Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1Co-292-2015.pdf
PDF · 117.2 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/292/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v právnej veci žalobkyne V. M., rod. R., nar. XX.X.XXXX, bytom v V., M. Č.. XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Zoborská 13 proti žalovanému Y.. T. M., nar. X.X.XXXX, bytom v V., L. Č.. X, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12.2.2015 č.k. 15C/290/2011-294 jednohlasne takto
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že z vecí patriacich do BSM účastníkov do výlučného vlastníctva navrhovateľky p r i k a z u j e : 1. nehnuteľnosti zapísané Správou katastra Košice na liste vlastníctva č. XXXXX, situované v okrese Košice I, obec Košice - Sever, v katastrálnom území Severné mesto, a to:
- byt č. X vo vchode č. XX, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku s parcelným č. XXXX, druh stavby: bytový dom, popis stavby: obytný dom M. XX,
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach vyššie uvedeného bytového domu vo veľkosti: XXX/XXXXX 2. nehnuteľnosť zapísanú Správou katastra Košice na liste vlastníctva č. XXXXX, situovaná v okrese Košice I, obec Košice - Sever, v katastrálnom území Severné mesto, a to:
- spoluvlastnícky podiel na pozemku s parcelným č. XXXX, parcela registra „C“, o výmere 348 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, veľkosť spoluvlastníckeho podielu na pozemku: XXX/XXXXX
v hodnote 47 000,- Eur,
3. nehnuteľnosti zapísané Správou katastra Košice na liste vlastníctva č. XXXX, situované v okrese Košice IV, obec Košice - Nad jazerom, v katastrálnom území Jazero, a to:
- byt č. XX vo vchode č. X, nachádzajúci sa na 7. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX postaveného na pozemku s parcelným č. XXXX, XXXX E. XXXX, druh stavby: bytový dom, popis stavby: obytný dom H. X, X, X,
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach vyššie uvedeného bytového domu vo veľkosti 982/100000
v hodnote 40 000,- Eur.
Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu sumu 42.317,82,- Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Stranám sporu nepriznáva náhradu trov konania.
Žalobkyňa a žalovaný sú povinní nahradiť trovy štátu, každý po 12,00 eur a tieto zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctva účastníkov tak, že z veci patriacich do BSM do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal: 1. nehnuteľnosti zapísané Správou katastra Košice na liste vlastníctva č. XXXXX, situované v okrese Košice I, obec Košice - Sever, v katastrálnom území Severné mesto, a to:
- byt č. X vo vchode č. XX, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku s parcelným č. XXXX, druh stavby: bytový dom, popis stavby: obytný dom M. XX,
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach vyššie uvedeného bytového domu vo veľkosti: 215/10000, 2. nehnuteľnosť zapísanú Správou katastra Košice na liste vlastníctva č. XXXXX, situovaná v okrese Košice I, obec Košice - Sever, v katastrálnom území Severné mesto, a to:
- spoluvlastnícky podiel na pozemku s parcelným č. XXXX, parcela registra „C“, o výmere 348 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, veľkosť spoluvlastníckeho podielu na pozemku: 215/10000
v hodnote 47 000,- Eur,
3. nehnuteľnosti zapísané Správou katastra Košice na liste vlastníctva č. XXXX, situované v okrese Košice IV, obec Košice - Nad jazerom, v katastrálnom území Jazero, a to:
- byt č. XX vo vchode č. X, nachádzajúci sa na 7. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX postaveného na pozemku s parcelným č. XXXX, XXXX E. XXXX, druh stavby: bytový dom, popis stavby: obytný dom H. X, X, X,
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach vyššie uvedeného bytového domu vo veľkosti 982/100000 v hodnote 40.000,- Eur.
Žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu sumu 44.445,- Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobkyňu a žalovaného zaviazal nahradiť spoločne a nerozdielne trovy štátu vo výške 24,- Eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že manželstvo účastníkov bolo uzavreté dňa 18.9.1987 a toto bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 17.9.2008 pod č.k. 16C/20/2008-19, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.10.2008. Ďalej konštatoval, že pri zisťovaní rozsahu BSM, ako aj ich hodnoty vychádzal predovšetkým zo samotných výpovedí účastníkov v častiach, v ktorých boli tieto zhodné. Takto ustálil, že do BSM účastníkov patrí byt č. X nachádzajúci sa v V. W. M. G. vrátane spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti 215/10000, ako aj na pozemkoch, na ktorých stojí bytový dom a v ktorom sa uvedený byt nachádza. Hodnota tohto bytu bola ustálená za súhlasného prejavu účastníkov na sumu 47.000,00 eur. Rovnakým spôsobom ustálil aj záver o tom, že do BSM účastníkov patrí aj ďalší byt č. XX nachádzajúci sa v V. na H. G. č. X na 7. poschodí v bytovom dome so súp. č. XXXX stojaceho na parcelách č. XXXX, XXXX E. XXXX, ku ktorým patrí účastníkom aj spoluvlastnícky podiel vo výške XXX/XXXXX. Hodnota tohto bytu bola ustálená na sumu 40.000,00 eur. S poukazom na zhodné stanoviská účastníkov nepojal do masy BSM hnuteľné veci, keďže ich zostatková hodnota je nízka. K tvrdeniu žalobkyne, že do BSM patrí aj ďalší byt č. 2 nachádzajúci sa vo vchode č. 4 v V. W. L. G., ako aj spoluvlastnícky podiel na zastavaných pozemkoch súd prvej inštancie konštatoval, že z výpisu z LV č. XXXXX zistil, že uvedený byt nadobudol žalovaný titulom zmluvy o prevode bytu pod č. V - XXXX/XX počas trvania manželstva dňa 22.3.1999, a to od predávajúceho Územného bytového družstva Hornád Košice. Konštatoval, že na základe rozhodnutia Obvodného súdu Košice II zo dňa 27.4.1993 pod č.k. 28D/714/1993-12 žalovaný zdedil výlučný členský podiel v Územnom bytovom družstve Hornád k predmetnému bytu po poručiteľovi Vojtechovi Tóthovi, zomrelom 22.8.1922. Rozhodnutím o pridelení družstevného bytu zo dňa 19.2.1995 predstavenstvo Územného bytového družstva Hornád pridelilo byt na L. ulici č. XX žalovanému a tento sa stal výlučným členom družstva. Konštatoval, že žalobkyňa nebola členkou družstva a ani jej tento byt nebol pridelený vychádzajúc zo záveru, že podľa čl. 6 bodu 1 Stanov ÚBD Hornád z decembra 2004 smrťou člena
prechádza jeho členstvo v družstve výlučne na dediča členských práv. Na základe toho súd prvej inštancie uzavrel, že uvedený byt nachádzajúci sa v Košiciach na Skautskej ulici č. 14 nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, keďže jeho výlučným vlastníkom je žalovaný. Ďalej súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný podpísal dňa 4.11.2002 zmluvu o dôchodkom sporení s Doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou Tatra banky a.s., pričom ku dňu 25.10.2008 bol stav jeho účtu vo výške 1.102,01 eur. Ďalej uzavrel, že žalovaný má so spoločnosťou ING životná poisťovňa a.s. uzavretú poistnú zmluvu Životné poistenie komplet č. XXXXXXXX so začiatkom poistnej doby 18.11.2007, pričom odkupná hodnota ku dňu 25.10.2008 bola 787,35 eur. Na základe toho súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 143, § 144, § 145 ods. 1, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3 a § 150 Občianskeho zákonníka uzavrel, že hodnota všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov predstavuje sumu 88.889,36 eur a pozostáva zo všeobecnej hodnoty bytu č. X na ulici M. Č.. XX a spoluvlastníckeho podielu na pozemku v celkovej výške 47.000,00 eur, všeobecnej hodnoty bytu č. XX s príslušenstvom na H. ulici č. X, X, X vo výške 40.000,00 eur, hodnota poistného v treťom pilieri dôchodkového poistenia Tatra banky a.s. vo výške 1.102,01 eur, odkupnej hodnoty poistného v ING životnej poisťovni a.s. vo výške 787,35 eur. Na základe toho konštatoval, že každý z účastníkov má dostať majetok v hodnote 1/2, teda v sume 44.445,00 eur, keďže žiaden z účastníkov nepreukázal, že sa vyššou mierou pričinil o nadobudnutie majetku a iné vyporiadanie BSM nevyplýva zo zisteného skutkového stavu. Na základe toho zaviazal žalobkyňu na vyrovnanie podielu zaplatiť žalovanému sumu 44.445,00 eur. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vychádzajúc zo záveru, že každý z účastníkov mal vo veci čiastočný úspech. Pri takomto závere zaviazal oboch účastníkov aj na povinnosť uhradiť preddavkované trovy štátu a to spoločne a nerozdielne vo výške 24,00 eur.
3. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Táto žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne tento zmeniť tak, že z vecí patriacich do BSM súd prikáže byt č. X nachádzajúci sa v V. W. M. G. Č.. XX, ako aj spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach uvedeného bytu a na priľahlých pozemkoch v celkovej hodnote 47.000,00 eur a taktiež byt č. XX vo vchode č. X na X. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX nachádzajúci sa v V. na H. G. Č.. X, X E. X, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a priľahlých pozemkov v celkovej hodnote 40.000,00 eur.
4. Do výlučného vlastníctva žalovaného žiadala prikázať byt č. X vo vchode č. X na prízemí bytového domu so súp. č. XXX nachádzajúceho sa v V. W. L. G. Č.. X, X, X, X, ako aj podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a priľahlých pozemkoch v celkovej hodnote 45.000,00 eur s tým, aby žalobkyňa bola zaviazaná na vyrovnanie podielu zaplatiť žalovanému sumu 17.079,82 eur v 12 - tich po sebe nasledujúcich mesačných splátkach. Svoje odvolanie zakladala na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ O.s.p. V odvolaní uviedla, že nepovažuje rozsudok súdu prvej inštancie za správny v časti, v ktorej tento do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov nepojal ňou označený byt č. X vo vchode č. X na L. G. č. X, X, X E. X vrátane spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a priľahlých pozemkoch. Má za to, že v tejto časti rozsudok postráda právne posúdenie rozhodujúcich skutočností, ako aj vyvodenie relevantných a zákonných záverov. Má za to, že v konaní bolo preukázané, že predmetom dedičstva po neb. U. M. nebolo (a ani nemohlo byť) vlastnícke právo k uvedenému bytu, ale iba členský podiel v Územnom bytovom družstve Hornád. Žalovaný teda nenadobudol titulom dedenia vlastnícke právo k predmetnému bytu ako sa to snažil prezentovať v priebehu súdneho konania. Vlastnícke právo k bytu bolo prevedené až Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 22.3.1999, teda na základe zmluvy uzavretej v čase trvania manželstva účastníkov. Za právne bezvýznamnú považuje skutočnosť, že ako účastník tejto zmluvy na strane nadobúdateľa vystupoval iba žalovaný. S poukazom na ustálenú judikatúru mal za to, že na to, aby vec bola zaradená do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka postačuje, aby zmluvnou stranou nadobúdajúcej zmluvy bol iba jeden z manželov. Ďalej má za to, že v konaní preukázala, že na základe rozhodnutia o pridelení uvedeného družstevného bytu zo dňa 19.2.1995 vzniklo právo na uzavretie zmluvy o nájme tohto bytu. Keďže toto právo vzniklo počas trvania manželstva účastníkov, vznikol k tomuto bytu zároveň spoločný nájom manželov podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka spolu so spoločným nájmom bytu manželmi vzniklo obom manželom aj spoločné členstvo v Územnom bytovom družstve Hornád. S poukazom na tieto závery má za to, že uvedený byt patrí do BSM účastníkov. Za nesprávne považuje aj rozhodnutie súdu prvej inštancie spočívajúce v tom, že do BSM nepojal akcie spoločnosti Philip Morris Slovakia s.r.o. vedené na meno žalovaného a je toho názoru, že táto akcia je súčasťou ich BSM. Súd sa však s takto
