Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/41/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľky: D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. J. XXX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou Ing. Alžbetou Baťalovou, nar. XX.XX.XXXX, bytom T. J. XXX, proti otcovi: Ing. S. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/ XX, K., v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky a otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 23P/78/2012-851 zo dňa 23.02.2016, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporcovi uložil povinnosť platiť na navrhovateľku výživné vo výške 300,- eur mesačne, počínajúc od 10.04.2012 do 31.08.2013 a vo výške 350,- eur mesačne od 01.09.2013, splatné vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred na účet navrhovateľky; vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol a vo výroku o nedoplatku na výživnom potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania štátu m e n í tak, že štátu p r i z n á v a voči otcovi právo na náhradu trov konania vo výške 295,16 eur, ktoré j e otec povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Martin v lehote tri dni od právoplatnosti rozsudku.

Štátu nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke n e p r i z n á v a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd odporcovi uložil povinnosť platiť na navrhovateľku výživné vo výške 300,- eur mesačne, počínajúc od 10.04.2012 do 31.08.2013 a vo výške 350,- eur mesačne od 01.09.2013, splatné vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred na účet navrhovateľky. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Nedoplatok na výživnom splatnom za obdobie od 10.04.2012 do 29.02.2016 v celkovej výške 4.450,- eur uložil odporcovi zaplatiť v lehote do 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd priznal Slovenskej republike právo na náhradu trov konania vo výške 590,32 eur. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 295.16 eur, na účet Okresného súdu Martin v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 295,16 eur, na účet Okresného súdu Martin v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie sa opiera o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 3 Zákona o rodine.

3. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. V predmetnej veci mal preukázané, že odporca je otcom navrhovateľky a jeho vyživovacia povinnosť vyplýva z ust. § 62 a nasl.

Zákona o rodine. Naposledy bolo o výživnom rozhodované v rámci rozvodového konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/3/2000, pričom výživné bolo určené v sume 663,88 eur mesačne v zmysle príslušných zákonných ustanovení za obdobie od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode do nadobudnutia plnoletosti navrhovateľky. Za obdobie od podania návrhu tzn. od apríla 2012 odporca platil na navrhovateľku výživné po 200,- eur mesačne a následne po právoplatnosti predbežného opatrenia výživné v sumách po 250,- eur mesačne počnúc od mesiaca október roku 2013. Výživné mu bolo zrážané priamo zo mzdy zamestnávateľom TS Motory, spol. s r. o. na účet navrhovateľky vedený v B. D., a. s., pobočka K.. Odporca po právoplatnosti predbežného opatrenia doplatil aj čiastku výživného za obdobie mesiacov jún 2013 až október 2013 v sume spolu 250,- eur, a to vkladom na účet navrhovateľky v B. D., a. s. dňa 05.03.2014 (potvrdenie o vklade peňažných prostriedkov sa nachádza na č.1. 836 spisu). Podľa výpovede navrhovateľky jej matka v tomto období posielala na účet začiatkom mesiaca sumu 800,- eur mesačne, ďalšie peniaze jej na účet zaslala v prípade napr. úhrady nákladov na tréningy, kutie, či iné výdavky, ktoré sa nedajú vopred predvídať a prispievala jej i peniazmi v hotovosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka od 01.09.2009 do 26.08.2013 študovala na Univerzite Komenského v Bratislave na Fakulte managementu, a to v dennej forme bakalárskeho štúdia, ktoré ukončila vykonaním štátnej skúšky a tým získala vysokoškolskú kvalifikáciu v študijnom programe manažment. Od septembra roku 2013 študuje na Vysoké škole finanční a správni v Prahe, kde sa jedná o denné magisterské štúdium. Štúdium by mala ukončiť v aktuálnom akademickom roku 2015/2016. Navrhovateľka v období od začatia konania v mesiaci apríl 2012 do septembra roku 2013 bývala v D., kde študovala. Svoje náklady v tomto období vyčíslila nasledovne: bývanie v BA (byt na Ul. K. XX, D. X)

- predpis platieb H-Probyt, s. r. o. v sume cca 68,-eur/mesačne po vyúčtovaní (č. l. 113); elektrina 37,03 eur/mesačne; plyn 22,- ur/mesačne; mobilný telefón cca 41,50 až 52,70 eur/mesačne; UPC - káblová TV a internet 45,80 eur/mesačne; ďalšie výdavky - úhrady za stomatologické ošetrenia a zákroky 433,- eur (č. l. 129 - 130); kontaktné šošovky cca 41,- eur/mesačne (č. l. 142); stravovanie okolo 270,-eur/ mesačne (nákup potravín + občas obedy, večere mimo domácnosti); lekárska kozmetika približne 6- krát za rok - platba 50,- eur za jedno ošetrenie; civilné oblečenie a obutie podľa vlastnej výpovede okolo 700,- eur/ročne, kultúrne a spoločenské aktivity - lístok na koncert 60,- eur, požičanie kostýmu na zábavu 23,49 eur. Tieto náklady po prepočítaní predstavujú približne 660,- eur na mesiac. Možno pritom konštatovať, že platby za mobilný telefón v sumách až 52,70 eur/mesačne sa javia ako neprimerane vysoké s tým, že navrhovateľka nevyhnutnosť nákladov v takýchto sumách bližšie nezdôvodnila. Ako ďalšie náklady navrhovateľka uvádzala aj výdavky spojené s bývaním v rodinnom dome v T. J. č. XXX

- preddavky na elektrinu po 365,- eur/mesačne (334,50 eur/mesačne - po rozúčtovaní podľa faktúry na č. l. 161), voda 214,05 eur/rok (faktúry na č. l. 166, 167), poplatok za komunálny odpad 20,06 eur/rok. Tu sa však nejedná o výdavky navrhovateľky, ale jej matky Ing. O. D., keďže navrhovateľka bývala v byte na Ul. K. č. XX v D. a od septembra 2013 žije v N.. Vlastníkom bytu v D. je jej matka Ing. O. D., ktorá ho nadobudla v roku 2010 (čo dokazuje i výpis z LV na č. l. XXX - 761 spisu). Súd akceptoval náklady na byt v D. ako náklady navrhovateľky, ktorá tam počas štúdia reálne bývala. Na druhej strane potom nemožno akceptovať ako výdavky navrhovateľky i uvedené náklady bývania v T. J.. Ďalšie výdavky viažuce sa k tomuto obdobiu navrhovateľka uviedla: náklady na pohonné hmoty - podľa vlastnej výpovede okolo 195,- eur/mesačne s tým, že používala vozidlo Citroën C3 vo vlastníctve spoločnosti ALBA; náklady na športové oblečenie okolo 1.000,- eur/ročne - čižmy 8.000,- Kč, prilba 10.000,- Kč, sako 4.000,- Kč„ lyžiarska výbava - snowboard 350,- eur, viazanie 150,- eur, rukavice 30,- eur, termoprádlo 50,- eur a zimná bunda 150,- eur; výdavky na zimnú dovolenku vo výške 1.218,- eur, platby za vleky 200,- eur, výdavky na letnú dovolenku 920,- eur. Náklady v súvislosti so športovým jazdením na koňoch - ustajnenie 295,- eur/mesačne na jedného koňa, t. j. 885,- eur/mesačne na 3 kone; podkúvanie jedného koňa 55,- eur na 2 mesiace; platby za veterinára minimálne vo výške 50,- eur/ ročne na jedného koňa; náklady na tréningy ročne okolo 2.520,- eur; splácanie pôžičky na kúpu koňa mesačne 400,- eur; nákup prepravného vozíka na kone 9.759,96 eur; náklady pri účasti na pretekoch

