Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14C-173-2016.pdf
PDF · 83.14 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/173/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava 1, IČO: 35 787 783, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Ventúrska 16, IČO: 47 234 547, konajúc JUDr. Marekom Czompolyom, proti žalovanej: E. E., F.. XX.D. XXXX, T. R. A. XX, XXX XX A. F. Z. , o zaplatenie 627,60 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva. .
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným súdu dňa 8.júna 2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy vo výške 627,60 eur s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty z 19.decembra 2010. Na základe predmetnej zmluvy poskytol žalobca žalovanej úverový rámec vo výške 500,00 eur, pričom vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 923,05 eur. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splatiť, doposiaľ však zaplatila sumu 1.002,81 eur. Nakoľko žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 19.decembra 2014 vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo k 28.februáru 2015. Do dnešného dňa žalovaná dlžné splátky neuhradila. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 627,60 eur, a to 491,93 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 102,23 eur z titulu dlžných úrokov z úveru; 6,64 eur z titulu dlžného poistného úveru; 26,80 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Okrem toho je žalovaná povinná zaplatiť úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 30,00 % ročne zo sumy 491,93 eur od 16.decembra 2014 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 600,80 eur od 1.marca 2015 až do zaplatenia. 2. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanej do vlastných rúk 28.septembra 2016 (č.l. 21) s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadrila. Žalovaná však ostala pasívna, k žalobe sa nevyjadrila. 3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Pričom vykonal dokazovanie, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty bez uvedeného dátumu a miesta uzavretia zmluvy (č.l. 10), kartou klienta (č.l. 13 - 15), a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci: 4. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej peňažnú sumu vo výške 431,10 eur na nákup spotrebného tovaru s kúpnou cenou 479 eur, pričom žalovaná zaplatila 47,90 eur. Ďalej mali dohodnutý úverový rámec vo výške 500 eur; úrokovú sadzbu 30% ročne, RPMN
34,47%, celkovú čiastkku k zaplateniu 584,88 eur, s výškou mesačnej splátky 48,74 eur, s počtom mesačných splátok 12, so splatnosťou mesačných splátok k 10.dňu v mesiaci. 5. Z predloženého prehľadu čerpania, splátok a úhrad (č.l. 13 - 15) súd zistil, že žalobca vyplatil žalovanej sumu vo výške 431,10 eur, pričom žalovaná zaplatila na splátkach za obdobie od 11.januára 2011 do 29.apríla 2014 celkom 1.002,81 eur. 6. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy (od 1.júna 2010 do 31.decembra 2010, ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 7. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 8. Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. c), f), k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom v čase uzavretia zmluvy (od 11.júna 2010 do 31.decembra 2010, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 9. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101.html> a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101.html>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101.html> a y) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101.html> a § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101.html>, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 10. Pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť, ktorá je uvedená pod § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch, túto nie je možné nahradiť určením počtu splátok. Počet splátok (okrem iných náležitostí) je totiž ďalšou obligatórnou náležitosťou zmluvy, ktorá je uvedená pod písm. k/. Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. k/, kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť a iný výklad než ten, že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo, neprichádza do úvahy. Nepochybne tento údaj v predmetnej zmluve chýba. V zmluve však chýba aj ďalšia obligatórna náležitosť, ktorá je zakotvená pod písm. k/ vyššie citovaného zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Je potrebné zdôrazniť, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Uvedený právny záver o nutnosti rozlíšenia spomínaných splátok vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave 9Co 401/2012 zo dňa 6.augusta 2013. Takisto v zmluve chýba údaj o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V zmluve, v jej hlavičke je síce uvedená adresa žalobcu, nikde však nie je uvedené, že táto adresa je adresou, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Ani v úverových podmienkach nie je nikde uvedené, že adresa žalobcu alebo adresa predajcu je tou, na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Táto náležitosť tak v zmluve chýba. 11. V predmetnej zmluve chýbajú obligatórne náležitosti, čo spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúci v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navyše zmluva je síce podpísaná, avšak nie je uvedný dátum podpisu a miesto podpisu. 12. Súd zistil, že žalovaná čerpala pôžičku na nákup tovaru v sume 431,10 eur, pričom uhradila na splátkach celkom 1002,81 eur. Z uvedeného je zrejmé, že čerpaný úver bol preplatený, prihliadajúc na konštatovanie vyššie, že sa jedná o úver bez poplatkov a bezúročný. Z uvedených dôvodov súd nemohol vyhovieť žalobe, a preto ju zamietol v celom rozsahu. 13. Je potrebné uviesť, že povinnosťou účastníka v občianskom súdnom konaní je uviesť relevantné skutkové tvrdenia tak, aby bolo možné preskúmať dôvodnosť uplatneného nároku. Pre úspech v konaní je potom potrebné skutkové tvrdenia preukázať príslušnými dôkazmi. Súdu neprislúcha „vyčitávať“ skutkové tvrdenia z listinných dôkazov a nahrádzať tak povinnosť účastníkov konania. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko však v konaní úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd jej vo výroku II. právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom, t.j. o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím. V prejednávanej veci by bolo nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že sa žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100% a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaná má právo na náhradu trov konania vo výške 0 eur. Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom základných princípov a nebolo ani v úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).