tvrdenou skutočnosťou v rozsudku žiadnym spôsobom nevyporiadal. Počas konania taktiež žiadala, aby súd odpočítal od sumy, ktorú by mala žalovanému zaplatiť za účelom finančného vyrovnania podielov polovicu súm poistného uhradeného počas trvania manželstva na účely poistenia žalovaného. Tento svoj návrh opierala o ust. § 150 vety druhej Občianskeho zákonníka, súd však namiesto jej návrhu zahrnul do BSM poistné III., teda v treťom pilieri v dôchodkového poistenia Tatra banky a.s. vo výške 1.102,01 eur a odkupnú hodnotu poistného v ING životná poisťovňa a.s. vo výške 787,35 eur. Tieto hodnoty súd zahrnul do BSM ako aktívum, pričom však pri ustaľovaní výšky povinností peňažného vyrovnania k týmto skutočnostiam žiadnym spôsobom neprihliadol. Nesprávny záver súdu prvej inštancie vidí aj v tom, že tento nevyhovel jej návrhu, aby v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka prihliadol na skutočnosť, že ona sa výlučne zaslúžila o nadobudnutie bytu č. XX na H. G. Č.. X, X, X vrátane spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach, ako aj ku priľahlým pozemkom. V tomto smere poukazuje na skutočnosť, že členkou bytového družstva a užívateľkou tohto bytu sa stala ona ešte pred uzavretím manželstva, kedy z vlastných prostriedkov uhradila sumu 15.271,00 Kčs (ako zálohu na členský podiel), ako aj ďalšie platby, ktoré boli potrebné pre nadobudnutie vlastníckeho práva k tomuto bytu s tým, že do uzavretia manželstva so žalovaným uhradila spolu sumu 73.037,00 Kčs a teda ešte pred uzavretím manželstva so žalovaným splatila takmer celú hodnotu predmetného bytu. Má za to, že uzavretím manželstva sa žalovaný nestal členom bytového družstva a touto členkou bola výslovne ona. Namietala taktiež záver súdu prvej inštancie, pokiaľ uzavrel, že v konaní nemal za preukázané, aby sa niektorý z manželov vyššou mierou pričinil o nadobudnutie majetku do BSM, keď neprihliadol na skutočnosti ňou uvádzané, ktoré podľa nej preukazujú, že ona sa vyššou mierou zaslúžila o nadobudnutie konkrétneho majetku a taktiež poukazovala na nelogické a nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami zo strany žalovaného. Má za to, že súd prvej inštancie v rozsudku vôbec nevysvetlil, či a ako uvedené skutočnosti vyhodnotil, akými úvahami sa spravoval pri ich hodnotení a ako uvedené skutočnosti právne posúdil, iba paušálne skonštatoval, že žiaden z účastníkov konania nepreukázal, že sa vyššou mierou pričinil o nadobudnutie majetku. V odvolaní zároveň poukázala na to, že v čase od podania žaloby na začatie konania došlo k zmene zápisov nehnuteľností patriacich do BSM v katastri nehnuteľností, keď byt nachádzajúci sa na M. G. Č.. XX v dôsledku rozdelenia bytového domu je vedený aktuálne ako byt č. X vo vchode č. X nachádzajúci sa na prízemí bytového domu so súp. č. XXXX stojaci na pozemku s parc. č. XXXX, na LV č. XXXXX, pričom pôvodne bol zapísaný na LV č. XXXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach uvedeného domu je vo veľkosti 441/10000, pričom pôvodne bol vedený vo veľkosti 215/10000. Zároveň aj spoluvlastnícky podiel na pozemku s parc. č. XXXX o výmere 348 m2 je vedený vo veľkosti 441/10000, pričom pôvodne bol tento podiel o veľkosti 215/10000. V dôsledku týchto zmien sa uvedený rozsudok stal zjavne nesprávnym. Žiada preto, aby uvedené skutočnosti boli dané do súladu s evidenciou v katastri nehnuteľností. K odvolaniu pripojila aj výpisy z LV č. XXXXX, XXXXX, kat. územia L. Y..
5. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že podaním odvolania sa žalobkyňa snaží celú kauzu neúmerne predlžovať a znepríjemniť mu akýmkoľvek spôsobom jeho život po rozvode, keďže vzhľadom na jeho zdravotný stav počíta s tým, že sa právoplatného rozsudku nedožije. Aj keď on ako účastník nebol celkom stotožnený so správnosťou celého rozsudku v záujme právoplatného skončenia veci nepodal proti nemu odvolanie. Pokiaľ ide o rozsah BSM vo vzťahu k akciám spoločnosti Philip Morris ČR a.s. uviedol, že v rámci privatizácie v roku 1992 získal akciu spoločnosti Tabak a.s. v Českej republike, ktorá od roku 2002 má terajší názov Philip Morris ČR a.s. Dividendy od tejto spoločnosti mu boli vyplácané v rôznych drobných výškach počas trvania manželstva. Ohľadne bytu nachádzajúceho sa na Družicovej ulici, v ktorom fyzicky býval so žalobkyňou od uzavretia ich manželstva do konca augusta 1988 uviedol, že potom ako sa oženil brat žalobkyne E. R. v roku 1989, na návrh žalobkyne boli všetky užívacie práva k tomuto družstevnému bytu prevedené na neho a jeho manželku napriek tomu, že on navrhoval iba prenájom uvedeného bytu. Po smrti otca žalobkyne v roku 1993 na základe dohody dedičov sa jej brat presťahoval do rodinného domu rodičov a tento spolu s manželkou následne previedli užívacie práva k družstevnému bytu na H. G. Č.. X na obidvoch účastníkov konania. Má za to, že tým sa rozšíril rozsah ich BSM o uvedený byt. Má za to, že ak by on nebol členom bytového družstva, nemohli by ako manželia uvedený byt spoločne odkúpiť.
6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1, ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
8. Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 CSP na nariadenom odvolacom pojednávaní doplnil, resp. zopakoval vo veci dôkazy a to výpoveďou žalovaného, oboznámením sa s výpisom z účtu majiteľa cenných papierov ohľadne akcií spoločnosti Tabak a.s., výpismi z LV č. XXXXX a XXXXX, kat. územia L. Y. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je sčasti dôvodné.
9. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, vykonané dôkazy zákonným spôsobom vyhodnotil, vec správne posúdil aj správne ustálil rozsah a hodnotu BSM účastníkov s výnimkou akcií Tabak a.s. Pri finančnom vyjadrení sumy uloženej uhradiť na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sa však dopustil nesprávneho postupu, keď neprihliadol na hodnotu dôchodkového poistenia žalovaného v treťom pilieri, ako aj hodnotu poistného v ING životnej poisťovni a.s. v prospech žalovaného.
10. Odvolací súd považuje za správne dôvody rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej tento do BSM účastníkov zahrnul nehnuteľnosti, a to byty na M. G. Č.. XX, ako aj na H. G. Č.. X, X E. X. K odvolacej námietke žalobkyne týkajúcej sa zaradenia bytu na H. G. do BSM udáva, že túto námietku považuje za nedôvodnú. Žalobkyňa síce správne poukazovala na skutočnosť, že ešte pred uzavretím manželstva so žalovaným získala členský podiel k tomuto bytu v bytovom družstve, za ktorý uhradila sumu 73.037,00 Kčs, ani tieto tvrdenia však na správnosti rozhodnutia nič nemenia. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že žalobkyňa za trvania manželstva svoje členské práva k tomuto bytu previedla na svojho brata. Na základe tohto prevodu sa brat žalobkyne stal výlučným nájomcom tohto bytu, ako aj výlučným členom bytového družstva a s týmto svojim právom mohol následne neobmedzene nakladať. Spornou nebola ani skutočnosť, že neskôr po smrti otca žalobkyne tento členské práva k tomuto bytu previedol na oboch účastníkov za trvania ich manželstva a na základe toho sa takto obaja stali členmi bytového družstva a aj spoločnými nájomcami sporného družstevného bytu. Obom im na základe toho vzniklo aj právo na odkúpenie tohto bytu do vlastníctva, čo aj bolo zrealizované. Odvolací súd preto považuje za správny záver súdu prvej inštancie ohľadom sporného bytu, pokiaľ uzavrel, že tento ako nehnuteľnosť nadobudnutá oboma účastníkmi za trvania manželstva patrí do ich BSM.
11. Iná právna situácia je v prípade bytu nachádzajúcemu sa v V. W. L. G., vo vzťahu ku ktorému sa žalobkyňa domáhala, aby aj tento byt bol zaradený do bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie členské práva k tomuto bytu nadobudol žalovaný ešte pred uzavretím manželstva. Súdna prax v otázke zaradenia takéhoto bytu do BSM zaujala právny názor, podľa ktorého ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. jednoznačne zakotvujú prevod družstevného bytu do vlastníctva len toho z manželov, ktorý je členom družstva. Preto bol považovaný za správny postup bytového družstva, keď družstevný byt previedlo do vlastníctva toho z manželov, ktorý bol výlučným členom družstva. Oprávnenosť takéhoto postupu potvrdil Najvyšší súd SR už v rozhodnutí z 28.2.2008 sp.zn. 3Cdo 291/2006, v ktorom vychádzal z konštrukcie transformácie členského podielu. Podľa uvedeného rozsudku družstevný byt v dome vo vlastníctve bytového družstva nie je vo vlastníctve člena bytového družstva. Pokiaľ však ide o členský podiel, ktorý môže byť predmetom prevodu alebo dedenia, tento má určitú majetkovú hodnotu, ktorého cena sa stanoví ako cena všeobecná, t.j. cena, za ktorú by bolo možné nadobudnúť v danom mieste a čase členské práva a povinnosti k bytu v porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod., pričom obvykle sa táto trhová hodnota zisťuje porovnaním s už realizovanými prevodmi členských podielov podobných bytov v danom čase a mieste (R 40/2002). Ak je členom bytového družstva iba jeden z manželov, v prípade zániku manželstva, členský podiel pripadá zo zákona tomuto manželovi. Z uvedeného vyplýva, že zákon v týchto prípadoch chráni majetkové práva toho, kto získal právo na pridelenie družstevného bytu a uzavrel nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu pred uzavretím manželstva; členský podiel pokiaľ má majetkovú hodnotu, tak možno považovať za jeho majetok a „pri prevode vlastníctva družstevného bytu do výlučného vlastníctva člena družstva nedochádza k transformácii družstevných práv oboch manželov (aj keď súd spoločnými nájomcami bytu), ale iba k transformácií družstevných práv toho z manželov, ktorý je zároveň členom družstva (ide o majetok nadobudnutý jedným z manželov za majetok patriaci do výlučného vlastníctva tohto manžela). To znamená, že v takomto prípade nedochádza k nadobudnutiu nového majetku ani rozmnoženiu doterajšieho majetku za trvania manželstva, ale ide iba o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu veci ako predmetu osobného vlastníctva (NS SR 3Cdo 172/2012). Súd prvej inštancie teda
ohľadne bytu na L. ulici rozhodol v súlade s týmto právnym názorom, pokiaľ uzavrel, že uvedený byt nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov.
12. K odvolacej námietke žalobkyne, v ktorej táto žiadala zohľadniť ňou tvrdené nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami žalovaným za trvania manželstva považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že nakladanie so spoločným majetkom, či už vo forme peňažných prostriedkov alebo vecí je právnym úkonom vykonaným jedným z manželov pri správe spoločných vecí. Takéto nakladanie je upravené ust. § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. V takomto konaní majú manželia zásadne konať spoločne, resp. so vzájomným súhlasom. Pri vybavovaní bežnej veci môže každý z manželov konať sám, v prípade vecí ostatných závisí platnosť právnych úkonov, ktoré takto uskutočnil od posúdenia, či v konkrétnom prípade išlo o právny úkon vykonaný so súhlasom druhého manžela. Právny úkon uskutočnený iba jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela je považovaný za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý sa nedovolá jeho neplatnosti. Právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu je právom majetkovým a preto podlieha premlčaniu. Dovolať sa neplatnosti takéhoto právneho úkonu možno žalobou na súde. Pokiaľ teda žalobkyňa bola toho názoru, že žalovaný za trvania manželstva vykonal právny úkon nad rámec bežných vecí, bolo jej právom dovolať sa neplatnosti takéhoto právneho úkonu žalobou na súde. Pokiaľ z dokazovania nevyplýva, aby takéto svoje právo úspešne na súde uplatnila, je treba považovať takéto právne úkony druhého manžela za platné. Súd v konaní o vyporiadanie BSM sa však ako s predbežnou otázkou nemôže vyporiadavať s tvrdením o neplatnosti takýchto právnych úkonov. Takéto právne úkony v konečnom dôsledku teda nemôžu byť ani dôvodom pre porušenie zásady rovnosti manželov pri vyporiadaní BSM.
13. Za dôvodnú považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalobkyne, v ktorej táto poukazovala na nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý na jednej strane ustálil, že zostatok poistného žalovaného v treťom pilieri, ako aj odkupná hodnota jeho poistenia ING životnej poisťovni, ktorá bola ku dňu 25.10.2008 ustálená na sumu 787,35 eur, je investíciou zo spoločného majetku do výlučného vlastníctva žalovaného a pri ustaľovaní hodnoty celkovej masy BSM prihliadol aj na hodnotu týchto poistných zostatkov a to poistného v treťom pilieri vo výške 1.102,01 eur a odkupnej hodnoty poistného v ING životnej poisťovni a.s. vo výške 787,35 eur a táto hodnota sa aj premietla do celkovej hodnoty masy BSM, pokiaľ túto pri započítaní hodnoty bytov 47.000,00 eur + 40.000,00 eur ustálil na celkovú hodnotu 88.889,36 eur. Pri takomto závere platí, že každému z účastníkov má pripadnúť majetok v hodnote 1/2 , teda v sume 44.445,00 eur. Súd prvej inštancie sa však dopustil nesprávneho matematického postupu, pokiaľ výplatnú sumu, ktorú je povinná žalobkyňa uhradiť žalovanému ustálil na sumu 44.445,00 eur. Pokiaľ žalobkyňa dostala majetok v hodnote 87.000,00 eur je zrejmé, že pri odpočítaní hodnoty 1/2 majetku BSM, teda sumy 44.444,68 eur predstavuje suma prevyšujúca hodnotu 1/2 o 42.555,32 eur a nie o sumu 44.444,68 eur ako to uviedol súd prvej inštancie.
14. Ako dôvodná sa v odvolacom konaní preukázala aj odvolacia námietka žalobkyne, pokiaľ sa táto domáhala zaradenia do BSM aj hodnoty akcie v spoločnosti Philip Morris ČR a.s. Žalovaný na odvolacom pojednávaní potvrdil vlastníctvo tejto akcie, ktorú nadobudol za trvania manželstva. Účastníci konania sa v tejto otázke zhodli na odvolacom pojednávaní v tom, aby hodnota tejto akcie bola zaradená do BSM v sume 475,00 eur (13.000,00 Kč) a aby táto bola zohľadnená v prospech žalovaného.
15. Na základe toho odvolací súd po doplnení dokazovania na odvolacom pojednávaní ustálil celkovú hodnotu masy BSM na 89.364,36 eur (oproti rozsudku súdu prvej inštancie je táto hodnota navýšená o hodnotu akcie vo Philip Morris ČR a.s. - 475,00 eur). Každému z manželov takto pripadá do výlučného vlastníctva hodnota 1/2 tejto sumy, t.j. 44.682,00 eur. Žalobkyni bol do výlučného vlastníctva prikázaný nehnuteľný majetok v celkovej hodnote 87.000,00 eur, t.j. v sume prevyšujúcej jej patriacu hodnotu polovice majetku z BSM o 42.317,82 eur (87.000,00 eur - 44.682,00 eur). Takúto sumu je teda žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému na vyrovnanie hodnoty podielu BSM zohľadniac v prospech žalovaného hodnotu zostatku jeho poistného v treťom pilieri v sume 1.102,01 eur, odkupnej hodnoty poistného v ING životnej poisťovni a.s. v sume 787,35 eur a hodnoty akcie vo Philip Morris ČR a.s. v sume 475,00 eur.
16. V odvolacom rozsudku odvolací súd upravil označenie nehnuteľností patriacich do BSM v súlade s novým stavom ich evidencie v katastri nehnuteľností. Na základe toho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa ust. § 388 CSP a BSM účastníkov vyporiadal v znení ako je to uvedené v jeho výroku.
17. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania vychádza z ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Vzhľadom k tomu, že obidve strany mali v odvolacom konaní čiastočný úspech, odvolací súd im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
18. Vzhľadom k tomu, že v konaní pred súdom prvej inštancie vznikli trovy štátu vo výške 24,00 eur, zaviazal odvolací súd vychádzajúc z výsledkov rozhodnutia vo veci samej, a to v rovnakej výške po 12,00 eur u každého z nich.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).