Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-596-2015.pdf
PDF · 91.38 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/596/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: H. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., t.č. ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, Gucmanova 19/670, Leopoldov, o zaplatenie 992,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, zo dňa 23. apríla 2015, č.k. 5C/248/2013-55, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 992,32 eur s príslušenstvom. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa domáhal na žalovanom zaplatenia istiny 992,32 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 815,16 eur od 25.03.2011 do zaplatenia, keď istina predstavuje pohľadávku voči žalovanému vyplývajúcu zo zmluvy č. 284586866 uzavretej dňa 17.08.2006 medzi žalovaným ako dlžníkom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, ako veriteľom, ktorú žalobca nadobudol od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrel so žalovaným dňa 17.08.2006 zmluvu o bežnom účte, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky, obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom, sadzobník poplatkov, s obsahom ktorých dokumentov žalovaný svojím podpisom vyjadril súhlas. Na základe zmluvy bol žalovanému zriadený bežný účet a poskytnuté povolené prečerpanie k účtu. V ten istý deň došlo k podpísaniu zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty, prostredníctvom ktorej bol oprávnený žalovaný vykonávať hotovostné a bezhotovostné platobné operácie na zriadenom účte. Z výpisu účtu žalovaného vyplynulo, že dňa 09.07.2007 došlo k aktivácii kontokorentnej zmluvy s úverovým limitom vo výške 663,88 eur (20.000,- Sk). Zostatok na účte od žalovaného sa dňom 10.07.2007 dostal do debetu, ktorý žalovaný až do zrušenia účtu dňom 24.03.2011 nevyrovnal. Debetný zostatok odo dňa 19.12.2008 až do zrušenia účtu predstavoval hodnotu 839 eur. Pôvodný žalobca zastavil povolené prečerpanie poskytnuté k účtu s účinnosťou od 28.03.2008. Dňa 23.07.2012 podpísal žalobca so žalovaným dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v ktorom uznával svoj záväzok vzniknutý z titulu predmetnej zmluvy čo do dôvodu a výšky pozostávajúci z dlžnej istiny 815,16 eur, nákladov na inkasné konanie 148,85 eur a úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 815,16 eur od 24.03.2011 do zaplatenia. Z pokusu o zmier datovaného ku dňu 27.12.2012 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na splatenie pohľadávky vo výške 815,16 eur a
jej príslušenstva do 03.01.2013. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa § 100 ods. 1, § 111 O.z.. Z dokazovania mal preukázané, že medzi stranami sporu bola platne uzavretá zmluva o bežnom účte a na jej základe tiež zmluva o povolenom prečerpaní. Uzavreté zmluvy sú tzv. absolútne obchody, súčasne je však potrebné nahliadať na tieto ako na zmluvy spotrebiteľské v zmysle citovaných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zákona o ochrane spotrebiteľa. Zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku a pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov bol novelizovaný zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a to tak, že bol okrem iného doplnený o citované ustanovenie § 5b. Týmto boli zavedené nové zásadné zmeny v legislatíve týkajúce sa premlčania nárokov zo spotrebiteľských vzťahov, kedy súd ex offo prihliada na prípadné premlčanie uplatneného práva predávajúceho voči spotrebiteľovi. Nakoľko právna úprava týkajúca sa premlčania je vo svojej podstate procesno-právneho charakteru, aj keď je uvedená v hmotnoprávnom predpise, a nakoľko vo vzťahu k novoprijatému ustanoveniu § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zákonodarca neprijal žiadne prechodné ustanovenie je potrebné od 01.05.2014 vo všetkých konaniach týkajúcich sa nárokov voči spotrebiteľom ex offo prihliadať na námietku premlčania. Z uvedených dôvodov sa preto súd v súdenom prípade, ktorého predmetom sú nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy a v ktorom žalovaný v pozícii spotrebiteľa požíva osobitnú ochranu zaoberal otázkou premlčania a aj bez návrhu prihliadal na nemožnosť uplatnenia práva žalobcu voči žalovanému, resp. na oslabenie jeho nároku vrátane jeho premlčania, ktoré bráni priznať mu voči spotrebiteľovi žalované plnenie. Keďže prejednávaná vec má spotrebiteľský charakter, súd aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia o premlčaní tak, ako sú upravené v Občianskom zákonníku a to aj napriek tomu, že úverová zmluva ako zmluvný typ je absolútnym obchodným vzťahom, ktorý právny kódex obsahuje takisto komplexnú úpravu inštitútu premlčania vzťahujúcu sa na obchodné záväzkové vzťahy. Súd k uvedenému postupu dodáva, že