Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-1046-2015.pdf
PDF · 84.75 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/1046/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu M. D. proti žalovaným 1) Q. K. bytom D. XXX/XX, E., toho času bytom XXX XX K. č. 9 a 2) K. W., o zaplatenie 94,- € s príslušenstvom,, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 05. júna 2015 č.k. 6C/6/2014-62 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom zo dňa 05. júna 2015 č.k. 6C/6/2014-62 súd prvej inštancie rozhodol tak, že uložil žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 94,- € spolu s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 94,- € od 28.02.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 1,95 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 16,50 € na účet vedený v W. A., číslo účtu: SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, VS: XXXXXXXXXX a KS: XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania podľa vtedy účinného § 115a ods. 2 O.s.p., pretože podľa jeho názoru bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených žalobcom a ide o tzv. drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol svoje skutkové zistenie po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, podľa ktorého dňa 04.07.2013 žalovaný 1/ ako vodič osobného motorového vozidla EČV : W spôsobil poistencovi žalobcu X. A. zranenie, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie. Keďže poškodená X. A. bola poistencom žalobcu, žalobca z tohto titulu uhradil náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť X. A. v súvislosti s uvedeným zranením v sume 94,- €. Žalobca vynaložil náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku zavineného protiprávneho konania voči jeho poistencovi a má právo si uplatniť voči tretej osobe nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Žalovaný 1 /uzatvoril s žalovaným 2/ poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla M., so začiatkom poistenia od 01.03.2011, pričom poistenie bolo dojednané na dobu neurčitú. Žalobca dňa 14.01.2014 vyzval žalovaných 1/ a 2/ na úhradu vynaložených liečebných nákladov v sume 94,- € a vzniknutých trov konania v sume 1,95 € v lehote do 15 dní od doručenia výzvy. Lehota na dobrovoľné uhradenie dlžnej sumy uplynula žalovaným dňa 27.02.2014. Do omeškania s plnením dlhu sa žalovaní dostali dňa 28.02.2014. Súd prvej inštancie uviedol, že po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne. V konaní mal preukázané, že žalovaný 1/dňa 04.07.2013 ako vodič osobného motorového vozidla EČV : W spôsobil poistencovi žalobcu X. A., nar. 20.03.1979, bytom K. č.d. 9, zranenie, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie. Z oznámenia zdravotnej poisťovne o poskytnutí zdravotnej starostlivosti v dôsledku porušenia liečebného režimu, užitia návykovej látky, úrazu, choroby z povolania alebo iného poškodenia zdravia zo dňa 04.07.2013 súd zistil, že dňa 04.07.2013 bola X. A. poskytnutá ambulantná zdravotná starostlivosť z dôvodu dopravného úrazu. Zo správy o dopravnej nehode Y. zo dňa 27.10.2013 je zrejmé, že dňa
04.07.2013 došlo k škodovej udalosti na ceste II/XXX medzi obcami M. A. a A. s účastníkmi : vodičom Q. K. (žalovaný 1/) a spolujazdcom X. A. (poistencom žalobcu) v súvislosti s vozidlom : VW W. EVČ: W pričom u vodiča vozidla (žalovaného 1/) bolo zistené spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j.) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch za porušenie § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej doprave. Z vyčíslenia nákladov žalobcu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia zavineného treťou osobou bolo preukázané, že dňa 04.07.2013 došlo k poškodeniu zdravia X. A. pri dopravnej nehode, poškodenie zdravia (úraz) spôsobila tretia osoba - žalovaný 1/a náklady za poskytnutú starostlivosť pri poškodení zdravia predstavovali spolu sumu 95,95 €, z toho náklady na zdravotnú starostlivosť v sume 94,- € a trovy (náklady konania) v sume 1,95 €. Z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými 1/ a 2/ dňa 01.03.2011 súd zistil, že žalovaný 1/ mal v čase dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla VW W.. Z vykázanej zdravotnej starostlivosti viacerých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (prepravná služba, chirurgická ambulancia, röntgen) mal preukázané, že poistencovi žalobcu X. A. bola dňa 04.07.2013, t.j. v deň dopravnej nehody poskytnutá zdravotná starostlivosť v dôsledku dopravnej nehody. Z takto zisteného skutkového stavu mal dostatočne preukázané, že poistencovi žalobcu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v dôsledku dopravnej nehody, ktorú spôsobil žalovaný 1/. Súd považoval za dostatočne preukázané zavinenie žalovaného 1/ zo správy o dopravnej nehode OR PZ W. zo dňa 27.10.2013, kde je konštatované, že vodič - žalovaný 1/spáchal priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. j. ) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov za porušenie § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Taktiež vykonaným dokazovaním bola preukázaná výška nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia poistenca žalobcu X. A. v žalovanej sume, ako aj skutočnosť, že po márnych výzvach na úhradu nákladov žalobcu, žalovaní 1/ a 2/ žalobcovi tieto nezaplatili a s úhradou dlžnej sumy sa dostali do omeškania dňa 28.02.2014. Podľa názoru súdu vykonaným dokazovaním bolo v konaní dostatočne preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného 1/, existencia a výška škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie žalovaného 1/.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote napadol odvolaním žalovaný 2/ z dôvodov, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keď účastníkovi konania ( strane sporu) sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam(§ 205 ods. 2 písm. d/), a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/). Navrhol zmeniť rozsudok súdu tak, že žalobu zamietne, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nemohol postupovať podľa § 115a ods. 2 O.s.p., hoci ide o tzv. drobný spor, pretože on nesúhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, ani sa výslovne práva na verejné prejedanie veci nevzdal a teda postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vo veci samej namietal, že zo správy o dopravnej nehode vyplýva, že v rozhodný deň evidujú len škodovú udalosť, t.z. nedošlo k zraneniu osoby a z oznámenia zdravotnej poisťovne zo dňa 04.07.2013 vyplýva, že dôvodom poskytnutia zdravotnej starostlivosti je dopravný úraz, avšak nevyplýva, že ošetrenie by bolo z dôvodu prevádzky motorového vozidla poisteného u žalovaného 2/. Preto nie je preukázané, že k poškodeniu zdravia poistenca žalobcu došlo v súvislosti s prevádzkou označeného motorového vozidla.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného 2/ vyjadril a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. K vecným námietkam žalovaného 2/ v odvolaní uviedol, že správa PZ Y. nie je záväzným rozhodnutím vo veci. V praxi sa opakovane stáva, že pri dopravných nehodách sa vyskytujú zranenia, ktoré sa preukážu neskôr z dôvodu šoku a následného zvýšeného adrenalínu. V prípade, že vinník dopravnej nehody je blízka osoba zraneného, zranení v záujme zníženia trestu pre vinníka DN tieto zranenia nenahlásia. V danom prípade je podľa jeho názoru nesporné, že k zraneniu došlo pri dopravnej nehode a poistenke bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v dôsledku predmetnej dopravnej nehody, čo dokazuje oznámenie zdravotnej poisťovni o poskytnutí zdravotnej starostlivosti, náhľad na výpis z účtu poistenca, ktorý k vyjadreniu priložil, a záznam o ošetrení, ktorý doručí dodatočne. K žalovaným vytýkaným vadám v konaní sa žalobca nevyjadril, uviedol však, že v prípade pochybností navrhuje vypočuť k veci X. A. a žalovaného 1/.
4. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalovaného 2/ ani k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
5. Po podaní odvolania dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) , ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok / O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie postupoval v predmetnom spore. Ustanovenie § 470 ods. 1 C.s.p. určuje, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preto preskúmal správnosť postupu súdu prvej inštancie podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinných v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací spor preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušiť z týchto dôvodov: 7. Dôvody odvolania možno rozdeliť na dve skupiny a to na dôvody odvolania týkajúce sa vád konania a dôvody odvolania týkajúce sa vád rozhodnutia. Odvolací súd prioritne podrobil preskúmaniu žalovaným 2/ tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. účinného v čase podania odvolania spočívajúce v jeho tvrdení, že sa mu ako účastníkovi konania, postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Tomuto ustanoveniu v súčasnosti zodpovedá § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p..
