Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-201-2016.pdf
PDF · 84.01 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/201/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti B., F., nar. XX. XX. XXXX a C., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, deti matky A. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. T., H. K. XX, t. č. bytom Zariadenie núdzového bývania P. O., E. B. XX, T. T. a otca J. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. Š. XXX, t. č. bytom E. XX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom, takto
rozhodol:
Súd maloleté deti B., F., nar. XX. XX. XXXX a C., nar. XX. XX. XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je o p r á v n e n á maloleté deti zastupovať, spravovať ich majetok v bežných veciach.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí B., F., nar. XX. XX. XXXX výživným mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, určenú osobitným zákonom a maloletú C., nar. XX. XX. XXXX výživným mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa určenú osobitným zákonom, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 06. 2016.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1/ Matka návrhom podaným dňa 16. 06. 2016 sa domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom tak, že mal. deti sa zveria do jej osobnej starostlivosti, otec bude povinný prispievať na výživu mal. detí každého zvlášť výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám, počnúc dňom podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom nežije v spoločnej domácnosti od októbra 2013, kedy sa otec mal. detí odsťahoval k priateľke, s ktorou má ďalšie dieťa. Otec sa o maloleté deti zaujíma, udržiava s nimi telefonický kontakt, ale na ich výživu neprispieva.
2/ Otec v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 05. 09. 2016 sa k zvereniu detí nevyjadril, poprel však tvrdenie matky, že by na výživu mal. detí neprispieval. Vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že každý týždeň v nedeľu chodí navštevovať mal. detí do zariadenia, kde bývajú a matke vtedy poskytuje finančné prostriedky do ruky po 50 Eur, niekedy 30 Eur, pričom spolu do mesiaca jej poskytne sumu 100 Eur. Má príjem z príležitostných brigád. Otec sa na pojednávanie nedostavil, nedoložil doklad preukazujúci dôležitý dôvod na odročenie pojednávania a preto súd jeho neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
3/ Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania doručenej súdu dňa 16. 09. 2016 doporučil zveriť mal. deti do starostlivosti matky, nakoľko v jej starostlivosti nezistil žiadne nedostatky a otca zaviazať výživným primerane jeho zárobkovým možnostiam, schopnostiam, majetkovým pomerom s prihliadnutím na vek, potreby mal. detí.
4/ Matka na pojednávaní vo výsluchu uviedla, že mal. deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu, otcovstvo k mal. deťom bolo určené na matrike. Od roku 2014 s otcom nežijú v spoločnej domácnosti, od tohto obdobia spolužitie neobnovili, ani oň nemá záujem. Od doby, ako nežijú spolu, nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú chod domácnosti, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu detí, spoločne netrávia čas. Sama zabezpečuje starostlivosť o mal. deti, ktorú zvláda. Pre výchovu detí má vytvorené vhodné bytové podmienky. Otec o mal. deti prejavuje záujem, každú nedeľu ich navštevuje podľa toho ako má čas a vtedy s deťmi strávi aj celý deň. Pri niektorých stretnutiach otca s mal. deťmi je prítomná. Maloleté deti majú k otcovi veľmi dobrý vzťah, neodmietajú ho. Pri stretnutiach otec od nej požaduje informácie o deťoch. Ich vzťah ako rodičov zhodnotila za dobrý. Od podania návrhu otec v mesiaci jún 2016 prispel na výživu detí sumou 50 Eur, v júli 2016 deťom zakúpil pečivo, spodné prádlo v hodnote 10 Eur, v mesiaci august 2016 deťom zakúpil sladkosti v hodnote asi 5 Eur, v mesiaci september 2016 na každé dieťa prispel sumou 15 Eur a zakúpil mal. C. plienky, vlhčené utierky, ponožky, pančušky celkovo v hodnote do 50 Eur a v októbri 2016 jej prispel na výživu detí sumou 60 Eur a zakúpil sladkosti, jogurty. Mal. F. má 4 roky, je v jej celodennej starostlivosti, je zdravá, nemá žiadne krúžky. Mesačné výdavky na oblečenie, hygienu maloletej vyčíslila matka na 30 Eur. Mal. C. má necelé 2 roky, je v jej celodennej starostlivosti, je zdravá. Mesačné výdavky na maloletú vyčíslila matka na 30 Eur. Okrem mal. F. a C. má matka 1 ďalšiu vyživ. povinnosť na dcéru, na ktorú má určené výživné vo výške 50 Eur. Mesačné výdavky na stravovanie v domácnosti vyčíslila na 80 Eur, bývanie 56 Eur. Jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov spolu v sume 273 Eur.
