Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-76-2004.pdf
PDF · 100.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-3Er/76/2004
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a. s., Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému: V. Q., nar. X.X.XXXX, bytom W. U. XX/XX, XXX XX S., o vymoženie sumy 4712,86 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 17932/2011, takto
rozhodol:
I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie sa z a m i e t a .
II. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .
III. Povinnému sa náhrada trov konania nepriznáva.
IV. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Právny predchodca oprávneného (Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bratislava) podal u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Martišíka, Exekútorský úrad Púchov proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice sp. zn. N 29/02, NZ 27/02, spísanej dňa 8.4.2002 notárom JUDr. Vladimírom Košíkom, so sídlom v Partizánskom, Nám. SNP 212/4. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Okresný súd Topoľčany udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi dňa 8.4.2004 poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 4712,86 eur (141979,60 Sk), úroky vo výške 8,5% ročne zo sumy 4309,20 eur (129818,90 Sk) od 1.3.2004 do zaplatenia a všetky účelne vynaložené trovy exekučného konania.
Uznesením č. k. 3Er/76/2004-33 zo dňa 2.12.2009 Okresný súd Topoľčany pripustil, aby z exekúcie vystúpil pôvodný oprávnený Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 104 a aby na jeho miesto vstúpil nový oprávnený GENERAL FACTORING, a. s., Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2009. Následne Okresný súd Topoľčany uznesením č. k. 3Er/76/2004-36 zo dňa 9.12.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.1.2012, vyhovel návrhu na zmenu súdneho exekútora a zmenil poverenie na vykonanie exekúcie tak, že vykonaním exekúcie vedenej pôvodne u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Martišíka (konal vo veci pod sp. zn. Ex 69/2004) poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.
Povinný podaním zo dňa 25.3.2015 navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Návrh odôvodnil tým, že si je vedomý záväzku voči oprávnenému, ale jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pretože jediný jeho majetok je staré motorové vozidlo, ktoré je však vo vlastníctve firmy poskytujúcej úver. Poukázal na to, že exekútor má vykonávať exekúciu hospodárne s čo
najmenšími nákladmi pre povinného ako aj oprávneného. Prehlásil, že nevlastní nijaký majetok, podiely v obchodných spoločnostiach, vklady v bankách, ani nijaký nehnuteľný majetok a je evidentné, že za viac ako 10 rokov nijaký majetok nenadobudol, nakoľko sa mu z predmetnej exekúcie nepodarilo uhradiť nič a ani k jej vykonaniu nedošlo. Uviedol, že výška vymáhanej pohľadávky voči istine je v rozpore s dobrými mravmi a súčasne uviedol, že ak súd nepovolí zastavenie exekúcie, žiada o jej odklad podľa ustanovení § 56 ods. 10. Napokon povinný žiadal zaslať vyúčtovanie a oznámenie ako bola vymáhaná pohľadávka postupovaná oprávnenými a kto bol prvotný postupca pohľadávky.
Oprávnený k podaniu povinného oznámil, že so zastavením exekúcie nesúhlasí. Uviedol, že tvrdenia povinného si v časti odporujú, tieto vo vzťahu k ním sledovanému cieľu považujú za účelové. Povinný uvádza, že si je svojho záväzku vedomý, ďalej uvádza, že tento je sporný, kedy tiež nevie, o akú pohľadávku sa jedná. Tiež v rozpore s tvrdením povinného v priebehu posledných 10 rokov k tejto pohľadávke platby evidujú. Tiež má zato, že z podania nie je možné posúdiť ani trvalosť nemožnosti uspokojenia v tomto exekučnom konaní.
Súdny exekútor podaním zo dňa 1.10.2015 oznámil, že v rámci exekučného konania boli vykonané lustrácie na zistenie majetku povinného, na základe ktorých bolo zistené, že povinný je majiteľom účtu, na ktorom sa nachádza zostatok 187,17 eur a je vlastníkom motorového vozidla ŠKODA OCTAVIA evidovaného od 11.7.2001, pričom ostatné lustrácie boli vyhodnotené ako negatívne. Zároveň exekútor poukázal na skutočnosť, že povinný je fyzická osoba a v takýchto prípadoch je vysoká pravdepodobnosť nadobudnutia majetku, prípadne získania príjmu, ktorý by podliehal exekúcii. Uviedol, že nesúhlasí s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a považuje jeho podanie za neopodstatnené.
Lustráciou povinného v Sociálnej poisťovni so sídlom v Bratislave bolo zistené, že povinný bol evidovaný od 1.2.2004 do 31.1.2012 ako dobrovoľne poistená osoba na NP a PvN, od 1.7.2009 do 14.5.2011 ako SZČO, od roku 2011 ako zamestnanec - u IC AUMONT, s.r.o., Svidník od 7.11.2011 do 13.2.2013, u Eugen Rybanský „Norman“, Topoľčany od 2.2.2013 do 30.4.2013, u TOPHOLZ, s.r.o., Krnča od 13.1.2014 do 13.8.2014 (na základe dohody o pracovnej činnosti), u ZKW Slovakia s.r.o., Topoľčany od 18.8.2014 do 11.11.2014 a od 21.3.2016 je evidovaný ako zamestnanec u EUROPERSONAL & FABRIKA s.r.o., Bratislava.
Lustráciou povinného v elektronickom registri súdu bolo zistené, že proti nemu je vedených ďalších 13 exekúcií, pričom vo viacerých z nich podal povinný rovnaký návrh na zastavenie exekúcie. Vo veci vedenej pod sp. zn. 7Er/797/2012, v ktorej vykonáva exekúciu súdny exekútor Mgr. Ivan Jambor, tento oznámil, že návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného je neopodstatnený, že v roku 2012 voči povinnému viedol 7 exekúcií, z toho 5 je už ukončených vymožením pohľadávok.
Podľa § 38 ods. 2 Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 56 ods. 10 Exekučného poriadku exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje.
Exekučné konanie je nútená realizácia splnenia povinnosti vykonávaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi. Jeho cieľom je uspokojenie práva (napr. pohľadávky) oprávneného, ktoré mu bolo priznané vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, resp. vyplývajúceho z inej verejnej listiny. Exekučné konanie sa môže vykonať len na uspokojenie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon a iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného a výlučne z majetku povinného.
Zastavenie exekúcie je procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.
Súd zastaví exekúciu (celkom alebo v časti) ak zistí, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie a to buď podľa ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku alebo ak takýto dôvod vyplýva z iného ustanovenia Exekučného poriadku alebo osobitného zákona.
Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu svojej nemajetnosti. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je aj skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Aby mohla byť exekúcia z tohto dôvodu zastavená musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to zisteniami súdneho exekútora. Nestačí iba tvrdenie povinného. Exekúciu vykonáva súdny exekútor, ktorému bolo súdom udelené poverenie na vykonanie exekúcie. V rámci vykonávania exekúcie súdny exekútor vykonáva úkony, ktorými zisťuje a preveruje majetkové pomery povinného. Až, keď je nepochybne preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a nie je ani predpoklad, že by sa tento stav mohol zmeniť, je možné exekúciu zastaviť (dôvody pre zastavenie exekúcie aj z toho dôvodu oznámi súdu exekútor podľa § 57 ods. 4 EP). Súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí je povinný v každom štádiu skúmať, či sa nevyskytli dôvody neprípustnosti, a ak dôjde k záveru, že takýto dôvod existuje, bez ďalšieho predloží vec exekučnému súdu na zastavenie exekúcie.
Majetkové pomery povinného v tejto veci neboli doposiaľ súdnym exekútorom zistené (súdny exekútor súdu nepredložil vec na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, naopak so zastavením exekúcie nesúhlasil, pretože zistil majetok povinného - peniaze na účte a motorové vozidlo) a nie je teda preukázané, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uhradiť aspoň trovy exekúcie. Okrem toho bolo zistené, že povinný v priebehu exekučného konania bol zamestnaný, pričom podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni so sídlom v Bratislave aj v súčasnej dobe je zamestnaný a nie je tak vylúčené, že bude mať príjem, resp. nadobudne majetok, z ktorého bude možné vykonať exekúciu. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdí, že za viac ako 10 rokov nijaký majetok nenadobudol, nakoľko sa mu z predmetnej exekúcie nepodarilo uhradiť nič a ani k jej vykonaniu nedošlo, toto tvrdenie súd považuje iba za účelové, pretože v priebehu exekúcie bol zamestnaný, ale je zrejmé, že vzhľadom na počet exekúcií vedených voči nemu, nemohli byť všetky exekúcie aj skončené. Súd vzhľadom na uvedené návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie zamietol.
Pokiaľ povinný požiadal o odklad podľa § 56 ods. 10 Exekučného poriadku. K tejto jeho žiadosti súd uvádza, že o povolení splátok podľa § 56 ods. 10 Exekučného poriadku nerozhoduje súd, ale súdny exekútor. O možnosť zaplatenia vymáhanej pohľadávky v splátkach musí povinný požiadať súdneho exekútora, ktorý s ním môže uzavrieť písomnú dohodu o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky (s písomným súhlasom oprávneného).
Exekučným titulom vo veci je notárska zápisnica sp. zn. N 29/02, NZ 27/02, spísaná dňa 8.4.2002 notárom JUDr. Vladimírom Košíkom, so sídlom v Partizánskom, Nám. SNP 212/4, v ktorej povinný ako stavebný sporiteľ - dlžník a osoba povinná vyhlásil, že dňa 8.4.2002 uzavrel s Prvou stavebnou sporiteľňou a. s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31335004 ako veriteľom a osobou oprávnenou zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému mimoriadny medziúver číslo 2137090 2 02 vo výške 6638,78 eur (200000,- Sk), ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení (na základe ktorej bol mimoriadny úver poskytnutý) a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj „Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení“ zmení na stavebný úver pod číslom 2137090 5 01 vo výške 3319,39 eur (100000,- Sk). Presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom úvere. Povinný vyhlásil, že uznáva svoj záväzok zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uvedenej v bode 1. notárskej zápisnice v plnom rozsahu čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa ho splatiť podľa splátkového kalendára uvedeného v článku II. zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorá je súčasťou notárskej zápisnice, označená ako Príloha č. 1. Z notárskej zápisnice ďalej vyplýva, že sa povinný zaviazal splatiť poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane úroku, pričom výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru bola dohodnutá vo výške 8,5% ročne, ku dňu uzatvorenia zmluvy s tým, že povinný súhlasil, že oprávnená osoba môže upraviť úrok podľa situácie na finančnom trhu. Ďalej notárska zápisnica obsahuje podmienky vyrubovania poplatku za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru. Povinný sa v notárskej zápisnici tiež zaviazal do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 47,04 eur (1417,- Sk). Notárska zápisnica obsahuje záväzok povinnej osoby uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 4,7% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 46,47 eur (1400,- Sk), v ktorých sú zahrnuté aj úroky zo stavebného úveru. Oprávnená osoba bola podľa notárskej zápisnice oprávnená z mesačnej splátky uspokojiť svoje pohľadávky v nasledovnom poradí: sankčné úroky, poplatky, úroky a istinu. V bode 4 notárskej zápisnice povinný vyhlásil, že ak dôjde zo strany oprávnenej osoby k plneniu na základe zmluvy uvedenej v bode 1 notárskej zápisnice, výslovne súhlasí s tým, aby v prípade nesplnenia jeho záväzkov z tejto zmluvy a podmienok v nej uvedených, sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu, a to na všetok majetok, a to i v prípade, že by došlo zo strany oprávnenej osoby k odstúpeniu od zmluvy a na jej písomnú výzvu v stanovenej lehote predčasne, jednorazovo povinná osoba nevráti celý zostatok dlhu. Z návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že nakoľko povinný prestal spĺňať dohodnuté podmienky (čl. II) a na účte mimoriadneho medziúveru bol v omeškaní s viac ako dvomi splátkami a na účte stavebného sporenia s viac ako dvomi vkladmi po dobu dlhšiu ako dva mesiac, odstúpila oprávnená osoba od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere listom zo dňa 28.1.2004 a vyzvala povinného na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v 7- dňovej lehote.
Notárska zápisnica so súhlasom s vykonateľnosťou má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa aj podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorý je najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice, pretože až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Podľa rozhodnutia NS SR 58/1997 súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Súd musí skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu v priebehu celého exekučného konania a ak bola exekúcia nariadená na základe exekučného titulu, ktorý uvedené podmienky nespĺňa, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/164/1996).
Zmluvou o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, z ktorej už dohodou zmluvných strán o jej obsahu vznikajú práva a povinnosti a na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. Záväzok dlžníka z úverovej zmluvy vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky síce existuje od momentu uzavretia zmluvy o úvere, ale dlh na jeho strane môže vzniknúť len po tom, ako veriteľ peňažné prostriedky poskytne. Ak úverové prostriedky podľa úverovej zmluvy poskytnuté nebudú, dlh nevznikne, pretože druhý účastník zmluvy nemá ako peňažné prostriedky vrátiť.
Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka je možné písomne uznať určitý záväzok. Určitým záväzkom je len taký záväzok, v ktorom je uvedená presná suma alebo určiteľný presný spôsob jej výpočtu. Záväzok povinného vyjadrený v notárskej zápisnici z 8.4.2002, nie je možné považovať za určitý, ktorý by nevzbudzoval pochybnosti, aký záväzok bol uznaný. Za nedostatok notárskej zápisnice, ktorá obsahuje uznanie dlhu a súhlas s vykonateľnosťou záväzku, je treba podľa názoru súdu považovať skutočnosť, že vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď dlh neexistoval (existoval len záväzok povinného po uplynutí dohodnutej doby poskytnuté finančné prostriedky vrátiť) a do budúcna bolo možné len predpokladať, že by dlh mohol vzniknúť, nebolo však určité, či vznikne, ani v akej výške vznikne. Ak v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška v tom čase, nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať. Predmet plnenia bol neurčitý (neurčiteľný), pretože, ak by aj dlh vznikol, mohol vzniknúť v akejkoľvek výške v prípade, že by povinný nevrátil peňažné prostriedky v určenej výške a lehote splatnosti (zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere vyplýva oprávnenie veriteľa - oprávnenej osoby uspokojiť z mesačnej splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné úroky a poplatky, ktoré v čase uznania dlhu nebolo možné určiť, pretože nie je zrejmé o aké sankčné úroky a poplatky ide). Uznať záväzok alebo dlh je právo dlžníka, ktoré v budúcnosti môže ale aj nemusí realizovať. Pritom platí, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná v zmysle § 574 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, súd na ňu prihliada aj bez návrhu. Uznaním záväzku povinným, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné ani predpokladať, sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne alebo nevznikne v budúcnosti. Povinnému tak bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase jeho uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškania dlžníka a v akom rozsahu) v budúcnosti nastanú.
Notárska zápisnica môže byť exekučným titulom len vtedy, ak spĺňa zákonom stanovené náležitosti, ktoré v nej musia byť uvedené tak, aby neboli pochybnosti, či sú jej obsahom a v akom rozsahu, pričom povinnosť povinnej osoby v notárskej zápisnici musí byť vymedzená tak, aby bolo jednoznačné o akú konkrétnu povinnosť ide. Notárska zápisnica, v ktorej povinný uznal dlh a vyhlásil súhlas s jej vykonateľnosťou, všetky zákonom stanovené náležitosti neobsahuje. Predmet plnenia ako jeden z predpokladov materiálnej stránky vykonateľnosti notárskej zápisnice nebol vymedzený dostatočne určito v dôsledku čoho notárska zápisnica nespĺňa náležitosti exekučného titulu. Vzhľadom na to bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená, pretože sa vykonáva na základe verejnej listiny, ktorá nie je spôsobilým exekučným titulom.
Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa 9a ods. 1 EP, § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. Zastavenie exekúcie zavinil oprávnený (jeho právny predchodca), ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie na základe neplatného právneho úkonu (notárskej zápisnice), preto má právo na náhradu trov konania povinný. Tomu však v konaní trovy nevznikli, preto mu ich náhrada nebola priznaná. Keďže povinnému náhrada trov konania nebola priznaná, o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP nebude rozhodované.
O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 200 ods. 5 EP, § 203 ods. 1 EP a § 262 ods. 1 CSP tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznal, pretože súdny exekútor si náhradu trov konania neuplatnil. Súd vyzval súdneho exekútora na oznámenie, či si uplatňuje náhradu trov exekúcie, pričom ho súčasne upozornil, že ak oznámenie v určenej lehote nepredloží, bude mať súd zato, že si náhradu trovy exekúcie neuplatňuje a náhrada trov exekúcie mu nebude priznaná. Súdnemu exekútorovi bola výzva doručená 5.10.2016, v určenej lehote 3 dní (ani do dnešného dňa) však oznámenie nepredložil. Keďže náhrada trov exekúcie nebola exekútorovi priznaná, o výške náhrady trov exekúcie podľa § 262 ods. 2 CSP nebude rozhodované.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Topoľčany, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa § 127 Civilného sporového poriadku treba v podaní uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.