Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40Cpr-3-2013.pdf
PDF · 150.83 KB
Case nature
Area
Subarea
40Cpr/3/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnom spore strán žalobcu: pplk. I.. I. I., nar. X.XX.XXXX, bytom Košice, C. XX, zast. JUDr. Jozef Koľ, advokát, Hutnícka 1, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o určenie, že úraz zo dňa 25.8.2005 je služobným úrazom takto
rozhodol:
Určuje, že úraz žalobcu prerušenie predného skríženého väzu ľavého kolena, ktorý žalobca utrpel dňa 25.8.2005 počas výkonu služby, je služobným úrazom, za ktorý žalovaný zodpovedá v celom rozsahu.
Priznáva žalobcovi 100% náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.9.2013 domáhal, aby súd určil, že úraz prerušenie predného skríženého väzu ľavého kolena, ktorý žalobca utrpel dňa 25.8.2005 počas výkonu služby je služobným úrazom, za ktorý žalovaný nesie zodpovednosť v celom rozsahu. Žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného pracoval v služobnom pomere do roku 2008, naposledy ako starší referent špecialista. Dňa 25.8.2005 počas výkonu služby utrpel úraz, pri ktorom došlo u neho k poraneniu kolena ľavej nohy. K samotnému úrazu došlo v uvedený deň cca o 11.30 hod., keď si pri vystupovaní zo služobného auta na parkovisku Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach podvrtol ľavé koleno a pocítil silnú, prenikavú bolesť v kolene ľavej nohy. Následne krívajúc išiel na pracovisko spolu s bývalým kolegom C.. D. C., s ktorým si v uvedený deň plnil služobné povinnosti. C.. C. bol ako vodič motorového vozidla aj svedkom jeho úrazu. Žalovaný odmieta uznať poškodenie zdravia ako služobný úraz. Žalovaný v administratívnom konaní rozhodnutím č. UIS-160-9/AO-2007 zo dňa 31.8.2007 zamietol jeho návrh v celom rozsahu. Bezprostredne po úraze, t.j. v čase po 11.30 hod. až do skončenia pracovného času bol na svojom pracovisku. Nepredpokladal, že bolesti neustúpia a že sa jedná o tak vážne poranenie kolena. Keďže aj na konci pracovnej doby pociťoval bolesť, požiadal o odvoz z práce domov brata W.. I. I., ktorý bol taktiež príslušníkom policajného zboru. Tento ho následne, na jeho žiadosť, odviezol do nemocnice na ošetrenie.
2. Žalobca navrhol ako prostriedky procesného útoku oboznámenie spisov žalovaného, najmä znaleckého posudku MUDr. Veselého, výsluch svedka D. C., svedkyne C. I., manželky a brata W.. I. I..
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že Krajský súd v Bratislave, č.k. 1S 25/2008-51 zo dňa 4.9.2008 zrušil rozhodnutia vydané prvostupňovým správnym orgánom, t.j. úradom inšpekčnej služby PZ č. UIS-160-9/AO-2007 zo dňa 31.8.2007 a rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu, t.j. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SLV-165/PK-2007 zo dňa 11.12.2007 a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zaviazal správny orgán, aby z dôvodu zistenia skutkového stavu doplnil dokazovanie ohľadom šetrenia úrazového deja, vypočutím svedkov tak, aby mohli byť odstránené
pochybnosti okolo vzniku úrazového deja a doplniť dokazovanie lekárskym posudkom, ktorého úlohou je posúdiť nejasnosti o časovom odstupe medzi šetrením a časom úrazu. Tiež mala byť zodpovedaná jednoznačne otázka, či popísaným úrazom mohlo dôjsť k poškodeniu kolena tak ako uvádza žalobca. Znalec uviedol, že pri vystupovaní z osobného motorového vozidla, pri nestabilnom kolene sa môže vyprovokovať podvrtnutie kolena pomerne jednoducho. Noha je položená na pevnej podložke, pri vstávaní zo sedadla dochádza k napadnutiu extenčného aparátu (štvorhlavý sval) a k rotácii predkolenia voči stehnu a tým sa môže vyvolať shift efekt. Tento efekt sa dá vyvolať pri vyšetrovaní kolena pacienta a je to súčasne aj vyšetrovacia metóda. Nakoľko poškodený má pomerne veľkú hmotnosť, mohlo dôjsť ku dotrhnutiu už slabého transplantátu PSV po plastike pri uvedenom mechanizme. Z toho vyplýva, že úraz sa v uvedený deň mohol stať kedykoľvek aj v čase služby, ale aj po skončení služby, teda ako to popisuje znalec pri nestabilnom kolene sa môže vyprovokovať podvrtnutie kolena pomerne jednoducho. Vzhľadom na postup, ktorý zvolil žalobca, že v čase služby neoznámil nadriadenému, že došlo k úrazu a neoznámi to ani svedok Mgr. D. C., nie je možné ustáliť, či skutočne došlo k úrazu v tom čase, ako to uvádza žalobca, teda v čase služby. Žalobca dňa 25.8.2005 utrpel úraz ľavého kolena, ktoré bolo nestabilné už pred úrazom, nakoľko mal s uvedeným kolenom zdravotné problémy už od roku 1987 až do inkriminovaného dňa, takže ľavé koleno bolo už aj pred úrazom poškodené. Vzhľadom k tomu, že aj znalecký posudok č. 7/2009 MUDr. Ladislava Veselého má už svoju historickú hodnotu, je len veľmi ťažké vyjadriť námietky a v súčasnej dobe navrhovať nové dokazovanie. Predmetom znaleckého posudzovania nebolo potvrdenie, že úraz sa stal počas výkonu služby a už vôbec nie v služobnom motorovom vozidle, nebolo to ani predmetom otázky, ku ktorej sa mal vyjadriť. Žalovaný nespochybňuje odborné závery znaleckého posudku ale je potrebné poukázať na to, že od úrazového deja a spracovaním znaleckého posudku uplynuli 4 roky. Úraz žalobcu nie je možné považovať za služobný, nakoľko nebolo preukázané, že úraz sa stal tak, ako to popisuje on sám a svedok. A ani následným zadovážením dôkazov od kolegov, s ktorými v tom čase slúžil, sa nepreukázalo, že by si niekto spomenul, že videl žalobcu chodiť v bolestiach a krívajúc. Naopak, preukázateľne nebola splnená oznamovacia povinnosť, nenavštívil lekára, ktorý ordinoval v tej istej budove, aby mu pomohol od bolesti a aby si tak zabezpečil potrebné dôkazy, čím vznikajú závažné pochybnosti o tom, že k úrazu došlo za okolností, ktoré uviedol pri ohlasovaní úrazu na druhý deň. Úraz sa stal dňa 25.8.2005, dňa 7.2.2006 žalobca svojím podpisom potvrdil, že podľa § 107 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je určená k uplatneniu nárokov na dávku úrazového zabezpečenia lehota tri roky.
