Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CbZm-795-2015.pdf
PDF · 89.02 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-3CbZm/795/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudcom Mgr. Martinou Hrušovskou, PhD. v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a. s., so sídlom Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, Bratislava proti žalovanému 1. M. P. G..M..B.., IČO: XX XXX XXX, U. XX, Č. a 2. M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, Č. o námietkach žalovaných, o zaplatenie 7.754,89 Eur s príslušenstvom zo zmenky, t a k t o
rozhodol:
I. Súd zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm 505/2014-25 zo dňa 17.06.2015 p o n e c h á v a v platnosti v celom rozsahu.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania o námietkach nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Tunajší súd zmenkovým platobným rozkazom č. k. 1Zm 505/2014-25 zo dňa 17.06.2015 uložil žalovanému 1. ako priamemu zmenkovému dlžníkovi a žalovanému 2. ako zmenkovému ručiteľovi povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne ako prvému majiteľovi zmenky zmenkovú sumu 7.754,89 Eur so 6% - ným úrokom od 02.07.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 26,52 Eur a náhradu trov konania v sume 1.067,42 Eur.
2. Žalovaní podali v zákonnej lehote námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadali zrušiť. Námietky odôvodnili tým, že zo strany žalobcu voči žalovaným sa jedná o podvod a úžeru z dôvodu, že žalobca po ukončení leasingového vzťahu odpredal predmet leasingu za šrotovú cenu vo výške 1.350,- Eur, pričom v tej dobe bola priemerná cena podobného stroja v rozmedzí od 7.000,- Eur do 9.000,- Eur. Tiež namietol žalovaný 2., že takú zmenku, za ktorú má zaplatiť 1. júla 2013 sumu 7.954,- Eur, nikdy nepodpísal. K námietka pripojili Protokol o odovzdaní a prevzatí stroja a internetovú inzerciu.
3. Žalobca považoval námietky za irelevantné, zakladajúce sa na zavádzajúcich a neurčitých tvrdeniach a žiadal zmenkový platobný rozkaz potvrdiť. Poukázal na to, že predmet leasingu bol ohodnotený znaleckým posudkom a následne za trhovú cenu predaný a jeho hodnota bola v zmenkovej sume zohľadnená. Tiež uviedol, že námietka pravosti podpisu nie je dôvodná. Podpis žalovaného 2. na zmenke ako konateľa vystaviteľa a aj ako avala je totožný s podpismi na vyplňovacom zmenkovom prehlásení k zmluve, leasingovej zmluve, VZP, dohode o platbách k zmluve a protokole o prevzatí predmetu financovania, ktoré súdu predložil.
4. Na prejednanie námietok nariadil súd v zmysle § 175 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), v znení platnom do 22.12.2015, pojednávanie.
S účinnosťou od 01.07.2016 bol OSP zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( CSP). Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Konania o zmenkovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V čase rozhodovania súdu o námietkach už bolo s účinnosťou od 23.12.2015 zákonom č. 438/2015 Z. z. ustanovenie § 175 z OSP vypustené. Zmenkový platobný rozkaz však bol žalovanému doručený do dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., preto súd podľa prvej vety § 372y ods. 2 OSP postupoval podľa doterajších predpisov.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa s obsahom listinných dokladov, založených v súdnom spise.
6. Žalovaní sa na pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania na termín pojednávania mali riadne vykázané. Svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním v ich neprítomnosti. Súd vec prejednal a rozhodol v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti. Vzhľadom na koncentračnú zásadu, ktorou sa v zmysle § 175 ods. 3 OSP konanie o námietkach riadi, nebola týmto postupom súdu odňatá žalovaným možnosť konať pred súdom, keďže na iné skutočnosti, než boli v námietkach uvedené, súd prihliadať nemôže.
7. Žalobca prvopisom zmenky, ktorú ako vlastnú zmenku vystavil žalovaný 1. v Bratislave dňa 7. októbra 2011 preukázal, že sa žalovaný zaviazal bez protestu zaplatiť žalobcovi dňa 01. júla 2013 zmenkovú sumu vo výške 7.954,89 Eur. Žalovaný 2. predmetnú zmenku podpísal ako ručiteľ.
8. V prípade zmenkového konania ide o tzv. skrátené konanie, kedy za predpokladu, že žalobca ( majiteľ zmenky ) predloží v prvopise zmenku ( originál zmenky ), o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie svojho práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz. Nakoľko tieto zákonné predpoklady boli v danom prípade splnené, súd zmenkový platobný rozkaz vydal.
