Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49C-259-2015.pdf
PDF · 130.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-49C/259/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci žalobcu : FC SENEC Ges.bH, s.r.o., Jantárova cesta 1872/25, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 45 343 004, zastúpený Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., Mlynské nivy 73/a, 821 05 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava V, Prokofievova ulica č. 4, 851 01 Bratislava, o náhradu škody vo výške 64 875,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 02.09.2015 sa žalobca domáhal proti žalovanému náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v sume 64 875,- Eur s príslušenstvom, ktorá pozostávala z náhrady ušlého príjmu vo výške 49 875 Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 15 000 Eur. Zároveň sa domáhal proti žalovanému náhrady trov konania.
2. Žaloba bola zdôvodnená tým, že nezákonným rozhodnutím o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky a zákazom vstupu na územie Slovenskej republiky bola spôsobená škoda pôvodnému poškodenému T. U. W., od ktorého žalobca nadobudol na základe postúpenia žalovanú pohľadávku. V žalobe uviedol, že T. U. W., štátny občan Kamerunskej republiky mal udelený prechodný pobyt na účely osobitnej činnosti- športovej činnosti, pôsobil ako hráč futbalového klubu FK DAC 1904, a.s.. Prvostupňový správny orgán Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru rozhodol o administratívnom vyhostení poškodeného a zákaze jeho vstupu na územie Slovenskej republiky. Odvolací správny orgán Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava na odvolanie poškodeného predmetné rozhodnutie potvrdil a odvolanie poškodeného zamietol. Na základe právoplatných rozhodnutí bol poškodený vyhostený z územia Slovenskej republiky a zároveň mu bol zakázaný vstup na územie Slovenskej republiky na 3 roky. Administratívnym vyhostením zaniklo poškodenému aj právo na prechodný pobyt.
3. Na základe žaloby poškodeného o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/125/2013-64, právoplatným dňa 16.07.2014 zrušil rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci správnym orgánom na nové konanie sa prvostupňovému správnemu orgánu nepodarilo v intenciách rozhodnutia súdu dostatočne preukázať taký skutkový stav, ktorý by odôvodňoval administratívne vyhostenie poškodeného. Správne konanie bolo zastavené z dôvodu, že odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.
4. Poškodený požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žiadosťou podanou dňa 08.06.2015. V žalobe poukázal na splnenie predpokladov zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej aj ako zákon č. 514/2003 Z.z. ) , ktorá mu vznikla nezákonným rozhodnutím, čo skonštatoval i Krajský súd v Bratislave, keď v rozsudku uviedol, že postup žalovaného správneho orgánu nebol súladný zo zákonom. Poškodenému vznikla škoda v podobe ušlého zisku, ktorý nemohol po nútenom predčasnom ukončení profesionálnej kariéry na Slovensku dosiahnuť, zároveň mu vznikla nemajetková ujma v dôsledku zásahu do súkromného života a spoločenského uplatnenia. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody videl v tom, že pokiaľ by nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, poškodený by nebol administratívne vyhostený, nebol by mu zakázaný vstup na územie Slovenskej republiky, teda mohol by naďalej pokračovať vo svojej profesionálnej športovej kariére na Slovensku, nedošlo by k zásahu do súkromného života a spoločenského uplatnenia.
5. Škodu na strate ušlého príjmu vyčíslil za obdobie 14,25 mesiaca odo dňa núteného vycestovania z územia Slovenskej republiky do XX.XX.XXXX (právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/125/2013-64) pri dohodnutej odmene vo výške 3 500 Eur mesačne, t.j. 49 875 Eur. Nemajetkovú ujmu žiadal priznať v sume 15 000 Eur z dôvodu zásadnej zmeny v jeho súkromnom živote a hráčskej kariére.
