Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_73Ps-9-2024.pdf
PDF · 88.31 KB
Case nature
Subarea
73Ps/9/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II v právnej veci účastníkov konania: navrhovateľ - O. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, G., osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná - O. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd zamieta návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 27.03.2024 doručil navrhovateľ na tunajší súd návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony osoby - O. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, G. (matka navrhovateľa) z dôvodu, že neuvážene posiela finančné prostriedky osobe vydávajúcej sa za speváka Toma Jonesa, pričom nie je objektívne schopná svoje správanie kontrolovať a ovládať, pričom za opatrovníka navrhol ustanoviť seba. Súčasťou návrhu vo veci samej bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, ktorým sa navrhovateľ domáha, aby súd uložil posudzovanej povinnosť „zdržať sa disponovania s akoukoľvek finančnou čiastkou (okrem disponovania s majetkovými hodnotami a finančnou hotovosťou do sumy 100,- eur jednorazovo a maximálne do sumy 500,- eur mesačne), bankovým účtom a invalidným dôchodkom, udelenia plnomocenstva, uzatvárania akýchkoľvek zmlúv majetkovo-právnej povahy a to najmä zmlúv o prevode vlastníctva k hnuteľným a nehnuteľným veciam, kúpnych zmlúv, zmlúv o pôžičke, zmlúv o úvere, darovacích zmlúv, záložných zmlúv, zmlúv o zriadení vecného bremena, uzatvárania dohôd v dedičskom konaní, spísania závetu a to na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej (o obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony)“. Podanie navrhovateľa zo dňa 27.03.2024 bolo pôvodne vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 73Ps/5/2024.
2. Návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že jeho matka sa stala obeťou podvodníka, ktorý sa vydáva za speváka Toma Jonesa a s ktorým má jeho matka zjavne dlhodobejšiu e-mailovú komunikáciu, v rámci ktorej ju presvedčil, aby sa podieľala na organizácii koncertu Toma Jonesa na území USA a zároveň ju požiadal, aby mu požičala peniaze na zaplatenie haly s tým, že po koncerte jej ako odmenu vráti dvojnásobok. Z predloženej komunikácie má vyplývať, že matka navrhovateľa poslala peniaze vo výške 13.000,- eur (pravdepodobne v druhej polovici februára alebo v prvej polovici marca 2024) a neskôr pravdepodobne ďalších 6.000,- eur údajnej manažérke Toma Jonesa menom Lidia. Tieto finančné prostriedky matka navrhovateľa vybrala z účtu vedeného vo VÚB, a.s. na meno jej manžela (otca navrhovateľa), ktorého bola donedávna spoludisponentom; dňa 02.01.2024 vybrala 8.500,- eur a dňa 13.02.2024 vybrala 10.000,- eur. Podľa navrhovateľa si jeho matka neuvedomuje a nechce si priznať, že ide o pravdepodobne o podvod, je presvedčená, že osoba, s ktorou komunikuje, je pravdivá a že finančné prostriedky sa jej vrátia späť. Navrhovateľ sa preto domnieva, že táto porucha nie je len prechodná a v dôsledku nej jeho matka nie je schopná robiť právne úkony vo vzťahu k tretím
osobám tak, aby si uvedomovala následky svojho konania. Počas rozhovoru ohľadom vzniknutej situácie matka navrhovateľa kričala, vyjadrovala sa vulgárne, reagovala útočne, s navrhovateľom, jeho bratom a svojím manželom odvtedy komunikuje len minimálne alebo vôbec, pričom dňa 24.03.2024 oznámila svojmu manželovi, že obchádza banky a nebankové subjekty, aby jej poskytli úver vo výške 40.000,- eur, aby ich mohla opäť poskytnú Tomovi Jonesovi. Dňa 20.03.2024 navrhovateľ podal na OR PZ v Bratislave 2 trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu; v uvedenom konaní vystupuje matka navrhovateľa ako poškodená, vo veci však odmietla vypovedať. Dňa 26.03.2024 navrhovateľ nadobudol podozrenie, že jeho matka poskytla ďalšie peniaze v objeme niekoľko desiatok tisíc eur osobe vydávajúcej sa za Toma Jonesa. S ohľadom na uvedené sa navrhovateľ domnieva, že práve v dôsledku predpokladateľnej duševnej choroby či trvalej duševnej poruchy nie je jeho matka objektívne schopná kontrolovať či ovládať svoje správanie, nie je schopná nakladať so svojím majetkom, s peniazmi v hodnote vyššej ako je bežná denná réžia, nie je spôsobilá samostatne konať voči tretím osobám, vstupovať do akýchkoľvek zmluvných záväzkov a posúdiť následky svojho konania. Navrhovateľ má za to, že jeho matka zrejme trpí závažným a trvalým duševným ochorením, prípadne duševnou poruchou, pričom sa jej zdravotný, resp. duševný stav neustále zhoršuje a v dôsledku čoho nie je objektívne schopná nakladať s majetkom (obzvlášť s finančnými prostriedkami) v jej výlučnom vlastníctve alebo s majetkom nachádzajúcim sa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
