Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/368/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ B. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, Y., 2/ C. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom I. I. XX, J., v konaní zastúpení JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, 3/ I. K., nar. X.X.XXXX, bytom T. G. C. XX, L. X., v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou OREA Consulting, s.r.o. so sídlom Zámocká 10, Bratislava, o zaplatenie 15.091,20 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaní v rade 1/ až 3/ m a j ú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

Súd žalobcovi: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu v r a c i a sumu vo výške 298,80 € cestou Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľa systému so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Dňa 21.3.2013 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť mu sumu 20.183,97 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca postavil na tom skutkovom základe, že žalovaní v rade 1/ a 2/ s jeho právnym predchodcom ( spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvorili dňa 7.12.2004 zmluvu č. 211943885, na základe ktorej boli žalovaným v rade 1/ a 2/ poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazali riadne splatiť. Žalovaný v rade 3/ prevzal na seba ručiteľský záväzok. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 21.396,97 € (z toho dlžná istina predstavovala sumu vo výške 19.453,43 € a úrok z omeškania sumu vo výške 1.943,54 €). V tomto konaní si uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 20.183,97 €, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 676,70 € a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 18.240,43 € od 13.2.2013 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. Žalovaní v rade 1/ až 3/ s podanou žalobou nesúhlasili, v konaní vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku ako aj námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní

3. 3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, vec prejednal v zmysle § 180 v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu i žalovaných v rade 1/ až 3/, keď po vypočutí si prednesu právnej zástupkyne žalovaných v rade 1/ až 3/ a po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to zmluvou o splátkovom úvere č. 0211943885 zo dňa 7.12.2004, dohodou o ručení zo dňa 7.12.2004, všeobecnými obchodnými podmienkami, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 11.1.2011, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1282/2009/CE zo dňa 10.12.2009 spolu s prílohou, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 29.12.2009 spolu s doručenkami, pokusmi o zmier zo dňa 21.8.2012, špecifikáciou pohľadávky, prehľadom finančných operácií, vyjadrením žalovaného v rade 3/ zo dňa 20.1.2015, výplatnými lístkami, poštovými poukazmi predloženými žalovaným v rade 3/ čiastočným späťvzatím žaloby zo dňa 9.2.2015, uznesením č.k. 14C/368/2014-129 zo dňa 10.3.2015, čiastočným späťvzatím žaloby zo dňa 29.5.2015, vyjadrením žalobcu k podaniu žalovaného v rade 3/, podaním žalovanej v rade 2/ zo dňa 30.12.2008, uznesením č.k. 14C/368/2014-149 zo dňa 12.8.2015, čiastočným späťvzatím žaloby zo dňa 10.3.2016, uznesením č.k. 14C/368/2014-181 zo dňa 30.3.2016, vyjadrením právneho zástupcu žalobcov v rade 1/ a 2/ zo dňa 30.5.2016, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného v rade 3/ zo dňa 3.5.2016, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu zo dňa 26.9.2016, oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 11.11.2010, podacím hárkom, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného v rade 3/ zo dňa 6.10.2016, vyjadrením právneho zástupcu žalovaných v rade 1/ a 2/ zo dňa 14.10.2016 ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci: 4. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 20.183,97 € s príslušenstvom. V priebehu konania vzal žalobca podanú žalobu písomnými podaniami zo dňa 9.2.2015, 29.5.2015, 10.3.2016 čiastočne späť, keď posledným podaním zotrval na podanej žalobe v časti nepremlčaných splátok úveru splatných v období od 10.4.2009 do 10.11.2015 celkove vo výške 15.091,20 € s príslušenstvom. O týchto čiastočných späťvzatiach žaloby rozhodol tunajší súd uzneseniami č.k. 14C/368/2014-129 zo dňa 10.3.2015, č.k. 14C/368/2014-149 zo dňa 12.8.2015, č.k. 14C/368/2014-181 zo dňa 30.3.2016. Po právoplatnosti predmetných uznesení predmetom konania zostal žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 15.091,20 € s príslušenstvom. 5. Ako vyplynulo z listín predložených žalobcom spolu s podanou žalobou, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1282/2009/CE uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 10.12.2009, žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovaným titulom zmluvy o splátkovom úvere č. 0211943885 zo dňa 7.12.2004 celkove vo výške 21.396,97 €. Ako vyplynulo z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok, ku dňu postúpenia pohľadávky táto predstavovala sumu vo výške 21.396,97 €, keď ku dňu postúpenia pohľadávky boli žalovaní v omeškaní s plnením svojho záväzku 1126 dní. Postúpenie pohľadávky bolo žalovaným v rade 1/ až 3/ oznámené právnym predchodcom žalobcu písomným podaním zo dňa 29.12.2009, ktoré podanie prevzal žalovaní v rade 1/ a 2/ neprevzali. Žalovaný v rade 3/ predmetné podanie prevzal dňa 22.2.2010 (uvedené vyplynulo z predložených doručeniek k oznámeniam o postúpení pohľadávky). 6. Žalovaní v rade 1/ a 2/ s právnym predchodcom žalobcu uzatvorili dňa 7.12.2004 zmluvu o splátkovom úvere č. 0211943885. Na základe tejto zmluvy bol žalovaným v rade 1/ a 2/ poskytnutý úver vo výške 470.000,- Sk (15.601,14 €), ktorý sa žalovaní v rade 1/ a 2/ zaviazali splatiť právnemu predchodcovi žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami po 5.683,- Sk (188,64 €). Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 10.1.2005 a splatnosť poslednej splátky na deň 10.11.2015. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 8,80 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 % z výšky úveru. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Dňa 7.12.2004 žalovaný v rade 3/ dohodou o ručení prevzal ručiteľský záväzok k záväzku žalovaných v rade 1/ a 2/ titulom zmluvu o splátkovom úvere č. 0211943885 zo dňa 7.12.2004. 7. Ako vyplynulo z prehľadu finančných operácií, žalovaní v rade 1/ a 2/ dňa 7.12.2004 čerpali úver vo výške 470.000,- Sk (15.601,14 €). Tento splácali v období od 7.12.2004 do 30.10.2006, keď v tomto období uhradili právnemu predchodcovi žalobcu celkove sumu 4.429,20 €. Žalovaný v rade 3/ titulom ručiteľského záväzku uhradil žalobcovi po postúpení pohľadávky celkove sumu vo výške 780,- €. Žalobca si v súlade s jeho dispozitívnymi úkonmi v priebehu konania (čiastočnými späťvzatiami žaloby) uplatňuje nárok na zaplatenie nepremlčaných splátok úveru splatných v období od 10.4.2009 do 10.11.2015, celkove 80 splátok po 188,64 € vo výške 15.091,20 € s príslušenstvom. Svoj nárok odvodil od skutočnosti, že písomným podaním zo dňa 11.11.2010 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Uvedené podanie doručoval žalovaným v rade 1/ až 3/ dňa 12.11.2010. Doklad o prevzatí predmetných podaní žalobca v priebehu konania nepredložil. Nárok voči žalovanému v rade 1/žalobca odvodil i od dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 11.1.2011. 8. Žalovaní v rade 1/ až 3/ s podanou žalobou nesúhlasili, keď žalovaný v rade 1/ poukazoval na písomný záväzok žalovanej v rade 2/ zo dňa 30.12.2008, v ktorom sa zaviazala k vyrovnaniu záväzkov voči veriteľom označených neúplným obchodným názvom bez špecifikácie záväzku jeho označením, dátumom uzavretia ako aj výškou dlžnej sumy. Prostredníctvom svojich právnych zástupcov žalovaní v rade 1/ až 3/ vzniesli námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní ako aj námietku premlčania uplatneného nároku. 9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom k 4.11.2009, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, po ktorej bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery c) a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje. Aktívnou vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden z účastníkov konania/ strán sporu nenamieta. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej so splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Podľa § 5b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.6.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa § 29b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ustanoveniami § 5a ods. 1, písm. b) <. a ods. 2 až 4 <. sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. G. § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Dobré mravy fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Ide tu predovšetkým o aspekt zmluvnej slobody spočívajúci v slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami.