6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. aktívne legitimovaným na náhradu škody je osoba poškodená takýmto konaním, ktorá má za zákonne splnených predpokladov nárok na náhradu takto vzniknutej škody. Poukázal ďalej na to, že do právoplatného rozhodnutia súdu o priznaní náhrady škody a nemajetkovej ujmy nevzniká pohľadávka, nakoľko túto nie je možné určiť, čo do spôsobu jej vzniku a jej výšky. Nárok tvrdený poškodeným osobou menom T. U. W., Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra v odpovedi na žiadosť o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody neuznala, nakoľko nebol dôvodný. Následne žalobca zaslal žalovanému oznámenie o postúpení pohľadávky. Žalovaný poukázal na ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a s poukazom na citované ustanovenia uviedol, že má za to, že postúpiť je možné len pohľadávku, ktorá je určitá. 7. Žalovaný k tvrdeným predpokladom vzniku škody uviedol, že tie neboli splnené súčasne, k prvému predpokladu (nezákonnému rozhodnutiu, nesprávnemu úradnému postupu) poukázal na to, že nárok na náhradu škody je možné posudzovať až po skončení konania, podľa názoru žalovaného rozsudok, ktorým bola vec vrátená na ďalšie konanie nie je rozhodnutím vo veci samej. Orgány žalovaného- Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava vykonali potrebné úkony k zisteniu skutočného stavu veci, avšak originál spornej zmluvy predložený nebol. Mal za to, že v prípade existencie spornej zmluvy by bolo opätovne vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení poškodeného. V tejto súvislosti zdôraznil, že pochybnosti príslušníkov cudzineckej polície boli opodstatnené, keď i z výpovede primátora Mesta Dunajská Streda vyplýva, že nájomná zmluva uzatvorená medzi Mestom Dunajská Streda a poškodeným nebola nikdy zverejnená v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto akoby ani nevznikla, z tohto dôvodu nebol naplnený prvý dôvod vzniku zodpovednosti za škodu. K výške škody uviedol, že v zmysle ust. § 17 zák.č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Žalobca sa domáha náhrady škody v sume 3 500 Eur mesačne, pričom Hráčska zmluva uzatvorená medzi poškodeným a žalobcom dňa XX.XX.XXXX zakotvila pre hráča odmenu 350 Eur mesačne. Po vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení poškodeného (XX.XX.XXXX) dňa XX.XX.XXXX bol k uvedenej zmluve uzatvorený dodatok, v zmysle ktorého bola dojednaná odmena vo výške 3 500 Eur mesačne. Taktiež poukázal na to, že žalobca si nárok odvodzuje od nemožnosti nastupovať na zápasy. V zmysle hráčskej zmluvy však existujú možnosti, kedy by mohla byť odmena znížená resp. nevyplatená. Súčasne poukázal aj na to, že dňa XX.XX.XXXX došlo k zmene štatutárneho orgánu športového klubu, čo malo za následok ukončenie viacerých hráčskych zmlúv, najmä vo vzťahu k zmluvám uzatvoreným so štátnymi príslušníkmi Iránu a Kamerunu. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, podľa ktorého poškodený nenastupoval často na zápasy, teda tvrdenie žalobcu o vzniku ušlého zisku považuje žalovaný za nepreukázané.
8. Pokiaľ žalobca uplatnil v konaní aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- Eur, žalovaný má za to, že neurčil akým spôsobom stanovil jej výšku. Podľa názoru žalovaného je potrebné vziať do úvahy osobu poškodeného, závažnosť vzniknutej ujmy, okolnosti ktoré sprevádzali jej vznik a následky tak v súkromnom živote poškodeného a v jeho spoločenskom uplatnení. S poukazom na žalobcom tvrdené postúpenie pohľadávky, má žalovaný za to, že žaloba žalobcu v časti náhrady nemajetkovej ujmy je nedôvodná . Žalovaný preto, že nie je naplnený prvý ani druhý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietol v celom rozsahu.
9. Okresná prokuratúra Bratislava V vo svojom vyjadrení zo dňa 19.10.2016 poukázala na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle ust. § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci má výlučne účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia, pričom žalobca nebol účastníkom konania o administratívnom vyhostení, ale osoba T. U. W.. Zmluvu o postúpení, z ktorej žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu posúdil ako neplatnú, v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Zároveň považoval výšku škody za neopodstatnenú, čo do vyčíslenej požadovanej náhrady za ušlý zárobok mal za to, že zvýšenie hráčskej odmeny z 350 Eur na 3500 Eur mesačne bolo účelové a špekulatívne, keď k nemu došlo v čase po vydaní prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu o administratívnom vyhostení. Naviac z dodatku č. 1, ktorým bola zvýšená hráčska odmena vyplýva, že hráč je povinný si samostatne plniť všetky daňové, odvodové a iné súvisiace povinnosti, z čoho vyplýva, že skutočne pripísaný majetok poškodeného by bol až po splnení všetkých zákonných daňových a odvodových povinností. Ďalej poukázal na to, že nárok na náhradu škody sa vzťahuje výsostne na osobu poškodeného, jedine ten môže preukázať jej rozsah a iba jemu môže byť vyplatená vo forme peňažného ekvivalentu, nakoľko ide o zásah do jeho osobnej sféry, preto je vylúčené, aby si nárok mohla úspešne uplatňovať osoba iná ako poškodený.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu (štatutárneho zástupcu žalobcu), zástupcu žalovaného, oboznámením obsahu listinných dôkazov a to najmä: Zmluvy o postúpení pohľadávky v slovenskom jazyku a francúzskom jazyku, Oznámenia o postúpení pohľadávky, Rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru v konaní Čp.: PPZ-HCP-BA8-AV-24-005/2012 z XX.XX.XXXX, Odvolania proti rozhodnutiu Č.p.: PPZ- HCP-BA8-AV-24-005/2012, Rozhodnutia Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru zo dňa XX.XX.XXXX Č.p.: PPZ-HCP- BA2-2013/001569-008, Rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 125/2013-64 zo dňa XX.X.XXXX, Rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru zo dňa XX.XX.XXXX Č.p.: PPZ-HCP-BA8-12-059/2015-AV, Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa XX.XX.XXXX , odpoveďou žalovaného na žiadosť XX.XX.XXXX, Hráčskou zmluvou v slovenskom a anglickom jazyku z XX.X.XXXX, Dodatkom č. 1 k Hráčskej zmluve v slovenskom a anglickom jazyku zo dňa XX.XX.XXXX,Profilom hráča, Zápismi o stretnutiach za obdobie od XX.X.XXXX - XX.X.XXXX ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom prečítaním a zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo a zistil tento skutkový stav veci:
11. Z Hráčskej zmluvy medzi FK DAC 1904 a.s. a T. U. W. zo dňa XX.XX.XXXX mal súd za preukázané uzavretie zmluvy s výškou odmeny hráča za výkon športovej činnosti v sume 350 Eur mesačne. Zmluva bola uzavretá na obdobie do XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
12. Z Dodatku č. 1 k Hráčskej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva zmena výšky odmeny hráča na sumu 3 500 Eur mesačne. Zmluva bola uzavretá na obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
13. Z oznámenia o postúpení zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že T. U. W. oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky žalobcovi z titulu náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. , ktorú si listom zo dňa XX.XX.XXXX voči žalovanému uplatnil. V oznámení špecifikoval nezákonné rozhodnutia správnych orgánov, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorým boli označené rozhodnutia zrušené a zároveň uviedol výšku nároku na náhradu škody i položky, z ktorých pozostáva.
14. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom T. U. W. a postupníkom FC SENEC Ges.bH, s.r.o. súd zistil, že predmetom postúpenia bolo odplatné postúpenie pohľadávky na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. voči žalovanému v sume 49 875 Eur ako náhrady za ušlý príjem a v sume 15 000 Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy.
