Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/235/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Bibiána Ťažiarová v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00 166 073, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 2C/438/2012-87 zo dňa 19.4.2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia náhrady škody v sume 175 Eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 387,24 Eur majúcej vzniknúť žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj exekučný súd) vo veci 6Er/354/2009 tým, že súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonnom stanovenej lehote do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Zároveň návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 3 ods. 1, ods. 2, § 9 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, ods. 2, § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 19 ods. 1, ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, čl. 448 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 44 ods. 8, ods. 9 zák. č. 233/1995 Z. z., § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodol podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení z obsahu spisu Okresného súdu Piešťany 6Er/354/2009, že dňa 11.8.2003 podal súdny exekútor Dr. Ľubomír Pekár na Okresný súd Piešťany žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému M. Y. pre vymoženie istiny 6.900 Sk (229,04 €) s príslušenstvom. Exekučným titulom v danej veci bola notárska zápisnica č. N 625/2003, NZ 44128/2003 napísaná na Notárskom úrade notára JUDr. Ondreja Ďuriača v Partizánskom. Poverením č. 5204 005077 zo dňa 28.8.2003 Okresný súd Piešťany poveril súdneho exekútora Dr. Ľubomíra Pekára vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti a trov exekúcie. Dňa 23.11.2010 bol Okresnému súdu Piešťany doručený návrh oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. na zmenu súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, pričom vykonaním exekúcie žiadal poveriť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Podanie bolo doručené exekučnému súdu elektronicky, bez zaručeného elektronického podpisu. Z obsahu exekučného spisu súd ďalej zistil, že súd o návrhu na zmenu exekútora nikdy nerozhodol

(nepravdivé je preto tvrdenie žalobcu, že súd rozhodol o jeho návrhu na zmenu exekútora rozhodnutím zo dňa 8.7.2011), čo vyplýva z úradného záznamu spísaného vyššou súdnou úradníčkou dňa 8.7.2011, podľa ktorého súd nebude prihliadať na elektronické podanie oprávneného zo dňa 23.11.2010 (návrh na zmenu exekútora), pretože toto podanie nebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom ani doplnené v zákonnej lehote. Následne súd uznesením č.k. 6Er/354/2009-13 zo dňa 8.7.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil.

2. Súd prvej inštancie skonštatoval s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 1Ndc 6/2011 zo dňa 15.4.2011, že Okresnému súdu Piešťany vôbec nevznikla povinnosť rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora (ktorý bol obsahom tohto podania), keďže podanie zo dňa 23.11.2010, ktoré nebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, nebolo v lehote troch dní doplnené. Postup Okresného súdu Piešťany, ktorý neprihliadol na podanie žalobcu (návrh na zmenu súdneho exekútora) nevykazuje znaky nesprávneho úradného postupu, keďže podanie bolo právne neúčinné a súd sa s ním nemusel zaoberať. Žiadnym z príslušných orgánov neboli skonštatované prieťahy v konaní v dôsledku sťažnosti žalobcu na prieťahy, v dôsledku rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní sudcu, prípadne rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca nepreukázal vznik škody a rovnako nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a škodou. V tejto súvislosti poukázal na to, že paušálne vyčíslené administratívne výdavky nie sú skutočnou škodou. Žalobca napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 OSP svoje tvrdenie o škode v žalobe všeobecne popísaným žiadnym spôsobom nepreukázal.

