Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-716-2014.pdf
PDF · 123.26 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/716/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu A. Y. Z., Z.. F.. P.., IČO: 35 792 752, so sídlom A. XX, XXX XX N. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, proti žalovanému O. Ž.L., narodenému XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX W., o zaplatenie 607,10 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 5. mája 2014, č. k. 10C/525/2013-27
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutom výroku, ktorým bola žaloba o zaplatenie 456,90 Eur istiny a o zmluvnú pokutu zamietnutá.
Odmieta odvolanie proti výroku o vylúčení časti nároku na samostatné konanie.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi 150,20 Eur istiny do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zamietol žalobu o zaplatenie 456,90 Eur istiny a o zmluvnú pokutu. Ďalším výrokom súd prvej inštancie vylúčil na samostatné konanie rozhodovanie o uplatnenom úroku z omeškania, kde rozhodne aj o trovách konania.
2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorý sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 607,10 Eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 3,275 % ročne zo sumy 27,70 Eur od 13.07.2011 do 01.08.2011, zo sumy 27,70 Eur od 13.08.2011 do 01.09.2011, zo sumy 27,70 Eur od 13.09.2011 do 30.10.2011, zo sumy 27,70 Eur od 13.10.2011 do 30.10.2011, zo sumy 25,40 Eur od 31.10.2011 do 29.11.2011, zo sumy 27,70 Eur od 13.11.2011 do 29.11.2011, zo sumy 25,40 Eur od 30.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 27,70 Eur od 13.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 27,70 Eur od 13.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 27,70 Eur od 13.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 498,60 Eur od 17.02.2012 do zaplatenia, tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 450,00 Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 450,00 Eur len 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 607,10 Eur do zaplatenia.
3. Keďže v danom prípade sa jedná o pohľadávku vo výške 607,10 €, teda drobný spor, súd po aplikácii ust. § 115a ods. 2 a § 200ea ods. 1, 2 a 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) a po vykonaní dokazovania poukázal na ustanovenia § 52 ods. 1, § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom do 29.02.2010 (ďalej len „Občiansky zákonník“), ďalej na ustanovenia § 9, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 30.11.2011, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a dospel k záveru, že Zmluva o úvere z 3. novembra 2010, resp. z 10. novembra 2010, podpísaná sporovými stranami, je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka.
4. Súd zistil, že vyššie uvedená zmluva je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1 ako aj s § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Vyplýva to zo skutočnosti, že žalobca prostredníctvom F. B. (uvedeného v bode 1 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru) so žalovaným uvedeným v bode 2 spísali žiadosť o poskytnutie úveru v bode 5 a následne žiadosť bola podpísaná žalovaným 3. novembra 2010. Zo samotného bodu 6 vyplýva, že sa nemá vypĺňať, teda v čase uzavretia zmluvy - žiadosti, táto časť nebola vyplnená, o čom svedčí aj iný typ písma, kde sú uvedené údaje o schválenom revolvingovom úvere. Z tvrdenia žalobcu vyplýva, že žalovanému malo dôjsť oznámenie veriteľa o schválení úveru - zmluva o revolvingovom úvere, ktorá bola doložená v spise. Uvedené oznámenie nie je však podpísané zo strany žalovaného a navyše, žalobca v konaní ani nepreukázal, či toto oznámenie žalovanému aj doručil. Z toho vyplýva, že žalobca so žalovaným neuzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, ako to má na mysli ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko písomná forma bola uvedená len na žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, pričom schválenie revolvingového úveru s uvedením výšky úveru a všetkých náležitostí týkajúcich sa splátok, úrokov, ročnej percentuálnej miery nákladov, boli uvedené len v oznámení veriteľa, ktoré žalovaný nepodpísal. Súd takýto spôsob uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy považuje za nekalú praktiku žalobcu, nakoľko v čase podpisu zmluvy žalovaný nevie, v akej výške a s akými podmienkami mu bude schválený úver, pretože vypisuje len žiadosť o poskytnutie úveru a schválenie úveru mu má byť oznámené následne žalobcom, kde už nemá možnosť ovplyvniť výšku úveru, ani podmienky, za ktorých je úver poskytnutý - výšku úrokov, splátky a podobne. Preto súd dospel k záveru, že povinnosťou žalovaného je vrátiť rozdiel medzi poskytnutou sumou a splatenou sumou, čo predstavuje priznanú sumu 150,20 Eur.
5. Ďalej súd zistil, že úverová zmluva je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) a o) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ani úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve je totiž uvedená mesačná splátka 27,70 Eur v počte 30 mesiacov, s termínom splátky 12. deň v mesiaci, avšak z uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok iných poplatkov. Žalobca totiž v oznámení o schválení úveru uviedol celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky. V zmluve sa navyše uvádza celková čiastka, ktorú dlžník musí zaplatiť, vo výške 831,00 Eur, pričom nie je uvedené, z čoho okrem poskytnutej čiastky úveru táto suma pozostáva, a teda ani jej jednotlivé zložky nie sú v splátkach rozpísané. V zmluvných dojednaniach, ktoré predložil žalobca a ktoré majú byť súčasťou uzatvorenej zmluvy o úvere, je v článku 5 ods. 5.1 uvedené, že za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi úroky vo výške uvedenej v bode 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvy o revolvingovom úvere a oznámeného dlžníkovi v oznámení podľa článku 2 ods. 2.2 zmluvy. Úroky sú splatné v mesačných splátkach spolu s istinou úveru podľa splátkového kalendára uvedeného v bode 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvy o revolvingovom úvere a oznámeného dlžníkovi v oznámení podľa článku 2 ods. 2.2 zmluvy, pričom úroky budú platené bez amortizácie istiny. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne zo súm omeškaných splátok a zo zosplatnenej istiny, táto v Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru - Zmluve o revolvingovom úvere nebola dohodnutá a uvedená nebola ani v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Jej výška a okolnosti, za ktorých žalobcovi vzniká na zmluvnú pokutu nárok, boli uvedené len v zmluvných dojednaniach, vo vyššie citovanom článku 14 ods. 14.1. Z uvedeného vyplýva, že v čase podpisovania zmluvy - žiadosti o poskytovanie revolvingového úveru, údaj o ročnej úrokovej sadzbe úveru v listine nebol uvedený, ale malo sa tak stať až oznámením o schválení úveru. Žalovaný teda v čase podpísania tohto úveru nebol oboznámený so skutočnou výškou ročnej úrokovej sadzby poskytnutého úveru, ale stalo sa to až následne. Podobne ani s výškou mesačnej splátky nebol oboznámený, a nie to ešte s jej rozpisom. Súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako to má na mysli ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd navyše poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 uvedeného zákona alebo neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, okrem iných aj písm. k), a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v časti o zaplatenie prevyšujúcej časti istiny z dôvodu nedodržania ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zamietol.
6. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, súd poukázal na ustanovenia § 544 ods. 2, § 40 ods. 1, § 40 ods. 3 prvej vety, § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka a vychádzajúc zo záveru o nedodržaní písomnej formy samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, a vzhľadom na ustanovenie § 40 ods. 3 prvej vety Občianskeho zákonníka, súd nemohol uvedenie zmluvnej pokuty v zmluvných dojednaniach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, považovať za jej dojednanie v písomnej forme tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 9 ods. 2 písm. o) v spojení s ustanovením § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluvné dojednania, predložené súdu, neboli sporovými stranami podpísané, pričom absencia písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute nie je konvalidovaná tým, že žalovaný podpisom žiadosti o poskytnutie úveru uzavrel zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania a prehlásil, že sa s nimi oboznámil a ich obsahu porozumel, najmä ak predmetné zmluvné dojednania majú charakter tzv. typových zmluvných podmienok, pri ktorých ich obsah, rozsah, aj to, čo v nich bude alebo nebude, určuje výlučne len žalobca ako dodávateľ, ktorý tieto podmienky formuluje, a žalovaný ako spotrebiteľ, ak chce získať spotrebiteľský úver, ich obsah zásadným spôsobom meniť nemôže, má možnosť len všetko podpísať a akceptovať. Nedodržanie písomnej formy, vyžadovanej pre dojednanie o zmluvnej pokute ustanovením § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka dôvodom absolútnej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute, na ktorý súd prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Vzhľadom na uvedené súd žalobcom uplatnený nárok na zmluvnú pokutu posúdil ako nárok z absolútne neplatného právneho úkonu. Z tohto dôvodu súd žalobu zamietol aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty. Pre úplnosť súd dodal, že predmetné dojednanie o zmluvnej pokute považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, a teda za neplatné aj v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Predmetom konania bolo teda vrátenie úveru poskytnutého žalovanému, ktorý bol poskytnutý vo výške 374,10 Eur, pričom žalovaný z neho uhradil 223,90 Eur. Rozdiel predstavuje 150,20 Eur bez akéhokoľvek navýšenia a v tejto časti bolo potrebné žalovaného zaviazať na úhradu sumy žalobcovi, ktorú mu nevrátil z titulu poskytnutého úveru.