- štartovné 40,- eur na 1 koňa v domácom areály v Pezinku (účasť na 6 pretekoch v roku); štartovné pri ďalších pretekoch na 1 koňa 80,- eur; náklady na preteky v zahraničí -Česká republika okolo 786,- eur a Rakúsko, kde bolo štartovné 360,- eur, ubytovanie 150,- eur a výdavky na cestu. Jedná sa o výdavky nad rámec nevyhnutných životných potrieb navrhovateľky - letné a zimné dovolenky, športové potreby, resp. tiež výdavky, ktoré nie sú výdavkami navrhovateľky, ale jej matky a obchodnej spoločnosti ALBA. V tejto súvislosti je pravdou ako poukázal i odporca, že spol. ALBA, s. r. o. má v predmete podnikania okrem iného aj povozníctvo, rekreačnú jazdu na koni a prenájom koni. Nákup koní, potrieb s tým súvisiacich či prepravného vozíka teda nemožno považovať za výdavky navrhovateľky a už vôbec nie za výdavky, ktoré by mali byť zahrnuté do odôvodnených výdavkov na výživné. Súd ďalej poukazuje, že obdobné výdavky boli matkou navrhovateľky uplatňované aj v minulosti v konaní pod

sp. zn. 16P/364/2001 a sp. zn. 6C/3/2000 ako napr. zakúpenie koňa, ďalšie náklady s tým súvisiace (ustajnenie, veterinár, tréningy, postroj a pod.), kúpa prepravného vozíka, ktoré súd neakceptoval ako náklady na zabezpečenie oprávnených potrieb v tom čase maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o náklady navrhovateľky za obdobie od začatia štúdia v Prahe, tu uvádzala školné 55.000,- Kč za akademický rok (faktúra na č. l. 801); prispievanie na nájomné v byte, ktorý má prenajatý s priateľom 5.000.- Kč/ mesačne; MHD v Prahe - okolo 21,- Kč dva až trikrát do týždňa (21 x 3 x 4 týždne, t. j. cca 252,- Kč mesačne); náklady na lekára okolo 150,- eur/ročne (zubár, gynekológ, úrazovka, všeobecný lekár), oblečenie približne 1.000,- eur/ročne; potraviny a drogéria 300,- eur/mesačne, telefón 40 - 50,- eur/ mesačne, kontaktné šošovky 54,-eur/mesačne. Pri prepočte priemerným ročným kumulatívnym kurzom EUR/CZK (podľa internetovej stránky Národnej banky Slovenska - za rok 2014 : 27,536 a za rok 2015 : 27,279) predstavuje školné približne 2.000,- eur ročne, nájomné okolo 182,- eur/mesačne, MHD približne 9,- eur mesačne. Uvádzané náklady po prepočítaní predstavujú približne 858,- eur na mesiac. K ďalším svojim nákladom za toto obdobie navrhovateľka uviedla, že sa naďalej súťažne venuje jazdeckému športu. V tejto súvislosti uhrádza výdavky - ustajnenie na 1 koňa na mesiac 10.000,- Kč, takže na 3 kone 30.000,- Kč/mesačne, náklady na veterinára povinné očkovanie 120,- eur ročne + ostatné ošetrenia okolo 500,- eur ročne, podkúvanie 1.540,- eur na tri kone ročne, tréningy - tréner 160,- eur mesačne, súťaže (v ČR, SR, Rakúsku), kúpa mladého koňa v roku 2014 - 14.000,-eur, ďalšie výdavky dokladované výpisom o nákupoch v jazdeckých potrebách (č. l. 804 - 807), pohonné hmoty 200,- eur mesačne (benzín, nafta -vozidlá Renault Scénic a BMW X5), náklady na byt v D. - 81,50 eur/mesačne + internet a TV 40,- eur/mesačne. Tu možno rovnako uviesť, ako súd konštatoval vyššie, že náklady súvisiace so zakúpením ďalšieho mladého koňa, výdavkami na presťahovanie koni do Českej republiky, ustajnenie, veterinára, jazdeckú výbavu, športovú činnosť, nemožno považovať za náklady bezprostredne súvisiace so životnými potrebami navrhovateľky. Súd ako nevyhnutný nemôže posudzovať ani navrhovateľkou uplatňovaný výdavok na byt v Bratislave, keďže tam reálne nebýva, ide o byt vo vlastníctve jej matky a naviac tam podľa jej vlastnej výpovede býva sestra U. D.. Obdobne ako predtým používané vozidlo Citroën C3, i v súčasnosti navrhovateľkou používané vozidlo BMW X5 je vlastníctvom obchodnej spoločnosti ALBA. Čiastočne možno zohľadňovať výdavky na cestovné - pohonné hmoty pri preprave v Prahe, avšak uvádzané náklady 200,- eur mesačne (pri najazdení 80 až 100 km denne) sa javia ako neprimerane vysoké a tieto tiež súvisia s prepravou navrhovateľky ku koňom, na tréningy, súťaže a pod. Podľa znaleckého posudku Ing, Huťkovej bola Ing. O. D. majiteľkou troch koni, U. D. taktiež majiteľkou troch koni a spol. ALBA jedného koňa. Navrhovateľka nebola vedená ako vlastnícka koní. Tieto informácie boli zistené prostredníctvom Zväzu chovateľov koni na Slovensku v Topoľčiankach. Rovnako Ing. O. D. ako svedkyňa v trestnom konaní sp. zn. 3T/76/2013 na hlavnom pojednávaní pred tunajším súdom dňa 14.12.2015 vypovedala, že jej dcéra D. D. nevlastní žiadne kone a vlastníčkou koní je ona ako fyzická osoba. Hoci sa jedná o značné výdavky, nie všetky možno považovať za výdavky priamo súvisiace s odôvodnenými životnými potrebami navrhovateľky. Taktiež je zrejmé, že nie všetky uvádzané náklady sú reálnymi nákladmi navrhovateľky. Pri určovaní výživného súd nemôže zohľadňovať akékoľvek náklady oprávnenej osoby. Na prvom mieste musí prihliadať na náklady, ktoré možno považovať za nevyhnutné ako sú potreby bývania, stravovania, obliekania, zdravotnej starostlivosti, prípravy na budúce povolanie a podobne a až potom zohľadňovať ďalšie účelné výdavky, ktoré sú na prospech oprávnenej osoby ako napr. kultúrno-spoločenské aktivity, zvyšovanie kvalifikácie ďalším vzdelávaním, poistenie, sporenie, záujmová činnosť, šport, cestovanie a iné. Rozsah v akom možno takéto, prípadne i ďalšie potreby posudzovať ako odôvodnené v rámci plnenia vyživovacej povinnosti je potrebné posúdiť tiež vo vzťahu k zárobkovým a majetkovým pomerom povinného a jeho celkovej životnej úrovni. Inak povedané, od osoby povinnej na plnenie vyživovacej povinnosti možno požadovať úhradu „nadštandardných potrieb", pokiaľ to jej reálne možností a schopnosti umožňujú, keďže dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Ako vyplýva z vyššie uvedených prepočtov, podľa záveru súdu možno za reálne a odôvodnené náklady na výživu navrhovateľky považovať približne sumu 660,- eur/mesačne počas obdobia od podania návrhu tzn. jej bývania a štúdia v Bratislave a približne 858,- eur/mesačne (čo však závisí aj od aktuálneho menového kurzu EUR/CZK) od septembra r. 2013, odkedy býva a študuje v Prahe. Navrhovateľka v období rokov 2013 - 2015 dosahovala tiež pravidelné príjmy na základe dohody o brigádnickej práci študentov so spol. Alba, s. r. o., a to vo výške 155,-eur/mesačne v roku 2013, 159,- eur/mesačne v roku 2014 a 200,- eur/mesačne v roku 2015 (okrem mesiacov 07/15 až 11/15 ). Súd na základe vykonaných dôkazov ďalej vyhodnocoval zárobkové a majetkové pomery na strane odporcu, od ktorých sa odvíjajú jeho možnosti a schopnosti podieľať sa na zabezpečení potrieb výživného navrhovateľky. V priebehu dokazovania bol vyhotovený i znalecký posudok znalkyňou Ing. Darinou Huťkovou pod č. 1/2015 a zabezpečené ďalšie listinné dôkazy - potvrdenia a mzdové listy zamestnávateľa odporcu, údaje Sociálnej poisťovne, či výpisy