4. Na preukázanie svojich tvrdení neoznačil žiadne prostriedky procesnej obrany.
5. Súd vykonal dokazovanie výpoveďou žalobcu, rozhodnutím Okresného úradu vyšetrovania Košice II zo dňa 25.5.1997, výpoveďou svedka C.. D. C., výpoveďou svedka W.. I. I., výpoveďou svedkyne I.. C. I., spisom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úrad inšpekčnej služby PZ UIS-150/AO-2006, oznámením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 29.9.2006, rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 31.8.2007, rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 11.12.2007, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4.9.2008 č.k. 1S 25/2008, rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 20.1.2010, rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 26.4.2010, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2012, rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby zo dňa 3.7.2013, uznesením Krajského súdu v Bratislave 6S 276/2013, znaleckým posudkom MUDr. Ladislava Veselého zo dňa 16.9.2009 a zistil tento skutkový stav:
6. Z výpovede žalobcu súd zistil, že dňa 25.8.2005 si plnil služobné povinnosti, išiel s kolegom služobným autom, zaparkovali pred Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach aj s kolegom, ktorý šoféroval. Žalobca vystúpil z auta, zatlačil na ľavú nohu, pocítil intenzívnu bolesť v kolene, skoro spadol. Kolega D. C. mu zobral tašku, žalobca povedal, že ho bolí koleno. Došlo k tomu o 11.30 hod. Následne išiel do kancelárie, robil administratívne úkony, volal brata, ktorý je tiež policajt, aby pre neho prišiel po skončení pracovnej doby o 15.30 hod. a odniesol ho domov. Doma pociťoval bolesti, manželka mu dávala obklady. Rozhodli sa, že pôjdu do nemocnice. Asi o 18.00 hod. išli na traumatológiu na Rastislavovu ulicu, viezol ho brat autom, bol vyhotovený röntgen, bola mu daná dlaha. Na druhý deň išiel k ošetrujúcemu lekárovi MUDr. Tomajkovi, ktorý mu vystavil PN a v totožný deň oznámil svojmu nadriadenému plk. Y. a vedúcej oddelenia úraz, vypísal tlačivo záznam o úraze zo dňa 26.8.2005. Existujú dva záznamy o úraze - prvý jednostranný vypísal žalobca, nadriadený povedal, že je potrebné vypísať rozšírené tlačivo, tak bolo vypísané aj druhé tlačivo. V roku 1994 cca v rámci služobnej telesnej
výchovy hral futbal a došlo u neho k úrazu, úraz bol uznaný ako služobný, mal problémy s väzmi v ľavom kolene, bol operovaný, po rekonvalescencii nemal problémy a bola mu uznaná zdravotná kvalifikácia prvej triedy. Ešte predtým niekedy v osemdesiatych rokoch mal operovaný meniskus na ľavej nohe a bolo mu povedané, že je to v dôsledku preťaženia asi futbalom, resp. športom. Aj znalec mu dal za pravdu, že pri takomto type úrazu je ťažko predvídať následky, aj on pociťoval bolesť, myslel si, že má výron a že to prejde. Zamestnávateľ robil šetrenie, vyzval svedka D. C., aby sa vyjadril a oslovoval aj iné osoby. Svedkom úrazu okrem D. C. nebol nikto iný.
7. Z rozhodnutia Okresného úradu vyšetrovania Košice II zo dňa 25.5.1997 súd zistil, že Okresný úrad vyšetrovania Košice II rozhodnutím zo dňa 25.5.1997 rozhodol, že za škodu na zdraví spôsobenú služobným úrazom žalobcu zodpovedá policajný zbor SR v plnom rozsahu na základe pracovného úrazu zo dňa 4.9.1994 úraz ľavého kolena počas futbalového zápasu v rámci služobnej telesnej prípravy na ihrisku v X., podrobil sa operácii kolena, bol práceneschopný od 22.11.1994 do 28.2.1995.
8. Z výpovede svedka C.. D. C. súd zistil, že žalobca je bývalý kolega svedka. Svedok je od roku 2010 na výsluhovom dôchodku. So žalobcom boli na služobnej ceste, zaparkovali služobné vozidlo na parkovisku na Galenovej ulici, vystúpili z auta, svedok otvoril dvere, počul chrupnutie, žalobca zjojkol, chytil sa za koleno. Svedok sa ho spýtal, čo sa stalo, zobral žalobcovi tašku aj kufrík a žalobca odišiel krívajúc do budovy. Išli pomaly, svedok čakal žalobcu, cesta im trvala i 10 minút, išli výťahom, ktorý je v suteréne. Žalobca riadne ukončil pracovnú dobu do 15.30 hod., sedeli spolu v jednej kancelárii po celý čas, keď ukončili prácu, žalobca povedal, že ak sa mu koleno nezlepší, pôjde k lekárovi, aby ho poslal na odborné vyšetrenie. Svedok má vedomosť o tom, že žalobca išiel na odborné vyšetrenia. Svedka si zavolal bývalý riaditeľ, aby sa vyjadril, ústne aj písomne, následne bolo asi po pol roku a aj neskôr od neho vyžadované opätovné vyjadrenie, preto sa vyjadroval 3 až 4 krát. Žalobca po návrate do kancelárie vybavoval administratívnu prácu a telefonáty služobnej povahy. Počas pracovnej doby stále hovoril, že ho to bolí. Vie, že žalobca bol hospitalizovaný 2 až 3 týždne, podrobil sa operácii.
9. Z výpovede svedka W.. I. I. súd zistil, že svedok je bratom žalobcu a zamestnancom žalovaného. Nebol priamym svedkom úrazu, zavolal mu žalobca, aby ho odviezol z práce, čo aj urobil. Povedal mu, že ho bolí noha. Následne mu zavolal žalobca večer, aby ho odviezol na Rastislavovu ulicu do nemocnice, odniesol ho, počkal na neho a odniesol ho domov. V tom čase sa rozprávali o úraze nohy.
10. Z výpovede svedkyne I.. C. I. súd zistil, že svedkyňa je manželka žalobcu. Dňa 25.8.2005 prišiel žalobca domov o 15.45 hod., doviezol ho brat, že ho zavolal, pretože v práci vystúpil z auta, počul prasknutie v ľavom kolene a mal bolesti. Keďže bolesti pretrvávali, večer zavolali brata, ktorý odniesol žalobcu do nemocnice na Rastislavovu ulicu, išla s ním aj svedkyňa. Lekár dal žalobcovi dlahu, lieky a až pri následných vyšetreniach sa zistilo, že je potrebná operácia. Na vyšetrenie išli cca okolo 18.00 hod. Žalobca išiel na röntgen a čakali na prijatie do ambulancie, trvalo to asi do 21.00 hod. Riešenie úrazu prežívala so žalobcom, má za to, že išlo o šikanózne správanie žalovaného, vypisovanie listov a spochybňovanie úrazu.
11. Zo spisu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úrad inšpekčnej služby PZ UIS-150/AO-2006 súd zistil, že dňa 26.8.2005 bol vyhotovený záznam o úraze zo dňa 26.8.2005, poškodený pplk. I.. I. I.Í., miesto vzniku úrazu 25.8.2005 asi o 12.00 hod. v Košiciach, úraz hlásený dňa 26.8.2005 ošetrujúcemu lekárovi MUDr. Tomajkovi, priebeh skutkového deja: v uvedenom čase vystupoval zo služobného motorového vozidla na parkovisku KR PZ v Košiciach, pričom si poranil ľavé koleno, popis a rozsah poškodení poranené ľavé koleno, zdravotnícke zariadenie, ktoré poskytlo prvé ošetrenie Klinika úrazovej chirurgie FNsP L. Pasteura v Košiciach, neschopný na výkon služby od 26.8.2005, vyjadrenie poškodeného k poraneniu ľavého kolena došlo tak ako uviedol, svedkom bol pplk. C.. D.. C., s ktorým vykonával službu, stanovisko nadriadeného: potvrdzujem pravdivosť údajov uvedených v zázname o úraze, pplk. I.. I. Y.. Dňa 17.10.2005 podal vyjadrenie k okolnostiam úrazu žalobcu zo dňa 25.8.2005 pplk. C.. D. C., dňa 25.8.2005 o 11.30 hod. ako vodič služobného cestného vozidla spoločne so žalobcom prišiel na vyhradené parkovisko k KR PZ Košice, Galenova, keď žalobca otvoril dvere vozidla a chcel vystúpiť, počul rupnutie v jeho ľavej nohe, zjojknutiu menovaného, vystúpil z vozidla, držal sa rukou za ľavé koleno s tým, že ucítil silnú bolesť v kolene ľavej nohy, zobral mu tašku, aby mu neprekážala pri chôdzi, žalobca krivkajúc išiel na pracovisko. Dňa 10.11.2005 mjr. C.. K. N. spísala záznam o úraze žalobcu zo dňa 25.8.2005 o 11.30 hod., druh zranenia poranené ľavé koleno, ceruzkou dopísané, podvrtnutie ľavého kolena, úplné roztrhanie predného skríženého väzu ľavého kolena liečené operáciou,
PN od 26.8.2005, doba trvania 5 až 6 mesiacov, údaj doplnený pečiatka 10.11.2009 MUDr. Štefan Tomajko, kategorizácia úrazu stredne ťažký s možnými následkami, podrobný opis úrazového deja: dňa 25.8.2005 asi o 11.30 hod. počas výkonu služby žalobca vystupoval na parkovisku k KR PZ v Košiciach, pri vystupovaní si podvrtol ľavé koleno, v kolene pocítil silnú bolesť, mal problémy s chôdzou, sťažený pohyb, vzhľadom k tomu, že bolesti pretrvávali, po skončení pracovnej doby išiel na pohotovosť. Na ošetrení bol na Klinike úrazovej chirurgie FNsP L. Pasteura v Košiciach, bol urobený röntgen, následne bola daná vysoká kolenná dlaha. Dňa 22.10.2003 žalobca podpísal záznam poučenia o zásadách požiarnej ochrany, zdravia pri práci, medzi ktorými je aj vyhláška č. 111/1975 o evidencii a registrácii pracovných úrazov. Dňa 17.10.2005 podal svedok pplk. C.. D. C. opätovné vyjadrenie k úrazovému deju.
12. Z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 29.9.2006 č.p. IS 150-14/AO-2006 súd zistil, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Úrad inšpekčnej služby Policajného zboru dňa 29.9.2006 oznámil žalobcovi, že na základe skutočností uvedených úrazovou komisiou v správe o vyšetrení úrazu zo dňa 25.8.2005 sa stotožnil so záverom, že úraz zo dňa 25.8.2005 žalobcu vyhodnocuje ako mimo služobný. Úrazová komisia vo svojej správe poukazuje, že v rámci bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby je policajtom uložený rad konkrétnych povinností v § 136 zák. č. 731998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, ďalej len zák. č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov. V § 136 cit. zák. sa policajtom ukladá povinnosť dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a právne predpisy o požiarnej ochrane. Predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia sú normy, ktoré upravujú tento predmet všeobecne pre všetky druhy práce, nevynímajúc ani služobný pomer a ďalej predpisy osobitné, ako sú napr. technické normy, predpisy o zaobchádzaní s horľavinami, výbušninami, zbraňami, jedmi, látkami škodiacimi zdraviu a látkami rádioaktívnymi, predpisy hygienické a protiepidemiologické, predpisy dopravné a pod. Bezpečnostným predpisom nie je len predpis, ktorý sa zaoberá výlučne otázkami ochrany života a zdravia ale aj ďalšie predpisy, v ktorých sa týchto otázok dotýkajú len niektoré ustanovenia. Konkrétne povinnosti na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby sú nadriadeným uložené v § 135 zák. č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ohlasovacia povinnosť policajta vyplýva z vyhl. č. 111/1975 Zb. Základným predpokladom na vykonanie potrebných opatrení (poskytnutie lekárskej pomoci postihnutému, vyšetrenie príčin a ďalších okolností vzniku úrazu, spísanie záznamu o úraze, prijatie opatrení z hľadiska úrazovej prevencie atď.) je včasné a riadne ohlásenie vzniku úrazu. Poškodený alebo iný spolupracovník, ktorý bol svedkom úrazovej udalosti alebo sa o ňom dozvie, je povinný o tejto udalosti ihneď upovedomiť nadriadeného. Ak si policajt nesplní ohlasovaciu povinnosť, pričom mu v tom nebráni žiadna závažná okolnosť (napr. bezvedomie, okamžitý