15. Z Rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru v konaní Čp.: PPZ-HCP-BA8-AV-24-005/2012 z XX.XX.XXXX súd zistil, že T. U. W. bol administratívne vyhostení na územie Kamerunskej republiky a bol mu uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na tri roky. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že T. U. W. mal udelený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel osobitnej činnosti- športovej činnosti s platnosťou na dobu jedného roka do XX.XX.XXXX, avšak v zmysle ust. § 73 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov mu bol vydaný doklad povolenie na pobyt do platnosti Zmluvy o nájme zo dňa XX.XX.XXXX, t.j. do XX.XX.XXXX. Uvedená nájomná zmluva bola uzavretá medzi Mestom Dunajská Streda zastúpeným primátorom JUDr. Zotlánom Hájosom a nájomcom T. U. W. na dobu určitú od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. T. U. W. sa spolu s p. F. E. a p. F. dňa XX.XX.XXXX dostavili na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda za účelom podania žiadosti o vydanie dokladu, ku ktorému okrem iného priložili aj odpis zmluvy o nájme bytu zo dňa XX.XX.XXXX. Uvedený odpis zmluvy o nájme bytu bol spísaný medzi prenajímateľom Mestom Dunajská Streda zastúpeným primátorom JUDr. Zotlánom Hájosom a nájomcom T. U. W. na dobu určitú od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Počas konania o žiadosti T. U. W. o vydanie dokladu porovnaním priložených nájomných zmlúv došlo k podozreniu, že došlo k pozmeneniu dokladu tým spôsobom, že prvá strana zmluvy o nájme bytu, kde bola uvedená pôvodná doba nájmu do XX.XX.XXXX bola pravdepodobne oddelená a následne nahradená inou prvou stranou s uvedením doby nájmu do XX.XX.XXXX. Ďalej z odôvodnenia vyplýva, že správny orgán v konaní vypočul T. U. W., oboznámil sa s písomným stanoviskom Mestského úradu Dunajská Streda k platnosti nájomnej zmluvy s dobou nájmu do XX.XX.XXXX ako i ďalšími podkladmi a zistil, že k žiadosti o vydanie dokladu bol predložený odpis zmluvy o nájme bytu, ktorého prvá strana, kde bola uvedená doba nájmu do XX.XX.XXXX bola pravdepodobne oddelená a následne nahradená inou prvou stranou s uvedením doby nájmu do XX.XX.XXXX.
16. Rozhodnutím Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru zo dňa XX.XX.XXXX Č.p.: PPZ-HCP-BA2-2013/001569-008 bolo odvolanie T. U. W. zamietnuté a napadnuté Rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru v konaní Čp.: PPZ-HCP-BA8-AV-24-005/2012 z XX.XX.XXXX potvrdené. Odvolací orgán vyhodnotil všetky skutočnosti a zhodnotil, že T. U. W. predložil pred správnym orgánom pozmenený doklad, pričom k pozmeneniu došlo zásahom do údaja o dobe nájmu.
17. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 125/2013-64 zo dňa 19.6.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.07.2014 bolo rozhodnutie Č.p.: PPZ-HCP-BA2-2013/001569-008 z XX.XX.XXXX v spojení s rozhodnutím Čp.: PPZ-HCP-BA8-AV-24-005/2012 z XX.XX.XXXX zrušené podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Súd v odôvodnení rozsudku skonštatoval, že postup správnych orgánov nebol súladný so zákonom, keď údajné pozmenenie listiny nebolo nijakým relevantným spôsobom preukázané. Nakoľko na nedostatočne zistenom skutkovom základe nie je možné založiť rozhodnutie podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c), rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou správneho orgánu v zmysle rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave bolo zadovážiť si dostatok skutkových podkladov - originálu spornej nájomnej zmluvy, na základe ktorého bude možné posúdiť, či došlo k predloženiu pozmeneného dokladu.
18. Rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru zo dňa XX.XX.XXXX Č.p.: PPZ-HCP-BA8-12-059/2015-AV bolo začaté konanie o administratívnom vyhostení T. U. W. zastavené, keď v konaní nebolo možné zadovážiť originál spornej nájomnej zmluvy, čím nebola splnená podmienka dostatku skutkových podkladov pre vydanie nového rozhodnutia.
XX. Paul U. W. žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. zo dňa XX.XX.XXXX si uplatnil voči Ministerstvu vnútra SR nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky v celkovej sume 64 875,- Eur.
20. Z odpovede Ministerstva vnútra SR zo dňa 20.07.2015 vyplýva posúdenie žiadosti ako nedôvodnej, pre nesplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.