9. Žalovaní boli v zmysle § 175 ods. 1 OSP povinní podať námietky do 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu a uviesť v nich všetko, čo proti platobnému rozkazu namietajú. Na námietky podané neskôr nie je možné v zmysle § 175 ods. 3 OSP prihliadať.
10. Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. ( ďalej zmenkový zákon ), žalobca svoje práva zo zmenky preukázal. Na tom základe súd vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým o jeho návrhu rozhodol. Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd už preto len posudzoval, či je obrana žalovaného, vyjadrená v námietkach, dôvodná a či ním tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik jeho povinnosti poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky. V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno ťaží už len žalovaného 2. a on musí preukázať, či sú splnené podmienky k tomu, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený.
11. Zmenka bola riadne vystavená a žalovanými podpísaná, má všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona a keďže nebola v čase splatnosti zaplatená, nie je možné tvrdiť, že sa žalobca zaplatenia domáha bezdôvodne.
12. Z údajov uvedených na prvopise zmenky má súd za to, že žalovaná zmenka po formálnoprávnej stránke vykazuje všetky podstatné náležitosti, ktoré musí vlastná zmenka pre svoju platnosť obsahovať. Žalovaní zhodne namietali, že žalobca predal predmet leasingu za „šrotovú cenu“ vo výške 1.350,- Eur, pričom v tej dobe bola priemerná cena podobného stroja v rozmedzí od 7.000,- Eur do 9.000,- Eur a takéto konanie žalobcu považujú za podvod a úžeru.
13. Navrhovateľ súdu predložil Vyplňovacie zmenk <http://salvia2.gurkol.net/katsrchreader.php? co=rozpor%20dohody%20o%20vyplneni%20se%20smenkou&soubor=2024207>ové prehlásenie k zmluve č. W., podpísané účastníkmi dňa 07.10.2011 ( ďalej prehlásenie ). Obsahom vyplňovacieho prehlásenia je dohoda medzi veriteľom a vystaviteľom zmenky o tom, že vystaviteľ zmenky súhlasí s tým, že v prípade vzniku záväzku leasingového nájomcu, vyplývajúceho z leasingovej zmluvy, je veriteľ oprávnený doplniť blankozmenku o sumu vo výške rovnajúcej sa maximálne výške nesplatenej zabezpečenej pohľadávke, vyplývajúcej z leasingovej zmluvy vrátane Všeobecných zmluvných
podmienok ( VZP ) ako aj o dátum splatnosti. Navrhovateľ súdu špecifikoval výšku zmenkovej sumy s poukazom na ust. 4.4.4. písm. b), e) a f) VZP, v súlade s ktorými si uplatnil náhradu škody, škodu vo výške zostatku istiny a škodu z finančných nákladov. Žalobca predložil finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej zmluvy, z ktorej vyplýva, že v zmenkovej sume je zohľadnený aj výťažok z predaja predmetu leasingu. Podľa znaleckého posudku č. 59/2013, zo dňa 05.03.2013, znalec V.. F. stanovil všeobecnú hodnotu predmetu leasingu k tomuto dňu na sumu 2.016,50 Eur s DPH. Následne žalobca predmet leasingu Kúpnou zmluvou zo dňa 02.04.2013 predal za kúpnu cenu 1.620,- Eur s DPH. Žalobca uviedol, že predmet leasingu odpredal prvému záujemcovi za jeho trhovú hodnotu a kúpnu cenu zohľadnil vo finančnom vysporiadaní.
14. V tejto súvislosti súd uvádza, že v zmysle aktuálnej judikatúry sa obvyklou cenou rozumie cena veci, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť alebo predať podobnú vec porovnateľnej veľkosti, vybavenia, veku, vlastností a pod., a to porovnaním uskutočnených predajov podobných vecí. Žalobca výnos z predaja predmetu financovania v záverečnom finančnom vysporiadaní zohľadnil. Vecou žalovaných bolo preukázať, že žalobca mal reálnu možnosť predmet financovania predať za vyššiu cenu, bez ohľadu na žalovanými predloženú inzerciu z webových stránok ohľadne predaja obdobného stroja, ktorá nie je dôkazom, preukazujúcim obvyklú cenu - ako je vyššie uvedené ako aj reálnu možnosť predaja za takúto cenu. Žalobcovia však v tomto smere dôkazné bremeno neuniesli.