z účtov. Odporca má okrem navrhovateľky vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, a to k maloletému I. D., nar. XX.XX.XXXX a maloletému C. D., nar. XX.XX.XXXX. Výška výživného bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 21P/105/2012-42 zo dňa 14.09.2012, právoplatným dňom 05.10.2012. ktorým bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky Ing. U. J., ako aj výške výživného 250,- eur mesačne na maloletého I. a 200,- eur mesačne na maloletého C.. Odporca je zamestnaný v spol. TS Motory, spol. s r. o., pričom jeho čistý príjem u tohto zamestnávateľa predstavoval za rok 2012 výšku 18.769,- eur = 1.564,- eur/mesačne; za rok 2013 výšku 13.247,- eur = 1.103,90,- eur/mesačne, za rok 2014 výšku 12.263,12 eur = 1.021,93 eur/mesačne a za rok 2015 vo výške 12.369,08 eur = 1.030,76 eur/mesačne. Príjmy z kapitálového majetku v tomto období boli u odporcu nulové. Ako vyplýva zo znaleckého posudku, odporca za obdobie od roku 2012 mal priamu majetkovú účasť v spoločnostiach AVS Slovakia, s. r. o., RST Kontakt, spol. s r. o. a TS MOTORY a. s., pričom v spol. AVS Slovakia, s. r. o. je na obchodný podiel Ing. D. zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa spoločnosť ZAO Alternativnye toplivnye biotekhnologii, a na spoločnosť bol 30.12.2014 vyhlásený konkurz. Na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 5CbR/91/2012-83 zo dňa 13.05.2013 bola obchodná spoločnosť RST Kontakt, spol. s r. o. zrušená bez likvidácie a dňom 23.08.2013 vymazaná z obchodného registra. Na spoločnosť TS MOTORY, a. s. bol dňa 19.07.2011 vyhlásený konkurz. V tejto spoločnosti je odporca majiteľom 637 akcií a do konkurzu si prihlásil pohľadávku v sume 169.785,- eur. Táto pohľadávka podľa jeho výpovede s najväčšou pravdepodobnosťou nebude uspokojená ani len čiastočne, vzhľadom na iné prednostné pohľadávky prihlásené do konkurzu (tieto sú tiež uvedené v prílohe znaleckého posudku na č. l. 541 spisu). Ďalej bol konateľom v spol. FERROFON s. r. o., ale bez majetkovej účasti, rovnako v spol. T.M.W., s. r. o. , v ktorej stále ako konateľ figuruje, ale spoločnosť je od 30.06.2011 v konkurze a bol konateľom spol. SEMT PRODUCTION s. r. o., ktorá bola 15.04.2014 vymazaná z obchodného registra. Voči odporcovi sú vedené viaceré exekúcie - V. D.ka I., a. s. vo výške 140.317,83 eur, Královopolská Kováma, s. r. o. vo výške 61.798,66 eur, B. D., a. s. vo výške 71.281,04 eur, Ing. Jozef Čatloš sp. zn. l7Er/ l489/2006. Pokiaľ ide o príjmy druhého rodiča navrhovateľky - matky Ing. O. D., táto podľa predloženého potvrdenia o výške príjmov zo závislej činnosti v spol. ALBA, s. r. o. dosiahla čistý príjem vo výške 18.085,75 eur za rok 2012 (1.507,- eur/mesačne); 15.743,12 eur za rok 2013 (1.312,- eur/mesačne); 17.919,05 eur za rok 2014 (1.493,- eur/mesačne) a 16.457,54 eur za rok 2015 (1.371,- eur/mesačne). Pre porovnanie, príjmy zo závislej činnosti navrhovateľkinej matky v minulom období predstavovali za roky 2007 až 2010 približne 1.000,- eur/mesačne a za prvých 5 mesiacov roku 2011 sumu 1.490,- eur/mesačne. Z údajov obchodného registra vyplýva, že Ing. O. D. je jediným spoločníkom i konateľom obchodnej spoločnosti Alba, spoločnosť s ručením obmedzeným. Zo súvah a účtovných závierok spol. Alba, s. r. o. sú preukázané nasledovné údaje: za rok 2011 výsledok hospodárenia po zdanení vsunie 66.379,-eur; za rok 2012 v sume 48.407,- eur; za rok 2013 v sume 2.196,- eur a za rok 2014 výsledok hospodárenia po zdanení v sume 2.394,- eur. Tu je však potrebné poukázať i na výšku nerozdeleného zisku a vlastného imania spoločnosti, ktoré predstavovali podľa účtovnej závierky za rok 2014 (č. l. 829 - 834 spisu) - nerozdelený zisk z minulých rokov 336.482,- eur a vlastné imanie 356.577,- eur. Ing. O. D. a spol. Alba, s. r. o. sú tiež jedinými spoločníkmi obchodnej spoločnosti IHR, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom v Bratislave, IČO: 31 599 761, v ktorej Ing. D. nadobudla obchodný podiel v rámci vyporiadania BSM. V tejto súvislosti mal súd ďalej preukázané, že podľa uznesenia o schválení zmieru Okresným súdom Martin č. k. 10C/142/2009-466 zo dňa 22.03.2012, ktorým došlo k vyporiadaniu BSM, nadobudla Ing. O. D. do svojho vlastníctva nehnuteľnosti zapísané v Správe katastra Martin na LV č. XXX, pre Katastrálne územie T. J. - rodinný dom č. súpisné XXX, postavený na KN-C parcele č. 1679/13, KN-C parcela č. 1679/5 o výmere 517 m2, ostatné plochy, KN-C parcela č. 1679/9 vo výmere 1.596 m2, ostatné plochy, KN-C parcela č. 1679/13 o výmere 154 m2, zastavané plochy, spolu v zostatkovej hodnote 100.000,- eur; hnuteľné veci a iný majetok - časť zariadenia rodinného domu č. XXX v T. J., obchodný podiel v obchodnej spoločnosti Alba, s. r. o., v hodnote 6.638,73 eur, obchodný podiel v spoločnosti IHR, s. r. o., v hodnote 6.638,73 eur; peňažné prostriedky na účtoch - zostatok na bežnom účte vedenom v B. D. I. a. s., v sume 5.851,89 eur a zostatok na bežnom účte vedenom vo C. M. D., a. s., v sume 1.521,04 eur. Odporca Ing. S. D. nadobudol hnuteľné veci - časť zariadenia rodinného domu č. XXX v T. J., zariadenie bytu na Ul. S. O.. XX v K., číslo bytu 55, zariadenie bytu na R.. C. č. XX v K.; iné majetkové práva a hodnoty - akcie obchodnej spoločnosti TS Motory, a. s., so sídlom Martin v menovitej hodnote jednej akcie 33,19 eur v počte 637 ks v celkovej hodnote 21.142,03 eur, obchodný podiel v obchodnej spoločnosti RST Kontakt, s. r. o., so sídlom v Martine, v hodnote 348,53 eur; peňažné prostriedky na účtoch - zostatok na bežnom účte vedenom vo C. M. D. a. s. D., v sume 202,04 eur, zostatok na bežnom účte vedenom v B. D. I. a. s., v sume 2.062,41 eur, zostatok na sporožírovom účte vedenom v I. I. a. s., v sume 1.879,07 eur a prevzal dlh