7. O vylúčení žaloby v časti uplatneného úroku z omeškania na samostatné konanie súd rozhodol podľa ustanovenia § 112 Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného so 30. júna 2016), v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania.
8. Proti zamietavému výroku rozsudku, ako aj proti výroku, ktorým bola časť nároku vylúčená na samostatné konanie, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. Žalobca namieta správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie, pretože podľa názoru žalobcu sú v rozpore so zmluvou o revolvingovom úvere číslo 8500001343 (ďalej aj zmluva o revolvingovom úvere), v dôsledku čoho ani následné právne posúdenie nie je správnym. V prvom rade žalobca popiera správnosť záveru o tom, že nebola dodržaná písomná forma zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd tento záver odôvodňuje tým, že všetky údaje sú uvedené len v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Návrhom na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere v tomto prípade je bod 5 - žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, prijatím návrhu je bod 6 - údaje o schválenom revolvingovom úvere. Ohľadne mechanizmu zmluvného vzťahu súd nedostatočne zohľadnil skutočnosť, kedy obsah návrhu a podmienky za ktorých je podávaný, je určený charakterom žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Z bodu 2.1 zmluvných dojednaní vyplýva, že žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru je predkladaná žiadateľom (dlžníkom), ktorý svojou žiadosťou žiada o poskytnutie úveru (ako maximálnej sumy s vedomím, že môže byť znížená s ohľadom na výsledok posúdenia jeho schopnosti splácať), s výškou úrokovej sadzby a s výškou ročnej percentuálnej miery (ktoré môžu byť len znížené, t.j. zmenené v jeho prospech) a s výškou splátky (ktorej schválená výška tiež nemôže byť vyššia). Po vykonaní posúdenia schopnosti žiadateľa o poskytnutie úveru na základe ním predložených listín je rozhodnuté o uzavretí zmluvy, a schválení / neschválení úveru v určenej výške. Konsenzus zmluvných strán o obsahu ich vzájomných vzťahov, ktorá je conditio sine qua non uzavretia zmluvy, nastáva v dôsledku spôsobu, akým dlžník formuluje a vymedzuje obsah svojho návrhu, keď je to práve sám dlžník, ktorý
prostredníctvom odseku 1.3. a 2.1 žiadosti výslovne vyjadruje, že jeho návrh zahrňuje aj žiadosť o úver v nižšej sume ako sa uvádza v bode 5. žiadosti. Údaje o schválenom úvere sú v samotnej zmluve o revolvingovom úvere a požiadavka na písomnú formu dodržaná v tomto prípade teda bola. Žalobca namieta tiež správnosť záverov súdu ohľadne neuvedenia zákonných náležitostí podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) a písm. o) zákona č. 129/2010 Z.z. Poukazuje na to, že základným pravidlom výkladu právnych noriem je aj to, že právna norma sa nevykladá len podľa jej textového znenia, ale podľa účelu ku ktorému smeruje (napr. Ústavný súd SR v náleze z l. júna 2008, sp. zn. III. ÚS 341/07-38). V tomto kontexte je potom potrebné hodnotiť aj význam a dôsledky ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Pri výklade právnej normy sa aj v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (napríklad C-478/99) zohľadňuje aj zverejnená dôvodová správa, ktorá je pri interpretácii práva považovaná za osobitne významnú. Náležitosť zmluvy podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. bola zavedená zákonom č. 568/2007 Z.z. Podľa dôvodovej správy k danému zákonu „nakoľko cieľom novely zákona je