3. Ohľadom nároku žalobcu na nemajetkovú ujmu, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky cestou exekúcie sumu 387,24 Eur, teda 55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to na základe aplikácie doktríny ústavného súdu (satisfakcia vo výške cca 663,88 Eur za každý rok poznačený prieťahmi). Pri výpočte náhrady nemajetkovej ujmy uvedeným spôsobom žalobca vychádzal z toho, že o zmene exekútora bolo rozhodnuté dňa 8.7.2011, a teda podľa žalobcu došlo k omeškaniu súdu viac ako 232 dní. Keďže k rozhodnutiu o zmene exekútora vôbec neprišlo, nie je zrejmé, ako žalobca nečinnosť súdu hodnotil a na základe čoho vychádzal z 232-dňového omeškania. Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Žalobca nepreukázal tvrdenia, že nesprávnym úradným postupom exekučného súdu bola vyvolaná situácia, ktorá ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca v danom prípade nepreukázal tvrdené následky nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, keď nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ako objektívne zistiteľného stavu, ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť a okolnosti vzniku tvrdenej ujmy, a tak neuniesol dôkazné bremeno ani o tejto časti žaloby. Vo veci neboli preukázané zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného podľa zákona č. 514/2003 Z.z., preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, úspešnému žalovanému ale náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne v tomto konaní nevznikli.

4. O návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a tento zamietol, keď nezistil skutočnosti, ktoré by podmieňovali prerušenie konania. Preukázateľne neprebieha iné konanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu. Predloženie prejudiciálnych otázok v konaní vednom na Okresnom súde Prešov v intenciách návrhu žalobcu rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti), musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej, ktorá podmienka nebola splnená s poukazom na rozdielne skutkové tvrdenia v uvedených konaniach. A zároveň uviedol, že zo svojej úradnej činnosti v súvislosti s obdobnými konaniami má súd ďalej z oznámenia Okresného súdu Prešov vedomosť o tom, že konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 je na základe uznesenia zo dňa 12.3.2015 (právoplatné dňa 30.4.2015) prerušené do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o otázkach uvedených pod bodom I. predmetného uznesenia. Z uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 7C/6/2010 - 316 zo dňa 12.3.2015 ďalej vyplýva, že prejudiciálne otázky boli Súdnemu dvoru

Európskej únie predložené v znení, v akom uvádza žalobca vo svojom návrhu na prerušenie konania. Súd je však toho názoru, že potenciálne zodpovedanie prejudiciálnych otázok v znení, v akom boli Súdnemu dvoru Európskej únie predložené v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010, nemá reálny dosah na prebiehajúci spor vo veci vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 2C/438/2012. Hoci je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 a rovnako i predmetom tohto konania náhrada škody v súvislosti s postupom súdu v exekučnom konaní, v každom z týchto konaní ide o rôzne štádiá exekučného konania a uplatnený nárok opierajúci sa o iné skutkové tvrdenia. Prejudiciálne otázky v znení, v akom boli naformulované v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 sa týkajú zodpovednosti štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia s ohľadom na stále prebiehajúce exekučné konanie, nečinnosť žalobkyne - spotrebiteľky ako povinnej a možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia. V konaní na Okresnom súde Skalica sa žalobca domáha zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy od žalovanej SR, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR s poukazom na nesprávny úradný postup súdu v exekučnom konaní, ktoré už je skončené, žalobca je oprávneným v exekučnom konaní.

5. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho splnomocnenca odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie. Ako odvolacie dôvody uviedol dôvody obsiahnuté v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), písm. h), § 205 ods. 2 písm. c) a f) Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca predovšetkým namietal, že súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku až po založení zodpovednostného právneho vzťahu, čo má za následok nesprávnosť súdneho rozhodnutia, ktoré musí byť zrušené. Súd svojím rozhodnutím de iure i de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Podľa odvolateľa súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, ktorá existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty, čo exekučný súd ignoroval a na čo zo zákona nemal oprávnenie. Podľa odvolateľa ďalej súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akéhokoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburgský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, napríklad i rozsah nevybavenej súdnej agendy. Žalobca vôbec nechápe aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ak okresný súd v odôvodnení konštatuje, že žalobca nepreukázal, že by mu postupom exekučného súdu vznikla akákoľvek škoda s tým, že nešpecifikoval jednotlivé náklady vynaložené na správu a vedenie pohľadávky počas omeškania exekučného súdu, potom súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom, z ktorého jednoznačne vyplýva ktoré konkrétne náklady boli žalobcom vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.

6. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), c), f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b), e), h) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP.

8. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

9. Žalobca sa svojou žalobou z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Piešťany vo veci sp. zn. 6Er/354/2009, ku ktorému malo dôjsť nerozhodnutím o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej 30-dňovej lehote v rozpore s § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, domáhal náhrady majetkovej škody i náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s tým, že samotné konštatovanie porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup žalobca videl v tom, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenom čase.

10. Z obsahu spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 6Er/354/2009 vo veci oprávneného - žalobcu, bolo zistené, že exekučným titulom v danej veci bola notárska zápisnica č. N 625/2003, NZ 44128/2003 napísaná na Notárskom úrade notára JUDr. Ondreja Ďuriača v Partizánskom. Poverením č. 5204 005077 zo dňa 28.8.2003 Okresný súd Piešťany poveril súdneho exekútora Dr. Ľubomíra Pekára vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti a trov exekúcie. Dňa 23.11.2010 bol Okresnému súdu Piešťany doručený návrh oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. na zmenu súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, pričom vykonaním exekúcie žiadal poveriť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Podanie bolo doručené exekučnému súdu elektronicky, bez zaručeného elektronického podpisu. Z obsahu exekučného spisu súd ďalej zistil, že súd o návrhu na zmenu exekútora nikdy nerozhodol, čo vyplýva z úradného záznamu spísaného vyššou súdnou úradníčkou dňa 8.7.2011, podľa ktorého súd nebude prihliadať na elektronické podanie oprávneného zo dňa 23.11.2010 (návrh na zmenu exekútora), pretože toto podanie nebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom ani doplnené v zákonnej lehote. Následne súd uznesením č.k. 6Er/354/2009-13 zo dňa 8.7.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil.

11. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ako správne skonštatoval súd prvej inštancie, je nevyhnutné súčasné splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci na žalobcovi.

12. Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné, a to aj z ustálenej judikatúry vyvodiť, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorý nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo

koná (pri rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

13. Žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z údajného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý v konaní o návrhu na zmenu exekútora nekonal v súlade s ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, keď rozhodnutie nevydal v zákonom stanovenom čase.

14. V zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase doručenia predmetného návrhu na zmenu exekútora Okresnému súdu Piešťany oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

15. V zmysle § 42 ods. 1 OSP v znení účinnom v čase doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

16. Zo znenia citovaného ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku vyplýva zákonná lehota 30 dní na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora od doručenia takéhoto návrhu. Avšak predpokladom pre rozhodovanie o takomto návrhu bolo, že takýto návrh urobený elektronickým spôsobom bez zaručeného elektronického podpisu, mal byť doplnený písomne alebo ústne do zápisnice, inak sa naň neprihliadalo, t.j. exekučný súd správne vychádzal z toho, že podanie (návrh na zmenu exekútora nebolo podané) a teda nemal ani povinnosť o ňom rozhodovať. Navyše v čase predmetného konania Okresného súdu Piešťany zákonná lehota 30 dní na rozhodnutie o zmene exekútora neplatila a teda zákon vydanie rozhodnutia o žiadosti oprávneného o zmenu exekútora žiadnou lehotou nelimitoval. Lehota 30 dní bola zavedená až v ust. § 44 ods. 7 zák. č. 341/2005 Z.z. s účinnosťou od 1.9.2005, pričom v zmysle prechodných ustanovení § 238 ods. 1 konania začaté pred 1. septembrom 2005 (ktorým je aj predmetné konanie začaté doručením návrhu exekútorovi dňa 11.8.2003 - vyplýva to zo založenej fotokópie exekučného spisu sp. zn. 7 Er/287/2003), sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005.