5/ Opatrovník mal. detí na pojednávaní vo výsluchu zotrval na písomne podanej správe.
6/ Z oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Martin vyplýva, že otec bol dňom 01. 03. 2016 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu a odo dňa 01. 07. 2016 je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60 Eur.
7/ Z potvrdenia posledného zamestnávateľa otca J. U., I..J.. vyplýva, že otec bol ich zamestnancom od 01. 05. 2014 do 24. 04. 2015. Pracovný pomer s otcom bol skončený dohodou bez udania dôvodu. Počas trvania pracovného pomeru otec dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 109,86 Eur.
8/ Zo správy zo sociálneho zisťovania vyplýva, že otec má ďalšie 4 vyživ. povinnosti.
9/ Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10/ Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11/ Z vyššie citovaného zákonného ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva hmotnoprávna podmienka pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom, ktorou je skutočnosť, že rodičia spolu nežijú. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že mal. deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu, otcovstvo k mal. deťom bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov na príslušnom matričnom úrade. Rodičia po dobu 2-3 rokov nežijú v spoločnej domácnosti, ktorú otec mal. detí opustil a začal bývať so svojou priateľkou. Rodičia tak dlhodobo nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu mal. detí, netrávia čas. Súd mal tak jednoznačne a nepochybne preukázané splnenie podmienky v zmysle § 36 Zákona o rodine a preto návrh matky považoval za dôvodne podaný.
12/ Od doby, ako rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť o mal. deti v celom rozsahu na seba prevzala matka. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o mal. deti neboli zistené žiadne nedostatky. Matka podľa vlastného vyjadrenia výchovu mal. detí zvláda, otec nevzniesol žiadnu výhradu voči starostlivosti matky o mal. deti, je s mal. deťmi v kontakte počas víkendov, kedy trávi s nimi čas. Matka pre výchovu mal. detí má vytvorené vhodné bytové podmienky v núdzovom zariadení. Mal. deti sú vo veku 4 a necelých 2 rokov, sú preto prirodzene naviazané na matku, ktorá im dáva pocit istoty, bezpečia, na starostlivosť matky sú zvyknuté. Naproti tomu mal. deti nepoznajú domácnosť otca, aj keď s ním majú dobrý vzťah, neodmietajú ho. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu návrhu matky v časti zverenia mal. detí do jej osobnej starostlivosti vyhovel.
13/ Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb mal. detí a možností, schopností, majetkových pomerov otca. V danej veci súd zistil, že mal. F. má 4 roky a mal. C. necelé 2 roky. Obe deti sú v celodennej starostlivosti matky, nenavštevujú žiadne predškolské zariadenia, sú zdravé. Matka na výživu mal. detí má bežné výdavky. Otec mal. detí je nezamestnaný, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 Eur. Z jeho písomného vyjadrenia vyplynulo, že má príležitostný príjem z brigád. Zo správy zo sociálneho zisťovania vyplynulo, že má ďalšie 4 vyživ. povinnosti. Napriek tomu však otec nie je zbavený svojej zákonnej vyživovacej povinnosti. Súd však po zohľadnení súčasného príjmu otca a jeho ďalšie 4 vyživ. povinnosti pri určovaní výšky výživného aplikoval ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine a otca zaviazal prispievať na výživu mal. detí tzv. minimálnym výživným, ktoré je povinný rodič si plniť bez ohľadu na svoje osobné, majetkové pomery. Súd pri určovaní výšky výživného neopomenul, že aj matka má zákonnú vyživovaciu povinnosť k mal. deťom. Matka je na materskej dovolenke, jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov, má 1 ďalšiu vyživ. povinnosť.
14/ Keďže súd návrh matky považoval za dôvodne podaný, počiatok určenia výživného otcovi súdnym rozhodnutím určil od 01. 06. 2016, t. j. od mesiaca, v ktorom matka podala riadny návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Z výsluchu matky však vyplynulo, že otec si dobrovoľne plnil vyživovaciu povinnosť v rozsahu súdom určeného výživného a preto mu zročné výživné nevzniklo.
15/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).