ani v tomto prípade neboli k ustanoveniu § 52 ods. 2 O.z. v platnom znení prijaté prechodné ustanovenia, v dôsledku ktorej skutočnosti je potrebné toto ustanovenie aplikovať aj na právne vzťahy založené pred dňom jeho účinnosti. Premlčacia doba je teda trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Zo skutkového stavu opísaného žalobcom vyplýva, že právny predchodca žalobcu zastavil povolené prečerpanie na účte dňom 28.03.2008 z čoho je zrejmé, že pohľadávka z povoleného prečerpania vznikla do tohto okamihu. Súčasne z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplynulo, že ku dňu postúpenia pohľadávky 24.03.2011 bol žalovaný v omeškaní 1178 dní, čo predstavuje viac ako tri roky. S ohľadom na tieto skutočnosti súd uzavrel, že žalobca uplatnil právo na zaplatenie pohľadávky a jej príslušenstva po uplynutí premlčacej doby. Súd dodal, že pri posudzovaní nároku neprihliadal na dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach pre jej absolútnu neplatnosť. Vychádzal pritom z poznatkov získaných v obdobných súdnych konaniach, kde sa žalobca domáhal od dlžníkov plnenia aj na základe označeného právneho úkonu, ktorého vznik býva iniciovaný žalobcom a ktorý dlžníci podpisujú pri absencii základných náležitostí právneho úkonu, akými sú vážnosť a sloboda vôle. Tento dokument majúci povahu formulárovej zmluvy, obsah ktorej spotrebitelia nemôžu ovplyvniť, obsahuje odrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach (význam ktorého je dlžníkom zvyčajne pri podpise prezentovaný a ktorý v zásade spadá do sféry záujmu spotrebiteľa), aj pre spotrebiteľov zjavne nevýhodný, jednostranný úkon uznania záväzku, ktorý dlžníkom na rozdiel od dohody o splátkach už výslovne interpretovaný nie je. Vzhľadom na uvedené súd dohodu o uznaní vyhodnotil ako neplatný právny úkon, ktorý sa prieči aj dobrým mravom a ktorého vznik bol iniciovaný nekalou obchodnou praktikou žalobcu. Preto na takéto domnelé uznanie záväzku neprihliadal. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď v spore úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si túto neuplatnil.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že podpisom dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku došlo k naplneniu ustanovenia § 110 ods. 1 druhá veta O.z., to znamená k prerušeniu plynutia premlčacej doby a k plynutiu novej desaťročnej premlčacej doby, pričom k tomu, aby nastali uvedené účinky zákon nevyžaduje, aby mal v čase uznania vedomosť dlžník o premlčaní dlhu. Poukázal na to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Daným prístupom súdu dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov, keď konanie žalovaného, ktorý si bol vedomý svojho záväzku, avšak tento neuhradil, nemožno považovať za morálne a čestné a preto je absurdné, aby takémuto konaniu bola poskytnutá zo strany súdu ochrana.
Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, sp.zn. 6Co/252/2013, Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 9Co/35/2013 a ďalšie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, v Žiline, v Trnave, v Nitre. Pre úplnosť uviedol, že pokiaľ by súd posúdil predmetný úverový vzťah podľa ustanovení Obchodného zákonníka následne aj dohody je potrebné vyhodnotiť v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššie súdu SR 7 M Cdo 9/2014, Nález Ústavného súdu SR z 08.03.2011 III. ÚS 348/06. Priamym aplikovaním § 5b ZoOS súd taktiež porušil zásadu ustanovenú v článku 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorej výklad a uplatňovanie ústavných zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s Ústavou SR. Navyše vzniká reálna hrozba, že súd by tak spôsobil žalobcovi škodu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, návrhu v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že si uplatňuje náhradu trov konania voči žalovanému.
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 5C/248/2013 je zaplatenie sumy 992,32 eur s príslušenstvom.
5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol v dôsledku premlčania nároku.
6. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu má charakter spotrebiteľský, správne naň aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, čo aj dostatočným spôsobom odôvodnil. Správne tiež aplikoval v danej veci ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa a následne správne posúdil nárok žalobcu ako premlčaný. Takisto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď určil dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku neplatnou, pričom odvolací súd má za to, že neplatnosť riadne odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd plne stotožnil.
7. Z dôvodu, že odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný.
9. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).