21. Žalobca v konaní odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu od postúpenia pohľadávky na náhradu škody, ktorú mu poškodený T. U. W. postúpil a postúpenie bolo oznámené žalovanému dňa XX.X.XXXX. Nárok na náhradu škody zdôvodňoval nezákonnými rozhodnutiami orgánov cudzineckej polície, na základe ktorých bol administratívne vyhostený z územia SR T. U. W. a bol mu zakázaný vstup na dobu 3 rokov. Rozhodnutia orgánov cudzineckej polície boli neskôr zrušené z dôvodu nezákonnosti rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, čím bola naplnená podmienka existencie nezákonného právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo príslušným orgánom zrušené. Pre žalobcom uplatnený nárok bola splnená aj ďalšia podmienka a to, že pôvodný poškodený vyčerpal riadne opravné prostriedky (odvolanie podľa správneho poriadku). Na základe nezákonných rozhodnutí o administratívnom vyhostení musel poškodený vycestovať z územia Slovenskej republiky najneskôr do XX.XX.XXXX a nemohol sa na územie SR vrátiť až do momentu nadobudnutia právoplatnosti Rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 125/2013-64 zo dňa XX.X.XXXX. V dôsledku uvedených konaní a rozhodnutí nemohol poškodený v uvedenom období ani vykonávať hráčsku činnosť, pričom práve na tento účel výkonu športovej činnosti mal poškodený udelený prechodný pobyt. Nakoľko poškodený stratil oprávnenie zdržiavať sa na území SR, nemohol vykonávať činnosť hráča futbalového klubu na základe hráčskej zmluvy, stratil nárok na príjem, ktorý mal dosiahnuť. Výška odmeny bola dohodnutá v hráčskej zmluve v znení dodatku č. 1 mesačne v sume 3.500 Eur. Doba od právoplatnosti rozhodnutia o administratívnom vyhostení až do zrušenia tohto rozhodnutia súdom bola celkovo 14,25 mesiaca, poškodený tak stratil za toto obdobie príjem vo výške 49 875 Eur. K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 15 000 Eur žalobca uviedol, že nedobrovoľným prerušením profesionálnej kariéry futbalového hráča, ako nedobrovoľným opustením územia SR mu vznikla nemajetková ujma. V danom prípade boli splnené podmienky pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, nakoľko v prípade ak by predmetné nezákonné rozhodnutie o administratívnom vyhostení nebolo vydané, mohol poškodený nerušene pokračovať vo svojom prechodnom pobyte na území SR a vo výkone hráčskej činnosti.
22. Konateľ žalobcu F. E. pred súdom vypovedal k dodatku č. 1 k Hráčskej zmluve uzavretému dňa XX.XX.XXXX, že predmetné dodatky týkajúce sa zvýšenia odmeny sa uzatvárajú na základe rozhodnutia predstavenstva a výkonnosti hráčov. Pri angažovaný T. U. W. sa vychádzalo zo skúseností s jeho bratom, ktorý bol rovnako angažovaný ako hráč. Uviedol, že i v iných kluboch je bežné, že pri mladých hráčoch sa uzatvorí najprv vstupná zmluva a po osvedčení hráča sa uzavrie dodatok. Odmena hráča závisí od jeho kvality a pohybuje sa od 3000 Eur do 4000 Eur mesačne. K uzavretej nájomnej zmluve medzi T. U. W. a Mestom Dunajská Streda uviedol, že nájomné zmluvy od roku 2008 za mesto podpisoval primátor, viacerí hráči mali uzavreté nájomné zmluvy. Mal za to, že originál zmluvy si ponechalo mesto a hráč. T. U. W. rozumel anglickému a francúzskemu jazyku.
23. Žalovaný pred súdom poukázal na to, že rozhodnutia o administratívnom vyhostení sa vzťahujú len na konkrétnu osobu, z toho dôvodu nie je daná aktívna legitimácia žalobcu v spore. Rovnako uplatňované nároky považoval za nároky viažuce sa na konkrétnu osobu, ktoré nie je možné prevádzať na tretiu osobu, zmluvou o postúpení pohľadávky. Mal za to, že nebola zo strany žalobcu splnená ani podmienka predbežného prerokovania nároku, keď žiadosť o predbežné prerokovanie bola podaná osobou T. U. W.. K nároku na nemajetkovú ujmu zdôraznil, že nebola preukázaná, keď zásah mohol byť do práv osoby T. U. W. a nie do práv žalobcu. Žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu a nepreukázanie splnenia predpokladov na priznanie nároku na náhradu škody.