17. Pokiaľ ide o posúdenie nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Piešťany v danej veci, ktoré by malo spočívať všeobecne v zbytočných prieťahoch pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora, je potrebné poukázať na to, že z logiky veci vyplýva, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov až v prípade, ak o existencii prieťahov už bolo rozhodnuté oprávneným orgánom. V dotknutej veci neboli žiadnym z príslušných orgánov konštatované prieťahy v konaní (napríklad v dôsledku sťažnosti žalobcu na prieťahy, v dôsledku žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v dôsledku rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní sudcu, prípade rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorých by bolo konštatované, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov), pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je orgánom kompetentným pre vyslovenie takéhoto záveru. Ako na to poukazuje dôvodová spáva k novele § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinnej od 1.1.2013, pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR, jeho postup by mal byť preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní sú oprávnené iba zákonom zmocnené orgány. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že zákonodarca možnosť súdu vychádzať len z takýchto podkladov v konaní o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, výslovne zakotvil v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov až s účinnosťou od 1.1.2013.

18. Súd prvej inštancie vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné a sčasti zmätočné. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdí, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, toto svoje tvrdenie bližšie nekonkretizoval. Ani nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu nie je postupom, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože rozhodnutie o tom, ktorý dôkaz súd vykoná, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1 OSP). K námietke „inšpirácie“ súdu prvej inštancie pri rozhodovaní v merite veci novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. odvolací súd uvádza, že namietanú retroaktivitu z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné vyvodiť. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z .z.. Zmätočná je námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty - tento názor sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nenachádza. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva ani polemizovanie súdu prvej inštancie o limitácii dĺžky súdnych konaní.

19. Ako odvolací súd už vyššie konštatoval zhodne so súdom prvej inštancie, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani nadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania, skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah. Tiež by bolo nadbytočným i nedôvodným vysporiadavať sa s ďalšou odvolacou argumentáciou žalobcu (sčasti i nekorešpondujúcou s argumentáciou súdu prvej inštancie), ktorá je vzhľadom na vyššie uvedené už irelevantná a nespôsobilá zvrátiť výsledok konania.

20. Odvolací súd tak už skonštatoval vyššie a v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie aj v časti rozhodnutia o návrhu žalobcu na prerušenie konania a na zdôvodnenie správnosti napadnutého rozhodnutia aj v tejto časti odvolací súd dopĺňa nasledovné dôvody:

21. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu na prerušenie konania odvolací súd uvádza, že podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu (a ktorú by si inak mohol vyriešiť sám), alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva (arg. slovo „môže“), že prerušenie konania z tam uvedených dôvodov je fakultatívne, teda súd nie je povinný prerušiť konanie ani v prípade, že by inak boli splnené podmienky podľa tohto ustanovenia. Na rozdiel podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Pričom dôvod prerušenia konania spočíva najmä v hospodárnosti konania. Žalobca navrhol prerušiť konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn. 7C/6/2010, keď zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov má podľa názoru žalobcu pre ďalší priebeh a rozhodnutie v danom konaní zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pre vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozsudok rozhodcovského súdu. Okresný súd Prešov uznesením č. k. 7C/6/2010-316 zo dňa 12.3.2015 prerušil konanie do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o otázkach v znení aké uvádza žalobca vo svojom návrhu na prerušenie konania, ktorú skutočnosť si odvolací súd i osvedčil. Odvolací súd potom prisvedčil rozhodnutiu súdu prvej inštancie v tom, že potenciálne zodpovedanie prejudiciálnych otázok nemá reálny dosah na prebiehajúci spor v danej veci, hoci je predmetom konania náhrada škody súvisiaca s postupom súdu v exekučnom konaní, v každom konaní však ide o rôzne štádiá exekučného konania, na Okresnom súde Skalica je to štádium rozhodovania o zmene exekútora a teda aj uplatnený nárok sa opiera o rozdielne skutkové tvrdenia. Súd prvej inštancie správne poukázal aj na rozdielny charakter konania vedeného

na Okresnom súde Prešov a konania v prejednávanej veci, odlišné predmety týchto konaní, ako aj charakter uplatňovaných nárokov (na Okresnom súde Prešov je vedené konanie o žalobe fyzickej osoby

