dobe býva v 3.izbovom družstevnom byte za ktorý platí 150 Eur, plus internet spolu s inkasom sa jedná o sumu cca 200 Eur. Zároveň poukázala na výdavky, ktoré má so zabezpečovaním potrieb dieťaťa a to jednak na zabezpečenie jej fyzického aktívneho vývoja, kedy chodí s dieťaťom plávať do Aquathermal Dolná Strehová, kde mesačne ju to vyjde cca 80 Eur, zároveň keďže už dieťa nedojčí kŕmi ju a na mlieko má výdavky cca 50 Eur mesačne. Zároveň dieťa už papá bežnú stravu, takže s týmto má výdavky. Uviedla tiež, že zdravotný stav dieťaťa je dobrý. Ďalšími výdavkami, ktoré je potrebné pre dieťa zabezpečiť sú výdavky na zakúpenie ošatenia, obuvi dieťaťu, detskej sedačky, čo predstavovalo mimoriadny výdavok. Nejaké iné mimoriadne výdavky nemá. Uviedla tiež, že pokiaľ sa týka úpravy styku vzhľadom k tomu, že v súčasnej dobe považuje otca maloletej za nevyrovnanú osobnosť chce, aby sa stretával s dieťaťom za jej prítomnosti. Zároveň na pojednávaní dňa 26. 10. 2016 právny zástupca matky uviedol, že pokiaľ sa týka úpravy styku vzhľadom na tú skutočnosť, že otec maloletej bol vzatý do väzby, styk s maloletou nenavrhuje upraviť. Zároveň matka maloletej na pojednávaní uviedla, že ona umožňovala otcovi maloletej kontakt s dieťaťom a dieťa si on brával pomerne často. Zároveň uviedla, že on v podstate je aj schopný postarať sa o dieťa a výhrady voči tomu, aby sa otec s maloletou stretával nemá pričom dieťa má nárok na obidvoch rodičov.
2. Otec maloletej na pojednávaní pri svojom výsluchu uviedol, že nesúhlasí vôbec s takýmto konaním o úprave práv pričom však potvrdil tú skutočnosť, že od novembra 2015 nežijú v spoločnej domácnosti s matkou maloletého dieťaťa pričom uviedol, že býval v chatovej oblasti v k. ú. Želovce pričom uviedol, že vzhľadom na to, že v uvedenej lokalite v uvedenej nehnuteľnosti má len obmedzenú možnosť resp. dobu trvania bývania, bude zrejme bezdomovec. Uviedol, že má zdravotné problémy, potvrdil, že si občas vypije alkoholické nápoje avšak za alkoholika sa on nepovažuje. Uviedol, že ani nemôže piť v súčasnej dobe, keďže nemá žiadne peniaze a nemá za čo si tieto kúpiť. Potvrdil, že od novembra 2015 nezaplatil na maloletú výživné pričom poukázal na tú skutočnosť, že naposledy pracoval v Poľskej republike, kde vykonával funkciu obchodného riaditeľa pre americkú firmu, kedy pracoval na plný pracovný úväzok pričom prácu u tejto firmy skončil z toho dôvodu, že mal problém so svojim nadriadeným a pracovný pomer skončil pred uplynutím doby na ktorú bol dohodnutý a preto pracovný pomer skončil dohodou. Príčinou však bolo najmä to, že si neporozumel so svojim nadriadeným. Uviedol, že spolu s diétami zarábal u tohto zamestnávateľa v priemere 2.000 Eur mesačne. Zároveň uviedol pokiaľ sa týka kontaktov s maloletou, že chce sa o maloletú starať, chce byť s ňou pričom má k dispozícii riešenia a to, že by s dieťaťom bol buď u svojho otca resp. u svojej matky, alebo u svojich starých mám. Zároveň však nevedel presne špecifikovať možnosť kontaktov s maloletým dieťaťom kedy uviedol a podmienil tento styk napr. možnosťou, ak by pracoval a zároveň uviedol, že v Slovenskej republike nechce zostať, že chce odísť pracovať mimo územia SR do zahraničia.
3. Svedkyne Judita Schmidtová - matka otca maloletého a staré matky otca maloletého W. V., W. Z. uviedli, že oni by umožnili otcovi maloletého dieťaťa, aby sa mohol v priestoroch, kde oni bývajú sa s maloletým dieťaťom stretávať pričom matka otca maloletého dieťaťa uviedla, že počas týždňa je ona zamestnaná, pracuje a jednalo by sa o možnosť len počas víkendov. Zároveň stará matka s trvalým bydliskom v Ž., kde má trvalý pobyt aj otec maloletého dieťaťa uviedla, že priestory ktorých je ona spoluvlastníčkou môže a dáva k dispozícii aj otcovi maloletého dieťaťa, kedy problém by nebol ani s tým, že by sa dieťa mohlo v jej domácnosti najesť a malo by zabezpečené všetky potreby. Stará matka otca maloletého dieťaťa bývajúca vo O. N. tiež potvrdila, že má a dá k dispozícii priestory, kde ona býva otcovi maloletej, aby mohol v týchto tráviť voľný čas s dieťaťom pričom však uviedla, že v čase ak by nebola prítomná ona v mieste bydliska a že by nevedela, že otec má styk s dieťaťom zabezpečený nemohla by tieto priestory poskytnúť.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, oboznámením sa s potvrdeniami o zárobku otca u predchádzajúceho zamestnávateľa, správou W. O. N. na matku, potvrdením Sociálnej poisťovni pobočky vo Veľkom Krtíši, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši oddelenia služieb pre občana o tom, že otec maloletej nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi, správou z prešetrenia pomerov zo dňa 11.08.2016, správou OO PZ vo Veľkom Krtíši (čl.45) správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši, referátu poradensko - psychologických služieb zo dňa 20. 10. 2016.
4. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia a títo ani nežijú v spoločnej domácnosti, matka žije sama spolu s maloletým dieťaťom a otec maloletého dieťaťa žije sám, miesto trvalého bydliska má určené v Obci Ž., W. X v rodinnom dome svojej starej matky. V čase rozhodnutia súdu o návrhu matky sa otec maloletej nachádzal vo väzbe, kedy rozhodnutím súdu bol vzatý do väzby. Zároveň z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa majú vzájomne veľmi narušené vzťahy. Otec maloletej na výživu maloletej neprispieva žiadnou čiastkou v podstate už od minulého roku, tento pracoval u označeného zamestnávateľa v Poľskej republike, kde podľa svojho vyjadrenia vykonával funkciu obchodného riaditeľa s priemerným mesačným zárobkom 2.000 Eur spolu s diétami pričom pracovný pomer u tohto zamestnávateľa skončil na základe dohody o skončení pracovného pomeru a to podľa vyjadrenia otca v dôsledku toho, že so svojim nadriadeným mal narušené vzťahy pričom tak ako to uviedol, pokiaľ by on nebol skončil pracovný pomer dohodou bola by mu daná výpoveď. Z vykonaného dokazovania bolo zároveň preukázané, že v súčasnej dobe otec maloletej teda v čase podania návrhu nikde nepracuje, nemá žiaden príjem. Zo správy z prešetrenia pomerov u otca maloletej mal súd preukázané, že šetrenie v rodine otca bolo vykonané dňa 11.08.2016, kedy bolo zistené, že otec maloletej na adrese trvalého pobytu teda Ž., W. X nežije, býval v záhradkárskej oblasti v Obci Ž. - pivnica a obýval chatu, ktorá bola vo vlastníctve jeho tety zo M., táto pozostávala z dvoch izieb, jednej zariadenej a z kuchyne a príslušenstva. Túto chatu obýval na základe ústneho súhlasu svojej tety a podľa jeho vyjadrenia sa jednalo o obmedzenú dobu na kedy mal povolenie obývať túto nehnuteľnosť. Úrad práce ďalej uviedol, že podľa vyjadrenia otca je tento nezamestnaný od septembra 2015 a nie je vedený ani v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je bez príjmu, nevlastní žiaden majetok. V spoločnej domácnosti žil s matkou maloletého dieťaťa a to až do novembra 2015, kedy spoločnú domácnosť opustil avšak o maloletú Y. F. má záujem, zvykol ju navštevovať, starať sa o ňu a to najmä aj v období keď matka išla za prácou do Poľska. Zároveň zo správy referátu poradensko - psychologických služieb vo Veľkom Krtíši zo dňa 20. 10. 2016 na (čl. 80) súd zistil, že bola vykonaná konzultácia s rodičmi maloletého dieťaťa s ohľadom na riešenie otázky styku otca s maloletým dieťaťom pričom otec maloletej v zmysle tejto správy prezentoval veľmi postupné uvedomovanie si faktu, že partnerský vzťah medzi ním a matkou dieťaťa je ukončený kedy však dlho dúfal, že existencia spoločného dieťaťa bude v prospech obnovenia partnerského vzťahu a s touto skutočnosťou sa len ťažko vyrovnáva. Zároveň v uvedenej správe referát poradensko - psychologických služieb konštatuje, že otec maloletej skutočnosť, že aktuálne nemá vytvorené podmienky na život považuje za dôsledok posledných rokov kedy sa venoval partnerke. Zároveň uviedol, že má záujem pracovať v zahraničí, kde si postupne vybuduje zázemie a predpokladá, že sa bude vracať na Slovensko zo zahraničia približne raz za pol roka. Vtedy si predstavuje, že v tom čase bude maloletá hlavne s ním avšak dovtedy chce byť s ňou čo najčastejšie a čo najdlhšie. Matka maloletej na individuálnej konzultácii uviedla, že partnerský rozchod je realitou najmä pre agresivitu zo strany otca maloletej voči nej. Priestor na obnovenie spolužitia už neexistuje a prezentovala stupňujúci vzťah a nedôveru voči osobe otca, jeho matke avšak bola toho názoru, že má právo dieťa na prítomnosť obidvoch rodičov vo svojom živote vrátane aj širšej rodiny pričom považuje za optimálne na starostlivosť o tak malé dieťa ako je maloletá Y. F. podmienky za ktorých otec trávi väčšinu svojho času a v prípade zmeny podmienok na strane otca nevylučuje aj možnosť rozšírenia frekvencie resp. jeho kontaktov s maloletou ale aj so starou matkou. Na diadickú konzultáciu sa otec maloletej už nedostavil pričom podľa vyjadrenia matky bol tento vzatý do väzby za porušenie podmienky, ktorá mu bola daná a ktorá predstavovala podľa znalosti súdu to, že sa k matke nemohol priblížiť na 5 metrov. Záver z konzultácie s rodičmi predstavoval stanovisko úradu práce v tom smere, že vzhľadom na postoj obidvoch rodičov sa javí vhodné klinická diagnostika osobnosti obidvoch rodičov.
5. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.
6. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
7. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané riziká, ktoré povinný na seba berie.
8. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
10. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Mal nesporne preukázané, že od novembra 2015 rodičia maloletého dieťaťa, ktorí nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Otec maloletej opustil spoločnú domácnosť pričom v súčasnej dobe žije sám, tiež matka maloletej žije sama spolu s maloletou a táto výlučne sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Súd mal nesporne preukázané, že starostlivosť o maloleté dieťa je dobrá, na dobrej úrovni, dieťa má zabezpečené všetky podmienky potrebné k svojmu fyzickému rastu a rozvoju, nedisponuje s informáciami pre ktoré by súd dieťa zveriť matke nemohol. Zároveň tiež pokiaľ sa týka stanoviska otca maloletého dieťaťa tento vyjadril pri svojom výsluchu súhlas s tým, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matke. Súd preto potom aj s prihliadnutím na útly vek maloletého dieťaťa ako aj na súčasnú osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti pričom matka maloletého dieťaťa bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Pokiaľ sa týka úpravy styku matka sa podaným návrhom domáhala, aby bol upravený aj styk otca s maloletou za jej prítomnosti pričom však v priebehu konania na pojednávaní dňa 26. 10. 2016 uviedla, že s prihliadnutím na situáciu, ktorá nastala v priebehu celého konania, čo znamená že otec maloletého dieťaťa bol pre porušenie podmienky vo vzťahu k jej osobe (a to podmienka priblížiť sa k nej na vzdialenosť 5 m podľa vedomostí súdu) vzatý do väzby, matka maloletého žiadala styk neupraviť pričom však s poukazom na dikciu ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, keďže sa úpravy styku domáhal otec súd preto potom pristúpil k úprave styku otca s maloletou. S prihliadnutím na situáciu, keďže tak ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania otec maloletej aj napriek tomu, že mal trvalé bydlisko v Obci Ž. na tejto adrese sa nezdržiaval, v čase konania sa zdržiaval na chate v Obci Ž., kde nemal vytvorené vhodné podmienky. Aj napriek tomu, že rodinní príslušníci otca - matka a staré matky deklarovali možnosť tráviť styk s maloletou v ich rodinnom prostredí, súd bol toho názoru, že maloletá vzhľadom na svoj útly vek potrebuje stabilné prostredie, ktoré by dobre poznala, aby mohla v tomto tráviť dlhší čas tak ako to prezentoval otec pričom v tejto súvislosti súd prihliadol aj na stanovisko matky, ktorá v podstate v priebehu celého konania prezentovala svoj názor a vôľu a právo dieťaťa