najmä zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov, bolo potrebné zlúčiť, zmeniť a doplniť § 4 ods. 2 a 3, ktoré upravujú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere“. Bolo by v rozpore s takto vyjadreným úmyslom zákonodarcu, aby sa rozpisovaním jednotlivých položiek stával pre spotrebiteľa zmluvný vzťah neprehľadným (čo v prípadoch, kedy popri úroku má platiť spotrebiteľ ďalších niekoľko poplatkov, tak o zvýšení informovanosti sa objektívne hovoriť nebude dať). Význam rozpisovania počtu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov súvisí s otázkou informovania dlžníka o tom, kedy, v akej výške a v akom počte splátok má uhradiť všetky svoje záväzky zo zmluvy. Informovanie a účely rozpisovania počtu, výšky a termínov splatnosti jednotlivých záväzkov (istina, úroky, iné poplatky) je teda spojené len s otázkou plnenia (splnenia) záväzku. Ak záväzky spotrebiteľa zo zmluvy (splatenie úroku, istiny, poplatkov) sú uhrádzané jednou splátkou, potom spotrebiteľ je informovaný koľko splátok, v akej výške a v akých termínoch má uhradiť. Ak sa jednou splátkou uhrádza aj istina a úrok (prípadné iné poplatky), potom záväzok je splnený pripísaním sumy úhrady na účet veriteľa. Ak by uskutočnená úhrada nepostačovala na ich úplné splatenie (teda celej splátky), potom v zmysle zákonného pravidla sa platba použila najskôr na úhradu istiny a následne na úrok. To znamená, že v prípade ak splátkou sa uhrádza aj istina a úrok nemá rozlišovanie danej splátky na časť istina a časť úrok žiadny reálny a praktický význam. To je aj prípad zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi účastníkmi konania. Pre danú zmluvu takéto rozpisovanie preto zo zákona nebolo povinným. V prípadoch, kedy sa istina a úroky uhrádzajú samostatne (teda v iných termínoch splatnosti, s iným počtom splátok) by také rozlišovanie a samostatné rozpisovanie význam malo z hľadiska spomenutej informovanosti spotrebiteľa a to práve s ohľadom na okamih splnenia záväzkov, informovanosť o tom, kedy má splátky jednotlivých nárokov veriteľa podľa zmluvy plniť, v akých termínoch, v akej výške a v akom počte. Vtedy sa realizuje praktický význam pre informovanie spotrebiteľa, k čomu má dané ustanovenie vlastne slúžiť. Teda zmysel ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. sa uplatní len vtedy, ak počet splátok a/alebo termíny splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov je rozdielny (teda nedochádza k ich úhrade jednou splátkou, ale úroky/poplatky/istina sú platené samostatne v inom počte splátok, v iných termínoch atď.). Len vtedy, z hľadiska naplnenia účelu informovanosti spotrebiteľa, má uvedené rozpisovanie zmysel a je povinnou náležitosťou zmluvy. Pokiaľ ide o nedostatok náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. o) zákona žalobca uvádza, že v zmluve žiadna osobitná sadzba pre prípad omeškania so splácaním dohodnutá a ani určená nebola. Poukazuje však na to, že zmluva v bode 6 obsahuje uvedenie úrokovej sadzby zákonného úroku z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Vzhľadom k uvedenému závery súdu nie sú dôvodné a aplikácia zákona je založená na jeho nesprávnom výklade. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je pritom neoddeliteľnou súčasťou uzavretej zmluvy, avšak obsahuje vo svojej podstate rekapituláciu údajov uvádzaných v bode 6 uzavretej zmluvy.
10. Žalobca namieta aj vylúčenie zvyšnej časti nároku na samostatné konanie, kedy takýto postup a rozhodnutie nemá žiadnu oporu v zákone.
