Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-30-2016.pdf
PDF · 91.81 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/30/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov: B. Z., bytom U. I. XXX, zastúpená JUDr. Vladimírom Štrbíkom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Námestie slobody 22 a P. M., bytom B., U. XXX/XX, zastúpený JUDr. Pavlom Babiakom, advokátom v Prievidzi, Švéniho 6, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti a návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 4. februára 2016, č. k. 10P/9/2015-149, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného a taktiež zamietol návrh matky na zvýšenie výživného. Uviedol, že otec sa podaným návrhom domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti na mal. zo sumy 150 eur na sumu 60 eur mesačne z dôvodu, že jeho zdrojom príjmu je invalidný dôchodok v sume 189,90 eur mesačne a zárobok v sume 315,88 eur mesačne, pričom jeho príjmy v sume presahujú mesačné výdavky v sume 626,17 eur. Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca zo sumy 150 eur na 220 eur mesačne od 01.04.2015 z dôvodu zmeny pomerov u maloletého, ktorý navštevuje materskú školu, matka sa vydala a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. R. a otec okrem výživného na mal. ničím neprispieva. Súd prvej inštancie citoval ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1,2,5 § 78 ods. 1,3 zákona o rodine a konštatoval, že k zmene pomerov od posledného rozhodovania o výživnom v roku 2011 došlo predovšetkým u maloletého dieťaťa. Mal. L. je o 5 rokov starší, vzrástli jeho potreby na materiálne zabezpečenie. Pomery u matky sa zmenili v tom, že táto je vydatá a pribudla jej vyživovacia povinnosť k dcére, s ktorou je na materskej dovolenke. K zmene došlo aj u otca mal. dieťaťa, ktorý je invalidným dôchodcom s dôchodkom v sume 194,50 eur a aj poberateľom mzdy v sume 315,88 eur. Celkom dosahuje príjem 510,38 eur a teda došlo k zlepšeniu jeho finančnej situácie oproti roku 2011, kedy bola určená jeho vyživovacia povinnosť v sume 150 eur, v ktorej dobe bol práceneschopný a jeho pravidelný mesačný príjem nedosahoval sumu 510,38 eur. K zlepšeniu zdravotného stavu u otca nedošlo. Súd uviedol, že aj keď otec z dosiahnutého príjmu nedokáže uspokojiť všetky odôvodnené náklady a jeho mesačné výdavky sú vyššie ako príjem, súd nepovažoval návrh otca na zníženie výživného za dôvodný, pretože finančná situácia otca je aktuálne podstatne priaznivejšia ako v roku 2011, kedy bol práceneschopný, bez dôchodku a pravidelného mesačného príjmu. Ak za tejto situácie bol schopný platiť na výživu maloletého sumu 150 eur mesačne, nie ej možné výšku jeho vyživovacej povinnosti znížiť, ak sa jeho mesačný príjem zvýšil a k ďalšej podstatnej zmene pomerov v neprospech otca nedošlo. Zároveň súd poukázal aj na predchádzajúce rozhodnutie vo veci
5P/48/2013, v ktorom bol návrh otca na zníženie výživného opakovane zamietnutý za situácie, kedy jeho zdrojom príjmu bol iba invalidný dôchodok v sume 172 eur, zvýšený na sumu 182,10 eur, nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť a jeho zdravotný stav bol obdobný ako v súčasnosti. Súd preto návrh otca ako nedôvodný zamietol. Rovnako súd nepovažoval za dôvodný návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Aj keď bolo zistené, že tak na strane dieťaťa, ako aj na strane matky došlo k zmene pomerov, aj v prípade zmeny pomerov na strane matky, ako aj maloletého dieťaťa, musí súd zohľadniť možnosti a schopnosti otca dieťaťa, teda nielen zmenu pomerov u matky a dieťaťa. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za to, že nie je v schopnostiach a možnostiach otca podieľať sa na výžive maloletého sumou 220 eur mesačne. Celkový príjem otca je v sume 510,38 eur, z ktorej je povinný platiť minimálne náklady na bývanie v sume 244 eur v zmysle nájomnej zmluvy a zálohové platby za elektrinu v sume 30 eur mesačne a plniť si vyživovaciu povinnosť k mal. L. v sume 150 eur mesačne. Tieto pravidelná výdavky otca predstavujú sumu 424 eur mesačne. Na jeho bežnú mesačnú spotrebu otcovi zostane suma 86,38 eur, ktorá nepokrýva jeho osobné odôvodnené potreby na stravu, hygienu, ošatenie a nákup liekov. Matka nepreukázala, že príjem otca je vyšší ako zistený, pričom nebolo zistené, že otec dieťaťa má vedľajší príjem z predaja vlastných publikácií, prípadne z inej činnosti. Naopak z výsluchu svedka Michala M. vyplynulo, že nielen svedok, ale aj rodičia otca dieťaťa tohto finančne podporujú a bez ich pomoci by nebol schopný sám z dosiahnutých príjmov zabezpečiť si náklady na bývanie, vyživovaciu povinnosť na mal. a bežné výdavky spojené s vlastnou výživou.