24. Okresná prokuratúra Bratislava V navrhla žalobu zamietnuť z totožných dôvodov ako žalovaný.
25. Podľa Ústavy SR, čl. 46 ods. 3, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.
26. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a ) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
27. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
28. Podľa ust. § 5 ods. 1 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
29. Podľa ust. § 6 ods. 1 cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
30. Podľa ust. § 6 ods. 2 cit. zákona , právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
31. Podľa ust. § 15 ods. 1 cit. zákona , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
32. Podľa ust. § 17 ods. 1 cit. zákona , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
33. Podľa ust. § 17 ods. 2 cit. práv. predpisu v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
34. Podľa ust. § 17 ods. 3 cit. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
35. Podľa ust. § 17 ods. 4 cit. zákona , výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.
36. Podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
37. Podľa ust. § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.
38. Podľa ust.§ 470 ods. 1 CSP ( prechodné ustanovenia ) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
39. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
40. Podľa ust. § 470 ods. 3 CSP na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
41. Podľa ust. § 470 ods. 4 CSP, konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.
42. Súd skúmal v konaní prednostne namietanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a dospel k záveru, že v časti konania o uplatnenie nemajetkovej ujmy vyčíslenej sumou 15 000 Eur mohol byť aktívne legitimovaným iba T. U. W., ktorý mal právo sa domáhať náhrady za zásah do osobnostného práva. Súd poukazuje na to, že smrťou veriteľa zanikne právo, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. V danom prípade žalobca tvrdil, že T. U. W. vznikla nemajetková ujma v dôsledku zásahu do súkromného života, ktorý mal následky v jeho súkromnom živote, kariére a spoločenskom uplatnení. Predmetom postúpenia tak bol nárok na náhradu osobnej nemajetkovej ujmy, kde nebola naturálna reštitúcia možná a peňažné plnenie predstavuje určitú materiálnu satisfakciu vo vzťahu k takejto ujme. Z toho dôvodu žalobca nemal v tejto časti konania aktívnu vecnú legitimáciu, keď T. U. W. v rozpore s ust. § 525 písm. a) OZ pohľadávku v časti 15 000 Eur postúpil. Pri posudzovaní aktívnej legitimácie súd vychádzal i z ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., v ktorom sú upravené skutočnosti, na ktoré je potrebné prihliadnuť pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že určenie výšky nemajetkovej ujmy vychádza zo všetkých nepriaznivých následkov a negatívnych dopadov dotýkajúcich sa osobnostnej integrity konkrétneho poškodeného. Iba po prihliadnutí na jedinečné skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu je možno určiť výšku finančnej náhrady. Iba rozhodnutie prizerajúce ku všetkých kritériám možno považovať za spravodlivé a ústavne konformné.
43. V časti uplatneného nároku na náhradu škody v sume 49 875 Eur za ušlý príjem bol žalobca v konaní aktívne legitimovaným na základe postúpenia pohľadávky, keď postúpeniu nebránila ani jedna z označených skutočností v ust. § 525 OZ, uplatnený nárok má povahu práva, u ktorého je možný prechod, čo konštatoval vo svojom rozhodnutí i NS SR sp.zn. 1 M Cdo 8/2007 zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa názoru súdu postúpeniu pohľadávky nebránila žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody odoslaná T. U. W. ako poškodeným dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol účastníkom správneho konania. Žalovanému bolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky dňa XX.XX.XXXX, vzhľadom na uvedené súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mala byť zaslaná žalobcom. Postúpením pohľadávky prešiel na žalobcu nárok z uplatnenej pohľadávky z titulu ušlého zisku, zároveň na žalobcu prešli práva s touto pohľadávkou spojené, t.j. právo domáhať sa voči žalovanému nároku, ktorý si uplatnil v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku ( v časti ušlého zisku) postupca.
44. Základnými predpokladmi pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím je existencia nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a uvedeným postupom alebo rozhodnutím. Povinnosťou žalobcu pre úspešnosť žaloby bolo pred súdom preukázať nezákonnosť
rozhodnutia, vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti, ktorá musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.
45. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že z troch vyššie uvedených kumulatívnych podmienok, potrebných pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa citovaného zákona bola splnená iba podmienka nezákonného rozhodnutia správneho orgánu, ktorú skonštatoval Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí. K námietkam žalovaného, že pokiaľ rozsudok súdu , ktorým je vec vrátená na ďalšie konanie nie je konečným rozhodnutím vo veci, teda v danom prípade nie je splnený predpoklad zodpovednosti za škodu, je potrebné uviesť, že i keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola odčinená (viď bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 MCdo 15/2009 uznesením občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. decembra 2010.)
46. V konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi uplatňovanou škodou a nezákonným rozhodnutím, keď z vykonaného dokazovania vyplýva, že podkladom rozhodnutí správnych orgánov bol odpis zmluvy o nájme bytu medzi Mestom Dunajská Streda a nájomcom T. U. W., ktorý originál zmluvy potrebný pre rozhodnutie vo veci nepredložil, ani na základe dopytov správnych orgánov, čím mohol predísť rozhodnutiu správneho orgánu v jeho neprospech a vzniku škody. V konaní nebolo sporné skutkové tvrdenie o tom, že T. U. W. mal udelený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel osobitnej činnosti- športovej činnosti s platnosťou na dobu jedného roka do XX.XX.XXXX, avšak v zmysle ust. § 73 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov mu bol vydaný doklad povolenie na pobyt do platnosti Zmluvy o nájme zo dňa XX.XX.XXXX, t.j. do XX.XX.XXXX, teda mal vedomosť o tom, že platnosť Zmluvy o nájme má vplyv na vydanie dokladu na pobyt, skutočnosť, že relevantný doklad správnym orgánom nepredložil, nemôže byť na ťarchu žalovaného. Žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno ani k preukázaniu uplatnenej výške náhrady škody v sume 49 875 Eur. Výšku škody žalobca preukazoval iba Dodatkom č. 1 k Hráčskej zmluve, iný prostriedok procesného útoku v konaní (najmä iný dôkaz) nenavrhol vykonať. V konaní nepreukázal, že za obdobie od uzavretia Dodatku č. 1 k hráčskej zmluve dňa XX.XX.XXXX do vycestovania hráča z územia SR dňa XX.XX.XXXX bola vyplatená odmena v zmysle Dodatku, ani uzavretie obdobných dodatkov o zmene odmeny v obdobných prípadoch, aby tak predišiel podozreniu zo špekulatívnej zmeny odmeny zo sumy 350 Eur na sumu 3 500 Eur po rozhodnutí o administratívnom vyhostení T. U. W.. Zároveň je potrebné uviesť, že ušlý zisk v podobe straty na príjme za obdobie 14,25 mesiaca vyčíslil bez zohľadnenia daňových a odvodových povinností T. U. W. z uvedeného príjmu.
47. Na základe vykonaného dokazovania, keď súd zhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Čo do nároku na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnenej vo výške 15 000 Eur mal za to, že v tejto časti konania nebol žalobca aktívne vecne legitimovaným. Z uvedeného dôvodu žalobu v tejto časti zamietol, a to bez potreby vyhodnotenia ďalších podmienok pre priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a bez potreby vyhodnotenia dokazovania v uvedenom smere. Čo do zvyšnej časti nároku na náhradu škody za ušlý zisk nebolo v konaní preukázané kumulatívne splnenie podmienok pre priznanie požadovanej náhrady škody ani výška ušlého príjmu, preto nebolo možné žalobe ani v tejto časti vyhovieť a súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
48. Podľa § 470 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
49. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
50. Podľa § 252 CSP, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.
51. Podľa § 255 CSP, (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
52. Podľa § 262 CSP, (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53. S účinnosťou od 01.07.2016 je potrebné v zmysle § 470 odsek 1 CSP o náhrade trov konania rozhodnúť s použitím § 251 a nasl. CSP. V súlade s § 255 CSP súd posúdil výsledok sporu a zistil, že žalovaný bol úspešný v konaní v celom rozsahu, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania.
54. V zmysle § 252 CSP každý účastník platí trovy, ktoré mu vznikli v konaní. Z tohto ustanovenia je potrebné vychádzať aj pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania, z čoho vyplýva, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania, ktoré platil, v rozsahu 100%.
55. Týmto rozsudkom bolo v súlade s § 262 odsek 1 CSP rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania. Po jeho právoplatnosti v zmysle § 262 odsek 2 CSP súdny úradník samostatným uznesením rozhodne o výške náhrady trov konania.
56. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).