na obidvoch rodičov s tým, že otcovi umožní kontakt s dieťaťom aj na základe vzájomnej dohody, preto potom v podstate súdom upravený styk predstavuje len určitý súdom garantovaný kontakt otca s maloletým dieťaťom pokiaľ by nedošlo k dohode rodičov o tomto styku v širšom rozsahu. Je potrebné uviesť, že sám otec nemal predstavu o tom, akým spôsobom by sa chcel s maloletým dieťaťom stretávať, kedy on prezentoval len, čo najširší a najčastejší styk s dieťaťom pričom však v tejto súvislosti súd poukazuje na denný režim dieťaťa, na potrebu stability rodinného prostredia a jeho záujem. Pri rozhodovaní o úprave styku súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že dieťa je vo veku 1,5 roka, je teda útleho veku pričom v súčasnej
dobe to je v čase, kedy súd rozhodoval o úprave práv a povinností k maloletému otec ani fyzicky nie je schopný si pre dieťa prísť a vyzdvihnúť ho nakoľko sa nachádza vo väzbe. Zároveň tento ani nemá vytvorené vhodné podmienky pre to, aby mohol s maloletým dieťaťom plnohodnotne stráviť čas, ktorý by mal určený s maloletým dieťaťom. Tak ako už bolo uvedené dieťa vzhľadom na svoj vek potrebuje mať zabezpečené vzhľadom na svoj denný režim všetky podmienky, ktoré otec v súčasnej dobe zabezpečiť nevie a nemôže. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že nemá žiaden príjem v podstate ho financujú len jeho rodičia resp. príbuzní. Je nesporné, že otec maloletého dieťaťa v súčasnej dobe nemá stabilné prostredie pričom striedanie miesta styku dieťaťu v tak útlom veku by mohlo určitým spôsobom pôsobiť negatívne, keďže na prostredie u starých rodičov otca resp. u matky otca dieťaťa nie je úplne zvyknuté avšak je potrebné záverom k úprave styku poukázať na vyjadrenie matky maloletého dieťaťa, pokiaľ sa týka umožnenia kontaktov otcovi s dieťaťom, ktorá nemala vážnejšie výhrady voči tomu, aby sa otec s maloletým dieťaťom stretával a sama mu tieto kontakty umožňovala bez jej prítomnosti. Styk otca s maloletým dieťaťom tak ako ho upravil súdnym rozhodnutím súd predstavuje rámcový základ pre stretávanie sa dieťaťa s otcom, jedná sa len o určitú garanciu styku otca s maloletým dieťaťom, čo však neznamená, že by matka maloletého dieťaťa práve v záujme maloletého dieťaťa nemohla umožniť absolvovať stretávanie sa dieťaťa s otcom odklonom od takto stanoveného a upraveného styku a to podľa toho, čo budú vyžadovať potreby a najlepší záujem maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti najmä s prihliadnutím na súčasný stav vzťahov medzi rodičmi, ktoré nie sú ideálne resp. harmonické vymedzenie konkrétneho termínu vrátane presných hodín odovzdania resp. vrátenia dieťaťa vytvára pozitívny rámec pre jednotlivé stretnutia. Podľa názoru súdu takto bude rešpektovaný najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa maloletých detí.
11. Súd o výživnom na maloleté dieťa rozhodol v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami § 62 a § 75 Zákona o rodine. Z uvedených zákonných ustanovení nesporne vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa sú povinní prispievať na výživu maloletého dieťaťa pričom plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Zároveň pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Je potrebné zdôrazniť, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Uvedené zákonné ustanovenia je potrebné vzhliadnuť aj na prípad otca maloletého dieťaťa to znamená, že sa jedná o situáciu, kedy sa bez vážneho dôvodu vzdal výhodného zamestnania, ktoré mu poskytovalo väčší príjem a to bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Na znížený príjem resp. na situáciu, že nedisponuje otec maloletého dieťaťa v tomto prípade žiadnym príjmom by bolo možné prihliadnuť len vtedy, ak by preukázal dôležitý dôvod, ktorý vznikol objektívne bez jeho zavinenia, ktorým by mohlo byť napr. výrazné zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by mu znemožňovalo doterajší výkon práce, alebo by to mohlo byť aj skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a pod. Jedná sa o také dôvody, ktoré on ako povinný rodič ovplyvniť nemôže. V prejednávanom prípade bolo nepochybne preukázané, že k ukončeniu pracovného pomeru otca u jeho zamestnávateľa došlo dohodou na podnet otca dieťaťa napriek tomu, že dohodu o pracovnej činnosti mal uzavretú resp. zmluvu o pracovnom pomere mal uzavretú na dobu určitú pričom tak ako to sám