vyplývajúci z platobného rozkazu Okresného súdu Martin sp. zn. 9Ro/327/2005 zo dňa 13.03.2006 voči veriteľovi Ing. Petrovi Čatlošovi, nar. 16.06.1954. Na základe vykonaného dokazovania súd návrh navrhovateľky posúdil ako čiastočne dôvodný. Súd mal preukázané, že navrhovateľka v auguste roku 2013 ukončila prvý stupeň (bakalársky) vysokoškolského štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave, Fakulta managementu. V súčasnosti pokračuje v dennej forme vysokoškolského štúdia, toho času na Vysokej škole finančnej a správnej v Prahe. Zákonná vyživovacia povinnosť rodičov ku nej teda trvá. Vychádzajúc zo zistených skutočností, súd rozhodol o určení výživného vo výške 300,- eur mesačne, počínajúc odo dňa začatia konania, tzn. od 10.04.2012 a vo výške 350,- eur mesačne od 01.09.2013 a v prevyšujúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol. Výživné v stanovenej výške súd považoval za primerané a zodpovedajúce oprávneným potrebám navrhovateľky, ako aj možnostiam, schopnostiam a životnej úrovni odporcu. Súd okrem preukázaných nákladov navrhovateľky musel pri určení výživného zohľadňovať aj reálne zárobkové možnosti odporcu, nakoľko plnenie vyživovacej povinnosti nemá viesť k tomu, aby sa povinný rodič dostal do stavu hmotnej núdze. Súd prihliadal i na tie skutočnosti, že navrhovateľka v roku 2013 ukončila prvý stupeň vysokoškolského vzdelania, a teda dosiahla kvalifikáciu potrebnú na zamestnanie sa, popri štúdiu tiež dosahovala príjmy z dohody o brigádnickej práci študenta a navyše vysokoškolské štúdium v Bratislave i Prahe sa jej predĺžilo z dôvodu opakovania ročníka, čo sama potvrdila vo svojich výpovediach. Je pravdou, že v minulosti bola odporcovi určená vyživovacia povinnosť vo výške 663,88 eur mesačne, do nadobudnutia plnoletosti navrhovateľky. Je však potrebné poukázať, že v tom čase boli zárobkové a majetkové pomery na strane odporcu i jeho celková životná úroveň výrazne priaznivejšie, ako je tomu v súčasnosti. Ako vyplynulo z pripojených spisov tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 6C/3/2000, 16P/364/2001, dokazovaním boli zistené príjmy odporcu zo závislej činností + príjmy z kapitálového majetku v priemere 89.698,50 Sk za rok 2005 (cca 2.977,- eur) a naviac mu bol vyplácaný aj príjem z kapitálového majetku; 2.451,57 eur/mesačne za obdobie august až december r. 2006; 4.878,96 eur/mesačne v roku 2007; v sume 3.909,66 eur/mesačne v roku 2008 a v sume 2.772,- eur/mesačne v roku 2009. Z uvedených údajov je zrejmé, že príjmy odporcu v posudzovanom období od podania návrhu na určenie výživného v mesiaci apríl 2012 výrazne poklesli. Súd v odôvodnení rozsudku č. k. 16P/364/2001-851 zo dňa 15.05.2009 ďalej konštatoval, že pri analýze výšky vlastného imania spoločnosti TS Motory, a. s., SEMT Motory, s. r. o., SEMT Production, s. r. o., FERROFON s.r.o., RST Kontakt, s. r. o. bol podiel Ing. D. na vlastnom imaní týchto spoločností vo výške 1.898.000,- Sk za rok 2001, vo výške 2.034.000,- Sk za rok 2002, vo výške 2.799.000,- Sk za rok 2003 a 5.966.000,- Sk za rok 2004. Aj pokiaľ ide o majetkovú účasť odporcu v menovaných obchodných spoločnostiach, táto sa zmenila, resp. úplne zanikla. Ako súd uvádzal vyššie, odporca za obdobie od roku 2012 mal priamu majetkovú účasť v spoločnostiach AVS Slovakia, s. r. o., RST Kontakt, spol. s r. o. a TS Motory, a. s. a bol, resp. je konateľom v spol. FERROFON s. r. o., SEMT Production, s. r. o. a T.M.W., s. r. o., ale bez majetkovej účasti. Na spol. TS Mototry, a. s., AVS Slovakia, s. r. o. a T.M.W., s. r. o. je vyhlásený konkurz, spoločnosť RST Kontakt, spol. s r. o. bola zrušená bez likvidácie a vymazaná z obchodného registra a spol. SEMT Production, s. r. o. bola taktiež vymazaná z obchodného registra. Voči odporcovi sú vedené viaceré exekúcie - V. D. I., a. s. vo výške 140.317,83 eur, Královopolská Kovárna, s. r. o. vo výške 61.798,66 eur, B. D., a. s. vo výške 71.281,04 eur, Ing. Jozef Čatloš, konanie pod sp. zn. l7Er/l489/2006. Odporca má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom, spolu vo výške 450,- eur mesačne, ktorá bola určená rozhodnutím súdu, ale išlo o schválenie rodičovskej dohody. Čo sa týka pomerov na strane navrhovateľkinej matky, u tejto k zníženiu príjmov nedošlo, skôr naopak, jej príjmy zo závislej činnosti sa zvýšili a obchodné spoločnosti, v ktorých má majetkovú účasť sú ziskové (spol. Alba, s. r. o., IHR, s. r. o.). Majetkové pomery rodičov navrhovateľky sa zmenili i v dôsledku vyporiadania BSM. Podľa § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine súd výživné určil odo dňa, v ktorom bol podaný návrh na začatie konania, tzn. od 10. apríla 2012, V časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala určiť výživné od 6. apríla 2012, jej návrh ako nedôvodný zamietol, nakoľko Zákon o rodine síce výnimočne pripúšťa spätné určenie výživného z dôvodov hodných osobitného zreteľa, avšak len v prípade výživného pre maloleté dieťa. Odporcovi vznikol za obdobie od 10.04.2012 do konca mesiaca február 2016 nedoplatok na výživnom v celkovej výške 4.450,- eur. Za obdobie od 10.04.2012 do 31.08.2013 súd určil výživné v sume 300,- eur/mesačne s tým, že odporca platil za apríl 2012 až máj 2013 po 200,- eur/mesačne a za jún až august 2013 po 250,- eur/mesačne, tzn. jeho nedoplatok za túto dobu predstavuje čiastku 1.450,- eur [13 mesiacov x (300,- eur - 200,- eur) + 3 mesiace x (300,- eur - 250,- eur)]. Za obdobie od 01.09.2013 súd určil výživné v sume 350,- eur/mesačne stým, že odporca platil po 250,- eur/mesačne, tzn. jeho nedoplatok za túto dobu predstavuje čiastku 3.000,- eur [30 mesiacov x (350,- eur - 250,- eur)]. Nedoplatok na výživnom súd odporcovi zmysle ust. § 160 ods. 1 O. s. p. uložil zaplatiť v lehote do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd pri určovaní dlhšej lehoty na plnenie prihliadal jednak na preukázané zárobkové pomery na strane odporcu, vzhľadom

na ktoré takáto peňažná suma nie je zanedbateľná. Súd ďalej zohľadnil i tú skutočnosť, že odporca doposiaľ výživné pravidelne mesačne platil a navrhovateľka zjavne nebola, ani nie je v materiálnej núdzi z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti zo strany jej rodičov. Určením dlhšej paričnej lehoty bude na jednej strane poskytnutý primeraný časový priestor pre odporcu, aby si obstaral peňažné prostriedky na splnenie uloženej povinnosti a na druhej strane tým nebudú významnejšie dotknuté oprávnené potreby navrhovateľky. Podľa § 151 ods. 1, ods. 6 O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. O trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu. Konanie o určenie výživného na plnoleté dieťa je konaním návrhovým, teda pri náhrade trov konania účastníkov prichádza do úvahy aplikácia ust. § 142 O. s. p. O náhrade trov súd rozhoduje len na návrh (§ 151 ods. 1 O. s. p.), pričom v konaní si navrhovateľka uplatňovala náhradu trov konania, avšak bez špecifikácie druhu trov a ich výšky. Podľa § 142 ods. 2 O. s. p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala určenia výživného vo výške 4.000,- eur mesačne, pričom jej návrh čo do samotného uloženia povinnosti platiť výživné bol podaný dôvodne, avšak súd mu vyhovel iba v časti a výživné určil v sume 300,- eur a od 01.09.2013 v sume 350,- eur mesačne. Hoci výška plnenia závisela od úvahy súdu, ide o celkom zjavný nepomer medzi výškou výživného, ktorého sa navrhovateľka domáhala a plnením, ktoré jej súd priznal. Z uvedeného dôvodu súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Podľa § 148 ods. 1 O. s. p., štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Uznesením OS Martin č. k. 23P/78/2012-206 zo dňa 22.05.2013 v spojení s uznesením KS v Žiline sp. zn. 10CoP/83/2013 zo dňa 30.09.2013, právoplatným dňa 21.10.2013 bola obidvom účastníkom uložená povinnosť zložiť na účet súdu preddavok na trovy znaleckého dokazovania v lehote do 7 dní od doručenia uznesenia, a to navrhovateľke vo výške 175,- eur a odporcovi vo výške 350,- eur. Odporca zaplatil preddavok na účet súdu dňa 09.05.2014, pod položkou D14 24/2014, avšak navrhovateľka preddavok doposiaľ nezaplatila. Uznesením č. k. 23P/78/2012-312 zo dňa 17.10.2013 právoplatným dňa 25.11.2013 súd ustanovil v konaní znalkyňu z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika a kontroling Ing. Darinu Huťkovú, ktorá vypracovala znalecký posudok č. 1/2015. V priebehu súdneho konania súd rozhodol o vyplatení peňažných prostriedkov - trov znaleckého dokazovania uznesením č. k. 23P/78/2012-621 zo dňa 04.02.2015, ktorým priznal znalkyni Ing. Darine Huťkovej znaleckú odmenu a náhradu hotových výdavkov za podaný znalecký posudok vo výške 695,58 eur, ktorá bola uhradená v čiastke 350,- eur z preddavku zloženého odporcom a v časti 345,58 eur prostredníctvom učtárne tunajšieho súdu zo štátnych prostriedkov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.06.2015. V priebehu konania boli ďalej zo štátnych prostriedkov zaplatené tieto trovy: uznesením č. k. 23P/78/2012-462 zo dňa 04.04.2014, právoplatným dňa 26.04.2014 súd priznal I. I., a. s. náhradu nákladov spojených s poskytnutím informácií o klientovi (odporcovi) vo výške 24,- eur; uznesením č. k. 23P/78/2012-464 zo dňa 04.04.2014, právoplatným dňa 26.04.2014 súd priznal T. D., a. s. náhradu nákladov spojených s poskytnutím informácií o klientovi ( odporcovi) vo výške 17,- eur; uznesením č. k. 23P/78/2012-466 zo dňa 04.04.2014, právoplatným dňa 26.04.2014 súd priznal N. D., a. s. náhradu nákladov spojených s poskytnutím informácií o klientovi (odporcovi) vo výške 24,- eur; uznesením č. k. 23P/78/2012-468 zo dňa 04.04.2014, právoplatným dňa 26.04.2014 súd priznal B. D., a. s. náhradu nákladov spojených s poskytnutím informácií o klientovi (odporcovi) vo výške 15,34 eur; uznesením č. k. 23P/78/2012-470 zo dňa 04.04.2014, právoplatným dňa 26.04.2014 súd priznal Centrálnemu depozitárovi cenných papierov SR, a. s. náhradu nákladov spojených s poskytnutím informácií o klientovi (odporcovi) vo výške 64,86 eur; uznesením č. k. 23P/78/2012-670 zo dňa 09.03.2015, právoplatným dňa 02.06.2015 súd priznal znalkyni Ing. Darine Huťkovej znaleckú odmenu za účasť na pojednávaní vo výške 26,56 eur; uznesením č. k. 23P/78/2012-732 zo dňa 22.10.2015, právoplatným dňa 20.11.2015 súd priznal znalkyni Ing. Darine Huťkovej znaleckú odmenu za účasť na pojednávaní vo výške 43,16 eur; uznesením č. k. 23P/78/2012-774 zo dňa 29.12.2015, právoplatným dňa 21.01.2016 súd priznal znalkyni Ing. Darine Huťkovej znaleckú odmenu a náhradu výdavkov za písomné doplnenie ku znaleckému posudku vo výške 29,82 eur. Celkovo potom zo štátnych prostriedkov boli za účastníkov uhradené trovy konania vo výške 590,32 eur. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania boli uhradené trovy konania z rozpočtových prostriedkov štátu, vzniklo štátu voči účastníkom v zmysle § 148 ods. 1 O. s. p. právo na ich náhradu. Zo zistených pomerov navrhovateľky a odporcu je jednoznačne preukázané, že nespĺňajú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov,

a to ani čiastočne. Po zvážení všetkých rozhodujúcich skutočností, najmä výsledku konania, pomerov účastníkov a vychádzajúc zo základných zásad občianskeho súdneho konania, súd obom účastníkom uložil povinnosť nahradiť štátu vynaložené trovy konania v pomere 50 %, tzn. po 295,16 eur. Ako súd uviedol v predchádzajúcej časti odôvodnenia, i keď konkrétna výška výživného závisela od úvahy súdu, jedná sa o podstatný nepomer medzi požadovaným výživným a výškou výživného, ktoré súd navrhovateľke priznal teda, v ktorej jej návrh posúdil ako dôvodný. Súd preto účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Znalecké dokazovanie súd nariadil na návrh odporcu, pričom však vykonanie znaleckého dokazovania bolo i v súlade so záujmami samotnej navrhovateľky a jej tvrdeniami, pretože táto opakovane spochybňovala príjmové a majetkové pomery deklarované odporcom, keď poukazovala na to, že jeho skutočné príjmy sú niekoľkonásobne vyššie, nakoľko sa mu darí v podnikaní, účelovo sa zbavuje majetku, dosahuje príjmy aj mimo výkonu práce v spol. TS Motory, a. s. a pod. Časť trov znaleckého dokazovania bola pritom krytá preddavkom zloženým zo strany odporcu v sume 350,- eur. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že vychádzajúc z ust. § 148 ods. 1 O. s. p. bude spravodlivé, aby obaja účastníci boli v rovnakej výške zaviazaní na náhradu trov, ktoré boli v priebehu konania zaplatené z rozpočtových prostriedkov štátu v sume 590,32 eur. Súd preto účastníkom uložil povinnosť zaplatiť po 295,16 eur na účet Okresného súdu Martin, a to v lehote do 15 dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Voči citovanému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie otec i navrhovateľka.

5. Otec s rozsudkom nesúhlasí a navrhuje napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že bude zaviazaný platiť na navrhovateľku výživné vo výške 200,- eur počnúc od 10.04.2012 do 31.05.2013 a vo výške 250,- eur mesačne od 01.06.2013. Má za to, že jeho príjmové a majetkové pomery mu neumožňujú platiť výživné v určenej výške. Majetková a príjmová situácia druhého rodiča matky navrhovateľky je zásadne lepšia, a teda má možnosť aj schopnosť podieľať sa vyššími čiastkami na krytí oprávnených potrieb navrhovateľky. Poukazuje na to, že výživné hradí pravidelne, dobrovoľne a podľa svojich možností. Poukazuje na rozhodnutie o predbežnom opatrení, kde Krajský súd v Žiline vo svojom uznesení 10CoP/84/2013 z 30.09.2013 ustanovil výživné v predbežnej výške 250,- eur. Tiež poukazuje na závery okresného súdu, keď bolo preukázané zníženie jeho príjmov proti obdobiu 2005 až 2009 a na existujúcu vyživovaciu povinnosť k maloletým synom I. vo výške 250,- eur a C. vo výške 200,- eur, ktorá mu bola ustanovená rozhodnutím Okresného súdu Martin 21P/105/2012 a ktorú si plní. Poukazuje tiež na to, že súd vyčíslil oprávnené náklady navrhovateľky vo výške 660,- a 858,- eur mesačne pre jednotlivé obdobia, pričom na pojednávaniach spochybňoval výšku niektorých položiek, ktoré boli zdokladované len dokladmi ad hoc, jednorazovo a nedokazujú ich trvalosť a opakovanosť. Deklarované náklady navrhovateľky nepredstavujú skromný životný štýl, len dokazujú, že navrhovateľka žije na vysokej úrovni a má prostriedky na úhradu takto vysokých nákladov. Nenamieta, že navrhovateľka nemôže mať takéto alebo približne také náklady, avšak v dôsledku jeho príjmu a majetkovej situácie zistenej súdom sa na nich nemôže podieľať mierou, ako rozhodol súd. Navrhovateľka v období, ktorého sa toto konanie týka, vykonávala brigádnickú činnosť a dosahovala pravidelné príjmy v rozsahu 155,- až 200,- eur mesačne. Pokiaľ ide o príjem druhého rodiča, matky, tento nebol nikdy preverovaný a súd sa uspokojil s potvrdením zamestnávateľa o pravidelnom mesačnom príjme, približne vo výške 1.500,- eur. Ako zistil nahliadnutím do zbierky listín spoločnosti Alba, s. r. o. v obchodnom registri, za obdobie od roku 2004 do roku 2013 vyplatila spoločnosť Alba svojej jedinej majiteľke Ing. O. D. dividendy v objeme približne 548.000,- eur, t. j. v priemere 54.000,- eur ročne, pričom v roku 2014 ešte stále na účte nerozdeleného zisku z minulých období bolo spoločnosti Alba, s. r. o. vyše 336.482,- eur určených na dividendy pre O. D.. V dôsledku toho sa priemerný príjem matky navrhovateľky pohybuje okolo 5.000,- eur mesačne. Pri rozdelení BSM jej pripadol majetok v hodnote 121.905,- eur, vrátane nehnuteľnosti, rodinného domu v T. J. a odporcovi majetok - hnuteľné veci a podiely v hodnote 25.939,- eur. Majetkové a príjmové pomery boli a sú výrazne v prospech matky a je teda absurdné pri jeho súčasných príjmových pomeroch uvažovať a možnosti a povinnosti hradiť výživné vo výške 300,-, resp. 350,- eur mesačne. Zo zisteného príjmu otca 1.030,- eur mesačne hradí doteraz otec výživné 250,- eur na navrhovateľku, 250,- eur na I. a 200,- eur na C.. Po úhrade týchto čiastok zostáva otcovi čistý mesačný príjem 330,- eur, ktorý slúži na uspokojovanie všetkých jeho potrieb. V prípade zvýšenia výživného podľa napádaného rozhodnutia súdu na 350,- eur mesačne by zostalo otcovi na pokrytie všetkých životných potrieb 230,- eur, čo je v príkrom rozpore s oprávnenými nárokmi navrhovateľky (858,-eur), aj v rozpore s deklaráciou súdu, že výživné nemá viesť k tomu, aby sa povinný rodič dostal do stavu hmotnej núdze. Určená čiastka výživného 350,- eur predstavuje až 60 % príjmu otca po úhrade ostatných vyživovacích povinností, pritom bolo ustálené, že príjmové a majetkové pomery druhého rodiča, ktorý sa má tiež podieľať na