2. Proti rozsudku podala včas odvolanie matka mal. dieťaťa, domáhajúc sa jeho zmeny v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na mal. tak, že jej návrhu súd vyhovie a zvýši otcovi vyživovaciu povinnosť zo sumy 150 eur na 220 eur mesačne od 01.04.2015. Namietala stanovisko kolíznej opatrovníčky, ktorá žiadala jej návrh o zvýšenie výživného zamietnuť z a súhlasila so znížením výživného z dôvodu, že navrhnuté výživné v sume 100 eur pokryje odôvodnené potreby dieťaťa vo veku 6 rokov. Opatrovníčke teda nehájila záujmy mal. dieťaťa a jej prístup popiera potreby zastupovania dieťaťa v súdnom konaní. Zdôraznila, že u maloletého došlo od posledného rozhodovania k zmene pomerov, keď tento navštevuje materskú školu, navštevuje krúžok angličtiny, chodí na tréning na lyžovanie, na tanečný, v lete na futbal. Doklady o týchto nákladoch predložila , hoci nie všetky náklady dieťaťa sa dajú vydokladovať, dajú sa predpokladať a u nej je vynakladaná aj osobná starostlivosť, ktorá u otca absentuje. Je toho názoru, že otec mal. má spôsob života na úrovni, z ktorého je zjavné, že má aj ďalšie príjmy, ktoré však nepriznal. Je toho názoru, že súd nedostatočne preskúmal pomery účastníkov konania, pričom dôkazy, ktoré navrhla, neboli dôsledne preverené, napriek vyšetrovacej zásade.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie aj otec dieťaťa, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia jeho návrhu na zníženie výživného zmenil a na mal. L. mu znížil výživné na sumu 60 eur mesačne. V odvolaní poukázal na to, že nie je v jeho reálnych možnostiach platiť na výživu mal. L. sumu 150 eur mesačne. Jeho príjmy sú podstatne nižšie ako jeho výdavky, ktorý rozdiel sa mu momentálne snaží kompenzovať jeho brat U.. V čase keď súhlasil s určením výživného na mal. v sume 150 eur si ani neuvedomoval vážnosť jeho zdravotného stavu, myslel si, že po ukončení PN sa zamestná a bude schopný výživné v sume 150 eur ďalej platiť. Poukázal na svoj zdravotný stav, ktorý je trvalý a podľa vyjadrenia lekára si vyžaduje operačný zákrok. Ak operáciu podstúpi, jeho zlá finančná situácia sa iba prehĺbi, lebo jeho jediným príjmom bude iba nemocenská dávka a poberanie invalidného dôchodku bude z dôvodu nemožnosti čerpať dve sociálne dávky prerušené. Ak zákrok nepodstúpi, hrozí mu trvalé pripútanie na invalidný vozík. On sa snaží všemožne zarobiť čo najviac finančných prostriedkov a preto je aj zamestnaný v chránenej dielni, hoci by ako plne invalidný dôchodca nemusel. Poukázal aj na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý vyjadril súhlas so znížením výživného na 100 eur mesačne. Napriek zlej finančnej situácii si vyživovaciu povinnosť za pomoci brata riadne plnil a preto nemá dlh na výživnom. On si bude naďalej plniť vyživovaciu povinnosť, ale nie je v jeho schopnostiach a možnostiach výživné platiť v doterajšej výške, teda v sume 150 eur.
4. Kolízny opatrovník k odvolaniam rodičov uviedol, že od posledného rozhodovania o výživnom, ktoré bolo v roku 2011, potreby maloletého L. vzrástli tým, že v súčasnosti navštevuje materskú školu, v ktorej navštevuje tanečný krúžok, kurz angličtiny pre najmenších a plavecký kurz, taktiež sa venuje futbalu. Matka má s maloletým zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, keď s maloletým navštevuje každé 2-3 mesiace očnú a kardiologickú ambulanciu. Uviedol, že prehodnotil svoje stanovisko, prezentované na poslednom pojednávaní a navrhol vyživovaciu povinnosť na mal. zo strany otca zvýšiť.
5. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že odvolanie otca považuje za nedôvodné. Poukázala na to, že je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného došlo k nárastu potrieb u maloletého L.. Otcovi maloletého pritom stúpol príjem, nehovoriac o tom, že bezodplatne účelovo previedol na svoju matku obchodné podiely v obchodnej spoločnosti, v ktorej je teraz zamestnaný. Naviac sa v konaní preukázalo, že má nákladné koníčky , ako poľovníctvo a rybárstvo. Predal byt a nie je zrejmé ako naložil s peniazmi z predaja bytu. Taktiež v konaní neboli preukázané ďalšie príjmy otca, o ktorých vypovedal jeho brat ako svedok a taktiež príjem z publikačnej činnosti. Otec sa o maloletého nezaujíma a nad rámec výživného ničím neprispieva. Žiadala preto jej odvolaniu vyhovieť a zvýšiť otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletého L. na sumu 220 eur mesačne od 01.04.2015.
6. Otec k odvolaniu matky uviedol, že naďalej trvá na jeho návrhu na zníženie výživného na sumu 60 eur mesačne a odvolanie matky proti rozhodnutiu o zamietnutí jej návrhu na zvýšenie výživného nepovažuje za dôvodné. Je toho názoru, že v danej veci kolízna opatrovníčka na pojednávaní správne a reálne zhodnotila pomery tak maloletého dieťaťa, ako aj rodičov a vychádzajúc z danej situácie navrhla výživné na maloletého znížiť. Poukázal na to, že ak jeho životná situácia je na hranici prežitia, mala by aj matka maloletého dieťaťa zvážiť, na ktoré krúžky dieťa bude chodiť, keď na to nie sú peniaze. Po podaní odvolania matkou bol u kolízneho opatrovníka vyrozumený, že sa musí úrad držať metodických pokynov a podľa toho bude aj opatrovník ďalej vo veci postupovať. Pritom sa dozvedel zo šetrenia pomerov, že matka sa na uvedenej adrese nezdržiava, má bývať u rodičov a preto je toho názoru, že matka účelovo uviedla náklady nájomného za byt v sume 350 eur mesačne. Pokiaľ ide o matkou dieťaťa uvádzané tvrdenie o bezodplatnom prevode jeho prosperujúcej firmy na jeho matku, uviedol, že s činnosťou v predmetnej firme ( distribúcia rybárskych návnad a nástrah), v ktorej bol sám sebe zamestnancom, riaditeľom, robotníkom aj údržbárom skončil preto, že krachovala a taktiež sa mu prudko zhoršil zdravotný stav, bol takmer dva roky PN, (počas ktorej doby sa o neho starali jeho rodičia a platili všetky poplatky, vrátane výživného na mal.), absolvoval tri ťažké operácie chrbtice a zostal invalidným. Previedol teda právnickú osobu ako takú, bez akejkoľvek činnosti, zásob, peňazí, čo si môže ( a mohol) súd kedykoľvek preveriť. Pokiaľ ide o predaj bytu, banke celkovo zaplatil sumu 27 000 eur a nie 7 000 eur ako uvádza matka dieťaťa. Dodal, že nie je pravdivé tvrdenie matky, že by mal ďalší príjem od inej spoločnosti a taktiež z publikačnej činnosti; žiadne z týchto tvrdení neboli preukázané. Má príjem iba z práce v chránenej dielni. Skutočnosť, že nemá kontakt so synom a že syn ho vlastne nepozná, spôsobila matka dieťaťa, čo bolo aj preukázane v znaleckom posudku v inej veci. Matka dieťaťa na rozdiel od neho žije luxusný život.
7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z. z. - Civilný mimosporový poriadok (CMP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP.
8. Preskúmaním veci odvolací súdu zistil, že súd prvej inštancie rozhodol o návrhu otca na zníženie výživného, ako aj návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého správne a v súlade s ustanovením § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine, ktoré v odôvodnení napadnutého rozsudku aj cituje, ak oba tieto návrhy zamietol.
