Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-340-2016.pdf
PDF · 80.92 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/340/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného D. proti povinnému Ing. W. I., bytom A. N. XXX/XX, XXX XX S. nad S. o vymoženie 10.045,00 Kč s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 08. augusta 2016 č.k. 4Er/603/2008 - 33, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Uviedol, že oprávnený sa návrhom domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 10.045,00 Kč s príslušenstvom na základe rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 15Cb/96/00 - 89 zo dňa 19.11.2001, právoplatného dňa 04.06.2002 a vykonateľného dňa 20.06.2002. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 13.01.2003. Návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 03.08.2015 sa povinný domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu, že exekúcia je finančne uzatvorená, povinný je zlikvidovaný a vymáhanie exekúcie je po 10 rokoch neprípustné. Z výpisu z Obchodného registra Českej republiky súd zistil, že povinný ako fyzická osoba
- podnikateľ bol vymazaný z Obchodného registra Českej republiky ku dňu 03.05.2012 z dôvodu zániku živnostenského oprávnenia. Exekúcia sa vedie proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, pričom Exekučný poriadok v § 39 ods. 1 nerozlišuje fyzickú osobu - podnikateľa alebo nepodnikateľa, a preto skutočnosť, že povinný zrušil živnosť a bol vymazaný z obchodného registra, nemá za následok zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal vznesenou námietkou povinného, t.j. námietkou premlčania, že exekúcia je po 10 rokoch neprípustná. Úspešne vznesená námietka premlčania spôsobuje neprípustnosť exekúcie. V zmysle ustanovenia § 110 Občianskeho zákonníka, právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 15Cb/96/00 - 89 zo dňa 19.11.2001. V zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Podľa citovaného ustanovenia sa vymáhaná pohľadávka premlčí až 10 rokov od vykonateľnosti exekučného titulu, v danom prípade dňom 20.06.2012. V zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka sa premlčacia doba prerušuje podaním návrhu na vykonanie exekúcie, čo v danom prípade oprávnený urobil dňa 19.11.2002, teda pred uplynutím premlčacej doby. Z uvedeného teda vyplýva, že predmetná exekúcia nie je neprípustná, nakoľko oprávnený si v premlčacej 10 - ročnej dobe od vykonateľnosti exekučného titulu (t.j. od 20.06.2002 do 20.06.2012) uplatnil právo u súdneho exekútora (19.11.2002). Preto súd vzhľadom k tomu, že nie je dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a ani nezistil žiadny iný dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, ktorý namietal nedostatočne zistený skutkový stav. Dôvodil, že exekúcia sa začala v roku 2002 - 2003 a ďalšia činnosť exekútora bola
zaznamenaná až 29.04.2016, čiže po viac ako 10 rokoch nečinnosti. Naviac, v predmetnej veci bolo rozhodnuté bez dôkazov oprávneného, keďže oprávnený nepreukázal súdu inú činnosť od roku 2003 - 2016, t.j. 13 rokov. Navrhol preto, aby odvolací súd doplnil dokazovanie a zistil skutkový stav. Ďalej žiadal, aby mu bolo umožnené doplniť odvolanie právnou formou prostredníctvom jeho právnej zástupkyne JUDr. Q., ktorá bola v čase doručenia rozhodnutia, t.j. do 15.09.2016 na dovolenke. Uznesenie mu bolo zaslané cez toto dovolenkové obdobie a aj napriek snahe nemohol zabezpečiť vyjadrenie svojej právnej zástupkyne.
3. Oprávnený ani súdny exekútor sa k odvolaniu povinného písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z nasledovných dôvodov. 5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
7. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
8. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho vzťah priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
9. Podľa ust. § 392 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).
10. Podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
11. Podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty. 12. Podľa ust. § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej plynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať.
13. Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že súd prvej inštancie poverením č. XXXX XXXXXX zo dňa 13.01.2003 poveril súdneho exekútora Ing. Bc. M. B., so sídlom Exekútorského úradu v S. nad S. vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti 10.045,00 Kč s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 15Cb/96/00 - 89 zo dňa 19. novembra 2001, právoplatného dňa 04.06.2002 a vykonateľného dňa 20.06.2002, pričom exekučné konanie začalo dňa 19.11.2002, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi (ustanovenie vety prvej § 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Povinný vo svojich podaniach žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu premlčania vymáhanej pohľadávky. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol s odôvodnením, že návrhom podaným dňa 19.11.2002, došlo k spočívaniu premlčacej doby podľa § 112 Občianskeho zákonníka.