Uvedený aspekt zmluvnej slobody, tak ako aj zmluvná sloboda, má svoje limity ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Jedným z takýchto limitov je aj inštitút dobrých mravov. Preto i právny úkon, ktorý je výsledkom konsenzu zmluvných strát, môže svojim obsahom odporovať dobrým mravom. Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní právneho úkonu, je tento právny úkon neplatný pre rozpor s dobrými mravmi a to aj v prípade, že samotný obsah tohto právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne) je absolútne neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práva alebo povinnosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona /ex lege/ a pôsobí od začiatku /ex tunc/ voči každému. Každý kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením, ani odpadnutím vady prejavov vôle. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Verejný záujem tu prevažuje nad osobnými záujmami účastníkov absolútne neplatného právneho úkonu, a to aj tých, ktorí neplatnosť sami nespôsobili ani ju nezavinili. Právny úkon nie je urobený slobodne (nedostatok slobody vôle), ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka, alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Takýmto nátlakom môže byť priame fyzické donútenie, alebo bezprávna vyhrážka. Bezprávna (protiprávna) vyhrážka je psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne) ak konajúci (vôlu prejavujúci) nechcel svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Takto urobený právny úkon je zásadne neplatným. Ak by však druhej osobe, so zreteľom na okolnosti prípadu, nebolo ani nemohlo byť zrejmé, že prejav vôle nie je vážny, treba v záujme ochrany dobromyseľnosti tejto osoby považovať právny úkon za platný. Právny úkon je nezrozumiteľný, ak jeho obsah je vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladu v zmysle § 35 ods. 2 a 3 nemožno ustáliť, čo sa ním chcelo vyjadriť. Právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretačného pravidla vyjadreného v § 35 ods. 2 a 3. Absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a tým aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, keď svojim obsahom alebo účelom odporuje zákon, alebo ak zákon obchádza. 10. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom zmluvy splátkovom úvere uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanými v rade 1/ a 2/ dňa 7.12.2004 v sume neuhradených splátok splatných v období od 10.4.2009 do 10.11.2015 vo výške 15.091,20 € s príslušenstvom. 11. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaných v rade 1/ až 3/, ktorý vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere v zmysle § 497 až 507 Obchodného zákonníka, ktorá je však súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaných je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľov, pretože pri jej uzavieraní nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka, ako aj titulom ručiteľského záväzku. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. 12. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť. V danej veci žalobcu zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, t.j. že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ pohľadávky písomne vyzval žalovaných na úhradu dlhu a títo boli napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní. Nakoľko dodržanie tohto postupu, ktorý je predpokladom pre postúpenie pohľadávky banky v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, zo strany žalobcu nebolo preukázané, súd bol nútený konštatovať, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. Zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách treba ohľadom inštitútu postúpenia pohľadávky považovať za lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka (konkrétne § 524 Občianskeho zákonníka). Súd preto z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, ktorej nepreukázanie namietali v žalovaní v rade 1/ až 3/, žalobu v celom rozsahu zamietol. 13. Súd tiež poukazuje na to, že ďalším dôvodom pre konštatovanie nedôvodnosti podanej žaloby je premlčanie uplatneného nároku, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. je súd od 13.6.2014 povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) aj bez vznesenia námietky premlčania. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre žalovaných ako spotrebiteľov nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka si žalovaný ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci pri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívne vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na začatie konania. 14. V predmetnej veci si žalobca uplatňoval zaplatenie dlhu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy, a to zaplatenie neuhradených splátok splatných v období od 10.4.2009 do 10.11.2015. Ako vyplynulo z prehľadu finančných operácií ako aj prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, žalovaní v rade 1/ a 2/ čerpali spotrebiteľský úver dňa 7.12.2004, keď poslednú splátku úveru uhradili veriteľovi dňa 30.10.2006. Žalovaný v rade 3/ ako ručiteľ záväzku žalovaných v rade 1/ a 2/ voči právnemu predchodcovi žalobcu začal splácať záväzok za žalovaných v rade 1/ a 2/ počnúc od februára 2014. Nakoľko žalovaní v rade 1/ a 2/ ako dlžníci zo zmluvy o splátkovom úvere splátku splatnú v mesiaci november 2006 neuhradili riadne a včas, vychádzajúc z ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka uplynutím troch mesiacov od splatnosti splátky splatnej v mesiaci november 2006 mal právny predchodca žalobcu možnosť od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžníci vrátili dlžnú sumu s úrokmi. Pokiaľ tak veriteľ neurobil, jeho konanie možno považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi i princípom poctivého obchodného styku. Nakoľko žalovaní splátku splatnú v mesiaci november 2006 neuhradili riadne a včas, deň 10.2.2007 možno v zmysle citovaného ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka považovať za deň, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a teda za deň začatia plynutia premlčacej doby. Najneskôr od 11.2.2007 (teda uplynutím troch mesiacov od splatnosti splátky splatnej dňa 10.11.2006) začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere na súde (§ 392 ods. 2 Obchodného zákonníka) v trvaní troch rokov (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá márne uplynula dňa 10.2.2010. Preto keď konanie v prejednávanej veci začalo dňa 21.3.2013 doručením žaloby na súd, bolo to až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku. Keďže aj žalovaní v rade 1/ až 3/ vznieslo v konaní námietku premlčania uplatneného nároku, súd považuje žalobu i v tomto kontexte za nedôvodnú.