súdu ozrejmil by bol dostal z pracovného pomeru výpoveď, čo v podstate svedčí o tom, že by k skončeniu pracovného pomeru došlo zavinením otca maloletého dieťaťa, kedy bolo zistené z jeho výsluchu, že k tejto situácii malo dôjsť v dôsledku jeho neprítomnosti v zamestnaní bez predchádzajúceho náležitého upozornenia svojho zamestnávateľa. Keďže ku skončeniu pracovného pomeru otca došlo zo subjektívnych dôvodu na strane otca, súd v tejto súvislosti postupoval pri rozhodovaní o výške výživného v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine a uvedené konanie otca posúdil ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a pri rozhodovaní vychádzal z potencionálneho príjmu otca, ktorý by on mohol dosahovať. Z predloženého potvrdenia o zárobku ako aj z vyjadrenia otca je nesporné, že tento dosahoval príjem vo výške cca 2.000 Eur pričom z uvedeného príjmu by on bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške 150 Eur mesačne. Je nesporné, že aj matka maloletej má k dieťaťu vyživovaciu povinnosť, ktorú si ona plní aj výkonom osobnej starostlivosti, keďže dieťa je v útlom veku a ona sa o dieťa osobne stará. Je nesporné, že matka maloletého dieťaťa má v súčasnej dobe vyšší životný štandard, keďže jej príjem predstavuje cca 2.000 Eur mesačne podľa jej vyjadrenia. Výdavky, ktoré vznikajú matke v súvislosti so zabezpečovaním potrieb dieťaťa predstavujú bežné výdavky spojené s vývojom, fyzickým rastom maloletého dieťaťa ale aj so zabezpečením ostatných vývinových potrieb
dieťaťa, či už sú to uspokojovanie kultúrnych záujmových potrieb, ale aj rekreačných potrieb. Pri tom v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že maloleté dieťa si samo nemôže uspokojiť svoje potreby a teda je výlučne na rodičoch dieťaťa, aby mu tieto potreby zabezpečili prostredníctvom výživného. Je potrebné uviesť, že ani jeden z rodičov okrem maloletej a teda ani otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Všetky tieto okolnosti súd zvážil pri určovaní výšky výživného pričom táto sa odráža vo výdavkoch, ktoré vznikajú v súvislosti so zabezpečovaním potrieb dieťaťa a výživné s prihliadnutím na potreby dieťaťa a schopnosti a možnosti otca dieťaťa tak, ako ho súd stanovil vo výške 150 Eur mesačne súd považoval za odôvodnené.
12. Keďže si otec maloletej neplnil vyživovaciu povinnosť žiadnym spôsobom, ani v naturálnej forme, súd mu uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej počínajúc dňom podania návrhu t. j. počínajúc dňom 12. 05. 2016. Matka maloletého dieťaťa žiadala, aby súd určil výživného spätne od 01. 09. 2015 pričom však v tejto súvislosti súd poukazuje na vyššie citované ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, kedy súd nevzhliadol v tomto prípade dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne. Je nesporné, že u každého je potrebné dôvody hodné osobitného zreteľa posudzovať podľa konkrétnych okolností prípadu avšak z ustálenej judikatúry vyplýva, že výnimočným dôvodom určite nie je matkou uvádzaná skutočnosť, že sa domnievala, že otec jej výživné zaplatí pričom táto situácia trvala v podstate od novembra 2015 až do mája 2016, kedy sa rozhodla podať návrh pričom pokiaľ by sa jednalo o kratšiu dobu mohlo by dôjsť k tomu, že by súd tieto dôvody uznal. Je potrebné uviesť, že za relevantné dôvody by bolo možné považovať zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok alebo konanie, ktoré malo znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné, či už sú to vyhrážky, násilie a pod. V zmysle vyjadrenia matky omeškanie pokiaľ ide o podanie návrhu na určenie výživného by podľa názoru nemalo byť veľké, mohlo ísť napr. len o jeden alebo dva mesiace z dôvodu, že oprávnená osoba nemohla predvídať, že povinný nebude platiť výživné resp. že sa spoliehala na prísľub dodatočného splnenia zo strany povinného k čomu nedošlo. Žiadna z takýchto okolností v danom prípade naplnená nebola. Preto potom súd určil výživné počínajúc dňom podania návrhu teda 12. 05. 2016. Z uvedeného dôvodu preto potom otcovi maloletého dieťaťa vznikol nedoplatok vo výške 846 Eur za obdobie ku dňu rozhodnutia súdu t. j. ku dňu 26. 10. 2016, ktorý nedoplatok súd povolili otcovi splácať a to v súlade s ustanovením § 232 CSP pod stratou výhody splátok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného zákona.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.