15. Plneniu na základe zmenky sa žalovaní bránili aj tvrdením, že podpis na predmetnej zmenke nie je jeho. Žalovaný nesie dôkazné bremeno v konaní o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu ( § 175 O.s.p. ) a je preto povinný preukázať odôvodnenosť svojich námietok a ich vplyv na zmenkový záväzok. Súd aj túto námietku žalovaných hodnotil ako nedôvodnú s poukazom na vyjadrenie žalobcu, ktorý súdu predložil vyplňovacie zmenkové prehlásenie k zmluve s podpisom konateľa žalovaného 1., leasingovú zmluvu, VZP, protokol o prevzatí predmetu financovania, finančné vyúčtovanie, a doručenky ohľadom doručenia ukončenia leasingovej zmluvy, ktoré podpísal žalovaný 2. Žalovaní v námietkach len poukázali na nepravosť svojho podpisu na zmenke, bez preukázania tohto tvrdenia. Z uvedených listín je zrejmé, že podpis žalovaného 2. na týchto dokumentoch a na zmenke, je už i po laickom posúdení úplne totožný. Žalovaní vo svojich námietkach neuviedli ani súdu nepredložili žiaden dôkaz, ktorým by spochybnili platnosť zmenky a pravosť svojho podpisu na zmenke. Hoci o povinnosti predložiť, resp. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení boli riadne poučení, túto si nesplnili. Žalovaní neuniesli dôkazné bremeno, ktoré ho ako účastníka v konaní zaťažuje v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 120 os. 1 O. s. p.
16. Zmenka je v právnou teóriou obvykle definovaná ako dlžnícky dokonalý cenný papier, ktorým za predpokladu splnenia prísnych formálnych náležitostí vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú čiastku. I keď sa vystavenie zmenky spravidla opiera o určitý dôvod (kauzu), vzniká zo zmenky špecifický (zmenkový) právny vzťah, ktorého abstraktný charakter spočíva v tom, že právny dôvod nie je pre jeho existenciu významný a zo zmenky nevyplýva. Zmenkový záväzok je pritom celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Vzhľadom k tomu, že zákon nerozlišuje jednotlivé druhy zmeniek je treba i v prípade tzv. zmeniek zabezpečovacích dôvodiť, že nie sú akcesorickým záväzkom vo vzťahu k záväzku inému. Okolnosť, že podľa dohody účastníkov je účelom zmenky zabezpečiť splnenie určitého záväzku, sa potom prejaví v okruhu tzv. kauzálnych námietok (čl. I. § 17 zmenkového zákona), ktorými sa dlžník zo zabezpečovacej zmenky môže brániť povinnosti zo zmenky plniť. I súdna prax dôvodila, že tzv. zabezpečovacia zmenka ako prostriedok zabezpečenia (nie zabezpečovací záväzok), je samostatným nárokom, nezávislým dokonca na existencii zabezpečovanej pohľadávky.
17. Listinné cenné papiere, ku ktorým patrí aj zmenka, sú považované za dokonalé a nesporné. Práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú preto definované len samotnou zmenkovou listinou. Pokiaľ zmenka obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti, je z formálneho hľadiska platnou a platnou by ostala aj v prípade, ak by sa preukázalo, že niektoré údaje na nej uvedené nie sú správne alebo pravdivé. Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vznikne zmenkový záväzok aj v prípade, ak zmenkoví dlžníci nemajú voči majiteľovi zmenky žiadne mimozmenkové záväzky, nie je preto možné považovať za dôvodnú námietku, že zmenka nemá kauzu.
18. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť sa prejavuje v tom, že je to žalovaný, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť jednoznačne preukázať. Ani jednu zo skutočností tvrdených v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu žalovaný nepreukázal, rovnako ako nepreukázal ich prípadný vplyv na platnosť, resp. neplatnosť prijatého zmenkového záväzku, preto k nim nebolo možné z hľadiska zmenkoprávneho prihliadnuť. Žalovanému sa nepodarilo preukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu, alebo čiastočne zanikla, preto súd ponechal zmenkový platobný rozkaz proti nim v platnosti v celom rozsahu.
19. Podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v tejto lehote trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O náhrade trov konania o námietkach súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko trovy právneho zastúpenia si žalobca v zákonnej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej nevyčíslil, súd mu ich náhradu s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 veta tretia O.s.p. nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..