15. Žalobca podanú žalobu voči žalovanému v rade 1/ odvodzoval i od uzavretia dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 11.1.2011. Súd sa pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku z tohto titulu zaoberal skutočnosťou, či právny úkon: dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 11.1.2011 nie je absolútne neplatným právny úkonom, zistenie ktorej skutočnosti vyplýva súdu z úradnej povinnosti a má prednosť pred posúdením, či týmto právnym úkonom došlo k uznaniu dlhu práva v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo uznaniu dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka.

16. Ak má mať písomné uznanie práva alebo uznanie dlhu dlžníkom právne účinky predpokladané zákonom, okrem náležitostí platného právneho úkonu (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) musí byť z formálnej a obsahovej stránky v súlade s ustanovením § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. § 558 Občianskeho zákonníka. Preto treba v jeho písomnom uznaní uviesť tak dôvod, ako aj výšku tohto práva. Na platnosť uznávacieho prejavu sa vyžaduje, aby dlžník uznal určitý záväzok, ktorý musí byť identifikovateľný. Táto požiadavka je splnená napríklad odkazom na určitú konkrétnu faktúru s uvedením, či požadovanú sumu uznáva v plnom rozsahu, alebo uznáva len jej časť, alebo s poukazom na upomienku o zaplatení dlhu, v ktorej je dôvod dlhu výslovne obsiahnutý a pod.. Z toho vyplýva, že dôvod uznaného práva, ako aj jeho výška musia byť vždy uvedené tak, aby bolo možné objektívne určiť, ktorého práva (záväzku) sa týkajú. V opačnom prípade by išlo a neurčitý a teda neplatný právny úkon.

17. V danom prípade bolo v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 11.1.2011 uznanie záväzku špecifikované na zmluvu s pôvodným veriteľom: Slovenská sporiteľňa, a.s., číslo zmluvy: 211943885 zo dňa 7.12.2004. Dlžná suma bola vyčíslená nasledovne: istina vo výške 19.403,43 € a príslušenstvo pohľadávky podľa zmluvy. Čo sa týka formy splatenia záväzku v dohode absentuje údaj o výške splátky, dátume splatnosti splátok ako aj dátume prvej splátky.

18. S ohľadom na obsah dohody o uznaní záväzku súd konštatuje, že v tejto dohode nebola pohľadávka určená riadne čo do výšky (keďže z nej nebolo zrejmé, aká je skutočná výška dlžnej sumy ku dňu uznania záväzku), preto súd považoval túto dohodu o uznaní záväzku za neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť. Čo sa týka výšky dlžnej istiny uvedenej v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 11.1.2011, súd vychádzajúc z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2009 konštatuje, že táto nezodpovedala výške dlžnej istiny vyplývajúcej z tejto listiny (v prílohe zmluvy o postúpení pohľadávok bola dlžná istiny vyčíslená v sume 19.453,43 €).

19. Dohodu o uznaní záväzku súd považuje za neplatný právny úkon i pre jej rozpor s dobrými mravmi. V danom prípade mala dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku podobu vopred pripraveného formulára dohody, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach, žalobca vložil aj jednostranný právny úkon uznania záväzku (keď žalobca v konaní nepreukázal, že v čase uzavretia tejto dohody žalovaného v rade 1/ upovedomil o možnom premlčaní dlhu, resp. jeho časti). Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohradu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Dobré mravy fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Aspekt zmluvnej slobody tak ako zmluvná sloboda sama, má svoje limity ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Je potom nesprávny záver, že obsah právneho úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, lebo bol výsledkom konsenzu zmluvných strán.

20. V danom prípade súd mal za to, že žalobca v snahe reparovať pochybenie svoje alebo svojho právneho predchodcu spočívajúce v nepodaní žaloby včas (t.j. pred uplynutím premlčacej doby) ako aj v snahe vyhnúť sa možnej námietke premlčania uplatneného nároku (ako tomu bolo i v tomto prípade) a zamietnutiu žaloby, sofistikovane pomocou osôb konajúcich v jeho záujme, ktoré podľa vedomosti súdu (vychádzajúc z množstva obdobných žalôb podaných žalobcom na tunajšom súde) navštevujú dlžníkov a pod zámienkou výhodnosti podpísania splátkového kalendára, do tejto listiny vsunie i vyhlásenie o uznaní záväzku dlžníkom. Súd mal za to, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 11.1.2011 je pre bežného spotrebiteľa v dôsledku (či už úmyselne alebo nevedome) nejednotnej terminológie mätúca, keď obsahuje pojem „uznanie záväzku“, napriek tomu v čl. 3 dohody je uvedené, že dlžník má vedomosť o premlčaní „dlhu“. Spotrebiteľ však podľa názoru súdu nemusí vedieť, že pojem záväzok v právnej terminológii môže znamenať záväzkový vzťah ako taký ale aj jednotlivú povinnosť zo záväzkového vzťahu alebo záväzok v zmysle dlhu. Súd poukazuje i na to, že v dohode v podobe vopred pripraveného formulára je zmienka o tom, že dlžník si je vedomý premlčania dlhu a jeho následkoch uvedená v čl. 3. Forma splatenia záväzku ako posledná veta bodu 3.1. a nie v čl. 2 Uznanie záväzku ako by sa očakávalo. Uvedené taktiež podporuje záver súdu o tom, že konanie žalobcu, keď žalovanému v rade 1/ predložil na podpis vopred pripravený formulár s vopred naformulovaným textom, ktorý bol úmyselne vypracovaný tak, aby ho dlžník (spravidla osoba neznalá práva) nemal možnosť v čase podpísania riadne pochopiť a byť si vedomý jeho dôsledkov, je konaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a teda i právny úkon - uznanie záväzku je úkonom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a teda je neplatný.

21. Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku súd vyhodnotil aj ako nekalú obchodnú praktiku, keď pri podpísaní dohody boli naplnené zákonné znaky inštitútu nekalej obchodnej praktiky a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu a využitie takej obchodnej praktiky zo strany žalobcu, ktorá podstatne narúša ekonomické správanie sa druhej strany ako priemerného spotrebiteľa (§ 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z.).

22. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.1.2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012, podľa ktorého: „Kým rešpektovanie princípu ignorantia iuris non excusat (neznalosť práva neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu môže byť na ujmu.“

23. O nároku na náhradu trov konanie súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaní v rade 1/ až 3/ boli tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania v konaní plne úspešná. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

24. O vrátení alikvotnej časti súdneho poplatku za žalobu (vychádzajúc z čiastočných späťvzatí žaloby učinených v priebehu konania zo strany žalobcu pre otvorením pojednávania) súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku, v časti výroku o zamietnutí žaloby a o trovách konania, možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

V prípade, ak odvolanie s prílohami nebude predložené v potrebnom počte vyhotovení, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 veta posledná .