Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Co-201-2016.pdf
PDF · 85.78 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/201/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom H. X, XXX XX G., proti žalovaným: 1/ S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. nad Q. XX, XXX XX Y., 2/ Ing. Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. nad Q. XX, XXX XX Y., o zaplatenie 9.527,44 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 8C/127/2011-71 zo dňa 15. októbra 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 8C/127/2011-71 zo dňa 15. októbra 2014 potvrdzuje.
Žalobca má proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 9.527,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 9.527,44 eur od 30.08.2008 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými došlo dňa 05.05.2005 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaní úver splácali, z ktorého dôvodu je zmluva platná (§ 4 ods. 4 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z.). Zostatok úveru predstavuje aktuálne žalovanú sumu, preto súd žalobe vyhovel. K obrane žalovanej v rade 1/ uviedol, že neprihlásenie pohľadávky do konkurzného konania nemá žiaden vplyv na existenciu žalovanej pohľadávky a žalobca sa mohol jej zaplatenia domáhať aj po skončení konkurzu bez jej predchádzajúceho uplatnenia. Pokiaľ bolo v rámci konkurzného konania vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo žalovanej v rade 1/ so žalovaným v rade 2/, táto skutočnosť nemá žiaden právny následok vo vzťahu k pohľadávke žalobcu, pretože vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva má účinky len medzi bezpodielovými spoluvlastníkmi a nedotýka sa práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastné vyporiadania a ktorým zostávajú zachované všetky práva a námietky (R 42/1972). Pokiaľ aj v priebehu konania bolo povolené oddĺženie žalovanej v rade 1/, uvedená okolnosť nemá žiaden právny následok vo vzťahu k možnosti uplatnenia nároku na súde; obmedzenia ustanovuje zákon č. 7/2005 Z. z. len vo vzťahu k možnostiam výkonu rozhodnutia. K obrane žalovaného v rade 2/ okresný súd uviedol, že v úverovej zmluve bola skutočne dojednaná rozhodcovská doložka, ktorú však posúdil ako neprijateľnú podmienku. Tvrdenia žalovaného v rade 2/ o absolútnej neplatnosti mali len všeobecný charakter, jednotlivé zmluvné dojednania neodporovali ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Neopodstatnené boli aj argumenty o uzavretí zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, ktorá skutočnosť nemohla spôsobiť neplatnosť zmluvy, ale založila právo na odstúpenie od zmluvy. O úrokoch z omeškania rozhodol okresný súd podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 3 nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z..
3. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v rade 1/ a 2/ , ktorí sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 4. Uviedli, že dňa 15.04.2010 bol na majetok žalovanej v rade 1/ vyhlásený konkurz, žaloba bola v danom prípade podaná dňa 24.08.2011. Z ustanovenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že žaloba mala smerovať len proti správcovi konkurznej podstaty a ak bola podaná proti úpadcovi (žalovanej v rade 1/), tento nebol pasívne vecne legitimovaným subjektom. Žalovaní pritom vystupovali v nerozlučnom procesnom spoločenstve a v priebehu konania nebol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie „zhojený“. Odvolatelia tiež zdôraznili, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je tzv. absolútnym obchodom a že vo vzťahu k žalovanej v rade 1/ bolo súdom povolené oddĺženie.
5. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
7. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z., účinný od 01.07.2016), bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie i strán sporu ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. (účinné v čase rozhodnutia okresného súdu; aktuálne sú kritériá odôvodnenia uznesenia predmetom úpravy § 220 ods. 2 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
9. V prvom rade považoval odvolací súd za potrebné akcentovať fakt, že súd druhej inštancie mohol preskúmavať napadnuté rozhodnutie len v medziach odvolacích námietok a len tieto boli rozhodujúce pre vymedzenie rozsahu odvolacieho prieskumu.
10. Odvolatelia namietali fakt, že na majetok žalovanej v rade 1/ bol vyhlásený konkurz ešte pred začatím konania, ktorá okolnosť mala znamenať nemožnosť podania žaloby voči žalovaným ako nerozlučným spoločníkom. V tejto časti bola argumentácia žalovaných čiastočne opodstatnená. Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom ku dňu podania žaloby (24.08.2011) súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. V čase začatia konania existoval dôvod, pre ktorý žalovaná v rade 1/ nebola pasívne vecne legitimovaná, avšak po zrušení konkurzu dňa 14.03.2014 táto prekážka pominula. Súd tak mohol pokračovať v konaní bez zreteľa na fakt, že voči procesnej strane v minulosti prebiehal konkurz. Rozhodujúcim bol teda stav v čase vydania napadnutého rozsudku, t.j. ku dňu 15.10.2014 (§ 154 ods. 1 O.s.p., ktoré korešponduje s aktuálnym znením § 217 CSP).