14. Odvolací súd mal v prípade vymáhanej pohľadávky oprávneného priznanej exekučným titulom (Krajským súdom v Trenčíne zo dňa 19. novembra 2001, sp.zn. 15Cb/96/00 - 89), za preukázané, že ide o peňažnú pohľadávku z obchodného záväzkového vzťahu (obchodu), na ktorej sa účastníci zúčastnili ako podnikatelia. V obchodných vzťahoch sa tak použije ustanovenie § 408 Obchodného zákonníka,
upravujúce všeobecné obmedzenie premlčacej doby zakotvením tzv. absolútnej premlčacej doby, ktorá časovo limituje, dokedy najneskôr sa právo plynúce z obchodného záväzkového vzťahu nepremlčí.
15. Ustanovenie § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka určuje maximálnu dĺžku premlčacej doby na desať rokov, pričom začiatok tejto doby sa počíta odo dňa, keď premlčacia doba začala plynúť po prvý raz. Na priebeh (plynutie) tejto premlčacej doby nemá vplyv jej spočívanie, a túto dobu nemôžu účastníci obchodného vzťahu meniť ani ju vylúčiť, predĺžiť ju nemôžu ani iné ustanovenia tohto zákona.
16. Ustanovenie § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje premlčanie vo vzťahu k výkonu rozhodnutia (v zmysle § 233 Exekučného poriadku k exekúcii), a to tak, že ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím desaťročnej premlčacej doby podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone (v zmysle § 233 Exekučného poriadku exekúcii), začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať. Z tohto ustanovenia výkladom a cotrario treba vyvodiť, že ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní skôr ako tri mesiace pred uplynutím desaťročnej premlčacej doby podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, rozhodnutie možno súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone (v zmysle § 233 Exekučného poriadku exekúcii) začalo pred skončením (uplynutím) premlčacej doby podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka.
17. Ustanovenie § 408 Obchodného zákonníka ráta teda s dvomi možnosťami. V prípade prvej (ak bolo právo právoplatne priznané v priebehu desaťročnej premlčacej doby uvedenej v § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, a zároveň skôr než v posledných troch mesiacoch pred uplynutím tejto doby) výkon rozhodnutia (exekučné konanie) musí byť začatý do uplynutia desaťročnej doby počítanej odo dňa, keď začala táto doba plynúť po prvý raz, inak nastane premlčanie rozhodnutím priznaného práva. V prípade druhej možnosti ide o situáciu, keď právo bolo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby uvedenej v § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo po jej plynutí; vtedy musí oprávnený podať návrh na exekúciu najneskôr v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa mohla exekúcia začať, čomu treba rozumiet tak, že najneskôr do troch mesiacov od vykonateľnosti vydaného exekučného titulu, inak sa jeho právo priznané rozhodnutím premlčí.
18. Správne súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi oprávneným a povinným, na podklade ktorého bol exekučný titul vydaný, ako vzťah obchodnoprávny. Oprávnený a povinný uzatvorili podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu o dielo. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že ustanovenie § 408 Obchodného zákonníka, ktoré platí v obchodných záväzkových vzťahoch, vylučuje uplatnenie (aplikáciu) § 110 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. So zreteľom na komplexnú povahu úpravy premlčania v obchodných záväzkových vzťahoch (ktorá vylučuje subsidiárne použitie predpisov občianskeho práva), tak možno zhrnúť, že Obchodný zákonník s návrhom na vykonanie exekúcie účinky zastavenia (spočívania) plynutia premlčacej doby práva už právoplatne priznaného nespojuje.
19. Pre posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania povinným v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka je potrebné prihliadnuť na splatnosť pohľadávky, právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku, čas začatia exekučného konania. Rozhodnutie možno vykonať, ak sa konanie o jeho výkone (v zmysle § 233 EP) začalo pred skončením (uplynutím) premlčacej doby podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka. 20. Z obsahu spisu vyplýva, že splatnosť pohľadávky oprávneného voči povinnému, ktorá bola priznaná exekučným titulom, nastala dňom 10.11.1997 s tým, že v zmysle ust. § 392 ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka uplynula 10 - ročná premlčacia doba 1.11.2007. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 19.11.2000, teda pred uplynutím 10 - ročnej premlčacej lehoty. Vzhľadom k tomu, že premlčacia lehota neuplynula, nemožno priznať účinnosť námietke premlčania vznesenej povinným v exekučnom konaní.
21. Okresný súd Bánovce nad Bebravou (exekučný súd) však vychádzal z nesprávneho právneho názoru o nemožnosti uplatnenia námietky premlčania v exekučnom konaní (pri nesprávnej aplikácii predpisov občianskeho práva) a nezisťoval rozhodujúce skutočnosti v zmysle § 408 Obchodného zákonníka.
22. Pokiaľ ide o žiadosť povinného, aby mu bolo umožnené doplniť odvolanie právnou formou prostredníctvom jeho právnej zástupkyne JUDr. Q., ktorá bola v čase doručovania rozhodnutia na dovolenke, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný udelil právnej zástupkyni písomné plnomocenstvo.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere 3:0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).