- spotrebiteľa o náhradu škody pre porušenie komunitárneho práva, ktorého sa mal dopustiť exekučný súd a v konaní v prejednávanej veci žalobca je právnickou osobou vykonávajúcou v prevažnej miere podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania krátkodobých úverov, domáhajúcou sa majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu). Skutočnosť, že predmetom dokazovania v obidvoch konaniach je zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nie je postačujúca na preukázanie významu, ktorý by prípadné riešenie navrhnutých prejudiciálnych otázok mohlo mať pre predmetné konanie. Už odlišný charakter žalobcu (v konaní pred Okresným súdom Prešov spotrebiteľ a v konaní pred súdom prvého stupňa poskytovateľ služby) vypovedá o rozdielnej povahe posudzovaných nárokov a s tým spojenej aplikácie právnych predpisov. Poukaz žalobcu na rozhodovaciu prax príkladmo uvedených okresných súdov nebol náležitý, keďže nie je daná viazanosť právnym názorom vysloveným skorším rozhodnutím iného súdu (už vôbec nie súdu nižšieho stupňa). Základom právneho posúdenia veci bolo naplnenie zákonom stanovených podmienok pre prerušenie konania, k čomu nedošlo.

22. Na odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie bol povinný pred samotným rozhodovaním vo veci samej o návrhu na prerušenie konania osobitne rozhodnúť odvolací súd v kontexte s odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) OSP uvádza, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 101 ods. 2 OSP, keď pojednávanie nariadené na deň 19. 4. 2016, ktoré boli strany teda aj žalobca riadne predvolané, keď žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila, neodročil z dôvodu podania návrhu na prerušenie konania, pričom na pojednávaní rozhodol aj o tomto procesnom návrhu. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov, ktoré ju preukazujú, je zásadne vecou strán. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Strana má teda povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP akt. § 131, § 157 a povinnosť dôkazu. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaný každý účastník konania (akt. strana). Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že súd nepostupoval správne, keď nerozhodol o návrhu na prerušenie konania osobitne, odvolací súdu uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď nepristúpil na rôzne konštrukcie žalobcu, ktoré iba sťažujú priebeh konania a postup súdu v ňom, keď žalobca je účastníkom (akt. strana) v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn. 7C/6/2010, pričom obsah uznesenia zo dňa 12.3.2015, na ktoré odkazoval v návrhu na prerušenie konania mu muselo byť známe už rok predtým ako bolo právnemu zástupcovi žalobcu dňa 24.3.2016 riadne doručené predvolanie na termín nariadený dňa 19.4.2016. Napriek tejto vedomosti doručil návrh na prerušenie konania súdu prvej inštancie dňa 15.4.2016 (pojednávanie dňa 19.4.2016). Právny zástupca žalobcu nepožiadal o odročenie pojednávania nariadeného dňa 19.4.2016 a ani svoju neúčasť na rozdiel od žalovaného neospravedlnil. Ustanovenie § 101 ods. 2 OSP predpokladá preprejednanie v neprítomnosti takého účastníka (akt. strany), ktorý sa nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 18 OSP (akt. čl. 6 majú účastníci (akt. strany) v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, teda právo vykonávať procesné úkony, vo formách stanovených zákonom nazerať do spisu, robiť si výpisy, vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali § 123 OSP (akt. čl. 9 , byť predvolaní na súdne pojednávanie. Na pojednávaní sa súd oboznámil s obsahom spisu a obsahom exekučného spisu súdu (sp. zn. 6Er/354/2009). Pokiaľ teda súd prvej inštancie na pojednávaní vykonal dôkazy navrhované stranami a poskytol možnosť obom účastníkom zúčastniť sa pojednávania, čím mali možnosť vyjadriť sa k dôkazom, resp. navrhnúť ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, tak týmto postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu princípov kontradiktórnosti a princípu rovnosti zbraní ako základných definičných prvkov práva na spravodlivé súdne konanie. K právu účastníka konania (akt. strany) vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom zodpovedá aj povinnosť súdu umožniť účastníkovi (akt. strane), aby sa vyjadril ku každému dôkazu, ktorý súd vykonal a ktorý môže aj obsahovať zistenie významné pre rozhodnutie súdu. Tento postup bol zo strany súdu prvej inštancie postupom podľa § 122 ods. 1 v spojení s § 123 OSP (akt. § 188 ods. 1 v spojení s čl. 9 dodržaný. Súd prvej inštancie dodržal i zásadu priamosti a ústnosti vykonávania dôkazov ako jednu zo základných zásad občianskeho súdneho konania, ktorú zaručuje nielen (čl. 48 ods. 2), ale aj Dohovor (čl. 6 ods. 1), keďže táto zásada je súčasťou práva účastníkov konania na spravodlivé prejednanie veci, týkajúce sa ich občianskych práv a záväzkov a je aj zároveň špecifickým vyjadrením zásady kontradiktórnosti sporového konania. Práve zo strany súdu prvej inštancie dodržanie práva strany vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom je v zhode i s

