Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/44/2022

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: Q. V., J.. XX.XX.XXXX, G. H. XXXXX/XX, G., proti žalovanému: M. V., J.. XX.XX.XXXX, G. H. XXXXX/XX, G., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

"Žalovanému sa zakazuje písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať žalobcu.

Žalovanému sa zakazuje priblížiť k žalobcovi na vzdialenosť menej ako 50 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch."

II. Vo zvyšku súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

III. Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 33 %.

IV. Súd p o u č u j e žalovaného o tom, že môže podľa podať proti žalobcovi žalobu vo veci samej, týkajúcu sa aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu, nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia s tým, že podľa jej podaním je povinný znášať právne následky vyplývajúce z .

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 25.07.2022 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil žalovanému zákaz vstupovať do rodinného domu na adrese H. XXXXX/XX, G. v k. ú. K. G. a na priľahlí pozemok, uložil žalovanému zákaz priblížiť sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 50 (päťdesiat) metrov, s výnimkou súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní a zakázal žalovanému písomne, telefonicky, mailom a cez sociálne siete kontaktovať žalobcu.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným bývajú od svojho narodenia v rodinnom dome na H. W.. Č.. XX I. G.. V rodinnom dome bývajú spolu s ich sestrami s p. O. V. a p. L. V.. Po smrti rodičov sa žalovaný začal správať voči žalobcovi veľmi agresívne. Žalovaný zakazuje žalobcovi vstupovať do domu, v noci púšťa rádio a neumožňuje mu spať, pričom chce dosiahnuť, aby sa cítil vyčerpaný a nevládal pracovať. Žalobca uviedol, že žalovaný rozoberá tehly z domu, rozbíja nábytok a min. rok po žalobcovi hodil televízor. Žalovaný po žalobcovi kričal, že vyrobí bombu a vyhodí ich do vzduchu. Žalovaný bol v minulosti podmienečne odsúdený na tri roky, nakoľko škrtil sestru p. F. V., ohrozoval žalobcu ako aj sestru sekerou, dokonca chcel použiť motorovú pílu. Žalovaný uviedol, že akonáhle mu skončí podmienka tak ich všetkých vyvraždí. Dňa 07.06.2022 žalovaný podpálil dom. Žalobca ďalej uviedol, že situácia sa opäť vyhrotila dňa 09.07.2022, keď sa mu

žalovaný opäť vyhrážal zabitím, a to tým spôsobom, že keď žalobca spal v posteli tak ho žalovaný udrel lopatou po hlave. Následne žalobca vybehol na dvor a žalovaný naňho kričal, že ho zabije a hodil po žalobcovi nôž. Dňa 11.07.2022 sa žalovaný opäť vyhrážal žalobcovi ako aj jeho sestre p. L. V.. Žalovaný udrel p. L. V. do hlavy a povedal, aby išli von lebo ich zabije. Žalovaný začal škrtiť žalobcu a hodil naňho panvicu s horúcim olejom. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca dňa 11.07.2022 podal na žalovaného trestné oznámenie. Voči žalovanému bolo vznesené obvinenie a žalovaný je ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo väzbe. Dňa 12.07.2022 polícia vykázala žalovaného z obydlia. Žalobca uviedol, že má dôvodnú obavu o svoje zdravie, nakoľko je neustále vystavovaný zo strany žalovaného psychickému nátlaku a fyzickým útokom.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil: potvrdenie k podaniu trestného oznámenia zo dňa 11.07.2022, čestné vyhlásenie p. F. V. zo dňa 25.07.2022, čestné vyhlásenie p. L. E. zo dňa 25.07.2022, úradný záznam ČVS: Q.-XXXX/PB-G.-XXXX zo dňa 12.07.2022, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 12.07.2022, uznesenie o vznesení obvinenia ČVS: Q.-XXXX/ PB-G.-XXXX zo dňa 11.07.2022, úradný záznam zo dňa 12.07.2022, poštový poukaz na účet a fotky nehnuteľnosti.

4. Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave II, obvodné oddelenie Podunajské Biskupice potvrdením č. Q.- XXXX/PB-G.-XXXX zo dňa 11.07.2022 potvrdilo, že dňa 11.07.2022 p. Q. V. (žalobca) podal trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa , k čomu malo dôjsť tým, že dňa 11.07.2022 v čase okolo 10:00 hod v rodinnom dome na ulici H. XX sa mu brat M. V. (žalovaný) vyhrážal so smrťou so slovami "zabijem Ťa". Taktiež dňa 09.07.2022 ho mal udrieť lopatou po hlave počas spánku. Uvedené konanie p. M. V. (žalovaného) vzbudilo dôvodnú obavu o život a zdravie u oznamovateľa.

5. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave II, obvodné oddelenie PZ Bratislava Podunajské Biskupice uznesením zo dňa 11.07.2022, ČVS: Q.-XXXX/PB-G.-XXXX vznieslo žalovanému obvinenie zo spáchania úmyselného prečinu Nebezpečné vyhrážanie podľa , , .

6. Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave II, odbor poriadkovej polície potvrdením č. Q.-XXXX/PB-G.-XXXX zo dňa 12.07.2022 potvrdilo, že žalovaný bol podľa dňa 12.07.2022 o 17:10 hod. vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby (žalobcu).

7. Pani F. V. v čestnom prehlásení zo dňa 25.07.2022, ktoré bolo notársky osvedčené dňa 25.07.2022, uviedla, že je v súrodeneckom vzťahu s Q. V., M. V., O. V. a L. V., ktorí bývajú od narodenia, resp. dlhodobo v rodinnom dome na H. W.. Č.. XX I. G.. Uviedla, že má informácie a bola aj osobne svedkom neustáleho vyhrážania, šikanovania a fyzického napádania jej súrodencov a taktiež jej osoby, keďže býva neďaleko na G. W.. Uviedla, že p. M. V. (žalovaný) sa opakovane vyhráža, že ich zabije, fyzicky aj vulgárne ich napáda. Dňa 09.07.2022 boli s jej dcérou nútené kvôli jeho vyčíňaniu volať políciu, keďže žalovaný po všetkých hádzal nôž.

8. Pani L. E. v čestnom prehlásení zo dňa 25.07.2022 uviedla, že dlhé roky býva v rodinnom dome na H. W.. Č.. XX I. G.. V súčasnosti tam býva so sestrou O. V. a bratmi Q. a M. V.. Uviedla, že M. V. sa jej a ostatným súrodencom opakovane vyhráža, že ich zabije a fyzicky ich napáda. Neustále ich šikanuje, napr. jedlo im vyhadzuje na dvor, vypína chladničku, aby sa im pokazilo jedlo, berie im peniaze určené na jedlo, kvôli jeho správaniu hladujú. Nedovolí im spať, rozbil jej telefón. Uviedla, že cieľom žalovaného je prinútiť ich opustiť spoločný dom.

9. Z lustrácie v ZVJS vypláva, že žalovaný sa v konaní od 11.07.2022 nachádza vo väzbe.

10. Podľa (ďalej len ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

14. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa , uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

16. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

17. Podľa , prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

18. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

19. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

20. Podľa , súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

21. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených dôkazov. Takýto postup predpokladá platná právna úprava ( ), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie

situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu.

22. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených dôkazov a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené, pričom reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je na posúdení súdu.

23. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa neodkladného opatrenia a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.

24. Súd k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zákazu priblíženia ako aj v časti zákazu kontakovania uvádza, že pred nariadením neodkladného opatrenia podľa a postačuje, ak je osvedčené konanie žalovaného, ktorým by mohla byť telesná integrita alebo duševná integrita žalobcu ohrozená. Osvedčenie takéhoto konania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrení preukazujú predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie, ktoré je z procesného hľadiska maximálne zrýchlené. Hoci v a taxatívne neuvádza aké druhy konania zákon predpokladá pre nariadenie neodkladného opatrenia z ustálenej judikatúry je však zrejmé, že pôjde o každé konanie formou ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Ide o konanie keď jedna strana zneužije prevahu moci. Takéto konanie je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Pre nariadenie neodkladného opatrenia by bolo postačujúce aj keby konanie žalovaného neobsahovalo fyzický kontakt so žalobcom, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa sa spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestnými oznámeniami, čestnými vyhlásením tretej osoby a pod.

25. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci v časti navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým má súd nariadiť žalovanému zdržať sa písomnej, telefonickej alebo elektronickej komunikácie voči žalobcovi alebo inými prostriedkami kontaktovať žalobcu a v časti, v ktorej má súd žalovanému zakázať približovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú dané, pretože sú splnené podmienky, pre ktoré je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti so zákazom priblíženia ako aj v súvislosti so zákazom kontaktovania prichádza do úvahy využiť v prípade, keď dochádza napríklad k fyzickým útokom, hrozbám fyzickým násilím, prenasledovaniu alebo inému závažnému zásahu do telesnej alebo duševnej integrity, ktoré by bolo možné súdu preukázať napríklad lekárskymi správami, trestným oznámením, ale aj inými dôkazmi osvedčujúcimi, že sú tu závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť osoby navrhujúcej neodkladné opatrenie. Súd vychádzajúc z listinných dôkazov má za to, že žalobcovi sa podarilo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov a existenciu nebezpečenstva bezprostredne mu hroziaceho, a to najmä s poukazom na trestné oznámenia zo dňa 11.07.2022, uznesenie o vznesení obvinenia ČVS: Q.- XXXX/PB-G.-XXXX zo dňa 11.07.2022, čestné vyhlásenie p. F. V. zo dňa 25.07.2022, čestné vyhlásenie p. L. E. zo dňa 25.07.2022 a s poukazom na potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 12.07.2022. Súd mal (okrem iného) z uznesenia o vznesení obvinenia ČVS: Q.-XXXX/PB-G.-XXXX zo

dňa 11.07.2022 za osvedčené, že sa vedie trestné konanie v trestnej veci obvineného M. V. (žalovaný) pre úmyselný prečin nebezpečného vyhrážania podľa , , na tom skutkovom základe, že obvinený M. V. (žalovaný) dňa 09.07.2022 v čase okolo 12:00 v Bratislave na H. W. Č.. XX sa vyhrážal zabitím svojmu bratovi Q. V. (žalobca) a to tým spôsobom, že počas toho ako Q. V. spal v posteli, ho obvinený (žalovaný) udrel po hlave lopatou na čo sa poškodený zobudil a zmätený vybehol na dvor, pričom v tom na neho obvinený začal kričať, že ho zabije a všetko podpáli a ako sa rozbehol za poškodeným ešte hodil po ňom nôž, avšak ho netrafil, pričom následne dňa 11.07.2022 v čase okolo 10:00 sa opätovne na H. W. Č.. XX vyhrážal zabitím svojmu bratovi Q. V. a svojej sestre L. E.. Súd mal naviac z potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia za osvedčené, že žalovaný bol dňa 12.07.2022 vykázaný zo spoločného obydlia (ohrozenej osoby - žalobcu) na H. W. Č.. XX I. G.. Z čestných prehlásení zo dňa 25.07.2022 má súd osvedčené, že konanie žalovaného spočívajúce vo fyzických ako aj psychických útokoch bolo pravidelné. Súd má aj z týchto listinných dôkazov za osvedčené, že žalovaný sa dopustil tak závažného konania, ktoré by mohlo ohroziť telesnú alebo duševnú integritu žalobcu v takej miere, že to osvedčuje potrebu vydania neodkladného opatrenia. Z uvedeného mal súd preukázanú dôvodnosť podaného návrhu, nakoľko násilie či už fyzické alebo psychické nemôže byť za žiadnych okolností tolerované, a to v žiadnom rozsahu. Neodkladné opatrenie môže súd vydať iba v prípadoch, ktoré sú svojimi okolnosťami tak závažné, že vyvolávajú dôvodnú obavu, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita navrhovateľa. Súd je toho názoru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca súdu osvedčil závažnosť situácie, a teda existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, a preto v tejto časti nariadil neodkladné opatrenie.

26. Súd však návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd žalovanému zakázal vstupovať do rodinného domu na adrese H. XXXXX/XX, G. zamietol. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy ( účinný do 30.6.2016) bolo jednou z podstatných náležitostí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uvedenie čoho sa mieni navrhovateľ predbežného opatrenia domáhať návrhom vo veci samej, pričom súd musel vždy, pokiaľ nariadil predbežné opatrenie, uložiť navrhovateľovi povinnosť podať návrh vo veci samej. Súčasná právna úprava ( úč. od 1.7.2016) od takejto koncepcie do istej miery upustila. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Teda v prípade, ak neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd neuloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ide o prípady, keď nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd obsah navrhovaného neodkladného opatrenia vyhodnotil tak, že požadované neodkladné opatrenie má povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou, a teda nejde o taký prípad, kedy by neodkladným opatrením bolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Samotný žalobca v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia neurčil časový interval navrhovaného neodkladného opatrenia, t.j. do kedy žiada nariadiť neodkladné opatrenie, ani neuviedol spornú hmotnoprávnu otázku, ktorú by chcel vyriešiť v žalobe vo veci samej tak, aby sa dosiahla trvalá úprava pomerov medzi stranami, pričom uvedené sa nedá vyvodiť ani zo žalobcom tvrdených skutočností v návrhu na nariadenie opatrenia.

27. V danom prípade podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenie pred podaním žaloby vo veci samej. Z obsahu takéhoto návrhu musí súd vyhodnotiť, či má požadované neodkladné opatrenie povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou. Pri pozitívnom závere súd spolu s nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľovi uloží povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Za predpokladu, že nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd povinnosť na podanie žaloby navrhovateľovi neuloží. Súd dospel k záveru, že v danom prípade požadovaným neodkladným opatrením (v časti zákazu vstupu do nehnuteľnosti) nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Dočasnosť navrhovaného neodkladného opatrenia vyplýva priamo z § 325 ods. 2 písm. e), v zmysle ktorého neodkladným opatrením možno uložiť strane, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. Inak povedané súd môže nariadiť neodkladného opatrenie, ktorým zakáže žalovanému nevstupovať do nehnuteľnosti len

dočasne. Pokiaľ by teda súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, bolo by potrebné uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Obligatórnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z toho potom súd vychádza jednak pri posúdení nevyhnutnosti uloženia povinnosti podať žalobu a jednak pri vymedzení predmetu konania, ktoré má byť na základe takejto žaloby začaté. Ako už bolo uvedené vyššie, samotný žalobca v návrhu neuvádza dostatok skutočností, z ktorých by sa dal identifikovať hmotnoprávny nárok, pričom žalobca vôbec neurčil spornú hmotnoprávnu otázku, ktorú by chcel vyriešiť v žalobe vo veci samej. Z jeho návrhu pritom vôbec nevyplýva, že by chcel podať žalobu vo veci samej, na základe ktorej by sa dosiala trvalá úprava pomerov medzi stranami. Žalobca napokon v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol vlastnícke vzťahy k predmetnej nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej sa domáhal zákazu vstupu, ani nepriložil list vlastníctva, preto súd nevedel identifikovať, čo by malo byť predmetom konania vo veci samej (otázka nájomných vzťahov, zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, či iné).

28. Vychádzajúc z , podľa ktorého súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom, súd nemôže ani pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nahrádzať dispozičnú vôľu navrhovateľa neodkladného opatrenia. Ten by mal totiž už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prejaviť vôľu dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami žalobou vo veci samej, alebo prinajmenšom dostatočne identifikovať hmotnoprávny nárok, ktorého dočasnej ochrany sa domáha neodkladným opatrením, pokým nebude o ňom rozhodnuté v konaní o veci samej. V danom prípade tak žalobca neurobil.

29. Vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu (výrok I.) súd s poukazom na ustanovenie má zato, že konania vo veci samej nie je obligatórnou súčasťou alebo následkom konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Za predpokladu, že nariadené neodkladné opatrenia konzumuje vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd povinnosť na podanie žaloby žalobcovi neuloží. Súd zastáva názor, že vzhľadom na skutkové a právne okolnosti prípadu ide práve o takú situáciu, kedy nie je potrebné začínať akékoľvek konanie vo veci samej so skutkovou nadväznosťou na konanie o nariadenie neodkladného, keď neodkladné opatrenie poskytuje žalobcovi požadovanú plnohodnotnú súdnu ochranu a nie je zrejmé, aké iné pomery by bolo potrebné upravovať v konaní vo veci samej.

30. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov žalovaného, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje je súd v zmysle povinný poskytnúť kvalifikované poučenie. Pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktorým súd žalobcovi neuloží žiadnu žalobnú povinnosť, súčasne osobitným výrokom poučí protistranu o tom, že môže proti žalobcovi podať samostatnú žalobu vo veci samej. Následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia podľa , o čom musí byť protistrana poučená v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia. V rámci výroku tohto uznesenia uvedie súd aj strany a predmet konania vo veci samej, aby sa mohla poučená strana efektívne domáhať prípadnej procesnej ochrany. Priamo zo znenia druhej vety vyplýva, že následné konanie vo veci samej sa môže týkať aj reštitučných, reparačných, kompenzačných alebo satisfakčných nárokov, ktoré bezprostredne súvisia s právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia a jeho prípadným výkonom. Súd preto v súlade s v IV. výroku tohto rozhodnutia poskytol žalovanému zákonné poučenie, ktoré je obligatórnou súčasťou nariadenia neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia, ktoré nahrádza rozhodnutie vo veci samej.

31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa . V zmysle , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. S poukazom na , prihliadnuc na skutočnosť, že predmetom konania boli 3 samostatné nároky (zákaz vstupu do nehnuteľnosti, zákaz kontaktovania a zákaz priblíženia), pričom žalobca bol úspešný v dvoch z troch nárokov, bol pomer úspechu žalobcu 66 % k úspechu žalovaného 33 %, z čoho vyplýva nárok žalobcu na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu cca 33 % (66 % mínus 33 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).