Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-162-2016.pdf
PDF · 80.35 KB
No categories available
10C/162/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému Z. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. E., Š. XXXX/XX, v spore o zaplatenie 845,09 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba s a z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 8. 6. 2016, sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia 845,09 eura, spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 910,02 eura od 27. 9. 2013 do 16. 10. 2013, zo sumy 872,74 eura od 17. 10. 2013 do 20. 11. 2013 a zo sumy 845,09 eura od 21. 11. 2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovaným dňa 13. 6. 2001 uzavrel zmluvu číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu zriadil a vedie účet. Vzhľadom na porušenie zmluvy zo strany žalovaného tým, že sa dostal do nepovoleného prečerpania, previedol dňa 26. 9. 2013 debetný zostatok na vnútorný pohľadávkový účet. Istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie účtu) je úročená úrokom vo výške 28 % ročne v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami, v spojení s výveskou úrokových sadzieb.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
3. Podľa § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd na prejednanie sporu pojednávanie nenariaďoval, keďže v spore ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené oznámením zo dňa 18. 10. 2016, č. k. 10C/162/2016-176, vyveseným na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 18. 10. 2016, zveseným dňa 25. 10. 2016, teda najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.
6. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to zmluvy o rastovom osobnom účte, všeobecných obchodných podmienok K. G. N., a. s., výpisu z účtu žalovaného, sadzobníka poplatkov a úrokov, poslednej výzvy, súd zistil nasledovný skutkový stav:
7. Žalobca (ešte s obchodným menom K. H. G. a. s.) a žalovaný uzavreli dňa 13. 6. 2001 zmluvu o rastovom osobnom účte, predmetom ktorej bolo zriadenie rastového osobného účtu, so spôsobom poplatkovania základný súbor Štandard. Podľa čl. 2 zmluvy, banka úročí kreditný/debetný zostatok účtu aktuálnou úrokovou sadzbou. Spôsob úročenia a určenia výšky aktuálnej úrokovej sadzby je podrobnejšie stanovený vo všeobecných obchodných podmienkach. Banka si vyhradzuje právo zmeny úrokovej sadzby. Podľa čl. 3 zmluvy, za vykonávanie platobných operácií a ďalšie služby je banka oprávnená účtovať si poplatky podľa platného sadzobníka poplatkov. Podľa čl. 3.12 všeobecných obchodných podmienok žalobcu pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientov, ako aj v iných prípadoch, môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.
8. Z výpisu z účtu žalovaného na bežnom účte súd zistil, že prvý krát sa dostal žalovaný do záporného zostatku na účte v mesiaci máj 2008. Od uvedeného dátumu boli na ťarchu účtu žalovaného zaúčtované výbery z bankomatu, platby kartou a prevody z účtu vo výške 63919,16 eura, poplatky Balík sl. Výhoda, úroky, poplatky za účtovnú položku, mesačné a ročné poplatky Maestro, poplatky za transakciu, poplatok za zmenu limitu PK, poplatky za osobné preberanie výpisu, poplatok za znovuvydanie PK, poplatky za osobný účet, poplatky za nezrealizovanú platbu, poplatok za upomienku, vklady na účet boli žalovaným vykonané v celkovej sume 64096,92 eura, z toho po vyrovnaní zostatku na účte dňa 26. 9. 2013 vo výške 165,93 eura.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
11. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
12. Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
13. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
14. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa domáhal žalovaného nároku právnym dôvodom úhrady debetného zostatku (nepovoleného prečerpania účtu), vrátane prislúchajúceho úroku. Žalobca však v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť svojho nároku. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný vznik zmluvy o rastovom osobnom účte medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bolo najmä zriadenie a vedenie bežného účtu. Z predložených listinných dôkazov však nevyplýva nárok na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 845,09 eura. Podľa výpisu z účtu žalovaného sa žalovaný dostal do záporného zostatku na účte v mesiaci máj 2008. Od mája 2008 boli na ťarchu účtu žalovaného zaúčtované výbery z bankomatu, platby kartou a prevody z účtu vo výške 63919,16 eura a vklady vo výške 64096,92 eura. Žalovaný teda na účet vložil peňažné prostriedky vo vyššej sume ako reálne čerpal. Pokiaľ boli na ťarchu účtu žalovaného zaúčtované aj poplatky a úroky, žalobca dôvodnosť nároku v uvedenej časti nepreukázal. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie poplatkov a úrokov, nakoľko nepreukázal zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy o povinnosti žalovaného platiť poplatky, ktoré mu boli zaúčtované na ťarchu bežného účtu a ich výšku. Sadzobník poplatkov, na ktorý odkazuje zmluva, nepredstavuje zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, nakoľko zmluva, ktorá bola medzi nimi uzavretá, bola zmluvou medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Od spotrebiteľa však nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. Vo vzťahu k uplatneným úrokom, ktoré boli zaúčtované na ťarchu účtu žalovaného, si žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia, keďže neuviedol, z akej sumy, za aké obdobie a v akej sadzbe boli účtované. Taktiež nepreukázal zmluvné dojednanie o povinnosti žalovaného platiť úroky, pričom sadzobník poplatkov nemôže nahrádzať dojednanie účastníkov zmluvy. Navyše, úrok predstavuje odplatu (cenu) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky, pričom žalobca žalovanému žiadne peňažné prostriedky neposkytol, len zúčtoval na ťarchu jeho účtu poplatky (nakoľko suma vykonaných úhrad bola vyššia ako suma výberov z účtu).
15. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Keďže v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Nakoľko súd z obsahu súdneho spisu vznik trov konania na strane žalovaného preukázaný nemal, náhradu trov konania mu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.