3. K návrhu navrhovateľ pripojil listinné dôkazy: zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 20.03.2024 (OR PZ v Bratislave II), zápisnica o vydaní veci zo dňa 27.03.2024 (OR PZ v Bratislave II), výpisy z účtu O. zo dňa 31.01.2024 a zo dňa 29.02.2024, potvrdenia o výbere hotovosti z účtu, platobné príkazy. Podaním zo dňa 02.04.2024 navrhovateľ doručil na tunajší súd ďalšie listinné dôkazy: prepis elektronickej komunikácie z aplikácie Google Chat od septembra 2023 do novembra 2023 medzi posudzovanou osobou a osobou vystupujúcou pod menom Tom Jones (medzi nestotožnenými osobami
- pozn. súdu).
4. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 73Ps/5/2024-39 zo dňa 03.04.2024 bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčený na samostatné konanie (vedené pod sp. zn. 73Ps/6/2024). Podaním zo dňa 05.04.2024 tunajší súd, v zmysle príslušných zákonných ustanovení, postúpil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na Mestský súd Bratislava IV, o čom upovedomil navrhovateľa aj posudzovanú osobu. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 15NcC/12/2024-39 zo dňa 29.04.2024 rozhodol (o nesúhlase Mestského súdu Bratislava IV s postúpením veci), že na prejednanie a rozhodnutie veci je príslušný tunajší súd, ktorému bolo rozhodnutie odvolacieho súdu spolu so spisovým materiálom doručené dňa 31.05.2024 (konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aktuálne vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 73Ps/9/2024).
5. Uznesením č. k. 73Ps/5/2024-43 zo dňa 30.04.2024 tunajší súd, podľa § 235 ods. 3 CMP, zastavil konanie o návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.06.2024.
6. Podľa § 2 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 328 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
15. Podľa 231 CSP, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, b) zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.
16. Podľa § 232 CMP, na konanie o spôsobilosti na právne úkony je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko ten, o koho spôsobilosti sa koná.
17. Podľa § 233 ods. 1, 2 CMP, návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem. Návrh na začatie konania môže podať aj ten, o koho spôsobilosti sa má konať.
18. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana, bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.
19. Súd, po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu priloženými listinnými dôkazmi dospel v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení k záveru, že návrh na nariadenie opatrenia nie je v tomto prípade dôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol s poukazom na nesplnenie zákonných podmienok (§ 325 ods. 1 CSP) pre nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom smere. Navrhovateľ neosvedčil, že je nevyhnutne potrebné bezodkladne upraviť pomery formou neodkladného opatrenia. Zo žiadneho z doposiaľ predložených listinných dôkazov súd nemá za osvedčené, že by posudzovaná trpela trvalou alebo prechodnou duševnou/psychickou poruchou či ochorením, ktoré by odôvodňovali hoc len dočasné obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony tak, ako sa domáha navrhovateľ prostredníctvom svojho návrhu, v dôsledku čoho tunajší súd uznesením č. k. 73Ps/5/2024-43 zo dňa 30.04.2024, právoplatným dňa 14.06.2024, zastavil konania vo veci samej. Navrhovateľ neosvedčil, že posudzovanej osobe by bolo nevyhnutne potrebné a dôvodné neodkladným opatrením uložiť povinnosť dočasne (rozumej do právoplatného skončenia konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony) sa zdržať nakladania s určitými vecami alebo právami (nakladanie s finančnými prostriedkami, uzatváranie akýchkoľvek zmlúv). Súd má za to, že to, čoho
sa navrhovateľ domáha podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (t.j. zdržanie sa nakladania predovšetkým s finančnými prostriedkami) už bolo medzičasom dosiahnuté a to tým, že podľa vyjadrenia samotného navrhovateľa posudzovaná osoba už viac nie je spoludisponentom na účte, z ktorého predmetné finančné prostriedky vyberala. O hoc len dočasnom obmedzení spôsobilosti na právne úkony spočívajúcom v dočasnom uložení povinnosti zdržať sa nakladania s určitými vecami alebo právami súd nemôže rozhodnúť v skrátenom konaní vo forme neodkladného opatrenia a už tobôž nie bez akéhokoľvek potvrdenia o nepriaznivom zdravotnom/psychickom stave posudzovanej osoby, ktorý by mal preukázateľne negatívny vplyv na jej správanie.
20. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je vážnym zásahom do základných ľudských práv, a to spôsobilosti na práva podľa článku 14 Ústavy SR, na nedotknuteľnosť osoby a súkromia podľa článku 16 ods. 1 Ústavy SR, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa článku 19 ods. 2 Ústavy SR, ktorým korešpondujú články 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na súkromný a rodinný život, ako aj právo na rovnosť pred zákonom podľa článku 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. V konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa uplatňuje osobitná úprava dokazovania, t. j. dôkaz výsluchom osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná a znalecký dôkaz o duševnom stave tejto osoby. V tomto konaní je dokazovanie zamerané v prvom rade na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie týka, teda či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou alebo nadmerne požíva alkoholické nápoje, prípadne iné omamné prostriedky, a to v takej intenzite, ako predpokladá ustanovenie § 10 ods. 1, 2 OZ. Ak sa preukáže, že ide o osobu postihnutú kvalifikovanou duševnou poruchou, musí súd následne skúmať splnenie ďalšieho predpokladu pre pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony podľa citovaných zákonných ustanovení § 10 ods. 1, 2 OZ, t. j. či takto postihnutá osoba je alebo nie je z tohto dôvodu schopná obstarávať si svoje veci samostatne. Pri skúmaní tejto otázky vychádza súd z ďalších skutkových zistení vyplývajúcich nielen z posudku znalca, ale aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi. V tomto smere musí súd starostlivo skúmať vplyv duševnej poruchy na celkové konanie a správanie sa postihnutého v rodine, v spoločenskom styku s jeho okolím, s prihliadnutím k jeho osobným, rodinným, majetkovým, príjmovým a iným pomerom. Len súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností v súvislosti s duševným stavom zisteným na základe znaleckého posudku je možné dospieť k spoľahlivému záveru, či zákonné podmienky obmedzenia spôsobilosti na právne úkony určitej osoby sú dané alebo nie. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony neodkladným opatrením je neprípustné. Ustanovenie § 243 CMP súdu ukladá povinnosť osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vyslúchnuť a ak by to bolo na ujmu jej zdravotného stavu, musí túto osobu aspoň vzhliadnuť, rovnako je povinný súd vyslúchnuť znalca, prípadne ošetrujúceho lekára. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia zjavne nie je možné vykonať dokazovanie v naznačenom smere vzhľadom na zákonné lehoty určené procesným predpisom pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia, preto súd vychádza len z tvrdení a dôkazov predložených navrhovateľom, ktoré však pre rozhodnutie o stave posudzovanej osoby, teda osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná, nemôžu náležite osvedčiť všetky okolnosti odôvodňujúce potrebu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a jeho rozsahu.
21. Súd, v intenciách vyššie uvedeného, dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a preto ho zamietol, nepovažujúc potrebu bezodkladnej úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia v navrhovanom smere za naliehavú a ani za osvedčenú a to aj s poukazom na tú skutočnosť, že právoplatným skončením konania vo veci samej (t.j. konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony) odpadol dôvod na nariadenie navrhovateľom požadovaného neodkladného opatrenia.
22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)