Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35C/178/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: G. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Š. G. XXX/X, XXX XX H. Ú., o zaplatenie 750,50 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu 6.6.2014 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 750,50 Eur s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.6.2010 do 10.5.2011 vo výške 18,28 Eur a ročným úrokom z omeškania 9 % zo sumy 750,50 Eur od 11.5.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 4.1.2007 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca uviedol, že zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 2.842,72 Eur, ktorá pozostávala z istiny 2.560,26 Eur a úroku z omeškania vo výške 282,46 Eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 282,46 Eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 1.427,34 Eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 39,50 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.6.2010 do 20.12.2011 v počte 19 a celkovej výške 750,50 Eur. Splátky pôvodne splatné od 20.5.2011 do 20.12.2011 sa stali splatnými dňa 10.5.2011, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca si uplatnil i úrok z omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky, pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 10.5.2011, si uplatňuje úrok od toho dňa. Zo splatných splátok úveru si žalobca vyčíslil úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy 39,50 EUR od 21.06.2010 do 10.05.2011 vo výške 3,15 EUR, 9% zo sumy 39,50 EUR od 21 07.2010 do 10.05.2011 vo výške 2,85 EUR, 9% zo sumy 39,50 EUR od 21.08.2010 do 10.05.2011 vo výške 2,55 EUR,

9% zo sumy 39,50 EUR od 21.09.2010 do 10.05.2011 vo výške 2,25 EUR 9% zo sumy 39,50 EUR od 21.10.2010 do 10.05.2011 vo výške 1,96 EUR 9% zo sumy 39,50 EUR od 21.11.2010 do 10.05.2011 vo výške 1,66 EUR 9% zo sumy 39,50 EUR od 21.12.2010 do 10.05.2011 vo výške 1,36 EUR 9% zo sumy 39,50 EUR od 21.01.2011 do 10.05.2011 vo výške 1,06 EUR 9% zo sumy 39,50 EUR od 21.02.2011 do 10.05.2011 vo výške 0,76 EUR 9% zo sumy 39,50 EUR od 21.03.2011 do 10.05.2011 vo výške 0,49 EUR 9% zo sumy 39,50 EUR od 21.04.2011 do 10.05.2011 vo výške 0,19 EUR 9% zo sumy 750,50 Eur od 11.5.2011 do zaplatenia.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že so svojou družkou a dvoma maloletými deťmi žijú v rodinnom dome s rodičmi. Má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, na ktoré platí 69,- Eur. Spolu s družkou sú evidovaný na úrade práce, pracujú na verejno-prospešných prácach. Ich príjem je okolo 240,- Eur. Pôžičku spláca po 5,- Eur. Žalovaný k vyjadreniu pripojil fotokópie poštových preukazov za obdobie od 18.3.2011 do 17.4.2014, z ktorých vyplýva, že niektoré platby boli poukazované k variabilnému symbolu zhodujúcemu sa s číslom zmluvy.

3. Podaním doručeným súdu dňa 12.2.2015 žalobca doplnil, že postúpená pohľadávka 2.560,26 Eur pozostáva z neuhradeného úveru, poplatkov a zo zmluvných úrokov. Žalovaný 4.1.2007 čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 1.427,34 Eur, z poskytnutého úveru uhradil sumu vo výške 357,43 Eur. Z úhrad bola na istinu započítaná suma 356,88 Eur a na úrok z omeškania suma vo výške 0,54 Eur. Poplatky za správu účtu a poplatky za upomienky predstavujú sumu 107,53 Eur a zmluvný úrok 1.382,28 Eur pri úrokovej sadzbe 18,40 % (vo vyjadrení je podrobné vyčíslenie zmluvných úrokov za príslušné obdobie - kalendárny mesiac počnúc ku dňu 31.1.2007 až ku dňu 24.3.2011. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 1.427,34 Eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 39,50 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si uplatňuje splátky úveru splatné od 20.6.2010 do 20.12.2011 v počte 19 a v celkovej výške 750,50 Eur. Splátky pôvodne splatné od 20.5.2011 do 20.12.2011 sa stali splatnými 10.5.2011, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovanému zasielané 20.4.2011. Žalovaný mal uhradiť pohľadávku do 4.5.2011. Mimoriadna splatnosť úveru následne nastala 10.5.2011 z dôvodu nedodržania lehoty v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

4. Rozsudkom č.k. 35C/178/2014 - 84 z 30.3.2015 súd žalobu zamietol z dôvodu podania žaloby po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorý na právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikoval.

5. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 25Co/353/2015 - 106 z 12.4.2016 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že na danú vec, vzhľadom na vznik právneho vzťahu medzi účastníkmi úverovej zmluvy ku dňu 4.1.2007, nie je možné aplikovať ust. §52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2015. Premlčanie sa aj v spotrebiteľských zmluvách majúcich formu absolútneho obchodu tak spravuje výlučne Obchodným zákonníkom, pričom podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu, aby vec opätovne posúdil, doplnil dokazovanie a vo veci rozhodol.

6. Výzvou z 8.7.2016 súd vyzval žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu, aby špecifikoval a listinnými dôkazmi doložil, kedy bola výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 20.4.2011 doručené žalovanému a či právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky postupoval v súlade s ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a písomne vyzval žalovaného na zaplatenie peňažného záväzku a napriek tejto výzve bol žalovaný pred postúpením pohľadávky nepretržite v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

7. Žalobca na výzvu reagoval prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu 17.8.2016, v ktorom uviedol, že výzvou na úhradu dlžnej sumy žalobca nedisponuje, podľa informácií od pôvodného veriteľa bola zasielaná v mesiaci marec 2008. Žalobca pripojil Oznámenie o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom a uviedol, že tieto bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať.

Dlžník (žalovaný) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadnej neexistencie. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Norma obsiahnutá v §92 ods. 8 zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 zákona o bankách. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. V súlade s prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok boli žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1220 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol 1 rok. Vzhľadom k dikcii ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, s poukazom na to, že omeškanie žalovaných trvalo nepochybne viac ako rok, právny zástupca žalobcu zastáva názor, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade s §92 ods. 8 zákona o bankách (a teda neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovaným nezasielal.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, písomnými vyjadreniami žalobcu a s listinným dôkazmi predloženými žalobcom - Zmluva o splátkovom úvere zo 4.1.2007, Všeobecné obchodné podmienky, oznámenie o postúpení pohľadávky z 12.4.2011, podacím hárkom, výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 20.4.2011, Zmluva o postúpení pohľadávok z 24.3.2011 s jej prílohami, pokus o zmier z 9.5.2014, platobná história žalovaného a zistil tento skutkový stav veci:

9. Právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 4.1.2007 so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 43.000,- Sk pri pevnej úrokovej sadzbe 18,40% ročne, poplatku za správu úveru vo výške 60,- Sk mesačne. Výška splátky bola dohodnutá na sumu 1.190,- Sk, pričom prvá splátka bola splatná 20.2.2007, každá ďalšia k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, počet splátok bol stanovený na 59. V zmluve bola uvedená konečná splatnosť úveru na 20.12.2011 a ročná percentuálna miera nákladov 24,24%.

10. Dňa 24.3.2011 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, predmetom ktorej bolo aj postúpenie žalovanej pohľadávky.

11. Z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že zostatok pohľadávky žalovaného ku dňu postúpenia bol na istine 2.560,26 Eur, na úrokoch 282,46 Eur a počet dní omeškania je uvedený ako 1220.

12. Listom z 12.4.2011 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že pohľadávku zo zmluvy uzavretej 4.1.2007 označenú ako 41704 - Spotrebné úvery na Čokoľvek od 1701, č. XXXXXXXXX vo výške 2.842,72 Eur s príslušenstvom postúpila na žalobcu.

13. Z podacieho hárku pripojeného žalobcom k vyjadreniu doručenému 17.8.2016, ktorého prílohu tvorilo oznámenie o postúpení pohľadávky súd zistil, že 21.4.2011 bola žalovanému poštou odoslaná listová zásielka.

14. Listom z 20.4.2011 označeným ako výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobca oznámil žalovanému, že nakoľko povinnosť splácať úver riadne a včas bola porušená, ako nový veriteľ mu oznamuje vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru k 20.4.2011. Zároveň ho vyzval na okamžité uhradenie dlžnej čiastky vo výške 3.009,77 Eur, pozostávajúcej zo základnej pohľadávky 2.560,26 Eur, úrokov z omeškania vo výške 282,46 Eur, zákonných úrokov 17,05 Eur a nákladov EOS vo výške 150,- Eur, najneskôr do 4.5.2011.

15. Žalobca sa v konaní domáha nároku pozostávajúceho zo splátok úveru splatných od 20.6.2010 do 20.12.2011, pričom splatnosť splátok pôvodne splatných od 20.5.2011 do 20.12.2011 mala nastať 10.5.2011, kedy mal žalobca vyhlásiť mimoriadnu splatnosť.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.

18. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

19. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

20. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

21. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov účinného k 4.1.2007 na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

22. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov účinného k 4.1.2007 veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania..

23. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka účinného k 4.1.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného k 4.1.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§52 - 60 Občianskeho zákonníka), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

25. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 43.000,- Sk (1.427,34 Eur), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach vo výške 1.190,- Sk (39,50 Eur). Nakoľko žalovaný neplnil záväzky vyplývajúce zo zmluvy, žalobca s účinnosťou od 10.5.2011 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru. Pohľadávka zo zmluvy vo výške 2.842,72 Eur bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpená na žalobcu.

26. Súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri

uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Na tento právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať z ust. § 23a ods. 1 a 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

27. Žalobca tvrdil, že žalovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi bankou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Súd dospel k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať jeho aktívnu legitimáciu, keď síce predložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011, nepreukázal však splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému ako dlžníkovi.

28. Podľa § 524 ods. 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

29. Podľa § 525 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

30. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Banka túto možnosť v danom prípade zrejme nevyužila a žalobcovi postúpila pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol inak (výpoveďou, odstúpením). Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom, že by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní.

33. Z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92 ods.

8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Pokiaľ ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 24.3.2011 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 (pre rozpor so zákonom).

34. Úpravou § 92 ods. 8 mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkové vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.

35. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a dlžníkom. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 Obč. zák.

36. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Obč. zák., a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Na rozpor postúpenia s § 525 Obč. zák., ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej z toho vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

37. V danom prípade zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobca nedokázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovanému postúpená naňho (24.3.2011), boli tieto podmienky postúpenia splnené. Žalobca poukazoval na to, že žalovaný bol v čase postúpenia v omeškaní 1220, ako to vyplýva z prílohy zmluvy o postúpení, nebolo však dokázané, že by bol žalovaný aj písomne vyzvaný na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere. Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby zmluva o postúpení bola účinná) a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom.

38. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 , podľa ktorého žalovanému ako úspešnej strane vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko mu však doposiaľ žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.