11. Žalobca napáda aj zákonnosť záverov ohľadne nedodržania písomnej formy zmluvnej pokuty. Záver o tom, že nebola dodržaná zákonom predpísaná forma dojednania o zmluvnej pokute, je v rozpore so skutkovým stavom, ktorý vyplýva z obsahu súdneho spisu a v ňom založených listín a tiež v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Žalobca zdôraznil, že zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere (kde je uvedené aj ustanovenie o zmluvnej pokute) nepredstavujú samostatný dokument, oddelený od zmluvy o revolvingovom úvere. Z textu zmluvy, konkrétne z bodu 13. zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že zmluvné dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (čo do právnej povahy), ale sú súčasťou zmluvy aj z hľadiska technického vyhotovenia danej zmluvy. Podľa bodu 13. zmluvy o revolvingovom úvere Riadnym vyplnením a následným podpisom tejto Žiadosti/
Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril Veriteľ s Dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy). Na to, aby bola pokuta platne dojednaná, sa vyžaduje písomná forma takého ustanovenia. V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka zachovaná je požiadavka na písomnú formu právneho úkonu, ak je listina obsahujúca právny úkon podpísaná konajúcou osobou. V kontexte dojednania o pokute to znamená, že listina obsahujúca takéto dojednanie musí mať písomnú formu. Pojem „listina“ je v právnom zmysle chápaný ako nosič určitého obsahu (v tomto prípade právneho úkonu, teda prejavu vôle smerujúce k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré s týmto prejavom vôle právne predpisy spájajú). Listina o právnom úkone môže pozostávať aj z niekoľkých strán. Z hľadiska ustanovenia § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomná forma právneho úkonu zachovaná vtedy, ak je listina o tomto právnom úkone aj podpísaná. Zákon nevyžaduje, aby jednotlivé strany tvoriace listinu o právnom úkone boli samostatne podpisované. Aj v súdnej praxi sa ustálil názor, že ak je listina o právnom úkone tvorená viacerými listami (hárkami), potom na to aby tvorili jednu listinu, musia byť tieto spojené tak, aby tvorili technickú jednotu (stanovisko Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Cpj. 33/01). A len listina ako celok má byť podpísaná. Rovnaký záver prijíma aj právna prax, napr. podpis alebo parafovanie jednotlivých strán je pritom žiaduce, ale nie nevyhnutné (Neue Juristische Wochenschrift 1999, 1105). Celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je spoznateľná z obsahu právneho úkonu a ak spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná. Pevné spojenie listín napr. zošitím alebo zviazaním nie je v takom prípade potrebné. Na celistvosť listiny možno usudzovať z priebežného číslovania strán alebo z číslovania ustanovení zmluvy, vzájomných odvolávok, obsahovej súvislosti textu, jednotnej formy písma alebo z iného označenia, ak je tým vylúčená ďalšia manipulácia s textom. V tomto prípade je nesporné, že zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere tvoria aj technickú jednotu so zmluvou o revolvingovom úvere. Tieto dojednania sa nachádzajú v tej istej listine ako zmluva samotná a preto podpis zmluvy o revolvingovom úvere je aj podpisom zmluvných dojednaní (rovnako ako ostatného obsahu umiestneného na jednotlivých listoch). Keďže listina (v tomto prípade zmluva, vrátane zmluvných dojednaní) je podpísaná, potom je zachovaná písomná forma aj pre dojednanie o zmluvnej pokute. Súd prvej inštancie sa však otázkou zachovania písomnej formy zaoberal povrchne, neúplne a nevychádzal z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. S bodom 13. zmluvy o revolvingovom úvere sa absolútne nezaoberal. Závery konajúceho súdu, a aj následné právne posúdenie, sú nesprávne, v rozpore so skutkovým stavom vyplývajúcim z obsahu súdneho spisu a tiež v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Závery súdu, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka je nepreskúmateľné a arbitrárne. Vzhľadom k uvedenému žalobca podáva proti rozsudku odvolanie z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) Občianskeho súdneho poriadku a navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalovaného zaviaže na úhradu žalovaných nárokov a súčasne aj k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia žalobcu v konaní na súde prvej inštancie. Žalobca si súčasne uplatňuje nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 57,46 Eur vrátane DPH (1 úkon - odvolanie vo výške 47,81 Eur vrátane DPH /39,84 Eur + 20% DPH/ pričom výška tarifnej odmeny je počítaná zo sumy istiny, ohľadne ktorej bola žaloba zamietnutá, lx režijný paušál 9,65 Eur vrátane DPH /8,04 Eur + 20% DPH/).
12. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.
13. 10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací [§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)] prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h)] a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 31. augusta 2016 o 9.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
14. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), d) a písm. f) O.s.p. V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h), t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
15. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú preukázané.
16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval správne ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, o poskytnutí úveru vo výške 450,00 Eur a zároveň o poskytnutí revolvingového úveru vo výške 265,77 Eur. Predmetom tohto konania bolo zaplatenie úveru poskytnutého vo výške 450,00 Eur. Súd uzavrel, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a teda vznikol občianskoprávny vzťah, a nie obchodnoprávny vzťah v zmysle ustanovenia § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka.
18. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o spotrebiteľskú zmluvu, táto je bez ohľadu na zmluvný typ zmluvou spotrebiteľskou v prípade naplnenia zákonom predpokladaných pojmov, t.j. že ide o dodávateľa a spotrebiteľa. Súdna prax považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy. Je to vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, teda typický občianskoprávny vzťah. Vychádzajúc aj z judikatúry Súdneho dvora EU je spotrebiteľ pri uzatvorení zmluvy v nevýhodnejšom postavení a to jednak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície, ako aj z dôvodu informovanosti. Uvedené závery a názory akceptoval aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení z 19. júna 2013, sp. zn. I. ÚS 402/2013-10. V súlade so zásadou, že pokiaľ súd rieši právnu otázku tú istú, alebo analogickú, ktorá už bola právoplatne vyriešená, je v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR pri rozhodovaní súdov nižších stupňov takéto rozhodnutie rešpektovať.
19. Odvolací súd preto konštatuje správnosť dôvodov preskúmavaného rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje a odkazuje na tieto dôvody. Odvolanie žalobcu nie je opodstatnené, lebo súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, uplatnený nárok posúdil podľa správnych ustanovení právnych predpisov, ktoré aj správne vyložil a zo zistených skutočností vyvodil správne skutkové i právne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Súd správne posúdil žalobcom poskytnutý spotrebiteľský úver podľa úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie podstatných obsahových náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy ustanovených zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, a rozhodol v súlade so zákonom, pokiaľ žalobou uplatnený nárok považoval za dôvodný iba v časti zostatku poskytnutého úveru (úverovej istiny), a v časti žiadaných úrokov a poplatkov žalobu ako nedôvodnú zamietol.
20. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti umožňujúce prijať iné závery, ani relevantné argumenty na podporu svojho tvrdenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi sporovými stranami obsahuje vytýkanú podstatnú osobitnú náležitosť ustanovenú zákonom č. 129/2010 Z.z., a preto odvolanie nie je spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých je rozhodnutie založené, a vecnú správnosť rozsudku v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
21. Nedôvodné sú aj odvolacie námietky, ktorými žalobca spochybňuje správnosť napadnutého rozsudku v časti zamietnutia nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, kde súd správne rozhodol, pokiaľ žalobcovi nepriznal uplatnený nárok na zmluvnú pokutu z toho dôvodu, že v danej veci nebola dodržaná podmienka písomnej formy dohody o zmluvnej pokute. Odvolací súd sa stotožňuje aj s týmto právnym posúdením, keďže je nepochybné, že Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti A. Y. Z., Z..F..P.., na ktoré zmluva o revolvingovom úvere odkazuje, neboli žalovaným podpísané. Zákonná úprava o nutnosti zachovania písomnej formy dohody o zmluvnej pokute (§ 544 ods. 2 OZ) je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu. Podľa zaužívanej súdnej praxe síce nie je vylúčené, aby dohoda o
zmluvnej pokute bola súčasťou vopred písomne dojednaných obchodných podmienok, ktorými možno nahradiť časť zmluvy, avšak aj v takom prípade sa zdôrazňuje písomné dojednanie zmluvnej pokuty, teda podpísanie tých dokumentov, ktoré majú nahrádzať časť zmluvy (t.j. tých dokumentov, v ktorých je upravená zmluvná pokuta). Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že Zmluvné dojednania sú súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, a to aj napriek odkazu na tieto zmluvné dojednania nachádzajúceho sa v zmluve o revolvingovom úvere.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolanie žalobcu z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené a preto bol rozsudok v jeho napadnutom výroku, ktorým bola žaloba o zaplatenie 456,90 Eur istiny a o zmluvnú pokutu zamietnutá, ako vecne správny potvrdený.
23. Odvolanie proti výroku o vylúčení časti nároku na samostatné konanie odvolací súd odmietol v súlade s ust. § 386 písm. c) CSP, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné [§ 357 CSP a contrario, predtým ust. § 202 ods. 3 písm. a) O.s.p., platného a účinného do 30. júna 2016].
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov konania. Úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).