8. V prejednávanej veci súd uviedol, že postupoval podľa vtedy účinného § 115a ods. 2 O.s.p. a vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože podľa názoru súdu bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených žalobcom a ide o tzv. drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.).
9. Zo spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na svojej úradnej tabuli dňa 20.04.2015. Zároveň zaslal žalobcovi a žalovaným 1/ a 2/ upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku. V upovedomení uviedol poučenie, že verejnosť má právo a nie povinnosť využiť možnosť zúčastniť sa verejného vyhlásenia rozsudku. Iné poučenie, ktoré by bolo zasielané stranám sporu, sa v spise nenachádza.
10. Podľa vtedy účinného § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí uvedených v ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr, súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr, sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
11. Ust. § 120 ods. 4 O.s.p. bolo vyjadrením koncentrácie občianskeho sporového súdneho konania prejavujúcej sa v možnosti strán predkladať skutočnosti a dôkazy vrátane určenia momentu na ich predkladanie. Strany sporu mali možnosť predkladať skutočnosti a dôkazy najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej v konaní, ktoré prebieha bez pojednávania, alebo do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie v konaní, ktoré prebieha s pojednávaním, alebo do skončenia prvého pojednávania v konaní podľa § 118a ods. 1 O.s.p.. Ak tak neurobia, možnosť predkladať skutočnosti a dôkazy stratia. Strata tejto možnosti sa prejaví tým, že na skutočnosti a dôkazy účastníkmi označené a predložené po zákonnom momente súd v ďalšom konaní vôbec neprihliada. Poučovacia povinnosť súdu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. vyplývala priamo z tohto ustanovenia, preto bol súd povinný vykonať poučovaciu povinnosť.
12. Preskúmaním zákonnosti konania predchádzajúcemu vyhláseniu rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie riadne nesplnil svoju zákonnú poučovaciu povinnosť podľa vtedy účinného § 120 ods. 4 O.s.p. voči žalovaným 1/ a 2/.
13. Nesplnenie povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p. považoval odvolací súd za vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Postup súdu prvej inštancie podľa tohto ustanovenia sa predpokladal pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej. Nesplnením poučovacej povinnosti postupom súdu prvej inštancie v sporovom konaní, došlo k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom resp. k znemožneniu strane, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
14. Súd prvej inštancie, hoci z odporu proti platobnému rozkazu mal zistenú spornosť skutkových tvrdení strán, neumožnil žalobcovi i žalovaným označiť a predkladať skutočnosti a dôkazy v rozsahu ustanoveného zákonom a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, čo napokon preukazuje skutočnosť, že žalobca ďalšie dôkazy označuje a predkladá až v odvolacom konaní. Súd prvej inštancie týmto postupom nedostatočne zistil skutkový stav, ktorého zistenie je potrebné pre riadne vyporiadanie sa s dôvodnou obranou žalovaného 1/, ktorý významne spochybňuje skutkové tvrdenia žalobcu z dôvodu ich nedostatočného preukázania listinami, na základe ktorých súd prvej inštancie o spore rozhodol. Z obsahu vyjadrenia žalobcu k odvolaniu je zrejmé, že aj on považuje pochybnosti žalovaného 1/ za relevantné, preto označuje ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktorých vykonanie predpokladá nariadenie pojednávania.
15. S poukazom na skutočnosť, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je z hľadiska vyššie uvedeného odvolacieho dôvodu nesprávny, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 C.s.p..
16. Po vrátení veci súd prvej inštancie spor opätovne rozhodne a vec prejedná takým procesným postupom, aby stranám sporu bola poskytnutá možnosť realizovať Ústavou SR a Civilným sporovým poriadkom zaručené procesné práva, pričom sa bude zaoberať aj prípadnými námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi žalobcu a žalovaných.
17. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 C.s.p.).
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu krajského súdu pomerom hlasov 3 :0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).