Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/460/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu Bytového podniku mesta Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie č. 13, IČO: 44 518 684, proti žalovaným: 1. W. Q., L.. XX.XX.XXXX, L. J. E. T., K. X, X. C. Q., L.. XX.X.XXXX, L. J. E. T., K. X S. X. C. Q., L.. XX.X.XXXX, L. J. T., K. X, všetkým trom žalovaným na neznámom mieste, zastúpeným opatrovníčkou K. K., X. M. D. T. W., o zaplatenie 90,76 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 19.3.2015 č.k. 35C/103/2014-61 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 90,76 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 90,76 eur od 2.12.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu voči žalovaným v 1. až 3. rade na zaplatenie sumy 90,76 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania a to titulom nedoplatku z vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním bytu nachádzajúceho sa v T. L. D. A. Č.. X za obdobie od X.X.XXXX K. XX.X.XXXX počas ktorého mali žalovaní predmetný byt užívať bez právneho dôvodu.

3. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci postupom podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p. a na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca zmluvou o nájme sociálneho bytu zo dňa X.X.XXXX, ako prenajímateľ prenajal žalovaným v 1. a 2. rade, ako nájomcom byt č. XX v sociálnom obytnom dome E. T. L. D. Č.. X. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to od X.X.XXXX K. X.X.XXXX s tým, že žalovaní v 1. a 2. rade od X.X.XXXX predmetný byt užívali neoprávnene do XX.X.XXXX, kedy bytovú jednotku uvoľnili. Za uvedené obdobie žalobca vyúčtoval žalovaným náklady za služby spojené s užívaním bytu vo výške 90,76 eur. Vyúčtovanie zaslal žalovanej v 1. rade na adresu jej trvalého bydliska, pričom zásielka sa vrátila s oznámením, že nebola prevzatá v odbernej lehote. Na základe toho s poukazom na ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaní v 1. a 2. rade predmetný byt užívali za označené obdobie bez právneho titulu a vznikol im nedoplatok vo vyúčtovaní nákladov za služby spojené s užívaním tohto bytu vo výške 90,76 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní uvedenú sumu neuhradili dostali sa so svojím plnením do

omeškania a preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 30.6.2013 s poukazom na to, že žalovaní v 1. a 2. rade sa o svojom dlhu voči žalobcovi dozvedeli až doručením žaloby s prílohami opatrovníčke dňa 1.12.2014 a preto mal za to, že až uvedeným dňom sa títo dostali do omeškania.

4. Nárok voči žalovanému v 3. rade považoval súd prvej inštancie za nedôvodný, keďže žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovaný v 3. rade v rozhodnom období, teda od X.X.XXXX K. XX.X.XXXX v byte býval a teda, aby sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Z evidenčného listu predloženého žalobcom totiž mal za preukázané, že žalovaný v byte býval iba E. O. XXXX a teda nebolo preukázané jeho bývanie v roku XXXX. Z tohto dôvodu žalobu voči žalovanému v 3. rade v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 3 O.s.p..

5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a f/ O.s.p., teda na tvrdení, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní uviedol, že v žalobe sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo neoprávneným užívaním bytu za označené obdobie a žaloba vychádzala zo skutočnosti, po uplynutí doby nájmu, t.j. odo dňa X.X.XXXX užívali žalovaní v 1. a 2. rade tento byt spolu s ostatnými členmi domácnosti, teda aj so žalovaným v 3. rade bez právneho titulu. Títo sú uvedení na listinnom dôkaze označenom ako Evidenčný list s údajom o počte členov domácnosti, ktorý tvoril prílohu k žalobe. Skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade majú štyri deti potvrdzuje aj samotná zmluva o nájme v jej záhlaví. Uvedený počet členov domácnosti nebol žalovanými spochybňovaný ani v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 24C/85/2012. Má za to, že aj z mesačného zálohového predpisu, ako i z vyúčtovania nákladov vyplýva, že domácnosť žalovaných v 1. a 2. rade tvoril i žalovaný v 3. rade, ktorý mal v rozhodnom období 19 rokov a je teda viac než pravdepodobné, že sa v tom čase sústavne pripravoval na budúce povolanie a teda žil so žalovanými v spoločnej domácnosti. V zmluve o nájme, ktorá bola uzatvorená v priebehu roka XXXX žalovaní svojimi podpismi potvrdili, že ich domácnosť je šesťčlenná. Má za to, že v konaní mu bola odňatá možnosť konať pred súdom vydaním prekvapivého rozhodnutia bez nariadenia pojednávania. Žalobca bol zaskočený vydaním súdneho rozhodnutia bez nariadenia pojednávania vzhľadom na to, že samotný prvostupňový súd ho vyzval, aby sa vyjadril, či súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania. Zastáva názor, že postupom súdu by mala byť zabezpečená vedomosť účastníkov konania, že neuniesli dôkazné bremeno ohľadne nimi tvrdených skutočností pred tým než bude vyhlásené rozhodnutie vo veci samej. Za nesprávne považuje rozhodnutie aj v časti úrokov z omeškania majúc za to, že súd považoval za rozhodujúce pre určenie výšky úrokov z omeškania iba začiatok omeškania žalovaných so zaplatením dlžnej sumy, opomenul ale prechodné ustanovenie v nariadení vlády a nevysporiadal sa so skutočnosťou, kedy došlo k vzniku záväzkového vzťahu.

6. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

7. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.). Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

9. Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, keď z obsahu odvolania žalobcu vyvodil záver o tom, že toto smeruje voči zamietavému výroku v časti nepriznaných úrokov z omeškania v ním uplatnenej výške, ako aj voči zamietavému výroku vo vzťahu k žalovanému v 3. rade. Po preskúmaní rozhodnutia v takto napadnutom rozsahu, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 C.s.p. dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie zákonným postupom vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, vykonané dôkazy aj zákonným spôsobom vyhodnotil, vec správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie.

10. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a preto v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. sa obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalobcu považuje k týmto dôvodom za potrebné dodať:

11. Za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci nezákonným postupom pokiaľ nenariadil vo veci pojednávanie.

12. Z dôvodov prvostupňového rozsudku vyplýva, že tento v konaní postupoval podľa § 115a ods. 2 O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

13. Podľa ust. § 200ea ods. 1 ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

14. Z citovaných ustanovení vyplýva, že v sporoch, ktorých hodnota neprevyšuje sumu 1.000,- eur procesná úprava O.s.p. účinná v čase rozhodovania súdu prvej inštancie umožňovala tomuto rozhodnúť vo veci aj rozsudkom bez nariadenia pojednávania. Postup súdu prvej inštancie teda má oporu v platnom procesnom predpise.

15. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že v konaní preukázal aj bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného v 3. rade. Žalobca počas konania sám vykonal aj právnu kvalifikáciu svojho nároku tak, že tento kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a v tejto právnej kvalifikácii sa teda stotožnil s právnou kvalifikáciou, ktorú vykonal aj súd prvej inštancie. Za takejto situácie bolo povinnosťou žalobcu vyplývajúcou mu z ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva. V prípade uplatnenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v súlade s ust. § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka je zákonnou podmienkou pre vyhovenie takejto žalobe preukázanie, že osoba označená ako žalovaný získala bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu a v akej výške. Povinnosťou žalobcu teda nie je iba samotné skutkové tvrdenie, ale aj procesná povinnosť označiť dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver o dôvodnosti jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia tak do základu, ako aj do výšky voči konkrétnej osobe. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že vo vzťahu k žalovanému v 3. rade žalobca túto svoju procesnú povinnosť nesplnil a svoje dôkazné bremeno v konaní neuniesol. Bezdôvodné obohatenie voči žalovaným v 1. až 3. rade totiž tento uplatnil za obdobie od X.X.XXXX K. XX.X.XXXX a teda bolo jeho povinnosťou preukázať, že bezdôvodné obohatenie spočívajúce v užívaní bytu bez právneho dôvodu a vo využívaní služieb poskytovaných v súvislosti s užívaním tohto bytu za označené obdobie získal aj samotný žalovaný v 3. rade. Žalobca na preukázanie tejto skutočnosti označil listinné dôkazy a to Zmluvu o nájme zo dňa XX.X.XXXX, ako aj evidenčný list o údajnom počte členov domácnosti vyhotovený dňa XX.X.XXXX. Ide teda o listinné dôkazy z obdobia niekoľko rokov pred sporným obdobím I. XXXX a týmito dôkazmi teda nebola preukázaná nepochybná skutočnosť o tom, aby aj za takto označené obdobie sporný byt užíval aj žalovaný v 3. rade. Skutočnosť, že o užívaní bytu týmto žalovaným v označenom období nemal informácie ani samotný žalobca vyplýva aj z obsahu jeho odvolania, ktorý uviedol iba pravdepodobnosť, že tento vzhľadom na jeho vek XX rokov sa pripravoval na budúce povolanie a teda, že žil so žalovanými v 1. a 2. rade v spoločnej domácnosti. Odvolací súd považuje za správne hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie pokiaľ z takto označených dôkazov vyvodil záver o tom, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že bezdôvodné obohatenie, ktorého sa v konaní domáha získal aj žalovaný v 3. rade.

16. Za správny považuje odvolací súd aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie ohľadne úroku z omeškania pri ustaľovaní okamihu, kedy sa žalovaní v 1. a 2. rade dostali s takto uplatneným nárokom do omeškania. Keďže z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaní za označené obdobie užívali sporný byt bez právneho titulu, teda bez platnej nájomnej zmluvy, títo neboli teda účastníkmi zmluvy o nájme bytu a za takejto situácie teda neboli viazaní ani žiadnou zmluvou o výkone správy bytu a v náväznosti na to je potrebné vyvodiť aj záver o tom, že títo sa neriadili ani zmluvou o výkone správy, z ktorej by im vyplývala povinnosť uhradiť prípadný nedoplatok z vyúčtovania za rok XXXX splatný dňom XX.X.XXXX. V prípade vzniku bezdôvodného obohatenia sa nárok na jeho vydanie stáva splatným potom, čo osoba na úkor ktorej bolo bezdôvodné obohatenie získané vyzvala osobu, ktorá takéto bezdôvodné obohatenie získala na jeho úhradu. Keďže žalobca zjavne v dôsledku iného právneho názoru mal za to, že jeho nárok sa

stal splatným bez ohľadu na osobitnú výzvu žalovaných, týchto na úhradu bezdôvodného obohatenia nevyzval a preto je správny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaní sa s týmto nárokom dostali do omeškania až momentom, kedy im bola doručená žaloba a súd prvej inštancie aj správne uzavrel, že týmto momentom je deň X.XX.XXXX a teda správne bol úrok z omeškania priznaný počínajúc dňom 2.12.2014 vo výške zodpovedajúce výpočtu podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

17. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

18. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a úspešným žalovaným odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

19. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rozsudkom súdu prvej inštancie nebolo rozhodnuté o trovách konania pred súdom prvej inštancie vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 3. rade a bude jeho povinnosťou o týchto trovách konania rozhodnúť osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .