Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-120-2023.pdf
PDF · 109.78 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/120/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu A. B., adresa miesta činnosti podniku zahraničnej osoby v Českej republike, Gen. Svobody 48/22, 787 01 Šumperk, IČO: 50320785, právne zastúpeného Advokátska kancelária Krnáč s. r. o., so sídlom Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, proti žalovanému PALAS - BB, spol. s r.o., so sídlom Janka Kráľa 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 637 957, právne zastúpenému JUDr. Vierou Salonnáš Novákovou, advokátkou, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 1.650,-- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 60Cb/190/2016-100 zo dňa 17. januára 2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 60Cb/190/2016-100 zo dňa 17. januára 2023 p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.650,-- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.650,-- Eur od 30.06.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a druhou výrokovou vetou žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 08.08.2016 proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.650,-- Eur s príslušenstvom za základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov v budove „OCA“ (ďalej len „zmluva o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov“, resp. „zmluva“) uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 10.03.2016. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca uzatvorili dňa 10.03.2016 Zmluvu o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov v budove OCA v zmysle § 720 Občianskeho zákonníka a zákona č. 116/1990 Zb. v platnom znení. Súd prvej inštancie nepovažoval medzi stranami za sporné, že žalobca dňa 25.02.2016 uhradil na účet žalovaného preddavok vo výške 1.650,- Eur. Napokon súd prvej inštancie mal za to, že nebolo sporné ani tvrdenie žalobcu, že k uzavretiu riadnej nájomnej zmluvy medzi stranami sporu nedošlo a že žalovaný preddavok vo výške 1.650,- Eur žalobcovi napriek predžalobnej výzve zo dňa 21.06.2016 ani ku dňu rozhodovania súdom nevrátil. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia výslovne nepoprel, a tieto sa v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“) považujú za nesporné.
3. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že strany sporu uzatvorili dňa 10.03.2016 takú zmluvu, ktorá svojim obsahom a náležitosťami vykazuje znaky zmluvy o nájme nebytových priestorov, avšak zahŕňa v sebe aj prvky zmluvy o budúcej zmluve, konkrétne v čl. III. – Doba nájmu, kde sa zmluvné strany dohodli, že „zmluva o nájme nebytových priestorov sa uzatvorí na dobu určitú, t.j. 5 rokov. Nájomný vzťah, založený na podklade tejto zmluvy sa začína dňom uzavretia riadnej nájomnej zmluvy najneskôr do 20.03.2016 s tým, že budúci nájomca dodá prenajímateľovi podklady zo živnostenského registra Slovenskej republiky do 20.03.2016. Prípady predčasného zániku nájmu sú upravené v Čl. IX tejto zmluvy. Na druhej strane, v čl. IV., bod 6 písm. a) tejto zmluvy si zmluvné strany dohodli, že „nájomca okrem nájomného a paušálnej sumy podľa ust. článku IV.2. a IV.3. tejto zmluvy zloží (odovzdá) prenajímateľovi (na účet číslo ....) do 3 dní od podpisu tejto zmluvy preddavok vo výške jednomesačného nájomného (ďalej len „Preddavok“) vo výške 1.650,- Eur bez DPH“. Súd prvej inštancie konštatoval, že tak, ako bolo v súdnom konaní preukázané, žalobca zložil preddavok dňa 25.02.2016, teda pred podpisom tejto zmluvy, avšak v zmysle čl. III. tejto zmluvy nájomný vzťah, založený na podklade tejto zmluvy nezačal dňom uzavretia riadnej nájomnej zmluvy najneskôr do 20.03.2016, teda k uzavretiu riadnej nájomnej zmluvy medzi stranami sporu objektívne nedošlo. K jej uzavretiu nedošlo ani do 20.03.2016 podľa čl. III. tejto zmluvy, ani od 01.04.2016, ako v konaní tvrdil žalovaný, že malo dôjsť k uzavretiu riadnej nájomnej zmluvy a ani neskôr po uplynutí týchto dátumov. Následne žalovaný od 01.06.2016 priestory prenajal tretej osobe. Na základe týchto skutočností potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že keďže medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu riadnej nájomnej zmluvy, žalovaný získal majetkový prospech (v podobe prijatého preddavku vo výške 1.650,- Eur) plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
4. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, s poukazom na zákonné ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a na zaujatý právny názor súdu, považoval súd prvej inštancie žalobu za dôvodnú a preukázanú. Súd prvej inštancie preto žalobcovi v celom rozsahu vyhovel. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, priznal súd prvej inštancie žalobcovi popri istine 1.650,- Eur i zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 30.06.2016 do zaplatenia, teda tak, ako sa žalovaný dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia. Priznaná výška úrokovej sadzby je v súlade s ustanovením § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. (0 + 9 % ročne), avšak vzhľadom na to, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania v úrokovej sadzbe 8,05% ročne, teda menej ako mu vznikol nárok podľa nariadenia vlády SR, súd prvej inštancie mu nemohol priznať viac, než čoho sa domáhal, pretože bol viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 ods. 1 CSP). Zároveň súd prvej inštance priznal žalobcovi i paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- Eur v zmysle ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
5. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal dôvodnosťou kompenzačnej námietky uplatnenej žalovaným proti žalobcovi vo výške 1.650,- Eur, či už z titulu zmluvnej pokuty, alebo z titulu náhrady škody.
6. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že žalovanému nárok na zmluvnú pokutu v zmysle čl. IV., bodu 6, písm. f) zmluvy o budúcej zmluve nevznikol, nakoľko žalovaný ako prenajímateľ nepreukázal, že určil žalobcovi ako nájomcovi termín na protokolárne prevzatie predmetu nájmu. Takéto určenie termínu neupravovala ani samotná zmluva o budúcej zmluve v čl. VI. bod 1., kde sa prenajímateľ zaviazal odovzdať nájomcovi predmet nájmu do užívania v stave spôsobilom na dojednaný účel užívania, respektíve v stave, v akom ho odovzdal predchádzajúci nájomca a v tomto stave ho na vlastné náklady udržiavať počas celého trvania nájomného vzťahu a poskytnúť nájomcovi súčinnosť nevyhnutnú na riadne užívanie predmetu nájmu. Vzhľadom na to, že žalovaný v konaní pred súdom žiadnym spôsobom nepreukázal určenie termínu žalobcovi na protokolárne prevzatie predmetu nájmu, nemohol súd prvej inštancie kompenzačnej námietke uplatnenej žalovaným vo výške 1.650,- Eur z titulu zmluvnej pokuty proti žalobcom uplatnenému nároku vo výške 1.650,- Eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vyhovieť.
7. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v konaní nepreukázal ani jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu podľa § 373 Obchodného zákonníka, súd prvej inštancie nemohol kompenzačnej námietke uplatnenej žalovaným vo výške 1.650,- Eur ani z titulu náhrady škody – ušlého zisku proti žalobcom uplatnenému nároku vo výške 1.650,- Eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vyhovieť.
8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako strane v spore úspešnej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý v konaní úspešný nebol.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, teda konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že v mesiaci február 2016 ho oslovil žalobca s tým, že mal záujem o prenájom priestorov reštaurácie, pričom žalobca trval na uzavretí zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov z dôvodu, že v tom čase ešte nemal na území Slovenskej republiky zriadenú organizačnú zložku podniku zahraničnej osoby. Žalobca zároveň uviedol, že riadnu zmluvu o nájme nebytových priestorov uzavrú na 5 rokov, počnúc dňom 01.04.2016 a zaviazal sa mu predložiť v lehote do 20.03.2016 doklady preukazujúce jeho oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že mal viac záujemcov o uvedené priestory, trval na zložení tzv. „kaucie“ vo výške jednomesačného nájomného s tým, že ak nedôjde k uzavretiu riadnej zmluvy, prípadne k prevzatiu priestorov zo strany žalobcu, uvedenú kauciu si ponechá ako zmluvnú pokutu. Žalobca s týmto postupom súhlasil. Nakoľko žalobca dňa 25.02.2016 uhradil na jeho účet sumu 1.650,-- Eur a pri osobných rokovaniach sa dohodli na výške nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním priestoru reštaurácie, ako aj na ďalších podmienkach zmluvného vzťahu uzavreli dňa 10.03.2016 so žalobcom zmluvu o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov. V článku III. tejto zmluvy sa žalobca zaviazal, že predloží v lehote do 20.03.2016 oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti a zároveň sa v článku IV., bod 4 zmluvy dohodli, že riadna nájomná zmluva bude uzavretá od 01.04.2016, kedy dôjde k prevzatiu priestorov zo strany žalobcu. Žalovaný uviedol, že po podpísaní zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov pripravil priestory na odovzdanie pre žalobcu, avšak žalobca sa odmlčal, prestal s ním komunikovať, nedvíhal mu telefóny, resp. bol nedostupný, nepredložil oprávnenie na podnikanie a neprišiel si prevziať priestory. Poukázal na to, že po dobu viac ako dvoch mesiacov, kedy s ním žalobca vôbec nekomunikoval, tieto priestory udržiaval v stave spôsobilom na odovzdanie žalobcovi priamo do užívania. V dôsledku správania žalobcu nadobudol presvedčenie, že žalobca jeho spoločnosť využil a uzavrel s ním zmluvu o nájme nebytových priestorov nie z dôvodu, že mal záujem podnikať v uvedených priestoroch, ale z dôvodu, aby mohol predložiť príslušnému živnostenskému registru doklad potrebný pre vydanie živnostenského oprávnenia. V uvedenom presvedčení ho utvrdila aj skutočnosť, že vo výpise zo živnostenského registra figurovala ako adresa miesta činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby adresa nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, t.j. adresa C. D. X, XXXXX E. E., a to aj v čase začatia súdneho konania.
10. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že žalobca sa vyhýbal uzavretiu riadnej nájomnej zmluvy a prevzatiu priestorov. Vzhľadom na správanie sa žalobcu trval na tom, že v čase započítania mal pohľadávku spôsobilú na započítanie, pričom pohľadávka vznikla titulom nároku na zmluvnú pokutu, prípadne nároku na náhradu škody. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že nepreukázal zodpovednostné predpoklady pre náhradu škody, poukázal na to, že v konaní preukázal, že žalobca porušil svoju povinnosť dohodnutú v zmluve o budúcej zmluve, a to povinnosť uzavrieť s ním riadnu nájomnú zmluvu. Tiež preukázal, že v dôsledku „rezervácie“ priestorov pre žalobcu tieto nemohol prenajať tretej osobe a inkasovať nájomné vo výške 1 650,-- Eur mesačne po dobu od 10.03.2015 do 30.06.2015 a že medzi porušením povinnosti zo strany žalobcu a vznikom škody je príčinná súvislosť
11. Žalovaný v odvolaní nakoniec namietal, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces tým, že porušil jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a tým právo na preskúmanie rozhodnutia. Napadnutý rozsudok považoval za nepreskúmateľný z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v napadnutom rozsudku. Mal za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je zákonný, nakoľko súd prvej inštancie sa dôkladne oboznámil so skutkovým stavom veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s procesnými zásadami, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odôvodnil dostatočne podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom, a preto ho považoval za presvedčivý a vecne správny. Stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozsudku, s jeho skutkovými
a právnymi závermi. Vyjadril svoj nesúhlas s argumentáciou žalovaného uvedenou v odvolaní a mal za to, že vykonaným dokazovaním bolo v konaní nepochybne preukázané, že žalobný návrh je opodstatnený v celom rozsahu. Zdôraznil, že súd prvej inštancie v predmetnej veci správne vyhodnotil, že nakoľko k uzavretiu riadnej nájomnej zmluvy medzi stranami sporu objektívne nedošlo, žalovaný získal majetkový prospech v podobe prijatého preddavku vo výške 1.650,-- Eur plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Nad rámec žalobca uviedol, že kroky žalovaného považuje za nelogické, pretože žalovaný podal proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie a zároveň mu zaplatil istinu žalovanej, resp. napadnutým rozsudkom priznanej istiny. Vyslovil názor, že žalovaný v odvolaní neuviedol a nepreukázal také dôvody, pre ktoré by mal odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť. Mal za to, že odvolaním napadnuté rozhodnutie nie je postihnuté žiadnou procesnou vadou, preto ho považoval za správne. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.
13. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné, a preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
14. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnej veci proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.650,-- Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd zistil, že žalobca ako nájomca a žalovaný ako prenajímateľ dňa 10.03.2016 uzavreli zmluvu o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov v budove OCA.
15. Z čl. III. zmluvy vyplýva, že zmluva o nájme nebytových priestorov sa uzatvorí na dobu určitú, t.j. 5 rokov. Nájomný vzťah založený na podklade tejto zmluvy sa začína dňom uzavretia riadnej nájomnej zmluvy najneskôr do 20.03.2016 s tým, že budúci nájomca dodá prenajímateľovi podklady zo živnostenského registra Slovenskej republiky do 20.03.2016.
16. V čl. IV., bod 6 zmluvy si zmluvné strany dohodli, že nájomca okrem nájomného a paušálnej sumy podľa článku IV.2. a IV.3. tejto zmluvy zloží (odovzdá) prenajímateľovi na jeho účet do 3 dní od podpisu tejto zmluvy preddavok vo výške jednomesačného nájomného vo výške 1.650,-- Eur bez DPH.
17. V čl. IV., bod 6., písm. f) zmluvy si zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak nájomca nezaplatí preddavok (resp. jeho časť) v termíne a spôsobom dohodnutým v tejto zmluve, t.j. do 03.03.2015 a na základe toho prenajímateľ odstúpi od tejto zmluvy, alebo ak nájomca v termíne určenom prenajímateľom protokolárne neprevezme predmet nájmu, prenajímateľovi vznikne voči nájomcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške trojnásobku mesačného nájomného, ktoré je nájomca povinný uhradiť do desať dní od vzniku nároku na takúto pokutu, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
18. Z čl. VI., bod 1. zmluvy vyplýva, že prenajímateľ sa zaviazal odovzdať nájomcovi predmet nájmu do užívania v stave spôsobilom na dojednaný účel užívania, resp. v stave, akom ho odovzdal predchádzajúci nájomca a v tomto stave ho na vlastné náklady udržiavať počas celého trvania nájomného vzťahu a poskytnúť nájomcovi súčinnosť nevyhnutnú na riadne užívanie predmetu nájmu.
19. Z čl. IX., bod 1. zmluvy vyplýva, že nájomný vzťah sa môže ukončiť pred termínom ukončenia nájmu dohodnutým v tejto zmluve na základe dohody účastníkov tejto zmluvy. Z čl. IX., bod 4 zmluvy vyplýva, že po skončení nájomného vzťahu sú zmluvné strany povinné poskytnúť si vzájomne súčinnosť pri vysporiadaní záväzkov zo zaniknutého nájomného vzťahu.
20. Z potvrdenia F. E., G. vyplýva, že žalobca na účet žalovaného zaplatil preddavok vo výške 1.650,-- Eur dňa 25.02.2016 s poznámkou „kaucia za reštauráciu J.Kráľa“.
21. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
22. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
24. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
25. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
26. Podľa § 379, veta prvá Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
27. V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP, pričom s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
28. Odvolací súd po preskúmaní veci sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nebolo sporné, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov, že žalobca dňa 25.02.2016 uhradil na účet žalovaného preddavok vo výške 1.650,-- Eur a že medzi stranami nedošlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o nájme nebytových priestorov. Zároveň nebolo sporné, že žalovaný uvedený preddavok ani na základe predžalobnej výzvy žalobcu žalobcovi nevrátil.
29. Odvolací súd mal z článku III. zmluvy preukázané, že zmluvu o nájme nebytových priestorov zmluvné strany uzavrú na dobu určitú, t.j. na dobu 5 rokov, pričom v zmysle tohto článku sa nájomný vzťah založený na podklade tejto zmluvy začína dňom uzavretia riadnej nájomnej zmluvy najneskôr do 20.03.2016 s tým, že budúci nájomca bol povinný dodať prenajímateľovi podklady zo živnostenského registra Slovenskej republiky do 20.03.2016. Zároveň z článku IV., bodu 6. zmluvy mal odvolací súd za preukázané, že žalobca ako budúci nájomca mal povinnosť zložiť na účet žalovaného ako budúceho prenajímateľa preddavok vo výške 1.650,-- Eur, pričom žalobca tento preddavok uhradil na účet žalovaného dňa 25.02.2016. Z uvedeného je teda zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli, že do dňa 20.03.2016 uzavrú riadnu zmluvu o nájme nebytových priestorov. Nakoľko k uzavretiu riadnej zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi stranami nedošlo do dňa dohodnutého v zmluve o budúcej zmluve o nájme, ani od 01.04.2016, ako tvrdil žalovaný, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že tým, že nedošlo k uzavretiu riadnej zmluvy o nájme nebytových priestorov, žalovaný získal majetkový prospech prijatím žalobcom zaplateného preddavku vo výške 1.650,-- Eur z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Z uvedeného dôvodu mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preukázaná, a preto vznikla žalovanému povinnosť vydať žalobcovi sumu, o ktorú sa bezdôvodne obohatil.
30. Pokiaľ žalovaný v konaní vzniesol kompenzačnú námietku proti žalobcovi vo výške 1.650,-- Eur z dôvodu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, odvolací súd rovnako, ako súd prvej inštancie poukazuje na článok IV., bod 6., písm. f) zmluvy. Z tohto článku zmluvy vyplýva, že žalovanému, ako prenajímateľovi by vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade, ak by žalobca v termíne určenom žalovaným protokolárne neprevzal predmet nájmu. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovanému by vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty len v prípade, ak by žalobcovi určil konkrétny termín na protokolárne prevzatie predmetu nájmu. Skutočnosť, že by žalovaný v danom prípade žalobcu vyzval na protokolárne prevzatie predmetu nájmu v stanovenom termíne však žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal a táto skutočnosť nevyplýva ani z obsahu zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne mal za to, že kompenzačná námietka žalovaného z titulu zaplatenia zmluvnej pokuty proti žalobcovi nie je dôvodná.
31. Ku kompenzačnej námietke vznesenej žalovaným z dôvodu náhrady škody odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 373 Obchodného zákonníka zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou, kde sa pre vznik zodpovednosti nevyžaduje zavinenie. Predpokladom na vznik zodpovednosti podľa tohto ustanovenia je porušenie povinností zo záväzku (alebo inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený. Rozsah náhrady škody je upravený v ustanovení § 379 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého má poškodený nárok na náhradu skutočnej škody a na náhradu ušlého zisku.
32. Odvolací súd sa s poukazom na vyššie uvedené stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v predmetnom konaní žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie ani jedného predpokladu pre vznik zodpovednosti žalobcu za škodu podľa § 373 Obchodného zákonníka, a to nepreukázal porušenie povinností zo záväzku zo strany žalobcu, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody na jeho strane a porušením povinností zo strany žalobcu a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vyslovil správny záver, že aj kompenzačná námietka žalovaného z dôvodu náhrady škody titulom ušlého zisku proti žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie sumy 1.650,-- Eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia nie je dôvodná.
33. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania správne rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a zohľadnil pomer úspechu strán v konaní. Žalovaný zároveň v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.
34. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec správne právne posúdil, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
35. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 251 CSP súd prvej inštancie.
36. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).