11. K námietkam týkajúcim sa existencie nerozlučného spoločenstva sa žiada uviesť, že žalobca uplatnil voči žalovaným nárok na splnenie povinnosti, ktorá má mať solidárny charakter. Z ustanovenia § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ môže vymáhať celý svoj dlh podľa svojej vôle od jedného zo solidárnych dlžníkov, niekoľkých solidárnych dlžníkov alebo od všetkých. Ak sa rozhodne zažalovať viac solidárnych dlžníkov, vznikne medzi nimi z tohto dôvodu samostatné procesné spoločenstvo. K odôvodneniu tohto stanoviska slúži predovšetkým samotná povaha solidarity, ktorá sa vyznačuje množstvom právnych vzťahov spojených len totožnosťou plnenia či predmetu plnenia. Solidárny záväzok sa nemusí vyznačovať totožným obsahom - rôznosť práv a povinností k tomu istému plneniu je naopak prípustná. Ak ide o samostatné záväzky, ktoré naviac nemusia byť ani obsahovo totožné, potom táto skutočnosť vylučuje, že by mohlo ísť medzi solidárnymi dlžníkmi o také spoločné práva, aby sa rozsudok
musel vzťahovať na nich všetkých. Rozsudok sa nemusí vzťahovať na všetkých žalovaných solidárnych dlžníkov (a o nerozlučné spoločenstvo nepôjde) tiež preto, že veriteľ si môže zvoliť, či bude o celé plnenie žalovať všetkých alebo len niektorých spoludlžníkov. Z hmotného práva, podľa ktorého je len na uvážení veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého či od všetkých solidárnych dlžníkov, totiž vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje vôľa veriteľa vyplýva záver o samostatnosti procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi. Tiež treba poukázať na fakt, že aj keď je podaná žaloba voči všetkým solidárnym dlžníkom (ako je tomu v danom prípade), nemusí sa rozsudok vzťahovať na nich všetkých, pretože každému z nich prislúchajú námietky, ktoré budú posúdené len voči nemu samotnému (napr. výsledok sporu tak môže vyznieť inak pre solidárneho dlžníka, ktorý vzniesol námietku premlčania svojho dlhu, než pre jeho spoludlžníka, ktorý tak neučinil).
12. K námietkam vo vzťahu k posúdeniu právneho vzťahu strán, ktorý podľa odvolateľov nemal charakter „absolútneho obchodu“ treba uviesť, že žalobca uplatňoval svoje práva v konaní z úverovej zmluvy, ktorej podstata je predmetom úpravy Obchodného zákonníka. Uvedený fakt však nič nemení na tom, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, vo vzťahu ku ktorému treba použiť spravidla výhodnejšiu úpravu občianskoprávnych predpisov, a to najmä v situácii dualizmu tých istých právnych inštitútov (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.06.2013). V kontexte posudzovanej veci nebola otázka hodnotenia sporného právneho vzťahu relevantná, pretože okresný súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil svoj myšlienkový postup, zaoberal sa aj ustanoveniami regulujúcimi spotrebiteľské právne vzťahy a naviac odvolatelia nijako nekonkretizovali, v čom malo byť hodnotenie ich vzťahu k žalobcovi výlučne podľa občianskeho práva výhodnejšie.
13. Pokiaľ ide o oddĺženie, ktoré bolo povolené vo vzťahu k žalovanej v rade 1/, táto skutočnosť rovnako nemohla ovplyvniť postup súdu vo veci, pretože daná okolnosť „len“ bráni vo výkone rozhodnutia, nie však v priebehu súdneho konania vo veci samej.
14. Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle v tom čase účinného ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj správne a presvedčivo odôvodnil. V dôsledku toho krajský súd rozsudok okresného súdu v I. vete výroku ako vecne správny potvrdil.
15. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania (veta II. výroku), ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu voči žalovaným v rade 1/ a 2/, ktorí vo veci úspech nemali v rozsahu 100%. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
17. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).