judikatúrou, o ktorú sa opiera aj ESĽP, ktorý vyslovil, že súčasťou koncepcie spravodlivého súdneho konania je zásada kontradiktórnosti, v súlade s ktorou musia mať účastníci. Odvolací súd zdôrazňuje, že nebolo porušené právo na kontradiktórne konanie. Podľa ust. § 115 ods. 1, 2 OSP (akt. § 177 ods. 1, § 178 ods. 1, ods. 2 , ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom (akt. stranám) doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Právo účastníka (akt. strany), aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je potrebné chápať tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi (akt. strane) uplatnenie práva konať a rozhodnúť v jeho prítomnosti. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Účastníci konania (akt. strany) majú procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Dôkaznú povinnosť môže účastník (akt. strana) plniť od začiatku konania, v návrhu na začatie konania, vo vyjadrení k nemu, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania pri odročovaní pojednávania. Jej cieľom je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania (akt. strane) bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch svedkov. Podľa ust. § 129 ods. 1 OSP (akt. 204 OSP) možno vykonať dokazovanie listinami tak, že predseda senátu (samosudca) na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oboznámi ich obsah. Podľa ust. § 122 ods. 1 OSP (akt. § 188 ods. 1 súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. V danej veci bolo nariadené pojednávanie na deň 19.4.2016 o 8.30 hod. v miestnosti č. 3 na právo navrhnúť všetky dôkazy, ktoré považujú za nevyhnutné na preukázanie svojich tvrdení, ale aj právo byť oboznámený a vyjadriť sa ku všetkým dôkazom a vyjadreniam predloženým s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu. Vo vzťahu k princípu rovnosti zbraní, ktorý bol súdom prvej inštancie dodržaný, bola poskytnutá obom účastníkom konania (stranám) primeraná možnosť predložiť svoje návrhy. Pokiaľ súd prvej inštancie v rámci vykonávaného dokazovania vytvoril procesný priestor obom sporovým stranám na navrhovanie dôkazov, oboznámenie sa a vyjadrenie sa k nim, tak neodňal žalobcovi ako účastníčke konania možnosť konať pred súdom, teda rešpektoval judikatúru ústavného súdu a ESĽP. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva vyjadriť sa ku každému z vykonaných dôkazov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, k porušeniu zásad priamosti a ústnosti vykonávania dôkazov a kontradiktórnosti sporového konania, teda zásad obsiahnutých v príslušných ustanoveniach OSP, v práve na spravodlivý proces, ako ho vykladá ústavný súd a ESĽP. Podľa doterajšej judikatúry odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť znemožnenie realizácie tých procesných práv, ktoré účastníkovi občianskeho súdneho konania priznáva zákon za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.

23. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, s použitím § 387 ods. 1 a 2 napadnutý rozsudok, včítane správneho závislého výroku o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého), potvrdil, keď nezistil v konaní súdu prvej inštancie vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ku ktorým by bol povinný prihliadať z úradnej moci (§ 212 ods. 3 OSP akt. 380 .

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .