Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/156/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej, sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobkyne: W. L., nar. X.X.XXXX, bytom Y., Z. č. XXXX/XX, zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Mária Badová, s.r.o., so sídlom Žilina, Vajanského č. 1/2765, proti žalovanému: EURO - INVEST - CAPITAL - SK, s.r.o., so sídlom Žilina, Žltá č. 1086/21, IČO: 44 370 466, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom Žilina, D. Dlabača č. 2748/28, IČO: 36 854 956, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 12C/419/2002-610 zo dňa 14. marca 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 12C/419/2002-610 zo dňa 14. marca 2016 potvrdzuje.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne v podiele 4/5 a žalovaného v podiele 1/5 k trvalým trávnym porastom CKN parc. č. 309/10 o výmere 5800 m2, k trvalým trávnym porastom CKN parc. č. 309/13 o výmere 2033 m2 nachádzajúcich sa v kat. území B. K., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX na Katastrálnom odbore Okresného úradu Kysucké Nové Mesto. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal parcely trvalý trávnatý porast CKN č. 309/10 o výmere 5800 m2, trvalý trávnatý porast CKN parc. č. 309/13 o výmere 2033 m2 v kat. území B. K., zapísané na liste vlastníctva č. XXX na Katastrálnom odbore Okresného úradu Kysucké Nové Mesto. Zároveň týmto rozsudkom uložil žalobkyni povinnosť vyplatiť žalovanému finančnú náhradu titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva vo výške 104,- Eur stanovenú znaleckým posudkom č. 11/2014 súdom ustanoveného znalca Ing. Ivety Pohančeníkovej, a to do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné uznesenie, ktoré bude vydané do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrh žalobkyne proti žalovanému je dôvodný. Účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti a vzhľadom k tomu, že o zrušení spoluvlastníctva sa nedohodli, boli splnené podmienky v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom súd okrem určenia zákonných hľadísk rozhodujúcich pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (veľkosť podielov a účelné využitie veci) postupoval v súlade s jednotlivými spôsobmi vyporiadania. 3. Súd vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam zistil, že tieto, ktoré sú zapísané na LV č. XXX a to parc. č. CKN 309/10 o výmere 5800 m2 - trvalé trávnaté porasty a parc. č. CKN 309/13 o výmere 2033 m2 - trvalé trávne porasty sú umiestnené mimo zastavaného územia obce. V danom prípade znamená povinnosť súdu aplikovať zákonné ustanovenie § 21 ods. 1 a § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z., teda nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná. Súd tak prihliadol na veľkosť podielov, ako aj na účelné využitie sporných

pozemkov. Nesporne žalobkyňa je väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou v podiele 4/5 k sporným nehnuteľnostiam a žalovaný podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/5. Žalobkyňa nehnuteľnosť užíva bežným spôsobom (stará sa o zachovanie charakteru nehnuteľnosti). Súd je toho právneho názoru, že reálne rozdelenie veci musí korešpondovať výške spoluvlastníckych podielov, čo v danom prípade vo vzťahu k podielu žalovaného nie je možné. Pokiaľ žalovaný navrhoval rozdelenie nehnuteľnosti navýšením jeho podielu, takýto návrh by mohol byť predmetom mimosúdnej dohody účastníkov konania, ku ktorej v súdenej veci nedošlo. V danom prípade reálnym rozdelením by nevznikol pozemok s výmerou väčšou ako 2000 m2. A ak takáto podmienka nie je splnená, nemožno použiť tento spôsob vyporiadania, preto súd zároveň rozhodol o povinnosti vyporiadať sa s podielovým spoluvlastníkom. Finančnú náhradu za podiel žalovaného k sporným nehnuteľnostiam súd určil v súlade so znaleckým posudkom znalca Ing. Ivety Pohančeníkovej č. 11/2014 zo dňa 27.6.2014.

4. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, resp. jeho zmeny tak, že sporné pozemky budú prikázané do jeho vlastníctva. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, pretože nie je riadne odôvodnené. Okresný súd konštatoval, že vyporiadavané nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, pričom v tejto súvislosti poukázal na nutnosť aplikácie § 21 ods. 1, § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., avšak bez vysvetlenia tejto právnej úvahy vo vzťahu k žalovaným navrhovanému spôsobu vyporiadania, ktorý prezentoval na poslednom pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 14.3.2016. Podľa názoru odvolateľa bolo možné oba pozemky rozdeliť (kombináciou reálneho rozdelenia a prikázaním veci za náhradu), avšak okresný súd tento spôsob odmietol s odôvodnením, že reálne rozdelenie veci musí zodpovedať výške spoluvlastníckych podielov. Okresný súd však neuviedol žiadne argumenty k navrhovanému kombinovanému spôsobu vyporiadania, len poukázal na fakt, že daný postup by bol možný len na základe dohody. Zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/177/2008 zo dňa 17.9.2008 vyplýva, že „v prípadoch, keď sa vec nedá rozdeliť na reálne časti zodpovedajúce spoluvlastníckym podielom, možno podielové spoluvlastníctvo vyporiadať aj kombináciou reálneho rozdelenia veci prikázaním za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom“. Napadnuté rozhodnutie tak bolo vydané v rozpore so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu bez toho, aby súd prvej inštancie toto nerešpektovanie záväzného právneho názoru súdu vyššej inštancie čo i len čiastočne odôvodnil. Za prípady, keď reálne rozdelenie nehnuteľnosti pri vyporiadaní spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka možné nie je, považujú súdy jednak všetky prípady, kde by ani po adaptácii nemohli rozdelením vzniknúť samostatné veci a jednak prípady, kde by vzniknuté časti nemohli slúžiť vlastníkovi spôsobom zodpovedajúcim ich povahe a spoločenskému záujmu (R 54/1973). V tomto konkrétnom prípade však ani jedna z prekážok nenastala, a teda je nutné konštatovať, že predmetné pozemky sú reálne deliteľné. I napriek tomu, že prioritou vyporiadania spoluvlastníctva má byť zachovanie vlastníckeho práva spoluvlastníkov, t. j. reálne rozdelenie veci a až pokiaľ toto skutočne nie je možné, tak jeho prikázanie len jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, okresný súd sa reálnym rozdelením veci takmer vôbec nezaoberal. Súd prvej inštancie sa rovnako nezaoberal otázkou účelného využitia a nezohľadnil fakt, že žalovaný vlastní susedné pozemky, ktoré v dôsledku rozhodnutia súdu nebude môcť riadne užívať. Z vykonaného dokazovania zároveň nevyplynul záver prezentovaný v odôvodnení rozsudku, že sporné pozemky užíva žalobkyňa. Naopak, je to žalovaný ktorý pozemok užíva a v prípade ich prikázania do jeho vlastníctva by tak zhodnotil svoje susedné pozemky. Rozhodnutím okresného súdu stratil žalovaný prístup k svojim pozemkom a tým došlo aj k zníženiu hodnoty jeho nehnuteľností. Napokon odvolateľ nesúhlasil s výškou sumy, ktorá mu má byť podľa rozsudku vyplatená, pretože v skoršej fáze konania pri vyrubovaní súdneho poplatku vychádzal súd z podstatne vyššej hodnoty nehnuteľnosti.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Rozhodnutie bolo podľa jej názoru náležite odôvodnené, súd v ňom správne poukázal na aplikáciu § 21 a § 23 zákona č. 180/1995 Z. z. Ak aj žalovaný prezentoval návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva kombinovaným spôsobom, tento nebol nijako konkretizovaný. Nie je pravdou, že by súd prvej inštancie nerešpektoval vyslovený právny názor krajského súdu, pretože v odvolacom konaní bolo uložené okresnému súdu skúmať podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva aj z hľadiska ustanovení zákona č. 180/1995 Z. z., ktoré neumožňovali rozdelenie pozemkov. Naviac v čase vydania rozhodnutia odvolacieho súdu neboli vykonané všetky dôkazy, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozsudku. Zdôraznila, že sporné pozemky udržiava na rozdiel od susediacich pozemkov žalovaného, ktoré zjavne takúto údržbu nemajú, čo je zreteľné z fotografií v znaleckom posudku Ing. Ivety Pohančeníkovej č. 11/2014. Nie sú pravdivé tiež

tvrdenia žalovaného, ktorý mal údajne stratiť prístup k svojim pozemkom; na tieto sa totiž možno dostať po miestnej komunikácii. Rovnako neobstoja tvrdenia odvolateľa o nesprávne určenej sume na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu, pretože táto bola určená podľa znaleckého posudku. Ak aj v skoršej fáze konania bol vyrubený súdny poplatok určený na základe inej hodnoty pozemkov, uvedená okolnosť nemôže ovplyvniť výsledok znaleckého dokazovania, ktorý sa stal základom pre meritórne rozhodnutie v otázke výšky výplaty za spoluvlastnícky podiel.

6. Žalovaný na vyjadrenie žalobkyne písomne nereagoval.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správne.

8. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z., účinný od 1.7.2016), bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods. 1 s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 . Z uvedeného dôvodu použil pri odôvodňovaní rozhodnutia aj novú terminológiu - označenie „žalobkyne“ a „žalovaného“ namiesto pojmov „navrhovateľka“, „odporca“, ako sa to uvádza v napadnutom rozsudku.

9. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. (aktuálne sú kritériá odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 220 ods. 2 . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 .

10. V posudzovanej veci už krajský súd rozhodoval, a to zrušujúcim uznesením č. k. 6Co/177/2008-151 zo dňa 17.9.2008, v ktorom okrem iného uviedol, že „Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva - reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov - prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Ak je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálne deliteľný pozemok, jeho rozdelenie treba uskutočniť na základe geometrického plánu, ktorý musí byť overený príslušným katastrálnym úradom. Vo výroku rozsudku musí byť nehnuteľnosť presne označená a geometrický plán bude súčasťou rozsudku. Ak je predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva poľnohospodársky alebo lesný pozemok nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce, musia byť rešpektované obmedzujúce ustanovenia vyplývajúce zo zákona č. 180/1995 Z. z. Druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, prichádzajúci do úvahy v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd pri tom prihliada na účelné využitie veci. Primeranou náhradou treba rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny veci. V prípadoch, keď sa vec nedá rozdeliť na reálne časti zodpovedajúce spoluvlastníckym podielom, možno podielové spoluvlastníctvo vyporiadať aj kombináciou reálneho rozdelenia veci prikázaním za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej veci v prípade, že ju žiadny zo spoluvlastníkov nechce. K zamietnutiu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže dôjsť iba výnimočne. Je to v prípade, ak vec tvoriaca predmet spoluvlastníctva nie je reálne deliteľná a ďalším dvom spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nej (t.j. prikázaniu veci za náhradu a jej predaju) bránia dôvody hodné osobitného zreteľa. Ich existenciu musí súd starostlivo skúmať individuálne, v každej prejednávanej veci“.

11. V ďalšom zrušujúcom uznesení č. k. 6Co/267/2011-367 zo dňa 30.5.2012 krajský súd konštatoval, že „pri zisťovaní vlastníckych pomerov účastníkov konania okresný súd vychádzal z aktuálnych údajov Správy katastra Kysucké Nové Mesto, listu vlastníctva č. XXX v kat. území B. K., podľa ktorého vo vzťahu ku KNC parc. č. 309/10 a KNC parc. č. 309/13 je navrhovateľ vedený v podiele 4/5-iny a odporca

v podiele 1/5-iny. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Z LV č. XXX vyplýva, že obidve dotknuté parcely sú vedené ako "trvalé trávnaté porasty" s tým, že sú umiestnené mimo zastavaného územia obce. Okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že podľa rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré vydal Okresný úrad, odbor životného prostredia pod č. ŽP-2000/03171 dňa 6.7.2000 bolo preukázané, že parcela CKN č. 309/13 bola vyňatá z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, a teda nejedná sa o poľnohospodársku pôdu, ktorá by podliehala ochrane podľa zákona č. 180/1995 Zb., resp. zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Vzhľadom na skutočnosť, že údaje správy katastra sú hodnovernými a záväznými, pokiaľ sa nepreukáže opak, uvedené závery okresného súdu sú predčasné a z vykonaného dokazovania nevyplývajú. Rozhodnutie Okresného úradu Kysucké Nové Mesto č. ŽP-2000/03171 zo dňa 6.7.2000 o umiestnení stavby na parc. č. 309/13 nie je dosiaľ právoplatné, naviac okresný súd nemal preukázané, že došlo k vyňatiu pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu (súdu nebolo predložené rozhodnutie príslušného orgánu v zmysle zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy účinného od 1.5.2004, resp. zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu účinného do 1. mája 2004). Z doteraz vykonaného dokazovania, z tvrdenia navrhovateľa, jeho podania z č. l. 309 vyplýva, že nehnuteľnosti sa nachádzajú v zastavanom území obce. Navrhovateľ sa domáhal vyžiadania správy od Obecného úradu Dolný Vadičov, či nehnuteľnosti sú podľa územného plánu zahrnuté do intravilánu obce alebo nie. Okresný súd týmto tvrdeniam navrhovateľa nevenoval náležitú pozornosť, nezisťoval aktuálny stav vo vzťahu k označeným nehnuteľnostiam, vychádzal z geometrického plánu z roku 2000, od ktorého času mohlo dôjsť k zásadným zmenám v pomeroch na dotknutých nehnuteľnostiach. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je predčasné, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, z ktorého dôvodu rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd bude povinný zisťovať aktuálny stav vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam z hľadiska druhu pozemku a jeho umiestnenia, či sa nachádza mimo zastavaného územia obce. V tomto smere vykoná dôkaz vyžiadaním správy od príslušného obecného úradu, či sú nehnuteľnosti zahrnuté do územného plánu a či sú určené na výstavbu, ďalej bude zisťovať, či došlo k vyňatiu sporných parciel z poľnohospodárskeho pôdneho fondu (rozhodnutie príslušného orgánu v zmysle § 17 zákona č. 220/2004 Z. z., resp. rozhodnutie v zmysle zákona č. 307/1992 Zb.). Vyhodnotenie zistených skutočností bude podkladom pre ďalší postup súdu v konaní; v prípade, že sa nehnuteľnosti nachádzajú mimo zastavaného územia obce, čo vyplýva zo záväzných údajov katastra nehnuteľností, okresný súd pri svojom rozhodovaní bude prihliadať na obmedzujúce ustanovenia zákona č. 180/1995 Z. z. pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam“.

12. K odvolacím námietkam žalovaného sa žiada uviesť, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania sú poľnohospodárskou pôdou (§ 2 písm. b/ zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy), vo vzťahu ku ktorej okresný súd správne aplikoval ustanovenia zákona č. 180/1995 Z. z. týkajúce sa tzv. zákazu drobenia, ktoré znemožnili v rámci rozhodovania vytvoriť pozemok s nižšou výmerou ako je 2000 m2 (§ 23 ods. 1). V prípade parcely č. 309/13, ktorá má výmeru 2033 m2 bolo teda fakticky úplne nemožné pristúpiť k akémukoľvek deleniu a súd mohol vyporiadal podielové spoluvlastníctvo len prikázaním veci za náhradu. Prípadné delenie druhej parcely č. 309/10 o výmere 5800 m2, možné bolo, avšak pri rešpektovaní podielov sporových strán (4/5 a 1/5) by zákonite vznikla parcela s výmerou odporujúcou ustanoveniu § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. Z uvedeného potom vyplynula jedine možnosť riešenia právnym pomerov strán prikázaním veci za náhradu, ktorú možnosť okresný súd aj využil v napadnutom rozhodnutí. Je pritom zrejmé, že žalobkyňa vystupovala v danej veci ako majoritná spoluvlastníčka, čomu zodpovedal aj prístup súdu k možnostiam vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Z ustanovenia § 142 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri vyporiadaní musí súd prihliadať na veľkosť podielov. Pokiaľ aj súd v skoršom zrušujúcom rozhodnutí poukázal na možnosti usporiadania právnych vzťahov žalobkyne a žalovaného kombináciou rozdelenia a prikázania veci za náhradu, uvedený postup znamenal výnimočnú eventualitu, ktorá mohla byť realizovaná len pri zistení špecifík konkrétneho prípadu a naviac bola naviazaná na procesný návrh strany, ktorý doposiaľ nebol prezentovaný. Žalovaný totiž vo všeobecnej rovine argumentoval potrebou takéhoto spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, avšak individualizovaným spôsobom nijako svoj zámer nešpecifikoval. Sporový súd tak nemohol priznať ochranu odvolateľovi, ak on sám pri procesnom postupe jasne nedefinoval svoje právo. 13. Okrem uvedeného treba poukázať aj na nedôvodnosť argumentácie odvolateľa o účelnom využití veci, ktorá mala slúžiť lepšie jeho potrebám ako potrebám žalobkyne. Prístup k pozemkom má žalovaný zabezpečený po komunikácii vo vlastníctve obce a nie je ho nevyhnutné realizovať cez sporné pozemky. Zároveň uvažovať o podnikateľských zámeroch v spojitosti s nehnuteľnosťami nebolo náležité, keďže

ide o poľnohospodársku pôdu, vo vzťahu ku ktorej nemôže odvolateľ automaticky predpokladať, že iný spôsob jej využitia bude v administratívnom konaní povolený. 14. V danej procesnej situácii preto pri zhodnotení všetkých kritérií rozhodujúcich pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva najviac zavážila existencia podstatne väčšieho podielu žalobkyne k pozemkom a neprítomnosť argumentu umožňujúceho pristúpiť k tzv. kombinovanému vyporiadaniu vzťahov sporových strán. 15. Pokiaľ ide o výšku výplaty za spoluvlastnícky podiel, táto bola určená znaleckým posudkom, ktorý nebol dôvod spochybňovať. Ak odvolateľ poukázal na dvojaký prístup súdu vo vzťahu k určeniu ceny nehnuteľností pri meritórnom rozhodnutí a pri rozhodovaní o súdnom poplatku, uvedené nemohlo nijako negovať správnosť záverov súdu prvej inštancie. Skoršie vyrubenie súdneho poplatku vychádzajúce z podstatne vyššej sumy hodnoty pozemkov môže byť dôvodom pre jeho čiastočné vrátenie; opačný postup, kedy by skôr určená cena nehnuteľnosti na účely použitia zákona č. 71/1992 Zb. mala byť základom pre výpočet výplaty hodnoty spoluvlastníckeho podielu, nie je prijateľný a ani logický.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že priznal žalobkyni ako úspešnej procesnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania pred súdom druhej inštancie rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 .

17. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .