Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Pu-26-2022.pdf
PDF · 80.71 KB
Case nature
Area
Subarea
4Pu/26/2022
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia L. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. F. F. R. K. P. F., Š. XXXX/XX, F., štátny občan SR, zast. procesným opatrovníkom L. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. F. F. R. K. P. F., Š. XXXX/XX, F., štátny občan SR, do zdravotníckeho zariadenia: Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok, takto
rozhodol:
Prevzatie L. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. F. F.C. R. K. P. F., Š. XXXX/XX, F., do zdravotníckeho zariadenia: Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok, ku ktorému došlo dňa 19.07.2022 o XX.XX hod., je neprípustné, nakoľko na prevzatie umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia neboli dané zákonné dôvody.
Súd nariaďuje zdravotníckemu zariadeniu: Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok, aby umiestnenú L. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. F. F. R. K. P. F., Š. XXXX/XX, F., okamžité prepustenie umiestnenej.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Na základe oznámenia Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku (ďalej len „zdravotnícke zariadenie“) zo dňa 20.07.2022 začal súd, v zmysle ust. § 254 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), uznesením č. k. 4Pu 26/2020-3 zo dňa 20.07.2022 konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia L. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. F. F. R. K. P. F., Š. XXXX/XX, F. (ďalej len „umiestnená“) do zdravotníckeho zariadenia podľa ust. § 253 ods. 1 C.m.p., ku ktorému došlo bez jej písomného súhlasu dňa 19.07.2022 o XX.XX hod.
2. Podľa § 260 ods. 1, 2 a 3 C.m.p., súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
3. Podľa § 261 C.m.p., súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
4. Podľa § 262 ods. 1, 2 a 3 C.m.p., súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s názorom ošetrujúcej lekárky MUDr. Anny Pospíšil Fitkovej, ktorá uviedla, že pacientka bola odoslaná v sprievode pracovníkov bytom Domova sociálnych
služieb a zariadenie pre seniorov, Š. XXXX/XX, F. /ďalej len „DSS“/ a to pre poruchy správania v prostredí DSS, bola neusmerniteľná, neustále nahlas vykrikovala, boli tam opakované sťažnosti od susedov na krik, v DSS to nevedeli to riešiť a preto ju odoslali sem s požiadavkou, aby jej bola nastavená adekvátna liečba. Pacientka nerobí nič, iba leží /je veľmi obézna, aby niekam išla/, má zábranu, aby nespadla a neustále kričí. Na otázku súdu, či v prípade prepustenia umiestnenej zo zdravotníckeho zariadenia hrozí nebezpečenstvo pre umiestnenú samotnú alebo pre jej okolie ošetrujúca lekárka uviedla, že si to nevie predstaviť, podľa nej pacientka nepredstavuje priame ohrozenie pre seba ani pre svoje okolie, iba sa s ňou ťažšie manipuluje pri poskytovaní ošetrovateľských úkonov /je kŕmená, stravu konzumuje dobrovoľne, užíva podávané lieky/. Na opakované otázky súdu ohľadom údajných/tvrdených porúch správania ošetrujúca lekárka uviedla, že ide len o nezvládnuteľné vykrikovanie, ktorým obťažuje svoje okolie do tej miery, že sa na to sťažovali ako obyvatelia DSS, tak aj obyvatelia bytového domu susediaceho s DSS X. F.. Keďže pacientka nereaguje na podnety či oslovenie a nerozpráva, čo vyplýva z jej diagnózy - mentálna retardácia stredného ťažkého stupňa, ošetrujúca lekárka neodporučila súdu realizovať výsluch umiestnenej.
6. Vzhľadom na odporúčanie ošetrujúcej lekárky súd upustil od vykonania dokazovania výsluchom umiestnenej, ktorej by to mohlo byť na ujmu jej zdravotného stavu. Súd umiestnenú vzhliadol priamo na oddelení. Umiestnená bezvládne ležala na posteli, hovorenému slovu neporozumela, (vystrašeným) pohľadom prebiehala medzi prítomnými osobami, pri jej oslovení súdom, aby podpísala potvrdenie / doručenku/ o prevzatí súdnych rozhodnutí /o začatí konania a o ustanovení procesného opatrovníka umiestnenej/, sa nehýbala, nereagovala, vydávala len hlasité nezrozumiteľné zvuky a kývala hlavou. Súdne rozhodnutia boli umiestnenej ponechané na izbe.
7. Z obsahu predloženej zdravotnej dokumentácie umiestnenej /konkrétne z lekárskej správy zo dňa 19.07.2022/ súd zistil, že umiestnenej bola diagnostikovaná stredne ťažká duševná zaostalosť s významnou poruchou správania s potrebou pozorovania alebo liečby, hospitalizáciu umiestnenej v tomto zdravotníckom zariadení odporučila jej ambulantná psychiatrička, do zdravotníckeho zariadenia bola privezená sanitkou v sprievode personálu DSS, podľa vyjadrenia praktickej sestry z DSS boli umiestnenej podávané lieky podľa predpisu, napriek tomu umiestnená v noci nespí, kričí vo dne aj v noci, neprestáva to. Do zdravotníckeho zariadenia bola prijatá za účelom úpravy pacifikačnej liečby v komplexnom terapeutickom programe kliniky. Z dekurzu zo dňa 20.07.2022 vyplýva, že umiestnená od jej hospitalizácie dňa 19.07.2022 je ležiaci pacient /v posteli so zábranou/, močí do plienky, od 08.06 hod. opäť vykrikuje, je nepokojná. Z lekárskej správy ošetrujúceho psychiatra MUDr. Magdalény Sečovej vyplýva, že umiestnená trpí od 18 r. mentálnou retardáciou, od r. 2011 je obyvateľkou DSS v F., spolu s jej otcom sú na jednej izbe, v ostatnom čase vykrikuje stále viac, čím obťažuje okolie, neustupuje to ani po úprave liečby.
8. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.
9. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
10. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnej staroslitvosti, ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (ďalej len "poskytnúť poučenie"), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila.
11. Podľa § 9 ods. 5 zákona o zdravotnej starostlivosti, ak pominú dôvody na prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas, poskytovateľ je povinný osobu prepustiť z ústavnej starostlivosti alebo si vyžiadať informovaný súhlas (§ 6 ods. 4 a 5).
12. Podľa § 6 ods. 4 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 36 ods. 2, § 38 ods. 1, § 40 ods. 2).
13. Podľa § 6 ods. 6 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas dáva, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť. 14. Podľa § 263 C.m.p., zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné.
15. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie).
16. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení začne súd z úradnej povinnosti a toto konanie sa riadi vyšetrovacou zásadou. Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu do ústavu došlo zákonným spôsobom. Základom pre zistenie, či zdravotný stav umiestneného vyžaduje prevzatie do zdravotníckeho zariadenia, je výsluch umiestneného a ošetrujúceho lekára. Aj keď v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia súd nenariaďuje pojednávanie (pojednávanie obligatórne nariaďuje v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení), i tak je povinný vykonať dokazovanie v tom rozsahu, že vypočuje umiestneného a jeho ošetrujúceho lekára. Súd v konaní konfrontuje na podklade oznámenia zdravotníckeho zariadenia identifikáciu osoby, okolnosti, za akých bola osoba do zdravotníckeho zariadenia prevzatá a tiež na základe lekárskej správy údaje o jej zdravotnom stave. Je nevyhnutné, aby si súd sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do ústavu.
17. Na základe vykonaných dôkazov v konaní /oboznámenie sa s názorom ošetrujúceho lekára a so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej, vzhliadnutie umiestnenej na oddelení/ a zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že umiestnená je uznaná za plne invalidnú od svojich osemnástich rokov v dôsledku riadne diagnostikovanej duševnou choroby - stredne ťažká mentálna retardácia s potrebou pozorovania alebo liečby, avšak podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky a zo zdravotnej dokumentácie nevykazuje také poruchy správania a v takom rozsahu/intenzite, ktoré by dostatočne odôvodňovali jej nevyhnutnú hospitalizáciu v špecializovanom zdravotníckom zariadení, akým je Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok. Skutočnosť, že umiestnená hlasno vykrikuje, ešte sama o seba neznamená, že by tým ohrozovala svoje vlastné zdravie či život /umiestnená je ležiaca, bezvládna, odkázaná na starostlivosť zdravotníckeho personálu/ a rovnako tak umiestnená svojím správaním neohrozuje svoje okolie, ako vyplýva z vyjadrenia ošetrujúcej lekárky zdravotníckeho zariadenia a preto súd dospel k záveru, že k prevzatiu umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia nedošlo dňa 19.07.2022 o XX.XX hod. zo zákonných dôvodov.
18. Podľa § 238 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p., ak uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak uznesenie neukladá povinnosť plniť, je ním subjekt viazaný doručením.
19. Súd, v zmysle vyššie citovaného ust. § 263 C.m.p. zároveň nariadil zdravotníckemu zariadeniu, aby okamžite prepustil umiestnenú zo zdravotníckeho zariadenia.
20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
Podľa § 59 C.m.p., odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p., odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 C.m.p., odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 C.m.p., odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.