výžive podľa svojich schopností a možností, ďaleko presahujú príjmové a majetkové pomery otca. Nerozporuje, že sa matka navrhovateľky podieľa na financovaní drahého športového koníčka dcéry D.. Má však na to vytvorené finančné predpoklady a naviac značná časť týchto nákladov je nákladmi spoločnosti Alba, s. r. o., pritom jej ostávajú finančné zdroje aj na financovanie bežných potrieb. Treba tiež spomenúť, že navrhovateľka si neplní zodpovedne svoju najzákladnejšiu povinnosť, a to prípravu na povolanie, keď lajdáckosťou a zjavne aj v dôsledku svojho životného štýlu opakovala dvakrát ročník na vysokej škole. Rovnako už niekoľko rokov neprejavuje akýkoľvek záujem o otca. Tieto skutočnosti mal podľa názoru otca brať do úvahy aj prvostupňový súd pri rozhodovaní o podiele, ktorým sa má otec podieľať na výživnom navrhovateľky. Poukazuje na to, že Krajský súd v Žiline pri rozhodovaní o predbežnej výške výživného mal k dispozícii v princípe skoro všetky údaje, rovnaké, aké vyplynuli z ďalšieho dokazovania, okrem príjmu navrhovateľky a na základe tohto rozhodol o výške predbežného výživného 250,- eur mesačne. Keďže sa v ďalšom konaní nepreukázali iné príjmy ani majetkové možnosti otca, naopak, preukázali sa značné majetkové možnosti druhého rodiča, aj určitá opakovaná úroveň príjmu navrhovateľky, je pre neho nepochopiteľné, prečo a na základe akých skutočností dospel súd prvého stupňa k rozhodnutiu uvedenému v rozsudku. V prípade, že by napádané rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť, znamenalo by to zásadný a neprimeraný zásah do práv otca a jeho ostatných detí. Otec nemá iné príjmy ako príjem zo závislej činnosti v spoločnosti TS Motory, ani nevlastní hnuteľný a nehnuteľný majetok ani majetkové účasti v iných spoločnostiach. Rovnako nemá úspory ani pohľadávky voči iným osobám. Takýto majetok, ak by bol, už by bol spísaný súdnym exekútorom v rámci už bežiacej exekúcie. Jeho finančná a majetková situácia je v dôsledku zmeny príjmu, bankrotu spoločnosti a následných exekúcií, kritická, na hranici životného minima a takáto aj dlhodobo bude. Poukazuje aj na to, že dcére D. sporil na stavebnom sporení a platil jej životné a úrazové poistky, na ktorých má našetrené peniaze, ktoré doposiaľ nik nezobral do úvahy. Poukazuje na luxusný život, ktorý vedie matka navrhovateľky. Má za to, že súd sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami mu už známymi a nesprávne ich vyhodnotil pri stanovení možnosti otca hradiť vyššie výživné, ako hradí v súčasnosti, ako aj pri určení podielu na výžive medzi dvoma rodičmi navrhovateľky.

6. Navrhovateľka sa odvoláva proti zamietajúcej časti rozsudku a v časti náhrady trov konania. Odvolanie odôvodňuje ust. § 205 ods. 2 písm. c) a d) O. s. p. Navrhovateľka má za to, že v konaní neboli vykonané všetky navrhované dôkazy ňou, resp. jej zástupkyňou, ktoré by vo veci mohli znamenať priaznivejší výsledok v tomto konaní. Jednalo sa najmä o návrhy na vykonanie dôkazov smerujúcich k preukázaniu účelového zbavovania sa majetku otca, počas tohto, resp. už počas predchádzajúcich konaní, ktoré smerovali k zníženiu hodnoty majetku otca a ich prevodom na spriaznené osoby (napr. matku odporcu a pod.). Taktiež otec zakladal spoločnosť na spriaznené osoby tak, aby v nich nefiguroval ako spoločník, maximálne iba ako konateľ. Prvostupňový súd sa taktiež nezaoberal ani otázkou, resp. rozporom vo výške výživného na maloleté deti otca I. a C., keď otec dobrovoľne uzatvoril rodičovskú dohodu ohľadom výšky výživného na tieto maloleté deti, ktorých mesačné náklady nedosahujú ani zďaleka náklady navrhovateľky. Takéto určenie výživného formou rodičovskej dohody je podľa názoru navrhovateľky účelové v snahe zvýšiť náklady otca v očiach súdu. Súd sa taktiež nezaoberal ani príjmami partnerky otca, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Zástupkyňa navrhovateľky v konaní navrhovala vykonanie dôkazu, výsluchu maloletých detí, resp. skúmanie ich životných pomerov, cestou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ak by ich výsluch nebol objektívne možný, no ani tomuto návrhu na vykonanie dôkazov nebolo vyhovené a súd sa s ním nevysporiadal v rozsudku. Nemožno teda konštatovať, že vykonané dokazovanie poskytuje objektívny základ pre spravodlivé stanovenie výšky vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa. Keďže vykonanie niektorých dôkazov by mohlo viesť k preukázaniu oveľa lepších majetkových pomerov na strane otca, ktorý je schopný znášať výdavky svojej dcéry a taktiež táto má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. Tiež možno poukázať aj na neúčelnosť vypracovaného znaleckého posudku, ktorého vypracovanie nariadil súd na základe návrhu otca, pričom k náhrade trov konania zaň zaviazal rovnakým smerom aj navrhovateľku ako študentku vysokej školy bez mesačného zárobku. Tento posudok navrhoval iba otec a súd si jeho účelnosť osvojil. Navrhovateľka ho namietala ako neúčelný. Nie je ochotná znášať náklady trov konania, ktoré nespôsobila a výslovne s nimi nesúhlasila. Žiada, aby napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti a v časti náhrady trov bol zrušený a vrátený súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

7. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky udáva, že navrhovateľka ani jej zástupkyňa a ani právny zástupca v čase, keď ju ešte zastupoval, nepredložili súdu žiadne návrhy na dokazovanie ani po niekoľkých písomných urgenciách súdu. Pokiaľ ide o navrhnutý dôkaz, vypočutie maloletých detí otca, synov I. a C., k majetkovým pomerom a reálnym príjmom otca a životnej úrovni, túto požiadavku otec

pred súdom odmietol, nakoľko maloleté deti mali v tomto čase 12 a 9 rokov a v žiadnom prípade nemôžu mať schopnosť preukázať to, čo ich výpoveďou zástupkyňa navrhovateľky chcela preukázať. V odvolaní navrhovateľka uvádza, že žiadala aj vykonanie dôkazu, skúmanie životných pomerov maloletých detí cestou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Takýto návrh na dokazovanie však nebol podaný. Všetko, čo sa v odvolaní uvádza, účelové zbavovanie sa majetku otca, nebolo žiadnym spôsobom konkretizované, čoho by sa malo týkať. Teda nebolo aké dokazovanie vykonávať. Okrem toho sa uvedenou otázkou zaoberal súd na základe rovnakých vyjadrení zástupkyne navrhovateľky v trestnej veci, kde vypočul svedkov bez preukázania, či len náznaku faktu zbavovania sa, či zatajovania majetku. Je faktom, že v roku 2010, teda pred obdobím, ktorého sa napadnutý rozsudok týka, odporca vrátil svojej matke podiel na jej dome, získaný dedičskom po otcovi vo výške 1/20, ktorý ona následne previedla na svojho najstaršieho syna, ktorý sa o ňu v jej veku 89 rokov stará. Tento prevod Ing. D. napadla na súde žalobou o určenie odporovateľného právneho úkonu, pričom žaloba bola zamietnutá. Je rovnako nepravdou, že zakladal spoločnosti na spriaznené osoby, už minimálne 10 rokov žiadnu spoločnosť nezakladal. Má za to, že súd nemal dôvod zaoberať výživným na maloleté deti C. a I. ani príjmom ich matky Ing. U. J., nakoľko nie sú účastníkmi tohto konania. Súhlasí s konštatovaním navrhovateľky, že by sa mala podieľať na životnej úrovni rodičov. Pokiaľ však ide o jeho životnú úroveň, musela by navrhovateľka zásadným spôsobom zmeniť svoj životný štýl a uskromniť sa, nakoľko v súčasnej rodine sú nútení žiť podstatne skromnejší život, aký žije navrhovateľka so svojou matkou. Pokiaľ navrhovateľka vo svojom odvolaní namieta znášanie nákladov na znalecký posudok, poukazuje na to, že požaduje absolútne nereálne výživné, práve preto otec navrhol vykonať znalecké dokazovanie na určenie príjmov a majetkových pomerov oboch rodičov, čo však už prejudikoval súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení. Znalecké dokazovanie potvrdilo skutočné majetkové a príjmové pomery otca, a teda bolo v prospech konania a nebolo bezúčelné. Názor o ochote znášania trov konania, len podľa toho, čo bolo prospešné pre potvrdenie jej nereálnej požiadavky na výživné vo výške 4.000,- eur, je absurdný a v rozpore s princípmi konania. On v predchádzajúcich konaniach tiež musel hradiť náklady na posudky, ktoré nenavrhoval. Upozorňuje na skutočnosť, že navrhovateľka v odvolaní nerozporuje výšku jej oprávnených nákladov tak, ako ju stanovil prvostupňový súd, a teda rozporuje len schopnosť otca platiť výživné a mieru podieľania sa výživným na oprávnených nákladoch. Navrhovateľka neberie do úvahy finančnú situáciu otca, ani nepreukázala svoje nadštandardné oprávnené potreby. Žiada, aby súd rozhodol v súlade s jeho odvolaním.

8. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu otca poukazuje na to, že plat, ktorý si otec sám sebe stanovil ako konateľ vo firme, je iba symbolický v pomere ku práci, ktorú vykonáva, je zrejmé, že sa jedná o účelové stanovenie príjmu. Naviac žiadala, aby súd skúmal, za akých finančných podmienok otec previedol majetok a obchodné práva na iné osoby, ale nestalo sa tak. Nikto iný ako súd nemal možnosť vyžiadať doklady, z ktorých by bolo zrejmé, že otec sa zbavoval cielene majetku. Je preto nutné konštatovať, že neboli zistené majetkové a príjmové pomery otca, a to za celé žalované obdobie. Naviac poukazuje na diskriminačný prístup k nej v porovnaní s deťmi I. a C..

9. Ďalej otec vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky poukazuje na to, že jeho pomery boli preverované a preukázané znaleckými posudkami. Pokiaľ ide o jeho plat, nestanovoval si ho sám ako konateľ, nakoľko nie je konateľom spoločnosti TS Motory, s. r. o. Spoločnosť má 5 spoločníkov a títo dohliadajú na ekonomiku a spoločnými rozhodnutiami upravujú podmienky v spoločnosti. Jeho plat je porovnateľný s platom matky navrhovateľky, pričom však táto je jedinou spoločníčkou v spoločnosti Alba, s. r. o. a konateľkou, a teda si skutočne môže robiť, čo chce. Navrhovateľka opäť uvádza akési prevody majetku a obchodných podielov, ako vo všetkých konaniach, nikdy nepodložené dôkazmi a ani svedkami. Ide o nepravdivé tvrdenia, ktoré majú priviesť súd k pochybnosti, či boli majetkové pomery zistené alebo nie. Opakovane tvrdí, že žiadne majetky ani obchodné podiely neprevádzal. Ako už uviedol, deti I. a C.ijú v podstatne skromnejších podmienkach ako navrhovateľka. Navrhovateľka ani v tomto vyjadrení nerozporuje výšku jej oprávnených nákladov, ako ju stanovil prvostupňový súd, ani majetkové pomery matky.

10. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniam odporcu uvádza, že trvá na svojich vyjadreniach v tom, aby sa preskúmali skutočné majetkové pomery otca, rovnako, aby boli vypočutí deti C. a I., nakoľko ona s jej sestrou v rovnakom veku bola na súde vo veci výživného. Rovnako súd nikdy neskúmal, prečo matka detí I. a C. za 10 rokov vôbec nemusí pracovať, čo svedčí o tom, že príjmové pomery otca sú nadštandardné, a preto si môže predmetná matka dovoliť nepracovať, aj keď to údajne nesúvisí s prejednávanou vecou.

Opakovane trvá na tom, že znalecký posudok je nesprávny, nemyslí si, že úlohou súdneho znalca je štatisticky spočítať podklady bez toho, aby si overil z prvotných dokladov, čo je to alebo nie je to správne.

11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania navrhovateľky a otca v rozsahu danom ust. § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 C. s. p. rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 C. s. p.

12. Súd prvej inštancie správne a v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, z ktorého vyvodil správny právny záver. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje, preto nie je žiaduce, aby opakoval vecne správne závery súdu prvej inštancie.

13. Odvolanie navrhovateľky ani otca nepovažuje za dôvodné.

14. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu predstavuje základ rodinnoprávnych vzťahov, je vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to aj po rozpade rodiny. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého zo svojich rodičov.

15. Základnou zásadou na strane povinného pri určení vyživovacej povinnosti je miera je možností, schopností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Naopak, pokiaľ je životná úroveň rodiča vysoká, nadpriemerná, môžu byť uspokojované aj nadštandardné a luxusné potreby dieťaťa. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je potom vyhodnotenie oprávnených nákladov dieťaťa a určenie miery, akou sa na týchto nákladoch majú podieľať obaja rodičia.

16. Výška mesačných nákladov dieťaťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady dieťaťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb, medzi ktoré patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby, náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, príp. primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, šport, kultúru.

17. V danom prípade súd u oboch rodičov, matky aj otca, konštatuje nadštandardnú životnú úroveň, na ktorú si v dôsledku zabezpečovania jej potrieb od útleho detstva v nadštandartnom rozsahu zvykla aj navrhovateľka.

18. Na strane matky možno konštatovať, že jej nadštandardné príjmy vyplývajú zo základných účtovných dokladov tak, ako boli v konaní predložené. Matka svoju životnú úroveň nezatajuje a podieľa sa na nadštandardných potrebách svojho dieťaťa (okrem základných a nevyhnutných potrieb na zabezpečenie stravy, bývania, hygienických potrieb, zdravotnej starostlivosti, nákladov súvisiacich so školou), financuje svojej dcére aj nadštandardné potreby na záujmové aktivity - jazdecký šport a spôsob života, ktorý nemožno označiť za bežný, zodpovedajúci veku a príprave na budúce povolanie u väčšiny populácie (vlastné bývanie, auto, drahé dovolenky). Vzhľadom na túto skutočnosť nebolo potrebné sa vo väčšej miere v konaní zaoberať zisťovaním majetkových pomerov matky.

19. Otec naopak deklaruje, že za rozhodné obdobie sa jeho životná úroveň zásadným spôsobom zmenila, keď mu zanikla majetková účasť vo viacerých obchodných spoločnostiach a jediný jeho príjem je príjem zo zamestnania v obchodnej spoločnosti TS Motory, spol. s r. o., pričom za posledné zisťované obdobie za rok 2015 bol zistený vo výške 1.030,76 eur mesačne. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že viaceré spoločnosti, v ktorých bol otec spoločníkom alebo konateľom, sa ocitli v konkurze. Na spoločnosti otca, ako aj na neho samotného sú vedené viaceré exekučné konania. V súvislosti s vedenými exekučnými konaniami odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, kedy vedené exekučné konania

a nedostatočná platobná disciplína otca nemôžu byť pri určovaní výživného brané na ťarchu dieťaťa. V súvislosti s prezentovanou životnou úrovňou otca je ale dôvodné zistenie, či otec, ktorý sa dlhodobo sa pohybuje v podnikaní (či už formou majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti, konateľstva, v minulosti riadil veľké obchodné spoločnosti, dosahoval vysoké zisky, a to aj v obchode so zahraničím), dostatočne využíva svoje schopnosti a možnosti na získanie príjmu, z ktorého je schopný poskytovať výživné. Z hľadiska určenia výživného totiž nie je relevantný iba skutočne dosahovaný príjem, ale tzv. potencionálny príjem, ktorý by otec bol schopný dosiahnuť, využívajúc svoje schopnosti a možnosti, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu prevyšuje reálny príjem legálne dosahovaný otcom. V tomto smere treba dať za pravdu aj navrhovateľke, ktorá poukazuje na účelové konanie otca, ktorý sa snaží sám seba prezentovať ako neúspešného podnikateľa, ale napriek tomu potom, čo na spoločnosť TS Motory, a. s. bol vyhlásený konkurz a bolo začaté konanie o určenie výživného, prestáva byť konateľom v spoločnosti s rovnakým obchodným menom, TS Motory, spol. s r. o. a konateľkou sa stáva jeho súčasná partnerka Ing. Zuzana Kovačková, ktorá je zároveň aj spoločníčkou tejto spoločnosti (konanie v súdenej veci bolo začaté dňa 10.04.2012, do 27.04.2012 bol Ing. S. D. konateľom uvedenej spoločnosti, následne sa touto konateľkou stala Ing. Zuzana Kovačková, pričom z veľkej časti sa predmet činnosti spoločnosti TS Motory, a. s., ktorá je v konkurze, prekrýva s predmetom činnosti spoločnosti TS Motory, spol. s r. o., ktorá je fungujúcou spoločnosťou, a v ktorej už odporca od začatia tohto konania nefiguruje).