9. Z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že súd má možnosť zmeniť súdne rozhodnutie alebo dohody o výživnom v prípade zmeny pomerov. Podľa súdnej praxe zmena sa musí týkať podstatnej okolnosti, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila výšku výživného v predchádzajúcom rozhodnutí. Výživné sa totiž určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane osoby oprávnenej pre výživné (nárastom odôvodnených potrieb v dôsledku pribúdajúceho veku alebo zmeny typu školy, ktorú navštevuje), prípadne na strane osoby povinnej výživné platiť (zníženie alebo zvýšenie príjmu, zmena iných osobných a majetkových pomerov).
10. V prejednávanej veci mal súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania preukázané, že od posledného rozhodovania o určení výšky výživného v marci 2011 uplynulo viac ako 5 rokov. Vtedy mal mal. L. necelý rok, matka bola s maloletým na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok a prídavok na dieťa spolu v sume asi 278 eur, bývala s dieťaťom u svojich rodičov. Otec dieťaťa v čase poslednej úpravy výživného bol dlhodobo práceneschopný, bol výlučným spoločníkom a
konateľom s.r.o. Kore Trade Holding, pričom táto spoločnosť vykazovala stratu ( za rok 2009 v sume 5 614,77 eur); inak pracoval na polovičný úväzok.
11. Maloletý L. bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie predškolákom. Matka mala s návštevou MŠ maloletým výdavky na stravu, školné, na krúžkovú činnosť ( angličtina, tanečný, plávanie, futbal). Maloletý ma výdavky súvisiace s alergiou, nosí okuliare. U matky dieťaťa došlo k zmene v tom, že dňa 21.09.2013 uzavrela manželstvo s L. Z., z ktorého manželstva sa narodila mal. R. (2014), s ktorou je matka na rodičovskej dovolenke a 2 deti. S manželom, ktorý dosahoval priemerný mesačný zárobok 2 220 eur, keďže pracoval v Afrike, potom bol jeho priemerný mesačný príjem 1 592 eur, bývajú v prenajatom byte, za ktorý hradia 350 eur vrátane energií. Otec sa stal poberateľom invalidného dôchodku vo výške 194,50 eur mesačne, okrem toho dosahuje zárobok do 320 eur. U otca nedošlo k zmene zdravotného stavu k lepšiemu, čaká ho ďalšia operácia. Otec predal byt, ktorého bol vlastníkom, pričom z kúpnej ceny zaplatil svoje úvery a uhradil všetky ostatné dlhy a taktiež dal zábezpeku na nájom obecného bytu, ktorý má v súčasnosti v nájme za sumu 264,80 eur ( vopred uhradil sumu za dva nájmy).
12. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, hoci tak u dieťaťa, ako aj rodičov dieťaťa došlo k zmene pomerov, pokiaľ ide o otca, u neho oproti predchádzajúcej úprave došlo celkovo k zvýšeniu príjmu a jeho výdavky sú vyššie ako príjem, súd správne jeho návrh na zníženie výživného zamietol, keď nepochybne situácia otca je priaznivejšia oproti roku 2011. Pokiaľ v tej dobe bol schopný platiť výživné na mal. L. v sume 150 eur mesačne, správne súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ nepochybne sa príjem otca zvýšil, nie je možné výšku výživného znížiť.
13. Rovnako, pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného, zohľadniac celkové pomery nielen maloletého, ale aj oboch rodičov, predovšetkým však schopnosti a možnosti otca mal. dieťaťa, súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ tento návrh zamietol. Berúc v úvahu príjem otca spolu v sume do 514 eur ( ID 194,50 eur a príjem do 320 eur), z ktorého hradí náklady na bývanie ( 264 eur) a výživné na mal. L. (150 eur), zostane mu na jeho ďalšie výdavky suma 100 eur, ktorá nepochybne nepokrýva všetky jeho nevyhnutné potreby a v danom prípade sa nepochybne obracia o pomoc s úhradami na svoju rodinu ( brata, rodičov). Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, v konaní nebolo preukázané, žeby otec mal ďalší príjem z akejkoľvek činnosti ( práce).
14. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že maloleté dieťa nie je schopné samé sa živiť, je v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov a preto prvoradou povinnosťou rodičov je predovšetkým plniť si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťa, keďže rodičia majú túto povinnosť uloženú priamo v Zákone o rodine. Rodičia sú preto povinní vyvinúť všetko úsilie, aby výživné, ktoré pokryje aspoň najzákladnejšie potreby dieťaťa, plnili.
15. V danej veci odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvej inštancie správne zistil a vyhodnotil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného, ako aj o návrhu matky na zvýšenie výživného, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach odkazuje.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).