odvoz do nemocnice pre rozsiahle poranenia ohrozujúce život), ale úraz nahlási až na druhý alebo tretí deň, pretože sa domnieval, že poškodenie zdravia je bezvýznamné, vzniká pochybnosť o tom, či k poškodeniu zdravia policajta vôbec došlo pri výkone štátnej služby, v súvislosti s výkonom služby alebo pre výkon služby. Z analýzy predmetného spisového materiálu vyplýva, že žalobca úraz dňa 25.8.2005 bezprostredne po jeho vzniku nehlásil i keď mu v tom nebránila žiadna závažná okolnosť, pretože bol na pracovisku od vzniku úrazu až do skončenia výkonu služby, ale urobil tak až dňa 26.8.2005. Je nanajvýš zvláštne, ak nie zarážajúce, že žalobca nepostupoval v súlade s § 5 vyhlášky č. 111/1975 Zb. v znení neskorších predpisov i keď s touto vyhláškou bol oboznámený na školení vykonanom dňa 22.10.2003, čo potvrdil aj svojím podpisom. Úraz dňa 25.8.2005 nehlásil, nepostupoval ani v súlade s ust. § 48 ods. 3 písm. c/ zák. č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov. Svedok úrazu tiež nepostupoval v súlade s ust. čl. 13 ods. 1 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 66/2005. I napriek tomu, že dňa 25.8.2005 si mal žalobca svojím konaním spôsobiť poškodenie zdravia (na základe úradného záznamu zo dňa 1.3.2006 cítil silnú bolesť, mal problémy s chôdzou a sťažený pohyb) a do ukončenia výkonu služby t.j. do 15.30 hod. dňa 25.8.2005 bolesti stále pretrvávali, neoznámil úraz priamemu nadriadenému, nežiadal sa na lekárske ošetrenie, schopnosť oznámiť úraz nadriadenému (osobne, telefonicky, prostredníctvom svedka alebo iným vhodným spôsobom) nebola znížená do takej miery, aby mu bránila úraz ohlásiť. Je zarážajúce, že v tomto prípade majúc dostatočné technické a iné možnosti ohlásenia úrazu, obaja vedome závažnejšie poškodenie zdravia, resp. poúrazový stav ohrozujúci alebo sťažujúci výkon štátnej služby, či možnú hroziacu škodu zhoršením zdravotného stavu, priamemu nadriadenému neodkladne neohlásili, keďže v danom prípade došlo k úrazu stredne ťažkému s možnými následkami, čo na základe kategorizácie úrazu dňa 10.11.2005 konštatoval aj MUDr. Tomajko z NsP MV SR v Košiciach. Nenahlásením úrazu dňa 25.8.2005 žalobcom ani svedkom, teda spoločným konaním zmarili postup nadriadeného, aby zabezpečil jeho náležité vyšetrenie. Úraz ohlásil až na druhý deň, kedy by bolo vykonanie predmetnej skúšky, resp. výsledok odobratia krvi na zistenie hladiny
alkoholu v krvi prinajmenšom skresľujúci a teda irelevantný. Z uvedeného je zrejmé, že nadriadený za svoje nekonanie v intenciách čl. 2 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 66/2005 nenesie žiadnu zodpovednosť, keďže o spôsobenom úraze vedomosť nemal a tento bol ohlásený oneskorene. Konaním žalobcu ako aj konaním svedka úrazu bolo spôsobené, že nadriadený nemal možnosť okamžite zistiť horeuvedené skutočnosti alebo iné dôležité okolnosti, ktoré by jednoznačne rozptýlili jeho pochybnosti o tom, či sa úraz stal za okolností, ktoré popisuje žalobca ako aj svedok, teda, že k úrazu došlo práve počas výkonu služby a v čase pracovnej doby.
13. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 31.8.2007 súd zistil, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Úrad inšpekčnej služby rozhodnutím zo dňa 31.8.2007 zamietol žalobcovi náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia titulom pracovného úrazu zo dňa 25.8.2005.
14. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 11.12.2007 súd zistil, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zamietlo odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu zo dňa 31.8.2007 a napadnuté rozhodnutie potvrdilo.
15. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4.9.2008 č.k. 1S 25/2008 súd zistil, že Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.12.2007 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 31.8.2007 zrušuje a vracia vec na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že správny orgán, aby úplne a presne zistil skutočný stav veci je povinný zaobstarať si potrebné podklady pre svoje rozhodnutie. Zistením skutočného stavu veci sa rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušným hmotno-právnym predpisom. Úplné zistenie skutočného stavu veci znamená povinnosť správneho orgánu zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech účastníka. Pri tomto zisťovaní ne je správny orgán viazaný návrhmi účastníkov, presnosť zistenia znamená, že zistený stav musí zodpovedať skutočnosti. Správnosť a úplnosť zistených podkladov má zároveň viesť k presvedčivosti rozhodnutia správneho orgánu. Táto skutočnosť sa premieta predovšetkým v odôvodnení rozhodnutia. V ňom musí správny orgán uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil. Správny orgán prvého ale aj druhého stupňa neodstránil základné rozpory v dokazovaní, spočívajúce hlavne vo svedeckých výpovediach. Ďalej správny orgán nedostatočným spôsobom vykonal dokazovanie ohľadom zdravotného stavu žalobcu, pričom bolo jeho povinnosťou zaobstarať potrebné lekárske posudky, z ktorých by jednoznačne vyplýval záver, či úrazovým dejom, tak ako ho popisuje žalobca, mohlo dôjsť k poškodeniu kolena a k takým zdravotným následkom ako uvádza žalobca. Žalovaný je povinný doplniť dokazovanie ohľadom šetrenia úrazového deja, vypočutím svedkov tak, aby mohli byť odstránené pochybnosti okolo vzniku samotného úrazového deja a doplniť dokazovanie lekárskym posudkom, ktorého úlohou bude posúdiť nejasnosti o časovom odstupe medzi ošetrením a časom úrazu. Tiež by v tomto posudku mala byť jednoznačne zodpovedaná otázka, či popísaným úrazom mohlo dôjsť k poškodeniu kolena, ktoré žalobca udáva.
16. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 20.1.2010 súd zistil, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 20.1.2010 nepriznalo žalobcovi náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia rozdielu náhrady služobného platu, v plnom rozsahu zamietol. Z odôvodnenia vyplýva, že správny orgán ustanovil znalca MUDr. Ladislava Veselého. Správny orgán po obdržaní znaleckého posudku tento detailne preskúmal, pričom zameral svoju pozornosť na vyhodnotenie a to: 1/ predchorobia poškodeného, 2/ odpovedí znalca na položené otázky. Správny orgán má za to, že poškodený vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie a jeho doterajšie zdravotné problémy s uvedeným kolenom v minulosti (hospitalizácia od 7.9.1987 do 18.9.1987 (artrografia kolena), hospitalizácia od 23.9.1987 do 9.10.1987 (odstránenie vnútorného menisku), dlhodobá rehabilitácia ukončená kúpeľným pobytom od 7.1.1988 do 27.1.1988, úraz ľavého kolena dňa 4.9.1991 - natiahnutie vnútorného bočného väzu ľavého kolena liečeného konzervatívnou sadrovou fixáciou, hospitalizácia od 22.11.1994 do 24.11.1994 (artroskopia ľavého kolena), hospitalizácia od 12.12.1994 do 20.12.1994 (plastika predného skríženého väzu), rehabilitácia doliečovaná v kúpeľnom zariadení od 25.8.1994 do 14.9.1994, neskôr ešte doliečovaná v kúpeľnom zariadení od 4.6.1996 do 1.7.1996) vedieť mohol, že dôjsť k vážnemu porušeniu jeho zdravia a pre prípad, že si chcel uplatniť náhradu spôsobenej škody od služobného úradu, vznikla mu povinnosť úraz okamžite ohlásiť svojmu nadriadenému. Ohlasovaciu povinnosť si však nesplnil a to aj napriek tomu, že až do 15.30 hod. dňa 25.8.2005 sa zdržiaval na pracovisku v kancelárii, kde mal k dispozícii služobný telefón, navyše v budove Krajského riaditeľstva PZ
na Kuzmányho ul. č. 8 v Košiciach má ambulanciu aj jeho služobný praktický lekár pre dospelých MUDr. Štefan Tomajko. Správnym orgánom taktiež neboli zistené relevantné dôvody, ktoré by bránili pplk. C.. D. C. „svedkovi“ (kolegovi z kancelárie) v tom, aby ktorékoľvek nadriadeného bezodkladne informoval o tom, že pri vystupovaní zo služobného cestného vozidla poškodený utrpel úraz. Nesplnením ohlasovacej povinnosti vznikli na strane správneho orgánu dôvodné pochybnosti o tom, či k úrazu poškodeného došlo za okolností, ktoré uvádza poškodený a to aj napriek tomu, že svedkom údajného celého úrazového deja mal byť jeho kolega pplk. C.. C.. Služobný úrad nezodpovedá za poškodenie zdravia I.. I. I. a teda ani nenesie zodpovednosť, nakoľko vyšetrením úrazu bolo jednoznačne preukázané, že porušil vyššie uvedené právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie boli sústavne vyžadované a kontrolované. Správny orgán nikdy nespochybňoval skutočnosť, že poškodený dňa 25.8.2005 utrpel úraz, avšak vzhľadom na neohlásenie úrazu nemá presvedčivý dôkaz, že k úrazu došlo práve počas pracovnej doby. Správny orgán konštatuje, že pochybnosti o úrazovom deji aj naďalej pretrvávajú a tieto doposiaľ rozptýlené neboli ani na základe záverov znaleckého posudku. Okrem toho správnym orgánom neboli zistené žiadne ďalšie dôvody, ktoré by bránili poškodenému a svedkovi riadne úraz ohlásiť. Správny orgán však dospel k úsudku, že poškodený sa snaží popísať úrazový dej po tom, čo si zranenie nechal ošetriť v uvádzanej nemocnici a zistil, že ide o závažnejšie poranenie tak, aby mu vznikol nárok na náhradu škody. Vzhľadom k vyššie uvedenému príčinná súvislosť medzi úrazovým dejom (ktorý sa podľa poškodeného mal stať dňa 25.8.2005 asi o 11.30 hod.) a poškodením zdravia (zisteným dňa 25.8.2005 až o 20.50 hod. pri lekárskom vyšetrení) správnym orgánom zistená a ani preukázaná doteraz nebola.
17. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 26.4.2010 súd zistil, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 26.4.2010 zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu zo dňa 20.1.2010 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia kontroly a inšpekčnej služby a rozhodnutie potvrdil.
18. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2012 súd zistil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie rozsudok Krajského súdu v Bratislave 2S 247/2010-44 tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.4.2010 a rozhodnutie Sekcie kontroly a inšpekčnej služby zo dňa 20.1.2010 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 27.7.2011, č.k. 2S 247/2010-44 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného z 26.4.2010 a potvrdil rozhodnutie sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 20.1.2010. Zo spisov vyplýva, že uvedenými rozhodnutiami mal byť tiež realizovaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4.9.2008, č.k. 1S 25/2008-51, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného z 11.12.2007 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, úradu inšpekčnej služby Policajného zboru z 31.8.2007, č. UIS-160-9/AO-2007. Krajský súd nariadil žalovanému doplniť dokazovanie ohľadom šetrenia úrazového deja vypočutím svedkov tak, aby mohli byť odstránené pochybnosti okolo vzniku samotného úrazového deja a doplniť dokazovanie lekárskym posudkom, ktorého úlohou bude posúdiť nejasnosti o časovom odstupe medzi ošetrením a časom úrazu. Uniklo pozornosti aj krajského súdu, že správne orgány sa v ďalšom konaní dôsledne neriadili rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4.9.2008, č.k. 1S 25/2008-51, lebo nedoplnili dostatočne dokazovanie v zmysle predmetného rozsudku. Správne orgány síce vykonali dokazovanie znaleckým posudkom, ktorého závery skôr svedčia v prospech žalobcu, ale najmä neboli v konaní vypočutí žiadni svedkovia. Správne orgány, ako aj prvostupňový súd odôvodňovali svoje rozhodnutie tým, že základnou prekážkou priznania žalobcom uplatneného nároku je dôvodná pochybnosť, či k poškodeniu zdravia žalobcu došlo pri výkone štátnej služby, v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby, alebo pre výkon štátnej služby (čo je základnou a nevyhnutnou podmienkou vzniku nároku na predmetné dávky), pričom ako dôvod pochybností bolo predovšetkým porušenie služobných predpisov žalobcom tým, že utrpený úraz okamžite nenahlásil. Porušením služobných predpisov síce vznikajú nové právne vzťahy (zodpovednostné), ale v žiadnom prípade táto skutočnosť nemá vplyv na povinnosť správnych orgánov rozhodovať na podklade spoľahlivo zisteného stavu veci. V danej veci je zrejmé, že správne orgány nevyvrátili žiadnymi dôkazmi žalobcove tvrdenia ohľadom úrazového deja, ktoré má podložené svedeckou výpoveďou pplk. C.. D. C.. Správny orgán nezisťoval, kto bol v deň úrazu na pracovisku, či niekto žalobcu videl na pracovisku po údajnom čase vzniku úrazu, nebol dokonca vypočutý ani lekár, ktorý ho v deň vzniku úrazu vyšetroval na Klinike úrazovej chirurgie FNsP L. Pasteura v Košiciach. V preskúmavanom rozhodnutí sa síce konštatuje, že z ambulantnej karty na pohotovosti vyplýva, že
k úrazu došlo dňa 25.8.2005 o 16.30 hod. a hodina vzniku úrazu je prepísaná na 11.30 hod., bez uvedenia podpisu toho, kto túto zmenu a prečo vykonal, avšak žalovaný ani prvostupňový správny orgán nevykonali žiadne ďalšie dokazovanie prípadným výsluchom osôb, ktoré mali k ambulantnej karte prístup, na uvedenú skutočnosť.
19. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby zo dňa 3.7.2013 súd zistil, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby rozhodnutím zo dňa 3.7.2013 nepriznala žalobcovi náhradu za bolesť, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a doplatenie rozdielu náhradu služobného platu z titulu odškodnenia úrazu zo dňa 25.8.2005 zamietol.
20. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave 6S 276/2013 súd zistil, že konanie o preskúmanie rozhodnutia na návrh žalobcu proti žalovanému je prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I 40Cpr 3/2013 na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9.6.2014, sp.zn. 6S 276/2013-31.
21. Zo znaleckého posudku MUDr. Ladislava Veselého zo dňa 16.9.2009 súd zistil, že žalovaný ustanovil v konaní SKIS 380-24/00-2009 znalca MUDr. Ladislava Veselého z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia - traumatológia. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že poranenie predného skríženého väzu je poranenie, ktoré vzniká na 90% nepriamym mechanizmom (rotácia a torzia kolena), to znamená pomerne veľkým torzným násilím. Po týchto faktoch, ktoré uviedol vyššie nemôže zlým našliapnutím nohy ľavej dolnej končatiny dôjsť spontánne k poškodeniu zdravého PSV bez toho, že by bolo toto koleno - PSV už v minulosti nejakým spôsobom poškodené. I.. I. I. mal v minulosti opakované úrazy ľavého kolena, ktoré aj bolo opakovane liečené alebo konzervatívne, alebo operačne. Je zrejmé, že poškodený I.. I. po plastike PSV, ktorú mal vykonanú 14.12.1994 mal naďalej toto koleno nestabilné, takže aj malá rotácia predkolenia so záťažou telesnej hmotnosti mohlo vyvolať podvrtnutie kolena s dotrhnutím transplantátu PSV. I.. I. I. mal v minulosti opakované úrazy ľavého kolena, kedy mal už po predošlých úrazoch roztrhnutý PSV. Následne mal aj ťažkú nestabilitu kolena, ktorá vyžiadala vlastne dve operácie - artroskopiu a plastiku PSV podľa Eriksona, ktorá bola vykonaná v decembri 1994. On sa zaoberá poraneniami kolenného kĺbu, artroskopiou a plastikami väzov bez prestávky od roku 1983, čo je 27 rokov. Vie, že v roku 1994 boli plastiky PSV v začiatkoch a práve typ plastiky podľa Eriksona, ktorú u poškodeného vykonali, nemali najlepšie výsledky. Takže osobne si myslí, že aj po tejto operácii mal poškodený stále pretrvávajúcu nestabilitu kolena, čo mu aj pri odoberaní anamnézy nepriamo potvrdil (viď vyšetrenie poškodeného). Za predpokladu, že poškodený už mal podobné zranenie aj v minulosti, tak je predpoklad, že koleno už bolo z minulého zranenia oslabené. U takýchto poranení je koleno nestabilné rôzneho stupňa a môže sa aj pri bežnom pohybe podvrtnúť a môžu sa týmto podvrtnutím poškodiť aj ďalšie štruktúry kolena napríklad poškodiť menisky, chrupavka alebo iné kolenné väzy. K takýmto druhotným poraneniam dochádza pri zastaralom poškodení predného skríženého väzu často a to aj bez vážnejšieho zraňujúceho podnetu. Pri vystupovaní z osobného motorového vozidla, pri nestabilnom kolene sa môže vyprovokovať podvrtnutie kolena pomerne jednoducho. Noha je položená na pevnej podložke, pri vstávaní zo sedadla dochádza k napnutiu extenčného aparátu (štvorhlavý sval) a k rotácii predkolenia voči stehna a tým sa môže vyvolať pivot shift efekt. Nakoľko poškodený má pomerne veľkú hmotnosť mohlo dôjsť ku dotrhnutiu už slabého transplantátu PSV po plastike pri uvedenom mechanizme. Po prehliadnutí zdravotnej dokumentácie poškodeného sa dá jednoznačne preukázať súvislosť poškodenia kolena s operáciou ľavého kolena v roku 1987 (menisectomia) a následnou operáciou - plastikou PSV v roku 1994. Poškodený JUDr. Jánošík si zrejme pri prvotnom úraze zo dňa 24.8.1987 roztrhol PSV, v dokumentácii sa uvádza, že koleno bolo opuchnuté a plné krvi. V tejto dobe sa ešte nevykonávali v Košiciach rutinne artroskopie kĺbov, preto bolo u poškodeného vykonaná artrografia. Toto vyšetrenie však bolo nepresné a v súčasnosti sa už vôbec nevykonáva. Zrejme po tomto vyšetrení bola stanovená nepresná diagnostika a u menovaného bolo roztrhnutie PSV prehliadnuté. Úraz z roku 1991 bol spôsobený asi už nestabilitou kolena a úraz nebol tak intenzívny ako prvotný úraz z roku 1987. Poškodený mal pred uvedeným úrazom 25.8.2005 o 11.30 hod. koleno nestabilné neznámeho stupňa a pri úraze, ktorý uviedol vo výpovediach mohlo dôjsť aj pri bežnom pohybe k podvrtnutiu a mohlo sa týmto podvrtnutím poškodiť aj ďalšie štruktúry kolena napríklad poškodiť menisky, chrupavka alebo iné kolenné väzy. Nakoľko menovaný mal už opakované úrazy kolena, nemuselo toto podvrtnutie spôsobiť takú intenzívnu bolesť ako to je pri prvotnom poranení. Preto menovaný nemusel ihneď vyhľadať lekára až s odstupom času, kedy koleno začalo puchnúť, naplnilo sa tekutinou a začalo intenzívnejšie bolieť. Z praxe vieme, že takto postupujú mnohí pacienti a niekedy prichádzajú na ošetrenia aj po niekoľkých
dňoch a dokonca aj týždňoch, závisí to aj od prahu bolesti poškodeného. Poškodený utrpel v roku 1987 úraz ľavého kolena, následkom čoho absolvoval uvedené operácie, početné kontrolné vyšetrenia a rehabilitácie, ktoré vlastne trvali až do inkriminovaného úrazu zo dňa 25.8.2005, takže ľavé koleno bolo už aj pred úrazom poškodené. Za predpokladu, že poškodený už mal podobné zranenie aj v minulosti, ktoré je v tomto prípade nespochybniteľné, tak je predpoklad, že koleno už bolo z minulého zranenia oslabené. U poškodeného došlo zrejme k súbehu nešťastných náhod a samozrejme aj nadváha poškodeného. Pri vystupovaní sa menovaný zaprel ľavou nohou o tvrdú podložku, asi preniesol celú váhu na ľavú dolnú končatinu, pri vstávaní zo sedadla zapol stehnové svalstvo, začal rotovať stehno voči predkoleniu a v tomto momente sa úplne napol transplantát PSV a natrhol sa. Takýto úraz samozrejme nemôže vzniknúť pri úplne zdravom kolene. Nakoľko sa toto podvrtnutie stalo počas výkonu služby, v služobnom osobnom motorovom vozidle, poškodený nebol oslobodený od určitých služobných výkonov tak z jeho pohľadu znalca sa dá toto podvrtnutie hodnotiť ako úraz.
22. Podľa ust. § 29 ods. 1,2 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov za služobný úraz sa na účely tohto zákona považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov a) pri výkone služobných činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane obvyklej činnosti v čase prestávok v službe, b) pri činnosti, ktorá sa vykonáva v záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby, bez ohľadu na to, z akého podnetu policajt alebo profesionálny vojak túto činnosť vykonáva, c) v dôsledku konania alebo opomenutia inej osoby, ak dôvodom takého konania alebo opomenutia je príslušnosť policajta k Policajnému zboru, Hasičskému a záchrannému zboru, Horskej záchrannej službe, Slovenskej informačnej službe, Národnému bezpečnostnému úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo k Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, alebo príslušnosť profesionálneho vojaka k ozbrojeným silám, alebo činnosť, ktorú policajt alebo profesionálny vojak vykonáva alebo vykonával v záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby, d) počas cesty z miesta, kde sa policajt alebo profesionálny vojak zdržiava mimo výkonu služby, namiesto výkonu služby, ak sa táto činnosť vykonáva s cieľom dostaviť sa na miesto výkonu služby, ak bol na výkon služby mimoriadne povolaný, a späť, e) pri činnosti, ktorú policajt alebo profesionálny vojak vykonáva vo verejnom záujme alebo v záujme ochrany života, zdravia alebo majetku. Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt a profesionálny vojak utrpel pre výkon služby.
23. Podľa ust. § 19 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov o dávkach nemocenského zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov sa v sporných prípadoch rozhoduje písomným rozhodnutím.
24. Podľa ust. § 107 ods. 1,2 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nárok na výplatu dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa vzniku nároku na jej výplatu. Lehota podľa odseku 1 neplynie počas konania o dávke a v období, v ktorom policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo inému poberateľovi dávky, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.
25. Predmetom konania je určenie, že úraz žalobcu zo dňa 25.8.2005 je služobným úrazom.
26. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca bol v služobnom pomere u žalovaného v roku 2005 ako starší referent špecialista. Dňa 26.8.2005 nahlásil ošetrujúcemu lekárovi MUDr. Tomajkovi služobný úraz, ktorý mal utrpieť dňa 25.8.2005 pri plnení služobných povinností, pri vystupovaní z auta v čase asi o 12.00 hod. Od 26.8.2005 bol uznaný práceneschopným. Žalovaný úraz žalobcu zo dňa 25.8.2005 neuznal ako služobný úraz a to rozhodnutiami zo dňa 31.8.2007 potvrdzujúcim rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 11.12.2007, ktoré boli rozsudkom Krajského súdu v Bratislave dňa 4.9.2008 1S 25/2008 zrušené, následne žalovaný rozhodol o neuznaní pracovného úrazu žalobcu rozhodnutím zo dňa 20.1.2010, ktoré Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zamietlo odvolanie proti tomuto rozhodnutiu a rozhodnutie potvrdilo dňa 26.4.2010. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 27.7.2011 č.k. 2S 247/2010-44 zamietol žalobu žalobcu, ktorým sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 26.4.2010.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a nariadil doplniť žalovanému dokazovanie ohľadom šetrenia úrazového deja vypočutím svedkov, aby boli odstránené pochybnosti ohľadom vzniku samotného úrazového deja a doplniť dokazovanie lekárskym posudkom s tým, že základnou prekážkou neuznania služobného úrazu je dôvodná pochybnosť, či k poškodeniu zdravia žalobcu došlo pri výkone verejnej služby a v priamej súvislosti, ako dôvod pochybností bolo predovšetkým porušenie služobných predpisov, že žalobca utrpený úraz okamžite nenahlásil s tým, že správne orgány nevyvrátili žiadnymi dôkazmi žalobcove tvrdenia ohľadom úrazového deja, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky mal za to, že závery vykonaného dokazovania znaleckým posudkom skôr svedčia v prospech žalobcu. V správnom konaní vyhotovil znalecký posudok MUDr. Ladislav Veselý, ktorý bol ustanovený žalovaným dňa 16.9.2009, ktorý konštatoval, že pri stabilnom kolene nemôže zlým našliapnutím ľavej dolnej končatiny dôjsť spontánne k poškodeniu zdravého predného skríženého väzu bez toho, že by bolo koleno už v minulosti nejakým spôsobom poškodené. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v minulosti opakované úrazy kolena, prvotný úraz 24.8.1987, kde si roztrhol predný skrížený väz, znalec predpokladá, že u žalobcu bola nepresná diagnostika a došlo k roztrhnutiu predného skríženého väzu, ktoré bolo prehliadnuté. Ďalší úraz bol v roku 1991, kde bola vykonaná plastika PSV v roku 1994, pričom úraz zo dňa 25.8.2005 bol jednoznačne v súvislosti s poškodením kolena s operáciou ľavého kolena v roku 1987 a plastikou PSV v roku 1994. V dôsledku nestabilného kolena po uvedených úrazoch mohlo dôjsť pri bežnom pohybe k podvrtnutiu a týmto podvrtnutím sa mohli poškodiť aj ďalšie štruktúry kolena. Vzhľadom k tomu, že mal už opakované úrazy kolena, nemuselo toto podvrtnutie spôsobiť takú intenzívnu bolesť ako pri prvotnom poranení, preto menovaný nemusel ihneď vyhľadať lekára a s odstupom času, kedy koleno začalo puchnúť, naplnilo sa tekutinou, začalo intenzívnejšie bolieť. Poukázal na prax, že takto postupujú mnohí pacienti a niekedy prichádzajú na ošetrenie aj po niekoľkých dňoch, dokonca týždňoch.
27. Súd vyhodnotil zistený skutkový stav a dospel k záveru, že pre právne posúdenie veci bolo potrebné ustáliť úrazový dej a to jednak, kedy k nemu došlo a akým spôsobom, či predmetný úraz bol služobným úrazom a posúdiť námietky žalovaného.
28. Súd mal za jednoznačne preukázané, že ako žalobca tak aj svedok C. totožne popísali skutkový dej, ktorým malo dôjsť k úrazu a to pri vystupovaní zo služobného vozidla s tým, že počuli chrupnutie v kolene žalobcu, ktorý sa sťažoval na bolesť a to v priebehu celej pracovnej doby. Brat žalobcu potvrdil, že po skončení pracovnej doby odviezol žalobcu domov, keďže ho bolelo koleno, ktoré si poranil v ten deň pri vystupovaní z auta. Manželka žalovaného a brat W.. I.Á. potvrdili, že vo večerných hodinách v ten istý deň boli so žalobcom na ambulancii úrazovej chirurgie v Košiciach z dôvodu pretrvávajúcich bolestí. Žalovaný žiadnym spôsobom takto ustálený skutkový dej nenamietal, nenavrhol žiadne dôkazy na jeho vyvrátenie iba namietal, že v pôvodnom zázname ambulantnej karty je hodina 16.30 prepísaná na 11.30, pričom nenavrhol žiadny dôkaz na odstránenie tohto rozporu, ktorý súd odstránil práve výpoveďami žalobcu a svedkov, v zmysle ktorého súd dospel k ustáleniu úrazu cca o 12.00 hod. dňa 25.8.2005. Zo znaleckého posudku MUDr. Veselého, ktorého ustanovil žalovaný v správnom konaní, vyplýva, že k mechanizmu úrazu - prerušeniu predného skríženého väzu ľavého kolena pri zdravom kolene nemôže dôjsť k mechanizmom opísaným žalobcom, avšak potvrdil, že žalobca mal koleno nestabilné, pričom pri nestabilnom kolene, aké mal žalobca v dôsledku predchádzajúcich úrazov, mohlo dôjsť k úrazu spôsobenom žalobcom popísaným mechanizmom. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť predchádzajúcich úrazov ľavého kolena žalobcu a úrazu zo dňa 25.8.2005, súd poukazuje na to, že znalec v znaleckom posudku uviedol, že úraz zo dňa 25.8.2005 je v priamej súvislosti s nestabilitou kolena spôsobeného úrazom žalobcu z roku 1987 a z roku 1991. Úraz z roku 1987 bol neslužobným úrazom, avšak úraz z roku 1991 bol uznaný žalovaným ako služobný úraz. Ak znalec potvrdil, že úraz zo dňa 25.8.2005 bol v príčinnej súvislosti s úrazom z roku 1991, ktorý bol uznaný ako služobný úraz, potom z dôvodu priamej príčinnej súvislosti týchto úrazov musí byť predmetný úraz z 25.8.2005 uznaný ako služobný.
29. Pokiaľ ide o nesplnenie ohlasovacej povinnosti žalobcu, súd má z vykonaného dokazovania najmä z výpovedí žalobcu a svedka I.. C., manželky žalobcu a brata žalobcu za preukázané, že bolesť žalobcu po úraze nebola takej intenzity, ktorá by odôvodňovala okamžité ohlásenie služobného úrazu a znalec MUDr. Veselý v znaleckom posudku potvrdil, že pri opakovaných úrazoch žalobcu nemusela byť intenzita bolesti ihneď po úraze taká, aká bola po niekoľkých hodinách, kedy začalo koleno puchnúť a natekať a poukázal na bežnú prax pacientov, kedy s totožným úrazom kolena pacienti prichádzajú na ošetrenie až na ďalší deň, prípadne o niekoľko dní až niekoľko týždňov po úraze. Námietka žalovaného, že žalobca
si nesplnil ohlasovaciu povinnosť, je preto nedôvodná, keďže súd mal za to, že ohlasovacia povinnosť mu vznikla až identifikovaním následkov úrazu vo večerných hodinách dňa 25.8.2005.
30. Pokiaľ ide o námietku premlčania vzneseného žalovaným, žalovaný namietal premlčanie podľa ustanovení zákona č. 328/2002 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Súd poukazuje, že predmetom konania (s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9.6.2005 v tomto konaní) je spor medzi príslušníkom a služobným úradom, ktorý rieši základ nároku poškodeného príslušníka na jednotlivé plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti služobného úradu za škodu spôsobenú služobným úrazom, pričom tento spor je potrebné považovať za spor vyplývajúci zo služobného vzťahu. Žalobu o určenie nároku žalobcu súd rieši v občianskom súdnom konaní. V zmysle ust. § 107 ods. 1 zák. č. 328/2002 sa premlčuje iba nárok na výplatu dávky nemocenského zabezpečenia, nie nárok na určenie, že úraz je služobným úrazom.
31. S poukazom na vyššie uvedené je námietka premlčania vznesená žalovaným nedôvodná.
32. Súd považuje za potrebné uviesť, že vyhovenie námietky premlčania žalovaného by bolo v rozpore s dobrými mravmi a to s poukazom na to, že k úrazu došlo v roku 2005, žalovaný si riadne uplatnil nároky podľa ust. zák. č. 328/2002 Z.z. u žalovaného, pričom žalovaný do dnešného dňa t.j. po 11 rokoch o predmetných nárokoch právoplatne nerozhodol.
33. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za jednoznačne preukázané, že úraz žalobcu zo dňa 25.8.2005 je služobným úrazom v zmysle ust. § 29 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z., preto v celom rozsahu žalobe vyhovel.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý mal v plnom rozsahu úspech, plnú náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalovanému, ktorý bol v konaní neúspešný.
35. O výške trov konania rozhodne súd podľa ust. § 261 ods. 2 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.