20. Napriek tomu, že otec sa snaží prezentovať svoju životnú úroveň, ktorá zodpovedá iba jeho príjmu zo zamestnania, dobrovoľne prevzal rodičovskou dohodou vyživovaciu povinnosť k synom I. D. vo výške 250,- eur a C. D. vo výške 200,- eur, pričom ide o deti vekovo podstatne mladšie od navrhovateľky, ktorých základné potreby sa musia odlišovať od potrieb navrhovateľky, ktorá je študentkou vysokej školy a potreby práve súvisiace s vysokoškolským štúdiom, platením školného a pod. už v čase, keď otec túto vyživovaciu povinnosť prevzal, vysoko prevyšovali potreby týchto maloletých detí. Otec potom musel počítať s tým, že pokiaľ sa svojim maloletým deťom v čase určovania tejto vyživovacej povinnosti vo veku 6 a 9 rokov zaviazal prispievať takýmto výživným, bude musieť prispievať na potreby dcéry, vysokoškolskej študentky, výživným vyšším. Aj z tohto hľadiska sa potom konanie otca javí odvolaciemu súdu ako účelové v snahe ukrátiť o výživné svoju dospelú dcéru D.. Nedá sa súdu tiež prehliadnuť, že návrh na schválenie rodičovskej dohody bol na súd podaný v čase, keď sa začalo aj konanie o určenie výživného na dcéru D..

21. Komplex uvedených skutočností vedie odvolací súd k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť dcére D. výživné určené súdom prvej inštancie, teda za obdobie od 10.04.2012 do 31.08.2013 vo výške 300,- eur mesačne a za obdobie od 01.09.2013 do budúcnosti vo výške 350,- eur mesačne.

22. Zároveň odvolací súd má za to, že takto určené výživné zodpovedá oprávneným potrebám navrhovateľky, prihliadnuc na všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo a zohľadňujúc vyživovaciu povinnosť zo strany druhého rodiča, matky, ktorá si ju plní dobrovoľne.

23. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle zistenia za účelom stanovenia oprávnených potrieb navrhovateľky, ktoré ustálil na sumu 660,- eur mesačne za obdobie od 10.04.2012 do 31.08.2013, keď navrhovateľka študovala v Bratislave a počnúc od 01.09.2013 vo výške 858,- eur mesačne. Výška týchto výdavkov sa opiera o vykonané dôkazy a navrhovateľka ju nijako nespochybnila. V týchto výdavkoch okresný súd zohľadnil všetky pravidelne sa opakujúce, ako aj jednorazové výdavky na stravu, obliekanie, obuv, bývanie, hygienické potreby, zdravotnícku starostlivosť, kultúru a spoločenské aktivity. Do týchto výdavkov nezahrnul vysoké náklady tvrdené navrhovateľkou, spojené s jej jazdeckou záľubou a starostlivosťou o kone, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že kone nie sú majetkom navrhovateľky, ale vlastnícky patria spoločnosti Alba, s. r. o. a súvisia s jej podnikateľskou činnosťou.

24. Okresný súd potom správne určil mieru, akou sa má otec podieľať na potrebách navrhovateľky, posudzujúc aj životnú úroveň a mieru podieľania sa na nákladoch navrhovateľky matkou.

25. Okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie, nebolo by účelné vykonávať ďalšie dokazovanie na zisťovanie majetkovej úrovne otca a vôbec nie výsluchom maloletých detí otca, ktorého sa navrhovateľka domáha. Výsluch maloletých detí v súdnom konaní je výnimočným opatrením, musí byť v súlade so záujmom maloletých detí a v zásade sa používa iba na zistenie názoru maloletého v konaní, ktoré sa o ňom vedie. Bolo by v rozpore so záujmom

maloletých detí zisťovať životnú úroveň otca v tomto konaní prostredníctvom výsluchu maloletých detí C. a I., keď životná úroveň otca vyplýva z iných vykonaných dôkazov.

26. Odvolací súd tak došiel k záveru, že výživné otcovi na navrhovateľku bolo určené vecne správne, pričom jeho výška zodpovedá oprávneným potrebám navrhovateľky, ako aj schopnostiam a možnostiam otca, zohľadňujúc vyživovaciu povinnosť zo strany matky, ktorá si ju plní dobrovoľne a v nadštandardnej výške.

27. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny vo výroku o určení výživného, vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku a vo výroku o zameškanom výživnom potvrdil.

28. Pokiaľ ide o trovy štátu, navrhovateľka namietala uloženie povinnosti podieľať sa na týchto trovách s ohľadom na skutočnosť, že nemá vlastný príjem.

29. Odvolací súd dospel k záveru, že táto námietka navrhovateľky je dôvodná.

30. Civilný mimosporový poriadok (zákon č. 161/2015 Z. z.), ktorý je účinný od 01.07.2016, v ustanoveniach o trovách konania trovy konania štátu neupravuje, je preto potrebné použiť v zmysle ust. § 2 ods. 1 citovaného zákona ustanovenia Civilného sporového poriadku, ktorý v ust. § 259 umožňuje osobe (teda aj štátu) priznať náhradu účelne vynaložených hotových preukázaných výdavkov spojených s vykonaním dôkazu.

31. Je nepochybné, že v konaní štátu trovy vznikli, a to vo výške 590,32 eur ako náklady vyhotoveného znaleckého posudku. Potom vychádzajúc zo zásady, že trovy dôkazov znášajú účastníci, v zásade je potrebné štátu náhradu trov konania voči účastníkom priznať (§ 55 C. m. p.). Keďže v danom prípade ide o nesporové konanie, mali by sa na úhrade týchto trov podieľať obidvaja účastníci rovnakou mierou, pokiaľ však na ich strane neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy súd výnimočne neprizná náhradu trov konania (§ 257 C. s. p.).

32. Takéto dôvody (hodné osobitného zreteľa) odvolací súd zistil na strane navrhovateľky. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka nemá vlastný príjem a je odkázaná na vyživovaciu povinnosť zo strany rodičov. Podstatná časť konania prebiehala do 01.06.2016, kedy platilo ust. § 148 ods. 1 O. s. p., ktoré umožňovalo priznať štátu náhradu trov konania iba vtedy, ak na strane účastníka neboli predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. V zmysle tohto ustanovenia potom navrhovateľka mohla legitímne očakávať, že ako študentka bez vlastného príjmu nebude musieť hradiť trovy dôkazov. Vzhľadom na legitímne očakávanie navrhovateľky a vzhľadom na neexistenciu pravidelného príjmu na jej strane je dôvodné štátu náhradu trov konania proti navrhovateľke nepriznať.

33. Z uvedených dôvodov súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách štátu zmenil tak, že štátu právo na náhradu trov voči navrhovateľke nepriznal, pričom nezmenená ostáva povinnosť otca zaplatiť štátu trovy v pomere 1 , keď na jeho strane neboli zistené okolnosti pre ich nepriznanie. Zároveň z dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie trov na strane navrhovateľky nemožno zmeniť pomer, v akom by otec inak znášal túto povinnosť.

34. Výrok o trovách konania účastníkov sa opiera o ust. § 52 C. m. p., podľa ktorého ustanovenia žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak s poukazom na ust. § 396 ods. 1 C. s. p.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)